Prvé dni novorodenca: Ako dieťatko vníma svet po príchode na svet a prečo je hlas mamy kľúčový
Po deviatich mesiacoch strávených v bezpečnom a tlmenom prostredí maternice sa novorodenec ocitá v úplne novom svete. Tento prechod je pre neho obrovským šokom, kde sa stretáva s ostrou svetelnou intenzitou a množstvom nových vnemov. Jeho malý svet sa zrazu naplní postavami, predmetmi a pohybom, všetko sa rýchlo mení. V týchto prvých chvíľach, keď sa naňho mama s otcom usmievajú, dieťatko vníma svet prostredníctvom všetkých svojich zmyslov - nielen zrakom, ale predovšetkým sluchom, čuchom, chuťou a hmatom.
Zrak novorodenca: Od rozmazaných obrysov k farebnému svetu
Kým bábätko v brušku strávilo deväť mesiacov v šere či tme, po pôrode ho odrazu čaká ostré svetlo a veľké množstvo obrazov. Jeho zrak je v prvých dňoch po narodení ešte nedokonale vyvinutý. Svet okolo neho je rozmazaný a čierno-biely. Novorodenec nevidí farby; farebné spektrum mu splýva a pestré predmety sú preň ťažšie rozoznateľné. Najlepšie rozlišuje čierno-biele kontrasty, preto rodičia často volia hračky, prvé knižky či detaily vo výzdobe detskej izby v týchto kontrastných farbách a vzoroch. Mnohí rodičia veria, že táto vizuálna pomôcka napomáha rýchlejšiemu vývoju dieťaťa.
Prvé dni je pre novorodenca všetko naokolo rozmazané a nejasné. Nedokáže zaostriť svoj pohľad. V tomto neostrom svete však spoľahlivo rozlišuje predovšetkým mamin hlas, dotyk a vôňu. Po pár dňoch sa zrak začína pomaly upravovať a bábätko dokáže rozoznať tvár, ktorá sa nachádza maximálne tridsať centimetrov od neho. Ak sa mu len prihovárate a nakláňate sa nad postieľkou, vidí len rozmazané tváre. Prvýkrát dokáže rozoznať tvár mamy nad sebou, aj to nie ostro, až po prvom mesiaci života. Osoby vo vzdialenosti nad štyridsať centimetrov rozpozná dobre až okolo piateho mesiaca. Pokiaľ sa osoby nachádzajú vo väčšej vzdialenosti, napríklad stoja na druhej strane izby, dokáže ich rozlíšiť až okolo desiateho mesiaca. V tomto období je preňho pri pohľade na obľúbenú osobu všetko ostatné stále rozmazané. Dobre zaostrené postavy, rozlíšené farby a prostredie aj s detailmi vníma bábätko až v prvom roku života.
Vývoj oka a zmyslov v prvom roku života
Vývoj zraku u dojčiat je postupný proces. V druhom mesiaci života zvládne bábätko základnú koordináciu oka. Ak mu mama ukazuje hrkálku či iný predmet, dokáže za ním cielene obracať hlavu. V treťom mesiaci už začína rozvíjať jednu z najdôležitejších schopností u človeka - koordináciu ruky a oka. Vtedy sa bábätko začína naťahovať za predmetom a chytá ho do ruky, pričom obľúbená hračka či zaujímavý úlovok potom zvyčajne končia v jeho ústach.
