Anton Bendík: Legenda slovenskej heligónky a folklóru
Anton Bendík, narodený 6. augusta 1931 v malebnej obci Hrušov, bol výnimočnou osobnosťou slovenského folklórneho sveta. Jeho život, naplnený láskou k tradíciám, hudbe a zberateľstvu, zanechal nezmazateľnú stopu v kultúrnom dedičstve Slovenska. Bol nielen virtuóznym hráčom na jednoradovú heligónku, ale aj obľúbeným sólovým spevákom a nadšeným propagátorom ľudovej kultúry. Jeho životný príbeh, poznačený nielen radosťami, ale aj smútkom, je svedectvom o sile ľudského ducha a neochvejnej oddanosti umeniu.
Detské roky a rodinné zázemie
Anton Bendík sa narodil ako druhé dieťa Jánovi Bendíkovi a Cecílii, rodenej Mihálikovej. Svoje detstvo prežil v Hrušove, v prostredí roľníckeho gazdovstva, spolu so svojimi súrodencami Pavlom a Máriou. Už od útleho veku sa prejavovala jeho hudobná vášeň. Keď ako malý chlapec ochorel, otec mu kúpil jednoradovú heligónku, aby si krátil čas a zabával sa počas choroby. Tento dar sa stal začiatkom celoživotnej lásky k tomuto nástroju, ktorý ho sprevádzal až do posledných chvíľ. Po skončení základnej školy ostal Anton pracovať na rodinnom hospodárstve, ktoré bolo značne rozsiahle.
Rodinný život a celoživotná láska
V októbri roku 1952 sa Anton Bendík oženil s Paulínou Bérešovou, s ktorou prežil 46 rokov spoločného života. Ich manželstvo bolo požehnané deťmi, hoci s hlbokým smútkom. V roku 1956 sa im narodili dvojičky, Anka a Veronka, ktoré, žiaľ, v deň narodenia zomreli. V roku 1957 sa im narodil syn Anton a v roku 1962 dcéra Mária. Keďže gazdovstvo bolo veľké, Anton pracoval na poli od jari do jesene. V zimných mesiacoch si privyrábal v Stavoindustrie v Banskej Bystrici a v Spotrebnom družstve Jednota v Krupine. O domácnosť a hospodárstvo sa v tomto období starala jeho manželka Paulína. Začiatkom decembra roku 1997 Anton Bendík utrpel ďalšiu veľkú stratu, keď mu po dlhých rokoch manželstva zomrela jeho milovaná Paulína.
Hudobná cesta a umelecká dráha
Hudba bola pre Antona Bendíka nielen koníčkom, ale aj životným poslaním. V mladosti to boli najmä potulky s harmonikou po dedine s mládencami. Postupne však začal účinkovať s folklórnou skupinou z Hrušova na rôznych dedinských a okresných podujatiach. Jeho talent a vášeň ho posúvali ďalej. Anton Bendík nebol len výnimočným interpretom hry na jednoradovej heligónke, ale aj zdatným sólovým spevákom. Jeho interpretačný štýl bol nezameniteľný. Melódiu piesne hral najmä v predohrách, nespievaných refrénoch a dohrách, pričom počas spevu len pokračoval v basovom rytme, čím akoby „kontroval“. Tento pre heligónkovú hru nezvyčajný prístup si vytvoril vlastný, charakteristický štýl.
Postupne sa jeho účinkovanie rozšírilo na folklórne festivaly po celom Slovensku i v zahraničí. Ako výrazná osobnosť a nositeľ ľudových tradícií interpretoval hudobný folklór z obce Hrušov. Bol známy svojím výnimočným spevným i slovným prejavom, ale predovšetkým nezameniteľným a charakteristickým štýlom hry na heligónke. Krásu slovenskej ľudovej kultúry šíril celým svojím srdcom a dušou. Výrazne sa pričinil o prezentáciu a zachovávanie kultúrneho dedičstva obce Hrušov a regiónu Hont.
Pravidelne sa zúčastňoval folklórneho festivalu Hontianska paráda v Hrušove, kde okrem hry na heligónku počas scénických programov predvádzal aj tradičnú prácu na žatve. Bol každoročným účastníkom prehliadok heligonkárov v rôznych mestách ako Brezno, Korytárky, Kojšov, Drienica, Veľká nad Veličkou, Lúky pod Makytou a mnohých iných. Niet prehliadky heligonkárov a folklórneho festivalu, ktorý by nenavštívil. Pravidelne sa predstavoval na významných folklórnych festivaloch v Detve, Východnej, Myjave, Terchovej, v Strážnici, Rožnove pod Radhoštěm a na mnohých ďalších prestížnych podujatiach.
