Ako sa dieťatko učí sedieť: Sprievodca pre rodičov
Sed je mimoriadna poloha a medzník vo vývine dieťaťa. Od tejto chvíle sa pre dieťa začína život so vzpriamenou chrbticou. U väčšiny bábätiek v období 7. - 9. mesiaca roka môžeme vidieť snahu pozorovať svet z polohy sedu. Čiže otázky typu, či môžem dávať dieťatko sedieť, sú veľmi časté. Sedenie je pre dieťa prirodzená a veľmi výhodná poloha.
Samostatný sed: Kedy a ako?
Keď hovoríme, že dieťa vie nezávisle alebo samostatne sedieť, neznamená to len, že sa udrží v polohe sedu, ale predovšetkým to, že sa vie do polohy sedu dostať samo. Ak je dieťa zvyknuté, že ho posadíme, celý proces spočíva v tom, že si to vypýta (zakričí) a my ho zdvihneme z polohy na brušku alebo z chrbta a posadíme ho. To, že sa posadí, závisí od nás.
Dieťa musí trénovať
Keď dieťa rieši posadenie samo (nezávislý sed), musí trénovať otáčanie z chrbta na bruško a naopak, balansovanie na boku a následné odtlačenie od spodnej ruky postupne až do sedu. Niektoré deti sa do sedu dostanú z polohy na brušku, kedy sa zdvihnú do polohy na štyroch a potom vychyľujú panvu do strany. Keď sa panva dostane na zem, postupne sa odtlačia rukami (vyručkujú) do sedu. Tento proces posadenia trvá deťom týždeň, dva, tri…, a deti sa v ňom opierajú a odtláčajú od rúk, čo znamená neustále posilňovanie hrudnej chrbtice prostredníctvom rúk. Tiež rovnovážny systém sa postupne adaptuje na vertikalizáciu hlavy spolu s chrbticou cez šikmé polohy. Hľadajú si vertikálnu polohu sami v súlade so zrelosťou neurosvalového systému.
Keď vedia sedieť, vedia aj padať
Deti, ktoré sa posadia samé, si trénujú aj tzv. ochranné reakcie - reflexné pohyby, ktoré zabezpečujú rovnováhu. Vidíme ich vtedy, ak sa dieťa zachytí rukou, keď stratí rovnováhu. Deti, ktoré sa posadia samé, vedia padať - vedia sa zachytiť.
Ako sa vyvíja sed u detí, ktoré posadíme my?
Keď rodičia posadia dieťa, ktoré sa ešte samo nevie posadiť, dieťa nemá oporu v rukách a snaží sa orientovať do vertikály iba hlavou. To riešia tzv. vzpriamovacie reakcie, ktoré sú v tomto prípade extrémne stimulované. Na druhej strane nie sú dostatočne stimulované ochranné reakcie, ktoré sa podnecujú najmä v šikmých polohách. To, že dieťa nemôže využívať oporu rúk, kompenzuje zvýšeným tonusom v driekovej chrbtici. To síce nevidíme, ale v ďalších rokoch to môže priniesť dieťaťu problémy s držaním tela vo forme ochabnutia svalov okolo hrudnej chrbtice a príliš veľké napätie v panve a krížovej chrbtici.
To, že dieťa posadíme, má niekoľko možných negatívnych dôsledkov. Jedným z nich je to, že posadené dieťa sedí a sedí a nevie sa zo sedu dostať do inej polohy. Často rodičia volajú, že ich 8 mesačné dieťa sa nehýbe v priestore, ale už dva mesiace sedí. Keď sa stretneme, vidím, že dieťa sedí vystreté ako svieca, pekne sa hrá s hračkou až dovtedy, kým mu nevypadne. Potom skúša, či ju náhodou nedočiahne. Ak nie, kričí na rodičov, hnevá sa, alebo volá na rodičov, aby mu ju podali. Často rodičia aj cítia, že dieťatko by sa chcelo vybrať do priestoru samé, ale nevedia mu pomôcť.
Sed ako súčasť pohybového kontinua
Sed, akokoľvek je mimoriadny, je pre dieťa iba jednou z polôh, cez ktorú sa postupne dostáva vyššie alebo nižšie v priestore. To znamená, že táto samotná poloha má pre dieťa zmysel iba vo vzťahu k tomu, odkiaľ sa do nej dostalo (to bol ľah) a kam sa z neho môže vybrať (to je plazenie alebo lozenie po štyroch).
