Anton Bernolák: Otec spisovnej slovenčiny a národný buditeľ
Anton Bernolák, kňaz, jazykovedec a kľúčová postava slovenského národného obrodenia, sa narodil 3. októbra 1762 v Slanici na Orave. Jeho život a dielo položili základy modernej spisovnej slovenčiny a inšpirovali generácie Slovákov k národnému uvedomeniu. Napriek tomu, že dátum 3. október je zaznamenaný ako dátum jeho krstu, je všeobecne akceptovaný ako jeho deň narodenia, odzrkadľujúc dôležitosť tohto momentu pre jeho životnú púť. Bernolák pochádzal zo zemianskej rodiny, bol synovec profesora Ondreja Bernoláka z Trnavskej univerzity, čo naznačuje jeho skoré napojenie na vzdelané kruhy.
Vzdelanie a formovanie osobnosti
Svoje základné vzdelanie absolvoval Anton Bernolák v rodisku, pričom vyššie triedy ľudovej školy navštevoval v neďalekej Námestove. Gymnaziálne štúdiá pravdepodobne absolvoval v Bratislave, hoci matriky v Ružomberku túto informáciu nepotvrdzujú. Jeho akademická dráha viedla cez prestížne inštitúcie: v bratislavskom Seminári sv. Imricha (Emericianum) študoval poetiku a rétoriku v rokoch 1778-1780. Následne v trnavskom seminári Stefaneum absolvoval štúdium filozofie (1780-1782), počas ktorého si v roku 1782 zmenil priezvisko na Bernolák. V roku 1783 sa stal alumnom viedenského seminára Pázmaneum, kde začal študovať teológiu na Viedenskej univerzite (1783-1784). Svoje teologické vzdelanie dovŕšil v Generálnom seminári v Bratislave (1784-1787).
Bernolákov záujem o osvietenské reformy Márie Terézie a Jozefa II. bol zjavný už počas jeho štúdií. V bratislavskom Generálnom seminári sa stal zapáleným stúpencom týchto reforiem a propagátorom národnobuditeľských snáh slovenského národa. Jeho široké vedomosti presahovali oblasť teológie; ovládal viacero cudzích jazykov, mal prehľad v dejinách, ekonómii, medicíne, estetike, hudbe a politike, čo mu umožnilo komplexne pristupovať k formovaniu slovenského národa.
Kňazská dráha a počiatky kodifikácie
Po absolvovaní bohosloveckých štúdií bol Anton Bernolák 17. augusta 1787 v Trnave vysvätený za kňaza. Jeho prvé kaplánske miesto bolo v Čeklísi (dnes Bernolákovo), kde pôsobil štyri roky (1787-1791). Práve v tomto období, v roku 1787, kodifikoval prvý slovenský spisovný jazyk, známy ako bernolákovčina. Základom tejto kodifikácie bol kultúrny západoslovenský jazyk, s ideovým napojením na centrálno-tatranskú teóriu o pôvode Slovanov a slovenčine ako "matke" ostatných slovanských jazykov.
Svoje myšlienky o podobe slovenského jazyka a pravopisu zhrnul v latinskej práci Dissertatio Philologico-Critica de Litteris Slavorum (Filozoficko-kritická rozprava o slovenských písmenách), vydanej v Bratislave v roku 1787. V tejto práci, ktorá bola kolektívnym dielom spolku Societas excolendae linguae Slavicae (Spoločnosť na vzdelávanie slovenčiny) pod jeho vedením, navrhol aj princípy nového pravopisu nazvaného Orthographia. Bernolák pristupoval k spracovaniu pravopisu so širokým prehľadom v slovenskej, českej a európskej jazykovej problematike, pričom doň vniesol systémovosť a účelnosť, zjednotil, ustálil a zlepšil starší jazykový úzus. Zjednodušil pravopis odstránením ypsilonu a zavedením dôsledného označovania mäkkosti spoluhlások. Do kultúrnej západoslovenčiny zároveň vniesol mnohé stredoslovenské prvky.
Jazykovedné a literárne dielo
Bernolákove jazykovedné práce tvorili základ pre rozvoj spisovnej slovenčiny. Okrem spomínanej Dissertatio napísal rozsiahlu Grammatica slavica (Slovenská gramatika), vydanú v Bratislave v roku 1790, ktorá predstavovala prvú gramatickú normu jeho spisovného jazyka. V roku 1791 nasledovala príručka Etymologia vocum Slavicarum (Etymológia slovenských slov). Vrcholným dielom jeho jazykovednej práce mal byť rozsiahly päťzväzkový Slowár slovenskí, česko-laťinsko-ňemecko-uherskí. Tento monumentálny slovník, ktorý obsahoval aj príslovia, porekadlá a ľudové piesne, však Bernolák už nestihol vydať. Jeho kompletné spracovanie do tlače bolo dokončené okolo roku 1806, no vyšlo až v rokoch 1825-1827 v Budíne, zásluhou kanonika Juraja Palkoviča.
Okrem svojich kľúčových jazykovedných diel prispel Bernolák aj do polemík s J. I. Bajzom, ktorý mal vlastné predstavy o kodifikácii spisovnej slovenčiny. V tomto kontexte vydal prácu Toto maličké Písmo… (Trnava 1790). K sporom o prozodiu (pravidlá o dĺžke slabík a prízvuku) sa zase vyjadril v prácach Nečo o epigrammatéch anebožto málorádkoch Jozefa Ignáca Bajzi (Žilina 1794) a Ešče ňečo o epigrammatéch… (1794).
