Autizmus a strava: Hľadanie cesty k lepšiemu zdraviu
Autizmus, či presnejšie porucha autistického spektra (PAS), je komplexný vývojový stav, ktorý ovplyvňuje vnímanie sveta, komunikáciu, sociálnu interakciu a správanie jedinca. Hoci presné príčiny autizmu nie sú úplne pochopené, výskumy naznačujú kombináciu genetických, environmentálnych a neurologických faktorov. Autizmus nie je choroba, ale odlišný spôsob fungovania mozgu, ktorý sa nedá vyliečiť. Liečba sa preto zameriava na zlepšenie kľúčových oblastí, ako sú komunikácia, sociálne zručnosti a správanie, a riešenie individuálnych potrieb.
História poznania autizmu siaha do začiatku 20. storočia, kedy viedenský pedagóg Heller popísal u detí takzvaný „detský autizmus“. Zlomovým dielom sa však stala práca amerického psychiatra Lea Kannera z roku 1943, ktorý opísal 11 pacientov s deficitom v vytváraní vzťahov, narušenou rečou a potrebou nemennosti. O rok neskôr publikoval Hans Asperger kazuistiky podobných pacientov. V 70. rokoch sa začal autizmus odlišovať od schizofrénie, pričom obe poruchy patria k závažným poruchám psychického vývinu.
Pochopenie autizmu: Spektrum potrieb a prejavov
Porucha autistického spektra zahŕňa širokú škálu stavov s problémami v komunikácii, sociálnej interakcii a správaní. Každý autistický jedinec prežíva svoje postihnutie inak, preto sa hovorí o spektre. Príznaky sa zvyčajne objavujú okolo druhého roka života, častejšie postihujú chlapcov a ideálnym cieľom je diagnostika do 36. mesiaca.
Autizmus sa dá rozdeliť na rôzne formy a úrovne potrieb. Medzi najznámejšie patria:
- Aspergerov syndróm: Často spojený s priemerne až nadpriemerne inteligentnými jedincami, ktorí však zápasia so sociálnymi interakciami. Reč môže byť gramaticky dokonalá, ale často narušená v prispôsobovaní poslucháčovi, s tendenciou k samovrave a nápadnej melódii.
- Vysoko funkčný autizmus (HFA): Označuje autistických jedincov bez mentálnej retardácie (IQ minimálne 70) s komunikatívnou rečou. Títo jedinci môžu mať silné verbálne a kognitívne schopnosti, ale môžu mať problémy s nadväzovaním vzťahov, zmyslovou precitlivenosťou alebo zvládaním emócií.
- Stredne funkčný autizmus: Jedinci s ľahkou alebo stredne ťažkou mentálnou retardáciou, s narušenejšou komunikatívnou rečou a prevládajúcou stereotypiou.
- Nízko funkčný autizmus: Deti s ťažkou a hlbokou mentálnou retardáciou, bez rozvinutej použiteľnej reči, s minimálnym naväzovaním kontaktu a výraznou stereotypiou.
Príznaky detského autizmu sa často objavia pred dosiahnutím tretieho roku života. Medzi typické prejavy patria:
- Ťažkosti v sociálnej interakcii a komunikácii.
- Opakujúce sa správanie a obmedzené záujmy.
- Nezvyčajný tón, rytmus alebo výška reči.
- Obmedzená schopnosť pochopiť význam jazyka pre komunikáciu.
- Patologický vývin sociálnych vzťahov, napr. nezáujem o odlúčenie od matky, obmedzené prejavy citov voči rodičom, ľahostajnosť k iným dospelým, preferovanie samoty.
- Podráždenosť pri kontakte s rovesníkmi, neschopnosť prijať iné deti.
- Znížená citlivosť vnímania bolesti, čo môže viesť k neschopnosti regulovať správanie.
- V období puberty a adolescencie môže dôjsť k zhoršeniu symptómov, regresii, extrémnej uzatvorenosti, strate zručností v samoobsluhe či strate reči.
- Časté problémy ako hypoaktivita, sebapoškodzovanie a stereotypné správanie.
- Odmietanie alebo neschopnosť nadviazať blízky emocionálny kontakt.
Niektoré prípady autizmu môžu byť vyvolané poškodením mozgu počas tehotenstva, pôrodu či v postnatálnom období, pričom sa berú do úvahy aj genetické predispozície. Výskumy tiež naznačujú, že očkovanie autizmus nespôsobuje.
Strava ako kľúčový faktor: GAPS, Paleo a nízkosacharidové prístupy
V súvislosti s autizmom sa čoraz viac pozornosti venuje vplyvu stravy na celkový zdravotný stav a zlepšenie symptómov. Hoci výskumy na túto tému nie sú vždy jednoznačné alebo sú vlažné, mnohé rodičovské skúsenosti a čiastkové štúdie naznačujú potenciálny pozitívny vplyv diétnych úprav. Podľa štatistík Ústavu pre výskum autizmu (ARI) môže diétne úpravy pozitívne ovplyvniť zlepšenie stavu až u dvoch tretín detí diagnostikovaných s autizmom.