Vývoj sedu u dítěte: šikmý sed, volný sed a W sed - co je normální? 👶🏼 Tipy dětské fyzioterapeutky
Ako môžeme pomôcť dieťatku, ktoré iba sedí?
Proces učenia sa samostatnému sedu má dve fázy: prenášanie váhy v sede a samostatné posadenie z ľahu, cez polohu na boku. Obe fázy by sme mali precvičovať súčasne.
Prenášanie váhy v sede a následný pohyb zo sedu
Principiálne musíme dieťaťu pomôcť naučiť sa prenášať váhu z jednej sedacej kosti na druhú - vychyľovať sa. Pritom sa musí naučiť opierať o ruku, aby zachytilo svoju váhu. Toto prenesenie váhy však musíme robiť veľmi citlivo, aby sa dieťa nezľaklo, resp. aby sa následkom vychýlenia neaktivizoval úľakový reflex. Vhodné je si sadnúť s nohami mierne rozkročenými a dieťatko si dať pred seba tak, aby vaše nohy vytvárali malú ochranu - „múrik“. Takto to skúste:
Položte obľúbenú hračku dieťaťa na svoju nohu (napríklad pravú). Dieťa za hračkou otočí hlavu a zoberie si ju. Chvíľu sa hrajte tak, že kladiete hračku stále na rovnakú nohu. Ak toto ide dieťatku ľahko, môžete dať hračku na zem, za vašu pravú nohu. Na to, aby dieťatko hračku uchopilo, potrebuje sa oveľa viac v pretočení predkloniť. A to môže byť znepokojujúce, nakoľko sa musí vychýliť zo svojej stabilnej polohy. Ale tým, že sa pri natiahnutí oprie pásom o vašu nohu, nájde potrebnú oporu. Tiež si začne postupne opierať ruky o vašu nohu a snažiť sa pretočiť bruškom na ňu, aby mohlo dočiahnuť hračku.
Je to proces - buďte trpezliví!
Tento proces môže byť u niektorých detí veľmi rýchly a u iných môže trvať dlhšie. Buďte trpezliví! Ak sa dieťaťu darí, po chvíľke hry môžeme hračku preložiť z boku opäť do stredu. Najlepšie je, ak dieťa sleduje pohyb hračky. Tu nám môže pomôcť napr. hračka, ktorá hrká. Pozorujeme, ako dieťa rieši návrat z polohy cez našu nohu za hračkou späť do stredu. Ak v jednom alebo druhom smere má dieťa problém pohyb dokončiť, jemne ho chytíme za panvu a pomôžeme mu panvu dotočiť. Táto situácia pomáha dieťaťu orientovať sa v prechádzaní z polohy sedu do polohy cez nohu, čo je vlastne podoprená poloha na štyroch. Je dôležité, aby sme dieťa podopierali v oblasti pása. Tento spôsob bude neskôr dieťa využívať aj samé na prechod zo sedu na štyri a zo štyroch späť do sedu. Toto cvičenie podporuje prirodzený proces vývinu samostatného sedu.
Vývojové míľniky a dôležitosť prirodzeného postupu
Každé dieťa je individuálne a má svoje vlastné tempo vývoja. Aj keď existujú približné časové rámce pre dosiahnutie rôznych míľnikov, ako je samostatné sedenie, je dôležité nerobiť si starosti, ak vaše dieťa nedosiahne tieto míľniky presne podľa tabuliek. Neponáhľajme sa. Najprv si musí dieťatko posilniť svaly okolo chrbtice a spevniť brušné svaly, aby bolo schopné kvalitne sedieť. Pri prvom vzpriamení (3.-4. mesiac) si posilňuje šijové, lopatkové svaly. Postupne pri bočnom vzpriamovaní (5. mesiac) pracujú bočné brušné svaly. Taktiež správnou manipuláciou spevňujeme brušné a chrbtové svaly, ako aj podporujeme orientáciu v priestore a koordináciu. Vďaka tomuto je dieťatko pripravené na sed.
Sedenie je vrcholným bodom pohybového vývoja, pričom deti nevstávajú do sedu priamo z ležania na chrbte, ale cez ležanie na brušku a postupné otáčanie do bokov. Deti zvyčajne pred sedením najprv lezú.
