Rozvod ako cesta k "novému normálu": Ako sa vyrovnávajú deti s rozpadom rodiny

Rozvod rodičov predstavuje jednu z najzávažnejších životných skúšok, ktorá má hlboký dopad na deti. Máloktoré dieťa zostane rozvodom rodičov nedotknuté. Niektoré deti sa s touto situáciou vyrovnávajú lepšie, iné horšie, a u niektorých môžu pretrvať trvalé následky, ktoré ovplyvnia ich budúci život. Dôležité je pozerať sa na rozvodovú problematiku bez zbytočného pesimizmu a hľadať účinné spôsoby, ako zmierniť deťom bolesť a obmedziť negatívny dopad rozvodu na ich psychiku. V dnešnej spoločnosti, kde sa rozvod stáva čoraz bežnejším javom, je nevyhnutné pochopiť jeho dopady na najmenších a hľadať spôsoby, ako im pomôcť prekonať túto náročnú životnú etapu.

Vplyv harmonickej rodiny na vývin dieťaťa

Pre zdravý psychický vývin, na formovanie osobnosti a pre zdravé budovanie pocitu vlastnej hodnoty je najdôležitejších prvých 5 rokov života dieťaťa. Jednoducho povedané, to, čo sa do dieťaťa v prvých piatich rokov vloží, z toho môže potom čerpať celý svoj život. Pokiaľ dieťa vyrastá v harmonickej rodine, má možnosť vytvárať si blízke a bezpečné vzťahy s matkou aj s otcom. Aby štart dieťaťa do života prebehol čo najlepšie, je dôležité, aby o dieťa v rannom veku bolo postarané kontinuálnym spôsobom, jednou osobou. Najčastejšie je to osoba matky, ktorá je na dieťa emočne napojená, prístupná.

Keďže rodičovská rola prináša na osobu matky a otca isté nové a nepoznané nároky, na ktoré rodičia nie sú niekedy dostatočne pripravení, často sa stáva, že práve v tomto období vznikajú prvé vážnejšie nezhody a konflikty medzi rodičmi. Sú často spôsobené tým, že matka sa cíti byť vyčerpaná starostlivosťou o dieťa, a otec sa cíti byť vyčlenený z novovzniknutej diády matka - dieťa. Otcovia by si mali byť vedomí svojej dôležitej a nenahraditeľnej role a toho, aby pri mame svojho dieťaťa stáli, aby jej boli oporou, aby sa mala o koho oprieť a mala tak dosť síl starať sa o to dieťa. Vo vzťahu k dieťaťu je však rovnako dôležitá.

Približne vo veku 3 rokov života dieťaťa, rola otca naberá na svojej dôležitosti. Cez to, ako vníma dieťa vzťah medzi rodičmi, učí sa nielen vzťahu k svojmu pohlaviu, ale aj vzťahu k opačnému pohlaviu. Z toho dôvodu je preto veľmi dôležité, aby bol prítomný pri výchove aj otec. Ak otec chýba, nie je prítomný, alebo sa o ňom buduje negatívny obraz (platí to aj naopak, keď chýba matka), dieťa si nesie rozpoltený obraz rodičov. Syn sa potrebuje s otcom identifikovať. Keď otec z nejakého dôvodu chýba, alebo keď o tom otcovi nemá chlapec vytvorený dobrý obraz, nemá sa s kým identifikovať a to spôsobuje jeho vnútornú neistotu. Pre dcéru je veľmi dôležité mať taktiež vzor otca.

Dôležitosť zrelého spracovania rozchodu rodičmi

Ak sa rodina z nejakého dôvodu rozpadne, rodičia by mali svoj rozchod zrelo spracovať a fungovať na rodičovskej rovine tak, aby všetky rozhodnutia robili v prospech a záujme dieťaťa. Hovorí sa, že deťom treba dať korene a krídla. Korene sa dávajú v útlom detstve, krídla v puberte. Ak má dieťa dobrý základ a je dobre „zakorenené“, má aj vybudovaný dobrý sebaobraz, dobrú sebahodnotu. V období puberty, kedy už má mať dieťa krídla, je dôležité u dieťaťa vytvoriť pocit vlastnej zodpovednosti a slobody, nakoľko sa dieťa v rámci vývinu potrebuje prirodzene od rodičov odpútať. Nie je dobré brániť mu vo vzťahoch a v kontakte s rovesníkmi, medzi ktorými skúša svoje schopnosti, svoju sociálnu pozíciu, a medzi ktorými potrebuje svoju osobnosť rozvíjať a sociálne dozrievať.

Dieťa sa na rodičov a situácie, ktoré prežíva, pozerá svojim, špecifickým pohľadom, a to vzťahovaním si všetkého, čo sa okolo neho deje, na seba. Keďže k prirodzenému správaniu rodičov patrí aj zlyhanie v dôsledku únavy, vyčerpania, či hádky medzi rodičmi, je potrebné uvedomovať si to, a ponúkať dieťaťu skutočný význam toho, čo sa deje. Vysvetliť mu, že teraz sa s ním nemôže mama hrať, pretože je veľmi unavená z práce, alebo že mala náročný deň. Dieťa si uvedomí, že mama je unavená, ale nesúvisí to s ním.