Jeho publikačná činnosť zahŕňala aj iné žánre. Prvou publikovanou prácou bola slávnostná reč Divus Rex Stephanus Magnus Hungarorum Apostolus (Svätý kráľ Štefan, veľký apoštol uhorský, Trnava 1782). V rukopise zostala jeho práca z roku 1785 Nova Bibliotheca Selecta… (Nová vybraná bohoslovecká knižnica…). Práca z roku 1787 Perceptiones de agrorum cultu… (Náuka o poľnohospodárstve) bola vydaná až v roku 1964. Bernolák sa venoval aj cirkevnej tematike, o čom svedčia diela ako O wážnosti a ucťiwosťi stawu kňazského príhodná kázeň (Trnava 1795), Katechizmus z otázkami a odpoweďami… (Trnava 1795) a Na smrť… Stocko Jurka… (Trnava 1803). V maďarskom jazyku vydal Halottas beszéd… (Pohrebná reč…, Komárno 1809) a Reiktató beszéd (Uvádzacia reč, Komárno 1809).
Organizátorská činnosť a Slovenské učeného tovarišstvo
Anton Bernolák nebol len teoretikom, ale aj aktívnym organizátorom národného a kultúrneho života. Od roku 1792 sa stal ústrednou osobnosťou a riaditeľom Slovenského učeného tovarišstva. Táto organizácia, s pobočkami po celom Slovensku aj mimo neho (napríklad vo Viedni a v Jágeri), zohrala kľúčovú úlohu pri šírení osvety a literatúry v novom spisovnom jazyku. Hlavným poslaním Tovarišstva bolo vydávať knihy v slovenskej reči, podnecovať národné povedomie a hospodárske vzdelávanie ľudu. Vďaka tejto organizácii sa myšlienky bernolákovskej kodifikácie šírili medzi slovenským obyvateľstvom. Medzi najvýznamnejších šíriteľov myšlienok a cieľov Antona Bernoláka patrili Juraj Fándly, Ján Hollý a Alexander Rudnay, neskôr sa pridala aj laická skupina na čele s Martinom Hamuljakom.
Bernolákova organizačná práca bola úzko spojená s jeho pôsobením v cirkevnej správe. Po pôsobení v Čeklísi bol 1. júla 1791 vymenovaný za arcibiskupského tajomníka v Trnave. Popri tejto funkcii tri roky pracoval ako archivár, cenzor kníh a prísažný notár ústrednej cirkevnej stolice. Napriek týmto rozsiahlym povinnostiam pokračoval vo svojej jazykovednej práci. V roku 1797 bol ustanovený za farára v Nových Zámkoch, kde 1. júna prevzal úrad. V tom istom roku sa stal aj dekanom Novozámockého dištriktu, pričom zastával aj funkciu správcu hlavnej mestskej školy a učiteľa náboženstva. V Nových Zámkoch pôsobil až do svojej smrti.
Odkaz a význam
Anton Bernolák zomrel 15. januára 1813 v Nových Zámkoch, pravdepodobne na srdcový infarkt, v dôsledku vyčerpávajúcej práce a zdravotných problémov. Hoci sa jeho kodifikácia nestala okamžite celonárodným spisovným jazykom, zohrala v histórii slovenského národa mimoriadne významnú úlohu. Bernolákovčina spustila prvú fázu slovenského národného obrodenia, zvýraznila myšlienku svojbytnosti slovenskej národnosti a stala sa zjednocovacou základňou pre hnutie bernolákovcov.
Bernolákove dielo vytvorilo podmienky pre druhú kodifikáciu slovenského jazyka v roku 1843 pod vedením Ľudovíta Štúra. Jeho ideový odkaz pokračoval aj po jeho smrti, napríklad prostredníctvom jeho synovca Andreja Radlinského, ktorý sa v roku 1869 stal spoluzakladateľom Spolku svätého Vojtecha v Trnave. Tento spolok zohral neoceniteľnú úlohu pri zachovaní slovenskej národnej identity počas obdobia intenzívnej maďarizácie, vydávaním širokého spektra slovenskej literatúry.
Najkrajší básnický hold mu vzdali významní slovenskí básnici Ján Hollý (Chválospev na Antona Bernoláka) a P. O. Hviezdoslav (Prolog na 100-ročnú pamiatku smrti A. Bernoláka). V ankete RTVS Najväčší Slovák v roku 2019 bol Anton Bernolák vyhodnotený na 57. mieste, čo svedčí o jeho trvalom mieste v slovenskom národnom povedomí. Jeho prvá slovenská gramatika, Grammatica Slavica z roku 1790, bola zaradená do projektu digitalizácie kníh rakúskej národnej knižnice, čím sa zabezpečila jej dostupnosť pre budúce generácie. Internetový gigant Google si v roku 2012 pripomenul 250. výročie narodenia Antona Bernoláka úpravou svojho loga, čím zdôraznil jeho celosvetový význam ako jedného z najvýznamnejších filológov a kňazov v histórii. Pri príležitosti 250. výročia jeho narodenia mu bola v Martine odhalená busta od sochára Radka Mačuhu. V septembri 2022 si Matica slovenská pripomenula v Nových Zámkoch 260. výročie narodenia Antona Bernoláka.
tags: #anton #bernolak #narodenie