Priemerný Vek Žien pri Narodení Prvého Dieťaťa: Globálny Trend a Slovenské Špecifiká

Demografické trendy na Slovensku sa neustále vyvíjajú, pričom jedným z najvýraznejších je posun v priemernom veku žien pri narodení prvého dieťaťa. Tento článok sa zameriava na štatistické údaje týkajúce sa veku prvorodičiek na Slovensku, ako aj na faktory, ktoré tento trend ovplyvňujú, a porovnáva ich s celoeurópskou a globálnou situáciou.

Vek Prvorodičiek v Európskej Únii: Stúpajúci Trend

Ženy v krajinách Európskej únie porodia svoje prvé dieťa v priemere vo veku 29 rokov. Podľa prieskumov Eurostatu v roku 2013 väčšina žien (51,2 percenta) v EÚ porodila svoje prvé dieťa po dosiahnutí 20. roku, zatiaľ čo 40,6 percenta žien sa stalo matkami po svojej tridsiatke. Pred dvoma rokmi viac ako 127-tisíc prvorodených detí pripadalo na ženy mladšie ako 20 rokov a okolo 65 500 žien sa stalo prvýkrát matkami vo veku 40 a viac rokov. V EÚ bol v roku 2013 priemerný vek žien-prvorodičiek 28,7 roka.

Podľa oficiálnych údajov sa ženy v Európskej únii stávajú matkami v priemere vo veku 29,8 roka, pred desiatimi rokmi to bolo približne o jeden rok skôr. Vek prvorodičiek sa za posledných desať rokov zvýšil o rok. Medzi európske krajiny s vyšším vekom prvorodičiek patria aj tie s vyššou mierou pôrodnosti ako sú Dánsko, Nemecko, Írsko, Cyprus, Holandsko, Portugalsko, Švédsko, Lichtenštajnsko a Nórsko, ukazujú údaje EÚ.

Demografka Ester Lazzari, ktorá sa špecializuje na plodnosť na Viedenskej univerzite, uviedla: „Nie je veľa dôkazov… že ľudia už nechcú mať deti; ideálna veľkosť rodiny sa v priebehu času v skutočnosti nezmenila. Je to len o načasovaní.“ Tento posun v načasovaní materstva možno pozorovať všade v Európe, preto je veľmi ťažké presne určiť jeden faktor, ktorý by tento trend mohol vysvetliť.

Slovensko v Európskom Kontexte: Nižší Priemer, Ale Rastúci Trend

Na Slovensku sa v roku 2013 narodilo prvorodičkám celkovo 25 113 detí. Z toho 9,9 percenta mladým matkám do 20 rokov, potom 58,4 percenta ženám od 20 do 29 rokov, 31 percent detí porodili ženy od 30 do 39 rokov a 0,7 percenta matkám nad 40 rokov. Slovensko patrí s priemerom 26,9 roka pre prvorodičky medzi osem krajín EÚ, ktoré majú nižší priemer ako je celoeurópsky.

V roku 2023 bol na Slovensku priemerný vek žien pri pôrode 29,84 roka, v roku 2022 bol 29,85. Pri ženách, ktoré minulý rok porodili svoje prvé dieťa, je ich priemerný vek 28,25 roka, rok predtým bol 28,23. Úhrnná plodnosť žien za rok 2023 predstavuje hodnotu 1,490. V porovnaní s predchádzajúcim rokom ide len o veľmi mierny posun smerom nahor, ktorý však zapadá do dlhodobého trendu postupného odkladania materstva aj v slovenskom prostredí.

Štatistický úrad Slovenskej republiky priniesol zaujímavé štatistiky, ktoré porovnávajú demografické údaje z roku 1993, kedy vznikla republika, s minulým rokom. Zatiaľ čo v roku 1993 sa žene prvé dieťa rodilo priemerne v 22,5 rokoch, vlani to už bolo v 27,8 rokoch. Za 26 rokov tak vek prvorodičky stúpol o 5,3 roka. Vek, kedy ženy privádzajú na svet druhé dieťa, bol minulý rok 30,7 rokov, v čase vzniku republiky 25,5 rokov.