Keď mama na dieťa pravidelne nakričí, pretože je nahnevaná napr. kvôli udalostiam zo zamestnania, a dieťaťu to primerane nevysvetlí, pre dieťa sa tieto zážitky stanú emočne zaťažujúcimi a ľahko sa môže stať, že dôvod zlej maminej nálady si dieťa stiahne na seba. Dieťa musí vedieť, že dôvodom hnevu mamy nie je ono samotné. Rovnako aj po hádke rodičov musí dieťa vidieť, že sa tým nič nekončí. Potrebuje zažívať, že rodičia dokážu urobiť ústretový krok, že konflikty sa dajú riešiť, že život sa môže vrátiť do starých koľají. Dieťa sa učí, že hádky neznamenajú koniec vzťahu, ale že aj keď rodičia majú rôzne názory, dokážu sa zmieriť. Podľa psychológa je preto dôležité, aby starí rodičia nenahrádzali rolu rodičov, aby pomáhali pri pomáhali, ale do nej nezasahovali a rešpektovali rozhodnutia rodičov. Dôležitá je tiež medzi starými rodičmi a rodičmi otvorená komunikácia o ich vlastných možnostiach a očakávaniach. Pre celkový rozvoj osobnosti dieťaťa vytvára najvhodnejšie podmienky práve úplná harmonická rodina. Vzájomný vzťah rodičov a im dané špecifické roly zohrávajú nezastupiteľnú funkciu rodiča.

Vplyv rozvodu na vývin osobnosti dieťaťa

Rozvod rodičov nepriaznivo ovplyvňuje vývin osobnosti dieťaťa. Výskumy ukazujú, že u detí rozvedených rodičov sa častejšie vyskytujú problémy v emocionálnej, sociálnej a motivačnej oblasti. Tieto deti môžu trpieť úzkosťou, emocionálnou nestabilitou, neistotou, napätím a môžu mať dispozície k neurotizmu.

Výskum zameraný na deti rozvedených rodičov

Výskum porovnával deti rozvedených rodičov (RR) s deťmi z úplných rodín (UR) v sledovaných psychologických parametroch: emocionalita, sociabilita, motivačná úroveň, školská výkonnosť. Zúčastnilo sa ho 126 detí z RR a 78 detí z UR vo veku 8-14 rokov. Výsledky ukázali signifikantné rozdiely u 60% detí z RR. Ako príznačné boli zistené: úzkostnosť, emocionálna instabilita, neistota, napätie, dispozície k neurotizmu, problémové citové väzby k rodičom, frustračné tendencie, poruchy sociability, agresívnosť, impulzívnosť v správaní.

Môže sa hovoriť o rozvodových poruchách osobnosti. Súčasnosť a spoločenská konštelácia, žiaľ, nie sú žičlivé nerozlučiteľnosti manželstva, kresťanského nevynímajúc. Tolerancia voči rozvodom nesporne ovplyvňuje správanie manželských párov. Rozvodovosť sa hodnotí ako módny prvok, prijateľný už aj pri menších nedorozumeniach. Sporadické napätia, konflikty môžu vyvolať manželskú krízu. Kríza je taká epizóda v živote manželov, keď sa hromadia nežiaduce vonkajšie i vnútorné príčiny vytvárajúce stav ohrozenia. Prameňom krízy sú nereálne predstavy o partnerovi, o láske, manželstve, postupujúce opotrebovanie vzájomného vnímania, boj o moc, nevera, manželská zrada, podozrievavosť, stereotyp deštruktívnych hádok, deľba práce v domácnosti, nedostatok spoločných záujmov, nezhoda názorov na základné problémy, neschopnosť zabezpečiť hmotné záležitosti manželstva, neadekvátna intervencia rodičov manželskej dvojice. Deti citlivo vnímajú pretrvávanie rodičovského konfliktu pred rozvodom i po ňom. Strácajú istotu existencie rodinného zázemia.

Špecifické prejavy u detí rozvedených rodičov

Deti rozvedených rodičov možno považovať za citlivých indikátorov rodinnej patológie. Bývajú sprostredkovateľmi, vyjednávačmi, akýmisi koaličnými dôverníkmi alebo zbraňami jedných proti druhým, náhradnými objektami, rivalmi ale i sudcami vlastných rodičov. Výskumnú vzorku tvorili deti rozvedených rodičov, /RR/ zverené do starostlivosti matky, v počte 126, vo veku 8 - 14 r. Pre porovnanie sme náhodne vybrali 78 detí ako kontrolnú skupinu, /KS/ z úplných rodín. Využili sme metodické možnosti skupinového vyšetrenia detí adekvátnymi psychodiagnostickými metódami a spoluprácu učiteľov.

Uvádzame niektoré porovnateľné výsledky: Deti rozvedených rodičov /RR/ v porovnaní s kontrolnou skupinou /KS/ sa štatisticky významne ( na hladine 0,01) javia ako disponovanejšie k neurotickým reakciám, ktorých obsah má psychastenické, úzkostné a depresívne, ale aj asociálne znaky. Osobnú a spoločenskú začlenenosť, vpravenosť, hodnotenú testom sociálnej adjustovanosti, sme odstupňovali podľa zistených výsledkov do troch stupňov - veľmi dobrú, priemernú a nízku, (problematickú). Ukazujú sa evidentné rozdiely v percentuálnom rozložení detí oboch skupín. Veľmi dobre včlenených, adaptovaných vo svojom sociálnom prostredí je 13 % detí RR, kým v KS je to 26 %. Priemerne adaptovaných je 47% detí RR a 67 % v KS. Znepokojujúci je zistený výskyt problematickej sociálnej vpravenosti, kde detí RR tvoria 40 %, kým deti z úplných rodín len 7%.