V piatom mesiaci spoznáva dieťa tretí rozmer - hĺbku, čo sa prejaví najčastejšie hrou na vyhadzovanie predmetov z kočíka. V ôsmom mesiaci bábätko zvykne objaviť svoje „dvojča“ v zrkadle, a táto nová hra bude určite patriť medzi jeho obľúbené aktivity. V desiatom mesiaci začína zrak pomáhať pri rozvoji chôdze. Dieťa sa učí chodiť okolo nábytku a zrak sa musí naučiť spolupracovať s koordináciou. Sledovať, či sa detský zrak vyvíja dobre, môžeme aj vďaka tomu, ako malý objaviteľ pracuje s hračkami. Ak sa začne naťahovať a dotýkať maminých vlasov či častí tváre, dáva si pred tvár ruky, aby si ich obzrelo, či sa cielene naťahuje za hračkou, vieme, že sa rozvíja zrak a napreduje celý psychomotorický vývin. Veľakrát sa vo včasnom ranom veku podarí odhaliť vrodenú zrakovú vadu, napríklad zhoršené videnie. Vtedy okrem liečby a lekárskeho zákroku môže pomôcť aj správna stimulácia oka, napríklad používanie len čierno-bielych kontrastných hračiek a správne nastavená práca s dieťaťom.
Sluch a hlas mamy: Prvé a najdôležitejšie spojenie
Hoci sa zrak zvykne označovať za najdôležitejší zmysel, keďže ním prijímame najviac podnetov, pre bábätko, ktoré práve opustilo pohodlné prostredie maternice, sú v prvých chvíľach najdôležitejšie iné zmysly - hmat a čuch. Dieťa už v maternici rozoznáva matkin a otcov hlas. Po pôrode však nevyužíva ako prvé uši ani oči.
Práve prostredníctvom dotyku sa bábätko snaží ostať v čo najväčšom spojení s matkou - dotýkať sa jej čo najväčšou časťou svojho tela. Hmat má dieťa veľmi dobre vyvinutý a využívalo ho už v maternici. S tým súvisí aj aktivácia čuchu. Vôňu plodovej vody cíti dieťa aj na svojich ručičkách, preto je dôležité, aby ich malo voľné (bez rukavičiek) a neumyté. Prostredníctvom čuchu a hmatu sa dieťa „zorientuje“, nájde cestu k prsníku a skôr či neskôr sa začína dojčiť. Kontakt koža na kožu je teda niečo, čo by mal zažiť po narodení každý novorodenec. Je to jediné správne miesto, kam bábätko patrí.
Aj keď si to budúce mamičky neuvedomujú, ich bábätko už v brušku postupne začína vnímať svet zvukov. Približne v 18. až 20. týždni tehotenstva dokáže bábätko vnímať prvé tlmené zvuky z matkinho tela, ako je tlkot srdca, prúdenie krvi či pohyby tráviaceho traktu. Okolo 24. týždňa už spoľahlivo počuje aj zvuky z okolia. Vonkajšie zvuky sú pre bábätko zatiaľ veľmi slabé, pretože ich tlmí plodová voda a matkin organizmus. V tomto období už bábätko dokáže jasne reagovať na zvuky prichádzajúce zvonka. Ak počuje hlasný zvuk, môže sa jemne strhnúť alebo zmeniť polohu. Reakcie na zvuky môžu byť rôzne - bábätko môže kopnúť, otočiť sa, alebo mu môže zrýchliť srdcový tep.
V posledných týždňoch tehotenstva si bábätko vytvára silné spojenie s matkiným hlasom. Po narodení práve tento hlas uprednostňuje, pretože ho počúvalo celé mesiace v maternici. Matkin hlas je pre bábätko tým najvýraznejším zvukom, pretože sa šíri priamo cez telo a vibrácie sa prenášajú cez amniotickú tekutinu. Štúdie ukázali, že novorodenci už krátko po narodení preferujú hlas svojej matky pred inými hlasmi. Čo je ešte fascinujúcejšie, bábätko sa môže postupne učiť rozoznávať aj tón reči či rytmus jazyka. Hoci bábätko ešte nerozumie významu slov, rytmus reči, melódia hlasu a emocionálny tón môžu mať veľký význam. Práve preto je vhodné začať komunikovať s bábätkom už počas tehotenstva.