Negatívny vplyv pasívneho sedenia
Pasívne sedenie, teda také, keď dieťa do sedu posadíme my, no samé to ešte nevie, má negatívny dopad na celkové zdravie i samotný vývin. Keďže svaly chrbta nie sú ešte na sed pripravené, môže sa u dieťaťa vyvinúť skolióza, pretože dieťa sa pri pasívnom sede hrbí, predsúva hlavičku dopredu, čím sa zaťažujú kĺby chrbtice, väzy a svaly popri chrbtici a dieťa väčšinou sedí stočené do jednej strany. Kosti a väzy sú ešte mäkké a môžu sa pri predčasnom a pasívnom sede ľahko poškodiť v dôsledku nadmerného tlaku a ťahu, pretože hlavička dieťaťa je pomerne ťažká oproti krku. Tlak hlavy a hornej časti hrudníka na vnútorné orgány môže mať negatívny vplyv na vývoj srdca a pľúc a spôsobiť aj poruchy dýchania.
Ak dieťa posadíme skôr ako sa naučí loziť, alebo nelozí dostatočne dlho, vynecháva sa postupné spevňovanie svalov a nevytvoria sa dostatočné prepojenia svalových reťazcov, ktoré sú neskôr nutné pre chôdzu a pohyb vo všeobecnosti. Preskočením niektorého z krokov sa môže zablokovať psychomotorický vývin dieťaťa.
Správny sed u dieťaťa
Ak sa dieťa posadí samo v momente, keď je jeho telo na to pripravené, bude mať nôžky natiahnuté rovno pred sebou, ramená budú voľne spustené od uší a hlava bude nad úrovňou hrudníka bez predsunutia. Na začiatku môže byť sed ešte nedokonalý - ohnutý chrbátik a občasný pád, ale v priebehu 10-14 dní sa to zvykne upraviť a dieťa je schopné sa v sede udržať a dokonca i natiahnuť rukami nad hlavu alebo dopredu či do strán.
Nepodporujte tzv. sedenie do písmena W, pri ktorom zadkom sedí na zemi, kolenami k sebe a lýtka má vytočené do strán, tak, že tvoria ramená písmena W. Tento sed oslabuje svaly trupu a bráni ich rozvoju, pretože dieťa v tomto sede ich nepotrebuje na udržanie rovnováhy a stability. Môže to viesť k skráteniu niektorých svalov, pričom tento sed spôsobuje zbytočné napätie na kĺby a šľachy. Takto si môže dieťatko nesprávne naučiť aj loziť, to znamená, že pri lození kladie dieťatko špičky od seba.
Ako dieťaťu neublížiť?
- Nenechávajte dieťa sedieť príliš dlho v sedačkách, v kočíkoch alebo opreté o gauč. Doba, počas ktorej dieťa sedí, by mala byť regulovaná podľa jeho fyzickej kondície a vývoja trupových svalov.
- Nie je vhodné urýchľovať jednotlivé fázy pohybového vývoja dieťaťa. Nemali by ste ho stavať na nohy príliš skoro, ale zároveň by ste mu nemali brániť v spontánnych aktivitách.
- Dieťa v tomto veku môžete tiež ohroziť prudkým natriasaním alebo vyhadzovaním do vzduchu počas hrania.
- Pozor na sedenie do "W". Ak dieťa sedí na zemi s kolenami k sebe a lýtkami vytočenými do strán, je to nesprávny sed, ktorý oslabuje svaly trupu. Je potrebné dieťa neustále naprávať a komentovať mu, aby si dalo špičky k sebe a vystrelo chrbátik.
Materiál pripravila Mgr. art Anna Sedlačková ArtD., občianske združenie Babyfit, www.babyfit.sk.
Seriál článkov Anky Sedláčkovej o psychomotorickom vývine v prvom roku života:
- Šestonedelie - obdobie vylaďovania
- Prvé tri mesiace
- Prvé tri mesiace - pohyb a poloha
- Obdobie 4. - 6. mesiaca - najharmonickejšie v 1. roku bábätka
- Obdobie 4. - 6. mesiaca - pretáčanie z bruška na chrbátik
- Obdobie 4. - 6. mesiaca - dieťatko by malo byť v polohe na brušku spokojné a aktívne
- Obdobie 4. - 6. mesiaca - hračky a hry
- Keď bábätku nejde pretáčať sa z chrbátika na bruško
- 7 - 9. mesačné bábätko: plazenie
- 7 - 9. mesačné bábätko: lezenie
- 7 - 9. Mgr.
tags: #ako #sa #dieta #samo #posadi