Na viacpoložkovej hodnotiacej škále správania sa v rozsahu piatich stupňov (od veľmi prijateľného, dobrého, až po vyslovene zlé, nežiadúce), mal učiteľ posúdiť vlastnosti dieťaťa, jeho postoje, reakcie, predpoklady školskej úspešnosti, sociálnu pozíciu v skupine, ašpiračnú úroveň apod. Deti KS vysoko skórujú na 1. a 2. stupni, kým deti RR kulminujú na treťom, ale percento hodnotených 4. a 5. st. Ukázalo sa, presvedčivo nepriaznivé hodnotenie detí RR v porovnaní s deťmi v KS. Pokiaľ do 1. a 2. stupňa hodnotenia bolo zaradených 87% detí KS, deti RR len 35%. Do 3. stupňa hodnotenia sa zaradilo 5% z KS ale až 30% z RR. Zreteľahodné je porovnanie na 4. a 5. Spomenieme len niektoré položky škály, ktoré sú v porovnaní s KS významne nižšie na hladine 0,01 - 0,05 v neprospech detí RR: celkové zaradenie dieťaťa podľa správania a prospechu, osobné výkonové tempo, koncentrácia pozornosti, samostatnosť, disciplinovanosť, spoločenskosť. Ak to vyjadríme v číselných vzťahoch, tak požiadavkám školy sa prispôsobuje 40% KS a len 14% RR. Dobrý systém; presnosť a dôslednosť v práci pripisuje učiteľ 97% žiakom KS a len 12% deťom RR. Medzi prospechovo výborných a vel'mi dobrých patrí 55% z KS a len 16% RR. Snaha vyniknúť a vyššia ašpiračná úroveň je evidentná u 44% v KS a len 17% RR. Únik do choroby bol presvedčivou psychosomatickou reakciou u 24-och detí RR. Udávali bolesti hlavy, zažívacie ťažkosti, ranné zvracanie, tlak pri srdci, poruchy dýchania. Na pozadí týchto ťažkostí bola strata istoty, pretrvávajúce emocionálne napätie v deťoch samotných a v ich blízkom okolí, afektívná atmosféra v rodinách. Individuálne psychologické vyšetrenia detí poskytujú obraz zložitých, ale aj patologických emocionálnych vzťahov. Pokiaľ u dievčat osamelých matiek prevláda negatívny alebo ambivalentný vzťah k otcovi, u chlapcov je k nemu kladný; spravidla sa nestotožňujú s názorom matky na otca. Idealizujú si ho a túžia po ňom. V psychickej štruktúre týchto detí dominovali: úzkostnosť a úzkostlivosť, emocionálna instabilita, problémové citové vzťahy k rodičom, neistota, napätie, patologická závislosť na matke (častejšie u dievčat), znížená tolerancia na záťažové situácie, frustračné tendencie, poruchy emotivity, sociability, sebavedomia, psychastenické, depresívne a hypochondrické symptóny. U chlapcov častejšia agresívnosť, paranoidné príznaky, nedôverčivosť a impulzívnosť v správaní. Ich stupeň a frekvencia bola u týchto detí rozdielna do istej miery len tým, či sú napäté situácie v súvislosti s rozvodom akútne, alebo či je tam dlhší časový interval.

Negatívne hodnotenie detí rozvedených rodičov

Dytrych (1999) sa odvoláva na výsledky rozsiahlejšieho výskumu, realizovanom na českých deťoch, v ktorom sa ukázalo, že dieťa z rozvedenej rodiny je hodnotené nielen učiteľkami, ale aj svojimi matkami na 12 položkovej škále ako menej ambiciózne a menej svedomité, viac citlivé až precitlivelé, viac dráždivé a nervózne a menej obľúbené v žiackom kolektíve. Je to teda obraz dieťaťa s neurotickými symptómami, ktoré môžu postupne vymiznúť úpravou rodinných pomerov, ale ktoré môžu tiež, manifestne či latentne narastať až do klinického obrazu niektorých z detských psychických porúch.

Čo vidíme veľmi často, a čo býva predmetom naprosto chybných interpretácií, je znížená školská výkonnosť dieťaťa. Prejavuje sa v zhoršenom prospechu, napriek tomu, že dieťa predtým prospievalo dobre. Je to dané tým, že v dôsledku trvalého stresu sa objavuje v jeho psychike stále viac napätia a úzkosti. To vedie k zhoršeniu koncentrácie a opäť k zhoršenému školskému výkonu. Dieťa stráca záujem a školu, pretože sa mu stáva zdrojom utrpenia, čím sa opäť zhoršuje jeho výkonnosť a bludný okruh sa uzatvára.

Rozdiely medzi chlapcami a dievčatami

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že sú rozdiely medzi chlapcami a dievčatami. Zhoršenie školského prospechu u chlapcov je podmienené najmä ich nekonformným, často agresívnym správaním, ktoré je prirodzeným dôsledkom dlhodobej frustrácie. U dievčat prebieha proces zhoršenia školského výkonu trochu odlišne, je menej nápadný. Chlapci sa javia vo všeobecnosti ako zraniteľnejší a citlivejší na nepriaznivé psychické faktory a viac ich ohrozuje aj rozvod. Z preventívneho hľadiska by im mala byť poskytnutá včasná pomoc a podpora už v predrozvodovej fáze vrcholiacej manželskej krízy rodičov pri nedostatočnom kontakte s otcom, alebo pri jeho absencii bývajú citovo ohrození.

V školskom veku väčšou premenou prechádza rola otca. Začína mať zdanlivo nosný a väčší význam, ako mala kedykoľvek predtým. Otec môže deťom slúžiť ako zdroj informácii a skúseností, ktoré im neposkytuje matka. Predstavuje inú autoritu ako matka. Otec je modelom mužskej role, v tomto slova zmysle je nevyhnutný hlavne pre synov, ale i dcéram poskytuje dôležitú skúsenosť slúžiacu ako model role, ktorá je k ich ženskej roli komplementárna.