Starostlivosť o novorodenca - Rozhovor s pediatričkou - MOM CAST / Čo mi nikto nepovedal I4KI
Bonding: Budovanie prvého emočného spojenia
Slovo „bond“ v anglickom jazyku znamená „väzba, spojenie“. V súvislosti s pôrodom sa slovo bonding používa v zmysle „vytvárať si väzbu“, pričom ide o emočné spojenie matky s dieťatkom priamo po jeho narodení. V prípade, že pôrod prebehol v poriadku, správne by mal bonding prebehnúť bezprostredne po narodení dieťatka. Je dôležité využiť práve prvý moment priamo po narodení, kedy sa ešte neumyté bábätko kladie mamičke „koža na kožu“ na jej hruď (medzi prsia). Tento kontakt je prvým „jazykom“, ktorému dieťatko rozumie. Vníma matkin dych, tlkot srdca aj vône. Dotyk pôsobí upokojujúco ako na dieťatko, tak aj na mamičku. Väčšina detí sa počas tohto spojenia do 30 - 60 minút sama prisaje. Netreba sa báť, že by bábätku bola zima.
Ďalšie spojenie, ktoré je súčasťou bondingu, je pohľad z očí do očí. Bábätko v prvých dňoch dokáže rozoznávať objekty, ktoré sú okolo neho v pohybe a to približne do vzdialenosti, v akej je tvár rodiča, ktorý ho drží na rukách (asi 20 cm). Telo matky je pre bábätko jediným známym prostredím, v ktorom doposiaľ trávilo svoj život.
Pôrod je náročný a stresujúci dej pre oboch, ako pre matku, tak aj pre dieťatko. Vďaka bondingu však stres ide bokom, bábätko sa cíti na teplom tele matky bezpečne a uvoľnene, u matky sa vyplavujú hormóny šťastia (endorfíny), ale aj oxytocín, ktorý je nevyhnutný pre spustenie laktácie. Počas bondingu sa začína budovať silné puto medzi rodičom a dieťatkom. Toto puto je impulzom, ktorý pomáha mamičke vstať uprostred noci aj desaťkrát, starať sa o bábätko aj cez únavu a vyčerpanosť, ktorú materstvo prináša. Odporúčaná dĺžka bondingu je minimálne hodina, ideálne však dve. Následne by mal pokračovať aj na izbe a samozrejme aj v domácom prostredí. Na bonding je potrebné pozerať sa ako na proces, ktorý síce začne na pôrodnej sále, no pokračuje aj po návrate z nemocnice.
Bonding a jeho dôležitosť v prvých hodinách života
Mnohé pôrodnice v súčasnosti rutinne oddeľujú matku od novorodeniatka hneď po pôrode. Dieťatko je vyšetrené, odfotografované, zvážené, zmerané, oblečené a následne umiestnené do inkubátora či na výhrevné lôžko. Tento proces nazývaný popôrodná adaptácia je však pre matku a dieťa často nevhodný. Inkubátor či termobox nie sú ideálnym prostredím pre prvé hodiny života. Skutočne neexistuje lepšie miesto, kde by mohlo dieťa tieto chvíle stráviť, ako v náručí matky.
Vedecké dôkazy o škodlivosti rutinného popôrodného oddeľovania matky a dieťaťa postupne prenikajú do povedomia. Čoraz viac matiek v pôrodniciach požaduje rešpektovanie práva ich dieťaťa byť od prvej chvíle svojho života s matkou. Poukazujú na nesmiernu dôležitosť neprerušovaného kontaktu matky a bábätka koža na kožu hneď po pôrode, ako aj na všetky výhody pre zdravie dieťaťa a matky, ktoré z neho plynú.