V tomto kontexte sa často spomínajú diéty ako GAPS (Gut and Psychology Syndrome), Paleo a nízkosacharidová diéta. Tieto prístupy sa zameriavajú na elimináciu potenciálne problematických potravinových zložiek a podporu zdravia čriev, ktoré je úzko spojené s fungovaním mozgu cez os mikrobióm - črevo - mozog.
GAPS diéta je navrhnutá na obnovu črevnej sliznice a zlepšenie jej priepustnosti, čo môže mať vplyv na zníženie zápalov a zlepšenie kognitívnych funkcií. Zásady GAPS diéty často zahŕňajú vyradenie lepku, kazeínu, sóje, rafinovaného cukru, umelých sladidiel a dochucovadiel.
PALEO diéta sa inšpiruje stravou našich predkov z obdobia paleolitu a kladie dôraz na konzumáciu mäsa, rýb, ovocia, zeleniny, orechov a semien, pričom vylučuje obilniny, mliečne výrobky, strukoviny, spracované potraviny a rafinovaný cukor.
Nízkosacharidová diéta obmedzuje príjem sacharidov a zameriava sa na tuky a bielkoviny, čo môže pomôcť stabilizovať hladinu cukru v krvi a zlepšiť energetický metabolizmus mozgu.
Ako začať s GAPS diétou | Bumblebee Apothecary
Eliminačná diéta, najmä bezlepková a bezkazeínová, sa ukazuje ako prospešná hlavne u jedincov s tráviacimi problémami, ktoré sa často vyskytujú u ľudí s autizmom. Vylúčenie lepku a kazeínu vychádza z predpokladu, že tieto bielkoviny môžu u niektorých jedincov vyvolávať nežiaduce reakcie, podobné abstinenčným príznakom u závislých osôb. Tieto reakcie môžu prispievať k problémom s koncentráciou, neprítomnému pohľadu, nereagovaniu na okolie či opakujúcemu sa správaniu.
Dôležité je pri týchto diétach dbať na dostatočný príjem vitamínov B, železa, vlákniny, vitamínu D, vápnika a bielkovín, aby sa predišlo podvýžive. Odporúča sa udržať dieťa na striktnej diéte 2-3 mesiace, čo je čas potrebný na odstránenie problematických zložiek z organizmu.
Praktické príklady stravovania
Príkladom jedálnička, ktorý zodpovedá zásadám GAPS diéty s prvkami Paleo a nízkosacharidovej diéty, môže byť:
Raňajky: Kaša z uvareného cíceru s mangom, škoricou a stéviou. Cícer sa namočí na 24 hodín a potom uvarí v tlakovom hrnci. Časť uvareného cíceru sa vymixuje s mangom, škoricou a stéviou do hladkej kaše.
Obed: Morčacie prsia ochutené soľou, paprikou, čiernym korením a medvedím cesnakom, opečené na bravčovej masti. Podávajú sa so zeleninou.
Večera: Vývar z kostí (napr. hovädzie alebo teľacie špikové kosti), ktorý sa varí s jablčným octom a mäsom (napr. morčacie alebo kuracie stehná).
Je dôležité poznamenať, že recepty sa dajú modifikovať podľa individuálnych potrieb a preferencií.
Strava a mentálna retardácia
Je dôležité rozlišovať medzi autizmom a mentálnou retardáciou (MR). Autizmus nie je vždy spojený s mentálnou retardáciou. Niektorí autistickí jedinci môžu mať normálnu alebo dokonca nadpriemernú inteligenciu, zatiaľ čo u iných sa môže vyskytovať mentálna retardácia rôzneho stupňa. Odhaduje sa, že približne 80% autistických detí je mentálne retardovaných, pričom 30% spadá do pásma miernej až stredne ťažkej MR a 45% do pásma ťažkej a hlbokej MR.
Deti s poruchou autistického spektra často majú problém s napodobňovaním, najmä v sociálnom kontexte a v sociálnych hrách, čo u detí s MR obyčajne nie je problémom. Tieto rozdiely v správaní a kognitívnych schopnostiach môžu pomôcť pri diferenciálnej diagnostike.
Vplyv stravy na neurovývoj je čoraz viac predmetom vedeckého záujmu. Štúdie skúmajúce os mikrobióm - črevo - mozog poukazujú na to, ako črevná mikroflóra ovplyvňuje náladu, stresovú reakciu a správanie. Zloženie mikrobiómu sa vyvíja spolu s centrálnym nervovým systémom, a preto zdravie mikrobiómu môže byť kľúčové pre optimálny vývoj mozgu.
Zistenie nežiaducich problémových potravín, ktoré majú zásadný vplyv na rôzne ochorenia, je možné aj prostredníctvom testov na potravinovú intoleranciu. Tieto testy, ako napríklad Food Detective a Food Print, ponúkajú jednoduché a spoľahlivé riešenie na identifikáciu potravín, ktoré môžu spôsobovať alebo zhoršovať nežiaduce reakcie organizmu, čo môže byť dôležitým krokom k zlepšeniu stavu jedincov s autizmom.
tags: #autisticke #dieta #s #mentalnym #postihnutim