Ako dieťa prežíva rozvod v rôznom veku

Detské prežívanie rozvodovej situácie rodičov a spôsob jej zvládania závisí od viacerých faktorov, predovšetkým od veku dieťaťa.

Obdobie 2 - 3 rokov: Dieťa reaguje na stratu úzkej citovej väzby viac neurotickými prejavmi strachu, neistoty, negativizmom, ale i deštruktívnymi tendenciami v správaní.
Predškolský a mladší školský vek: Prevažujú stavy emocionálnej lability, smútku, plaču, domnelého pocitu viny za to, čo sa v rodine deje. Dieťa si vytvára pocit rodinnej spolupatričnosti. Formuje sa u neho vedomie vlastného ja a k nemu potrebuje vzťah nielen s matkou, ale aj s otcom. Dieťa nechápe, čo je rozvod, ale dobre vníma, že jeden rodič je menej zapojený alebo odišiel, môže si myslieť, že to zavinilo ono, potrebuje vidieť rodiča, s ktorým nežije, častejšie. Z náhlej neprítomnosti jedného rodiča môže prežívať pocity zúfalstva. V správaní sa môžu objaviť tendencie k provokovaniu, bitkám s deťmi. Dieťa v tomto veku potrebuje tráviť čas s každým rodičom zvlášť. Tým sa uisťuje, že ho majú obaja stále radi, zároveň môže pochopiť a vyrovnať sa s faktom, že sa k sebe nevrátia. Deti v tomto veku už chápu rozvod, ale ho neakceptujú.
Okolo 9. - 10. roku a v dospievaní: Prevláda hnev na rodičov. Zodpovednosť pripisujú obom, niekedy obviňujú matku, inokedy otca. Začínajú ich baviť aktivity bez rodičov, záujmy, krúžky, do popredia sa dostávajú kamaráti, trávenie voľného času s rodičmi nie je atraktívne. Deti môžu “nadŕžať” jednému z rodičov, potrebujú hľadať a označiť vinníka, čo nemusí znamenať odmietnutie jedného z rodičov, ale skôr veku primeranú reakciu. Prežívajú stratu ilúzií, hnev, cítia sa ako keď rodič neopúšťa druhého, ale ich samotných. Využívajú , že rodičia majú menej energie, snažia sa získať nad rodičmi kontrolu, manipulovať s nimi. Môžu cítiť povinnosť starať sa alebo podporovať…

Tu je malý príklad toho, ako môžu vyzerať texty od nás.

Štatistiky hovoria, že rozvodovosť má klesajúci trend. V každodennej realite sa však príliš často stretávame s deťmi, ktorých rodičia sú rozvedení alebo žijú oddelene. Akú rodinnú normu dostalo do vienka vaše dieťa? Rodinu s mamou a otcom, výchovu jedného rodiča či striedavú starostlivosť? Ako vzťah rodičov ovplyvňuje psychický vývoj dieťaťa? Rozprávali sme sa s psychologičkou Sylviou Horváthovou.

Rodinné prostredie je jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré deti formuje. Dieťa, ktoré vyrastá odmalička iba s jedným rodičom, vníma túto rodinnú situáciu ako normu. Nič iné nevidelo. Keď začne chodiť do materskej školy, môže sa rodič pripraviť na to, že sa dieťa bude pýtať, prečo to má inak ako väčšina detí. „Ak má dieťa aj druhého rodiča, len spolu nežijú a dieťa má uspokojené svoje potreby nielen v materiálnej, ale aj psychickej oblasti a vníma zdravú citovú väzbu, nie je problém vyrastať s oddelenými rodičmi,“ hovorí psychologička Sylvia Horváthová. Ako je to v prípade, že sa rozpadne rodina, v ktorej fungovali mama a otec bok po boku? Ak dieťa vyrastá v rodine s mamou a otcom a odrazu sa vzťah rodičov rozpadne, dieťa prichádza o istotu a bezpečie.

Rozvádzate sa? Tipy, ako pomôcť deťom zvládnuť rozvod. -- Lekári

Detský svet sa točí okolo rodičov

Ako dieťa spracuje rozvod/rozchod rodičov, závisí od viacerých faktorov, od veku dieťaťa, vzťahov s ostatnými členmi rodiny a aj tým, či sa rodičia rozišli „potichu“ a v dobrom alebo rozchodu či rozvodu predchádzali hádky či psychické a fyzické násilie. Čo treba urobiť, aby vaše dieťa necítilo zodpovednosť za rozpad vášho vzťahu a miesto trápenia v detskej izbe si užívalo bezstarostnú hru a radosť zo života?

Odborníčka hovorí, že ako bude dieťa reagovať na rozpad rodičovského vzťahu, závisí predovšetkým na zrelosti samotných rodičov. Zrelý človek si nepotrebuje cez dieťa dokazovať svoju moc a primárne dbá o pohodu a zdravý vývoj svojho dieťaťa. Aj preto je potrebné čo najviac komunikovať s ohľadom na vek a stav potomka. Je fajn ubezpečiť dieťa o svojej láske a podpore. Rovnako aj dohodnúť si pravidlá stretávania sa s dieťaťom a následne ich dodržiavať. Je dobré, ak môže dieťa komunikovať cez telefón či inak s oboma rodičmi podľa svojej potreby. „Myslím, že už dieťa na prvom stupni zvládne komunikáciu s rodičom, vie, kedy sa chce komu ozvať, vie rešpektovať určité pravidlá. Čím v neskoršom veku sa rodičia rozvedú, tým to dieťa nesie ťažšie, pretože dlhšie obdobie žilo v ,ilúzii‘ ideálneho vzťahu mama + otec + dieťa = rodina,“ vysvetľuje S. Horváthová.