Príbehy matiek, ktoré zažili neprerušený kontakt koža na kožu, opisujú tento zážitok ako hlboko naplňujúci. Napríklad, príbeh narodenia Natálky poukazuje na rozdiel medzi rutinným postupom a dôležitosťou prvého kontaktu. Po pôrode bola Natálka od matky odnesená na vyšetrenia a priložená k prsníku až po šiestich hodinách. To viedlo k problémom s dojčením a matkinmu pocitu zmätenosti a zlyhania. Naopak, pri narodení Nely Grétky bola dodržaná zásada neprerušeného kontaktu koža na kožu. Dieťatko bolo položené na telo matky ešte s pupočníkom a zostalo v jej náručí až do presunu na oddelenie šestonedelia. Tento zážitok bol opísaný ako prirodzený, normálny a prinášajúci pocit absolútnej spokojnosti a naplnenia. Dojčenie išlo od prvej chvíle hladko a bezproblémovo.
Úloha otca v procese bondingu
Rovnako, ako mamičky, aj ockovia by si mali od malička vytvárať so svojím bábätkom puto. Ockovia môžu byť prítomní pri pôrode a v prípade, že mamičke z akýchkoľvek dôvodov nemôže byť bábätko po pôrode priložené (napríklad po cisárskom reze), môže kontakt „koža na kožu“ po pôrode prebehnúť aj s oteckom. Kontakt „koža na kožu“ môže prirodzene chýbať, nakoľko muži detičky nekoja. Avšak, nakoľko je veľmi dôležitý aj u nich, je vhodné, ak sa napríklad spolu s dieťatkom kúpú alebo ak si ho držia na rukách bez trička. K bondingu patrí aj prihováranie sa, čítanie, kúpanie, uspávanie, nosenie v nosiči, kočíkovanie či hladkanie.
Situácie, kedy bonding nie je možný
Existujú viaceré situácie, kedy bezprostredný bonding nie je možný. Dôvodom môžu byť napríklad komplikácie, ktoré nastanú počas pôrodu či predčasné narodenie dieťatka, ktoré potrebuje intenzívnu starostlivosť. Ďalším dôvodom môže byť fakt, že niektoré mamičky môžu mať po pôrode zmiešané pocity a nechcú bonding bezprostredne po ňom. Vtedy je dôležité mať na pamäti, že robíte to najlepšie, čo môžete. Budete mať ešte veľa príležitostí na budovanie puta a zahŕňanie dieťatka láskou. Pôrod cisárskym rezom môže byť komplikáciou pri bondingu. To, či je prikladanie bábätka „koža na kožu“ umožnené priamo po cisárskom reze, závisí od priebehu zákroku a dôvodu, pre ktorý bol vykonaný. Každý pôrod je jedinečný, preto neexistuje univerzálne pravidlo.
Vrodená hudobnosť a jej rozvoj od prenatálneho obdobia
Každý z nás dostal do vienka prirodzenú - vrodenú hudobnosť. Jej spontánny i usmerňovaný rozvoj v útlom veku sa však v našej spoločnosti výrazne zanedbáva, až podceňuje. Je známe, že v školách a kolektívoch, kde má hudba v jej kreatívnej podobe svoje stále miesto, sú výsledky v učení i kvalita medziľudských vzťahov neporovnateľne lepšie, ako v prostredí, kde sa tento aspekt zanedbáva.
V ideálnych podmienkach ju môžeme rozvinúť až do podoby absolútneho sluchu, teda schopnosti pomenovať počuté tóny iba na základe sluchového vnemu. Vnímanie tónov totiž pracuje na podobnom princípe, akým je napríklad vnímanie farieb, či chutí. Vrodené schopnosti však ostávajú v nás a správnou stimuláciou ich môžeme ľahko prebudiť. A čo je lepšia správa - deti v útlom veku sú pripravené rozvíjať tieto vrodené schopnosti celkom prirodzene. Stačí, aby mali dostatok podnetov a priestor na skúmanie i realizáciu hudobných činností. Hudba - to nie sú iba tóny. Sú to šumy, ruchy, zvuky, je to náš hlas, zvuky nášho tela i predmetov okolo nás.