Regionálne Rozdiely na Slovensku

Na Slovensku existujú v priemernom veku prvorodičiek výrazné regionálne rozdiely. Najmladšie matky prvého dieťaťa sú z okresov Gelnica (22,8 rokov), Medzilaborce (23,2) a Revúca (24,0). Ide o okresy s vysokým podielom marginalizovaných rómskych komunít. Najvyšší priemerný vek prvorodičiek vykazujú okresy Bratislava I. - V. (32,0) a Senec (30,5). Súvisí to najmä s tým, že tu žije viac žien s vysokoškolským vzdelaním a vyššou mzdou. Dlhodobý trend ukazuje, že od roku 1993 do roku 2022 sa priemerný vek prvorodičiek zvýšil vo všetkých okresoch Slovenska.

Najmladšie a Najstaršie Prvorodičky v Európe

Prieskum Eurostatu naznačil, že najmladšie prvorodičky v sledovanom období boli v Bulharsku a Rumunsku, najstaršie v Taliansku a Španielsku. Priemerný vek prvorodičiek sa výrazne líšil od jednej krajiny k druhej, s rozdielom takmer päť rokov medzi najmladšími a najstaršími. Najnižší priemerný vek matiek pri narodení prvého dieťaťa bol v Bulharsku (25,7 roka), Rumunsku (25,8), Lotyšsku (26,1), Estónsku (26,5), Poľsku a Litve (26,7) a na Slovensku (26,9).

Rekord v odkladaní materstva držia štáty južnej a západnej Európy. Absolútnym lídrom je Taliansko, kde sa ženy stávajú matkami prvýkrát v priemere až okolo 31. až 32. roku života. Podobne vysoký vek pri narodení prvého dieťaťa zaznamenávajú aj Španielsko, Portugalsko či Írsko. Na opačnom konci rebríčka stoja najmä krajiny východnej a strednej Európy, kde ženy rodia skôr. V niektorých štátoch mimo EÚ, ako je Moldavsko, sa prvé materstvo objavuje už v polovici dvadsiatych rokov (24,7). Aj tu však platí, že vek matiek sa postupne zvyšuje, len o niečo pomalším tempom.

Faktory Ovplyvňujúce Vek Prvorodičiek

Odkladanie narodenia prvého dieťaťa nie je náhodným javom, ale dôsledkom viacerých spoločenských zmien. Mladí ľudia dnes trávia viac rokov štúdiom, neskôr vstupujú na trh práce a dlhšie im trvá, kým dosiahnu finančnú istotu. Stabilné bývanie, istý príjem či dlhodobý partnerský vzťah sú pre mnohých akýmsi nevyhnutným základom, bez ktorého si rodičovstvo nevedia predstaviť.

Kľúčové faktory ovplyvňujúce rozhodnutie žien odložiť materstvo na neskorší vek zahŕňajú:

• Vzdelanie a kariéra: Ženy s vyšším vzdelaním a kariérnymi ambíciami často odkladajú materstvo, aby sa mohli sústrediť na svoje osobné a profesionálne ciele. Získavanie vyššieho vzdelania a budovanie stabilnej kariéry si vyžaduje čas, čo prirodzene posúva aj plánovanie rodiny.
• Ekonomická situácia: Zabezpečenie finančnej stability pre rodinu je dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje rozhodnutie mať dieťa. Finančná neistota alebo nedostatočné zabezpečenie môže viesť k odkladu rodičovstva, kým žena alebo pár nedosiahne požadovanú ekonomickú stabilitu.
• Partnerské vzťahy: Stabilný partnerský vzťah je pre mnohé ženy dôležitý pre založenie rodiny. Dlhodobé hľadanie vhodného partnera alebo budovanie stabilného vzťahu môže tiež prispieť k odkladu prvého pôrodu.
• Dostupnosť služieb: Dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti, materských škôl a ďalších služieb pre rodiny s deťmi môže ovplyvniť rozhodnutie mať dieťa. Nedostatočná podpora zo strany štátu či zamestnávateľov môže viesť k obavám z náročnosti rodičovstva.
• Zmena životných priorít: Zároveň sa posunulo aj vnímanie životných priorít. Kariéra, sebarealizácia a osobná sloboda majú v mladšom veku väčší priestor než v minulosti. Rodičovstvo sa tak často plánuje až na obdobie, keď má žena pocit, že už je na to pripravená.