Čo prežíva dieťa, ktoré sleduje rozpad rodičovského vzťahu

Každé obdobie môže byť pre dieťa náročné, v prípade, že prežíva rozpad rodičovského vzťahu, to môže platiť dvojnásobne. Základným znakom je zmena správania. Niektoré deti sa utiahnu, iné, naopak, sú drzejšie a môžu začať ubližovať deťom naokolo, pretože sa samy cítia frustrované. „Dieťa sa môže začať sebapoškodzovať, pretože fyzická bolesť je „nič“ oproti tej psychickej, čo prežíva,“ varuje psychologička. Veľmi časté je sebaobviňovanie. „Deje sa to najmä u detí, ktorým nie je dobre vysvetlený, prípadne dostatočne odkomunikovaný dôvod ochladnutia vzájomných rodičovských vzťahov,“ vysvetľuje S. Horváthová.

Malé deti sú otvorenejšie, lepšie a rýchlejšie sa dá u nich odhaliť, že sa v rodine udiala nejaká zmena. Veľmi pekne to vyjadria, ak nie slovami, tak kresbou či hrou určite. Staršie deti, na druhom stupni základnej školy a stredoškolskí študenti, sa často snažia zakrývať pravú príčinu problému, obhajujú rodiča, snažia sa hľadať chybu v sebe. Často sa sebapoškodzujú. Nie sú zriedkavé ani úteky či „vyčíňanie“, len preto, aby sa rodičia uvedomili a začali sa zaoberať dieťaťom, a nie sami sebou, respektíve vzájomnou nevraživosťou. Dieťa má zvyčajne rado oboch rodičov, a tak často kladená otázka rozhádaných manželov či rozvádzajúcich sa partnerov, napr. „Kto je lepší?“, „Ku komu chceš ísť?“, „Koho máš najradšej?“, dovedie mnohé deti v krajnom prípade až na psychiatriu, iné začnú unikať z domu, ďalšie sa podarí zlomiť a priklonia sa k jednému z rodičov viac a druhého zavrhnú.

„Z praxe školskej psychologičky môžem povedať, že deti rozvod rodičov prežívajú rôzne. Najväčšou traumou je u nich, keď sa rodičia nevedia dohodnúť, neakceptujú sa a naťahujú sa o dieťa, respektíve chcú si čo najviac navzájom ublížiť cez dieťa. Druhým problémom býva najmä pri deťoch v materských školách a na prvom stupni základnej školy, ktoré majú striedavú starostlivosť, prechod z jednej domácnosti do druhej. Aj keď majú oboch rodičov rady a tešia sa na nich, chvíľu trvá ,prestaviť si mozog‘. Ako-tak sa to dá zvládnuť, keď má dieťa rovnakú školu, avšak len čo sa okrem domácnosti mení aj škola, je to oveľa náročnejšie a myslím si , že je to aj neprijateľné pre dieťa a jeho zdravý vývoj. Staršie deti sa zvyknú hanbiť za svojich rodičov, že sú rozvedení, alebo ,bojujú‘ s novými partnermi svojich rodičov.“

Sebaobviňovanie je u detí bežné

Často sa deti obviňujú, že za rozpadom rodičovského vzťahu stoja práve ony. Deje sa to najmä u detí, ktorým nie je dobre vysvetlený, respektíve dostatočne odkomunikovaný dôvod/proces ochladnutia vzájomných vzťahov a pod.

Dôležitá je v tomto prípade komunikácia. Rozprávať vecne, nereagovať prehnane emocionálne, dieťaťu odpovedať na otázky. Ak príde otázka, na ktorú odpovedať neviete, pokojne to priznajte. Ak ste s deťmi prežili náročné situácie, pripomeňte si ich navzájom a spomeňte si, ako ste ich zvládli. Môže to dať dieťaťu nádej, že aj rozvod prekoná.

„Mnoho rodičov je samých bezradných a nevedia, ako a kde začať. Skôr navrhujem, aby bezradný rodič konzultoval so psychológom či mediátorom svoje obavy, prípadne stratégiu rozhovoru s dieťaťom, keď mu oznámi rozchod/rozvod. Veľmi by som nepreferovala paušalizovať rozvod štýlom, veď sa to deje bežne, však dnes každé druhé, tretie dieťa vyrastá v rozvedenej rodine a pod. Toto nie je podľa mňa to, čo chceme dosiahnuť. Nechceme deťom vysielať signál, že je normálne byť rozvedený. Nie. Normálne je snažiť sa v spoločnom spolužití/vzťahu problémy riešiť a ak sa nedajú či sú inak závažné, je na rade rozchod/rozvod. Po zrelej úvahe. Nie každý deň sa schádzať a rozchádzať. Potom má dieťa ešte väčší chaos.“

Z praxe odborníčky tiež vyplýva, že v tínedžerskom veku si deti navzájom radia, ako „využiť“ rozvod vo svoj prospech, čo tiež nie je najlepšia cesta. Občas je fajn dozvedieť sa , že aj spolužiak , ktorý je z rozvedenej rodiny, to mal niekedy ťažké, ale prekonal to a teraz je s tým v pohode. Môže byť pre dieťa akýmsi vzorom či pomocníkom.