Anton Bendík sa preslávil hrou na svoju 130-ročnú (podľa niektorých zdrojov až 135-ročnú) jednoradovú heligónku značky Hlaváček, na ktorú hral viac než 80 rokov. Tento nástroj nazýval s láskou „jednoradovčička“. Práve vďaka svojej hudbe precestoval celú Európu, šíriac slovenské ľudové piesne a tradície.
Ako basovať na heligónke- laicky pre laikov!!!!!
Zberateľstvo a odkaz pre budúcnosť
Anton Bendík nemal záľubu len v speve a hre na heligónke. Bol aj vášnivým zberateľom rôznych historických artefaktov. Uvedomoval si ich vzácnosť a hodnotu a s nadšením ich zhromažďoval. Neraz ho manželka napomínala so slovami: „Antuš, čo ty furt beháš po tých palášoch, akoby si inakšiu robotu nemal!“ Mnohé predmety z jeho rozsiahlej zbierky daroval do Slovenského národného múzea v Martine. Medzi nimi sa nachádzal aj jeho a jeho manželkin svadobný kroj, na čo bol nesmierne hrdý. Táto jeho aktivita bola motivovaná aj blízkym priateľstvom s vtedajším riaditeľom SNM Jánom Gerykom.
Populárna osobnosť a televízne vystúpenia
Anton Bendík si získal srdcia publika nielen na folklórnych festivaloch, ale aj v moderných médiách. Jeho charizmatické vystupovanie a nezameniteľný talent ho priviedli aj do televíznych formátov. Účinkoval v reláciách ako „Zem spieva“, „Kapura“, „Československo má talent“, „Reflex“, „Nehaňte ľud môj“ a „TV Folklorika“. V šou „Česko Slovensko má talent“ v roku 2015 si svojim milým a spontánnym vystupovaním, ako aj samotnou hrou na heligónke, okamžite získal nielen celú porotu, ale aj divákov. Všetci si ho zamilovali a dali mu prezývku - „rozprávkový deduško“. Vždy sršal humorom, dobrou náladou a rozdával úsmevy na všetky strany.
Pár mesiacov pred svojou smrťou vydal svoje profilové CD s názvom „Horička zeľená“, ktoré obsahovalo 23 piesní. V spolupráci s Petrom Núñezom a TV Folklorika sa s Antonom Bendíkom natočilo päť videoklipov a dokonca aj dokument o jeho živote v rámci cyklu relácií „Moje korene“. Tieto diela zachovávajú odkaz jeho života a tvorby pre budúce generácie.
Posledné roky a odkaz legendy
Posledné roky svojho života prežil Anton Bendík vo Zvolene u svojej dcéry Márie. Aj napriek pokročilému veku si zachoval elán mladíka a neúnavne šíril radosť prostredníctvom svojej hudby. Zomrel 22. júna 2019 vo veku nedožitých 88 rokov. Jeho odchod bol veľkou stratou pre slovenský folklór. Anton Bendík ukázal, aká nekonečná môže byť láska k folklóru, úcta k tradíciám a k životu. Svojím životom a dielom sa stal neodmysliteľnou súčasťou slovenskej kultúry a jeho pamiatka žije ďalej. Medzi jeho najmilšie miesta patrili nielen jeho rodný Hrušov a Zvolen, kde prežil posledné roky, ale aj Banská Bystrica, kde pracoval a privyrábal si. Na jeho slová: „Za živa v Bystrici, po smrti v nebi,“ sa nedá zabudnúť. Anton Bendík bol skutočnou legendou, ktorej prívlastok mu bezpodmienečne patrí.
Jeho život bol dôkazom, že vášeň pre umenie a tradície dokáže prekonať všetky prekážky a zanechať nezmazateľný odkaz v srdciach ľudí i v histórii národa. Jeho hra na heligónke, jeho spev a jeho láska k folklóru budú navždy pripomínať túto výnimočnú osobnosť slovenského kultúrneho života.
tags: #anton #bendik #narodenie