Nie je presne známe, v ktorom týždni tehotenstva je dieťa schopné počuť. Rôzne štúdie však uvádzajú vek 16 až 19 týždňov, kedy bábätko vníma matkin hlas. Okolo 24. týždňa už spoľahlivo počuje aj zvuky z okolia. Dieťa vníma, keď je hlas matky, či iných blízkych ľudí adresovaný jemu. Matka podvedome mení intonáciu i tok reči, keď sa prihovára svojmu bábätku. Spev adresovaný dieťaťu je najprirodzenejším hudobným prejavom. Uspávanka sa ako hudobný fenomén objavuje naprieč históriou vo všetkých kultúrach. Či už spievate známy nápev, alebo si vymyslíte vlastnú melódiu a slová, opakujte ich dieťatku každý deň. Môžete si vytvoriť spoločný rituál - „vašu“ chvíľku. Urobte si pohodlie, hladkajte si bruško a spievajte pri tom. Po brušku môžete jemne klopkať, packať, či ho zľahka pohojdávať v rytme piesne.
Viacero odborných štúdií odkazuje na merateľné i viditeľné zmeny v rytme srdca a pohybovej aktivity plodu v maternici pri počúvaní hudby. Nie je pritom dôležité, o aký hudobný žáner ide. Oveľa podstatnejšie je vnútorné nastavenie matky, ktorá je priamym príjemcom hudobnej produkcie. Zbytočne budeme púšťať „odporúčaného“ Mozarta, ak sa matka nedokáže pri jeho skladbách uvoľniť a mať z hudby pôžitok. Správne zvolený repertoár dokáže v tele uvoľniť endorfíny a ich účinok okamžite pocíti aj dieťa.
Často diskutovanou témou zvykne byť hlasitosť hudobnej produkcie, s ktorou sa dieťa konfrontuje nielen v prenatálnom období, ale aj po narodení. Zatiaľ čo v maternici ho chráni plodová voda a zvuky vníma skreslene a tlmene, sluch dojčaťa a malých detí je mimoriadne citlivý a treba ho pred prílišným hlukom chrániť (napríklad špeciálnymi slúchadlami). Tu vyvstáva otázka, kde je hluková hranica, ktorá môže dieťatku spôsobovať diskomfort, či dokonca mu uškodiť. Rovnako pre dieťa v maternici, ako aj pre dojčiatko a batoľa platí, že oveľa nebezpečnejšie, ako samotný nameraný hluk sú neprimerané vibrácie, ktoré produkujú niektoré štýly hudby. Ak počúvate hudbu v jej akustickej podobe, nemusíte sa obávať ani väčšej hlasitosti. Napokon všetky deti profesionálnych hudobníčok boli v prenatálnom období neustále obklopené živou hudbou produkovanou priamo matkou a na ich sluch to nemalo negatívny dopad. Práve naopak, na hudbu sú v tejto podobe navyknuté a ani po narodení im nerobí problém zaspať v podobnom zvukovom prostredí.
Spomínané hudobné aktivity môžete efektívne a jednoducho využiť aj počas samotného pôrodu. Spev ako taký upokojuje a uvoľňuje matku i dieťa. Nápev známej piesne, ktorú ste si pravidelne spievali počas tehotenstva, pomáha skrátiť dlhé čakanie a bábätku dáva pocit bezpečia a upokojenia. Aktívny spev matky uvoľňuje a prehlbuje jej dýchanie a s pomocou správneho dýchania jednoduchšie preklenie bolestivé kontrakcie a efektívnejšie reaguje počas druhej doby pôrodnej. Samozrejme, ak vám nie je príjemná predstava, že „vyspevujete“ zdravotníckemu personálu, zaspievajte si ešte doma, pred odchodom do pôrodnice, alebo cestou v aute, či v sprche. Budete prekvapená, čo to urobí s vašou psychikou a fyzickým komfortom.