Keď je rozvod pozitívnou zmenou

Opäť to závisí od toho, ako rodičia žijú po rozvode. Niekedy môže byť rozvod žiaduci, napríklad ak dieťa žije v dlhodobo stresujúcom prostredí alebo v psychicky náročnom, či dokonca fyzicky terorizujúcom. Stresujúce pre dieťa však môže byť aj to, ak sa rodičia rozvedú akoby z ničoho nič. Žijú navonok harmonický život, aj sa tak prezentujú na verejnosti, aj dieťa ich tak vníma a zrazu len príde k rozvodu. Toto dieťa vníma oveľa horšie ako rozvod rodičov, ktorých vzťah bol už dlhšie naštrbený či disharmonický.

Rozchod či rozvod rodičov môže v deťoch zanechať istú stopu, najmä pri hľadaní životných partnerov, ale je to individuálne. Psychologička skôr upozorňuje na výchovu rodičov po rozchode, vzťahy, stereotýpie a napríklad vzťahové reťazce syn - matka, matka - dcéra , otec - dcéra, otec - syn.

Ako komunikovať s deťmi v čase rozvodu

V prípade, že vo vašej rodine nastane nová situácia, je treba ju v prvom rade dobre odkomunikovať deťom. Keď dieťa prechádza zložitým obdobím, najdôležitejšie je venovať mu dostatok porozumenia, pozornosti a slov uistenia. Tráviť s dieťaťom dostatok spoločného času a uistiť ho o vašej láske a bezpečí. „Bezpečie a istota ako základné ľudské potreby predstavujú základné zásady komunikácie s deťmi, najmä vtedy, keď riešia vo svojich mysliach rozvod svojich rodičov. Mali by sme sa s nimi rozprávať o svojich pocitoch, o hneve, aj o dôvode, prečo rozvod nastal,“ radí Petra Ragas, zakladateľka programu pre rozvoj detí a ich rodičov Rozumiemedetom.sk.

Situácii neprospeje, ak jeden z rodičov bude zvaľovať vinu na toho druhého a zaťažovať dušu dieťaťa osočovaním. Komunikácia smerom k deťom by mala obsahovať pochopenie, porozumenie, ale aj dodržiavanie pravidiel. „To, že sa rodičia rozviedli, neznamená, že teraz nebude nič platiť. Je treba nanovo vybudovať dôveru a pocit bezpečia a istoty, a dohodnúť si nové pravidlá. Odporúčam nevolať to pravidlá, ale dohody, aby dieťa nemalo pocit, že ide o príkaz,“ dodáva odborníčka na komunikáciu s deťmi. Vo všeobecnosti platí, že je treba počúvať, neskákať do reči, nechať dohovoriť, povedať svoj pohľad na vec, svoj názor, nepoučovať, nerozkazovať. Ak neviete, akým jazykom lásky hovorí vaše dieťa, skúste si spoločne urobiť test 5 jazykov lásky pre deti.

Dva extrémne prípady z nášho šoubiznisu

Ako spolu rodičia vychádzajú po rozchode, môže ovplyvniť aj partnerské vzťahy detí. Príkladom, ako zostať rodičom a nevzťahovať po rozchode pozornosť na seba, môže byť známa moderátorka Alexandra Orviská. Tá má s hudobníkom Martinom Valihorom dcéru v tínedžerskom veku. Bývalí partneri udržiavajú silný priateľský vzťah a na fotografiách zo sociálnych sietí pôsobia ako jedna veľká rodina, a to aj napriek tomu, že každý z partnerov už má po svojom boku niekoho iného. „Recept na to, aby spolu dokázali dvaja dospelí ľudia fungovať ako rodičia, aj keď už nie sú partnermi, je podľa mňa veľmi jednoduchý. Musia si uvedomiť, že tým, že sa nimi stali, prijali zodpovednosť za to, že celý vývoj dieťaťa je na nich. Občas treba odložiť svoje ego a zamyslieť sa nad tým, že možno o pár rokov by nás robenie si napriek či handrkovanie sa o dieťa mohlo mrzieť. Najmä z hľadiska výchovy. My sme na to s Martinom prišli pomerne skoro. Je a vždy bude otcom našej dcéry a ako sa hovorí, rodinu si nevyberáš (smiech),“ hovorí Alexandra. Psychologička potvrdzuje, že v takomto vzťahu dieťa cíti podporné prostredie, aj keď je vhodné jasne zadefinovať vzťahy, aby dieťa chápalo, kto je mama a kto otec.

Na opačnej strane pomyselných misiek váh stojí napríklad vzťah moderátorky Very Wisterovej a jej bývalého manžela, ktorý na sklonku roku 2019 uniesol ich dvoch maloletých synov do USA a moderátorka o nich musela bojovať pred americkým súdom. Všetky mamy pochopia, aké psychicky náročné muselo byť zvládnuť takúto nesmierne náročnú skúšku. „Je to smutný prípad. O to smutnejší, že deti sa narodili a vyrastali v inej krajine, v inej kultúre, dosť odlišnej od Slovenska. A keď ich mama doniesla na Slovensko, isto utrpeli kultúrny šok plus šok z toho, že otec nebol taký dostupný, ako sa im zo začiatku hovorilo. Zároveň sú to chlapci, ktorí potrebujú mužský vzor, takže to musel byť na nich dosť veľký nápor. Ani otec im k stabilnej situácii neprispel, keď ich uniesol z krajiny, od matky, do úplne cudzieho štátu, kde nemali ani kamarátov, ani nejakú známu blízku osobu,“ hodnotila vtedy odborníčka.