Biologické Aspekty a Zdravotné Dôsledky

Vyšší vek prvorodičiek prináša rôzne zdravotné dôsledky vrátane zhoršenej plodnosti. Ženy vo veku, keď sa už cítia byť pripravené mať deti, preto už nemusia byť schopné mať ich toľko prirodzenou cestou, koľko by si želali. „Preferované reprodukčné okno sa posunulo na neskôr a zjavne to nemá biologické dôvody,“ povedala Lazzari.

Biologická realita je taká, že ženská plodnosť má svoje časové okná, ktoré sa menia s vekom. Plodnosť ženy dosahuje svoj vrchol približne medzi 20. a 30. rokom života. V tomto období má žena najväčší počet kvalitných vajíčok a telo je z biologického hľadiska najlepšie pripravené na tehotenstvo. Pokles plodnosti po 35. roku života je výraznejší. „Biologické hodiny sú neúprosné. Okolo 35. roku života dochádza k výraznejšiemu poklesu plodnosti, kým dôvodov je hneď niekoľko. Ale predovšetkým sa znižuje počet vajíčok, klesá ich kvalita a stúpa riziko genetických porúch či potratu,“ uviedol medicínsky riaditeľ kliniky reprodukčnej medicíny a gynekológie Reprofit Slovensko Tomáš Bagócsi.

Podľa údajov z kliniky Extend Fertility v skupine žien vo veku 38 - 40 rokov je až 60 % vajíčok geneticky abnormálnych. Po 44. roku života klesá šanca na spontánne otehotnenie na približne 2-5 percent. S týmto posunom súvisí aj nárast liečby neplodnosti v Európe. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) celosvetovo je neplodný približne každý šiesty človek.

Zmena v Počte Detí v Rodinách a Globálne Trendy

Z celkového počtu 5,1 milióna narodených detí v EÚ v roku 2013 bolo takmer jedno z piatich (vyše 880-tisíc) v poradí tretie alebo ďalšie dieťa v rodine. V súčasnosti dochádza k poklesu počtu narodených detí v EÚ. V roku 2023 klesol na približne 3,7 milióna, čo je najmenej od 60. rokov 20. storočia. Zároveň sa podiel žien, ktoré rodia po 40. roku, za poslednú dekádu zdvojnásobil.

Na Slovensku bolo v roku 2023 zaznamenaných takmer 49-tisíc narodených detí. Ako prvorodené dieťa sa narodilo 42,2 percenta z celkového počtu, druhorodených bolo 35,8 percenta, tretie v poradí 13 percent a štvrté 4,2 percenta.

Globálne sa stredná dĺžka života výrazne predĺžila. Ešte v druhej polovici 19. storočia bola odhadovaná stredná dĺžka života na území Slovenska iba tesne nad hodnotou 30 rokov. V roku 2020 sa Slováci na Slovensku v priemere dožili takmer 77 rokov. Tento nárast je spojený s poklesom dojčenskej a detskej úmrtnosti a zlepšením životných podmienok.

Podpora Rodičovstva a Budúcnosť Trendu

Odborníci sa zhodujú, že pre súčasnú generáciu mladých ľudí je pre odhodlanie k rodičovstvu zásadná ich partnerská situácia, osobná motivácia a presvedčenie. Podpora zo strany štátu a zamestnávateľov, či už ide o peňažné príspevky a benefity alebo konkrétne a originálne opatrenia na zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života, zohráva skôr sekundárnu úlohu.

Demografka Ester Lazzari predpokladá, že trend odkladania materstva sa nezmení. Európanky zvyčajne odkladajú prvý pôrod napríklad pre dokončenie štúdia, získanie finančnej stability a znižovanie šance nájsť si stabilného partnera pre výchovu detí. Toto sú dlhodobé spoločenské a ekonomické faktory, ktoré pravdepodobne ovplyvnia demografické ukazovatele aj v nadchádzajúcich rokoch.

tags: #priemerny #vek #kedy #maju #zeny #dieta

Populárne príspevky:

• Navigácia v komplexnom svete dospievania
• Demografické trendy na Slovensku
• Výber koliesok pre Compass
• Kontakt s väzneným rodičom
• Neinvazívny prenatálny test genetických porúch