Ďalšou, dnes stále viac využívanou možnosťou, je púšťanie reprodukovanej hudby počas pôrodu. Dôležité je pripraviť si v dostatočnom predstihu hudobný výber podľa vlastných preferencií. Ako sme spomenuli, vaše dieťatko pozná hudbu, ktorú ste spolu často počúvali. Ak ste pri nej cítili pokoj a uvoľnenie vy, bude to tak vnímať i ono a narodí sa do zvukovo známeho prostredia.
Novonarodený človečik je sluchom prepojený s vonkajším svetom oveľa viac, ako ostatnými zmyslami. Využime tento fenomén a poskytnime mu prostredie, v ktorom sa bude cítiť v bezpečí. Na prvom mieste je to matka, ktorej telo bolo dovtedy jeho zvukovým útočiskom. Pozná jej hlas, je mu blízke jej dýchanie, tlkot srdca a, samozrejme, jej vôňa. S hlávkou uloženou na matkinej hrudi, ideálne v kontakte koža na kožu, sa dieťatko ocitne vo zvukovo blízkom prostredí, ku ktorému nepotrebuje žiadne umelé náhrady ako biely šum, elektronickú pestúnku, zapnutý vysávač, či práčku. Monotónny a rytmický zvuk vychádza priamo z matkinho tela, hoci sama môže byť v danom momente zvukovo úplne pasívna.
Spomínaný monotónny zvuk, ktorý novorodenca upokojuje, ľahko vytvoríme sami a rovnako jednoducho ho môžeme produkovať počas iných činností, ktorým sa potrebujeme venovať (varenie, upratovanie a pod.). Vaše „bručanie“ sa vám môže zo začiatku javiť absurdné, ale naozaj je lepšie kvôli spánku bábätka zapínať vysávač? Nájdite si zvuk, ktorý sa vám ľahko vyludzuje. Môžete ho kombinovať s rytmickým húpaním, či iným pohybom. Napríklad vydychovanie vzduchu fúkaním, pri ktorom repetitívne intonujeme jednoduchú melódiu (napr. rytmické čičíkanie - bábätká naň výborne reagujú), alebo jednoduché melodické nápevy v brumende - teda spievanie melódie so zatvorenými ústami. Rytmizácia pri komentovaní a pomenúvaní akejkoľvek činnosti, spolu s riekankami a pesničkami sa stane na…
Zaujímavosti o oku bábätka
To, že sa takmer všetky deti na svete rodia s modrými očami, už viete. Táto farba sa však často zmení a farba očí sa ustáli až v prvom roku života. Za to, či vaše dieťa zostane modrooké, alebo bude mať tmavé oči po otcovi, rozhoduje množstvo melanínu, ktorý je uložený v dúhovke. Novorodenci spočiatku môžu trochu škúliť, to je však úplne v poriadku. Tento malý nedostatok sa postupne, ako sa dieťa zlepší v koordinácii oka, stratí. Veľkosť oka sa nemení, každé dieťa ju má určenú od narodenia. A na záver - novorodenci nevedia plakať. Prvé týždne majú zablokované slzné kanáliky a plač sa u nich rozvinie až neskôr. Namiesto plakania na mamu v skutočnosti kričia. Je to ich spôsob komunikácie so svetom.
Vrodené zrakové vady a ich včasné odhalenie
Veľakrát sa vo včasnom ranom veku podarí odhaliť vrodenú zrakovú vadu, napríklad zhoršené videnie. Vtedy okrem liečby a lekárskeho zákroku môže pomôcť aj správna stimulácia oka, napríklad používanie len čierno-bielych kontrastných hračiek a správne nastavená práca s dieťaťom. Sledovať, či sa detský zrak vyvíja dobre, môžeme aj vďaka tomu, ako malý objaviteľ pracuje s hračkami. Ak sa začne naťahovať a dotýkať maminých vlasov či častí tváre, dáva si pred tvár ruky, aby si ich obzrelo, či sa cielene naťahuje za hračkou, vieme, že sa rozvíja zrak a napreduje celý psychomotorický vývin.
tags: #babatko #hned #po #porode #rozozna #hlas