Autor: M. Ryskova Foto: Unsplash

Reaguje smútkom a regresiou; narúša sa jeho schopnosť vytvárať si úprimné a spontánne vzťahy k okoliu. Po odchode rodiča si dieťa začína uvedomovať svoju odlišnosť od väčšiny detí a musí sa vyrovnávať s množstvom nových problémov a otázok. V dôsledku toho sa stáva samotárske a uchyľuje sa k sneniu, v ktorom je svet taký, aký by ho chcelo mať. K najväčším chybám rodičov po rozvode býva pred dieťaťom prejavovaná nevraživosť voči bývalému partnerovi. Rodičia si zväčša neuvedomujú, že dieťa má k nim obom iný vzťah než oni k sebe navzájom a povinosťou rodičov je dieťaťu situáciu uľahčiť a nie naopak. Matkám sa stáva, že po rozvode sa na dieťa silne upnú a začnú byť patologicky úzkostlivé. Zvlášť výrazná býva fixácia na syna v období jeho dospievania. Pre matku je potom tragédiou, keď sa syn chce od nej odpútať a žiť samostatne. Môže to vyústiť až do situácie, že matka vyčíta synovi, ako sa pre neho obetovala. Existujú viaceré teórie o tom, pre ktorý vek dieťaťa je rozvod rodičov najmenej bolestivý. Vo všeobecnosti možno povedať, že ak odchádza od rodiny otec dieťaťa najútlejšieho veku, dieťa nepociťuje jeho odchod takmer vôbec. V predškolskom období si však začína uvedomovať, že v rodine niekto chýba. Tento pocit sa u neho môže prejaviť v malej schopnosti presadiť sa, vzosilnenom strachu zo smrti matky alebo straty jej lásky. Chlapci tiež postrádajú otca ako model nápodoby; u dievčat sa zasa oslabuje schopnosť vytvárať si fungujúce vzťahy s mužmi.

Rozvodové mýty a realita

Často sa zdôrazňujú ničivé a nezmazateľné účinky rozvodu na deti. Rodina po rozvode sa už nepovažuje za rodinu, ale skôr za torzo rodiny, ktorá nemôže deťom poskytnúť plnohodnotné rodinné zázemie. Takéto hodnotenia vyjadrujú postoj zhovievavej nedôvery, ktorý môže u účastníkov rozvodu vzbudzovať pocit, že sú nerovnocenní alebo nejako poznačení. Môže u nich posilňovať pocity beznádeje a oslabovať ich schopnosť zvládať rozvodovú zmenu.

Ťažkosti detí s prispôsobovaním sa

Odborníci sa zhodli v tom, že deti rozvedených rodičov majú síce viac problémov v porovnaní s rovesníkmi z nerozvedených rodín, ale väčšinu týchto problémov musia prekonávať už pred rozvodom. Ukázalo sa, že hlavnými a skutočnými príčinami ich ťažkostí bol:

pretrvávajúci manželský a rodičovský konflikt, pri ktorom rodičia vťahujú dieťa do svojho konfliktného vzťahu, a to sa tak stáva nástrojom ich vzájomného boja,
narastajúca nefunkčnosť rodiny, v ktorej rodičia s vážnymi osobnostnými a citovými problémami nedokážu vytvoriť deťom podmienky pre ich zdravý vývin,
narušený vzťah s matkou (alebo s opatrovníckym rodičom).

Účinky rozvodu

Skúmala sa tiež otázka, či typ rodiny súvisí s ťažkosťami v prispôsobovaní detí, pričom sa porovnávali rodiny úplné, rozvedené a zmiešané. Dospelo sa k záveru, že nie typ rodiny, ale deťmi vnímaný rodičovský konflikt má významne nepriaznivý vplyv na ich ťažkosti v prispôsobovaní. Tieto závery boli dosť prekvapujúce a otvárali otázku, či sa negatívne účinky rozvodu neprejavujú až v dospelosti a neznižujú šance „rozvodových“ detí na spokojnosť v zrelom veku. Zistilo sa, že negatívne účinky rozvodu sa za istých okolností môžu naozaj prejaviť až v dospelosti - ak rozvod vedie k úpadku vzťahov s rodičmi alebo ak sa opakuje. Na druhej strane ľudia, ktorí prežili nízko stresový rozvod (bez dlhodobých rodičovských ťahaníc), sa významne nelíšili od tých, čo žili v šťastných úplných rodinách, a boli na tom dokonca lepšie ako tí, ktorí žili v úplných, ale nešťastných rodinách.

Kedy sú deti najviac ohrozené a čo ich poškodzuje

Najväčšie riziko negatívnych účinkov rozvodu hrozí keď:

deti dlhšiu dobu nerozumejú tomu, čo sa v rodine deje a úporne to spracúvajú (napr. za zhoršené vzťahy a rozchod rodičov obviňujú seba),
deti sú dlhodobejšie svedkami ostrých konfliktov a hádok medzi rodičmi a stanú sa zbraňou v ich rukách, začnú byť manipulované a používané na uspokojovanie rodičovských bojových alebo tiež citových potrieb,
odcudzenie a neuspokojenie v manželskom vzťahu rieši rodič nadmerným citovým pripútaním sa k dieťaťu a prejavy jeho lásky k druhému rodičovi priamo či nepriamo trestá (napr. chladnejším tónom hlasu alebo podráždenými reakciami),
rodičia opustia zaužívané domáce stereotypy a v živote dieťaťa sa okrem rozvodu a odchodu rodiča vyskytnú ešte ďalšie významné zmeny a záťaže (napr. presťahovanie, zmena školy, strata kontaktu aj so starými rodičmi, kamarátmi, zhoršenie pozície v škole, a pod.),
deti majú narušený vzťah s opatrovníckym rodičom (u ktorého zostávajú žiť).

Ako deti prežívajú rozvod

V prežívaní záťažových situácií sa deti líšia od dospelých a svoje pocity aj prejavujú inak ako dospelí. Nevedome používajú rôzne obranné mechanizmy a aj pri najväčšej strate môžu reagovať akoby bez citových prejavov. Negatívne emócie si môžu pripustiť len natoľko, nakoľko ich dokážu uniesť, a tak ich striedavo prežívajú a zároveň sa im vyhýbajú. Obávajú sa o svoje budúce blaho. Zaujíma ich, či budú mať všetko, čo mali dovtedy, a to, čo majú iné deti, či dostanú nového rodiča a kedy. Deti ešte nedokážu rozpoznať a opísať to, čo prežívajú a škodlivý stres často vyjadrujú prostredníctvom telesných príznakov.

Prežívanie rozvodu a vek dieťaťa

V každom veku prežívajú deti rozvod iným spôsobom.

Deti predškolského veku: vzhľadom na svoje egocentrické vnímanie majú tendenciu obviňovať seba z manželských problémov rodičov.
Mladší školáci: upadajú do stavov ustrašenosti, smútku a plaču.
Deti nad osem rokov: sa už dokážu na rodičov veľmi hnevať a pripisujú vinu raz jednému a inokedy druhému rodičovi. Ak svoje negatívne emócie nemôžu prejaviť, sú zlostné, negativistické a agresívne voči sebe aj iným.
Niektorí predpubertálni a adolescentní chlapci a dievčatá: už reagujú úzkostnými a depresívnymi stavmi.

Pohlavie a prežívanie

Deti sa líšia v spôsobe prežívania rozvodu rodičov pohlavím aj obdobím, v ktorom majú najväčšie problémy. Dievčatá prežívajú najhoršie obdobie tesne pred rozvodom a svoje negatívne city obracajú skôr proti sebe. Chlapci, naopak, dávajú svoj zvýšený citový „pretlak“ najavo formou nepriateľstva a agresivity voči svojmu okoliu a ich ťažkosti vrcholia následne po rozvode.

Rozvodové zmeny

Prispôsobovanie detí na rozvodové zmeny a straty prebieha ruka v ruke s tým, ako úspešne a bez prekážok prebieha proces ich smútenia. Tento proces má niekoľko takmer zákonitých fáz, ktoré prebiehajú u každého dieťaťa v inej intenzite, v inej dĺžke a v inom poradí.

Mechanizmus reakcií dieťaťa

Keď sa deti dozvedia o rozhodnutí rodičov rozísť sa, obvykle ich to šokuje, a to aj napriek tomu, že predtým boli neraz svedkami rodičovských konfliktov a nezhôd. Okrem výnimočných prípadov deti rozvod nechcú a živia v sebe nádej, že rozpory medzi rodičmi skončia a že zase bude dobre. Ak sa tak nestane, začnú v tom mať chaos a sila vlastných citov ich natoľko vyľaká, že sa radšej stiahnu, odmietajú hovoriť aj plakať. Niektoré deti sami pred sebou popierajú neželanú skutočnosť a tvária sa, akoby rodič bol niekde na ceste a každú chvíľu sa mal vrátiť. Niektoré presunú svoj záujem na inú osobu alebo zviera a navonok sa správajú, akoby sa ich rozvod netýkal.

Sú deti, ktoré začnú hneď smútiť, žialiť, ľahko sa rozplačú, strácajú záujem o dovtedajšie aktivity, zhorší sa im spánok, nemajú chuť k jedlu, majú rôzne telesné ťažkosti alebo sú často choré. V tejto fáze je dôležité, aby mohli voľne prejavovať svoje city a aby dostávali od rodičov veľa fyzickej nehy a útechy. Potrebujú intenzívny kontakt aj s odchádzajúcim rodičom, inak môžu upadnúť do depresie. U chlapcov sa depresia môže prejavovať aj ako nadmerný nepokoj a hyperaktivita. Toto obdobie môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov. Deti potrebujú zvýšený pocit bezpečia a ochrany. Rozvodom o ne prichádzajú. Boja sa, že zostanú celkom opustené. Prežívajú úzkosť a strach z budúcnosti. Je dobré, keď sa podarí rozptýliť ich obavy a ubezpečiť ich, že vždy sa má o ne kto postarať.

Prejavy strachu

Strach a úzkosť môžu mať u detí najrôznejšie prejavy: od návratu k už prekonaným detským formám správania (pomočovanie a pod.) cez po nočné mory, nadmerné lipnutie na zostávajúcom rodičovi a pod.

Aby deti dospeli k zmiereniu a prijali rozvodovú rodinnú zmenu, musia sa zbaviť falošnej nádeje, že sa ich rodičia ešte k sebe raz vrátia. Rodičia, ktorí sa správajú nejednoznačne, môžu nepriamo živiť ich ilúzie a sťažovať im konečné vyrovnanie sa s rozvodovou situáciou. Deti, ktoré roky márne dúfajú v spoločný život s rodičmi, sú permanentne citovo zaťažované, čo oslabuje ich schopnosť zvládať iné vývinové úlohy a znižuje kvalitu ich života.

Čo deťom uľahčuje zvládnutie rozvodu

Ak rodičia včas skončia s konfliktami, podarí sa im prebudovať manželský vzťah na vzťah spolurodičovský (ľudsky korektný a slušný) a obaja pokračujú v starostlivosti o dieťa, vytvoria tým základný predpoklad na to, aby sa dieťa dostalo z rozvodovej situácie bez väčšej ujmy.

Vzťah rodiča k dieťaťuDôležitá je kvalita vzťahu rodičov s dieťaťom. V predrozvodovom období majú mnohí rod…

tags: #dieta #z #rozvedenej #rodine #ma #vacsiu