Ako rozmýšľa 11-ročné dieťa: Navigácia v komplexnom svete dospievania
Obdobie okolo jedenástich rokov predstavuje pre dieťa významný prechod medzi detstvom a dospelosťou. Je to čas, kedy sa začína formovať puberta a s ňou prichádzajú prudké zmeny - telesné, psychické i sociálne. Tieto zmeny zásadne ovplyvňujú myslenie a správanie 11-ročných detí, ktoré sa ocitajú na prahu nového sveta plného objavov, ale aj neistôt. Pochopenie ich vnútorného sveta je kľúčové pre rodičov, aby mohli svoje deti v tomto náročnom období čo najlepšie podporiť.
Nástup puberty: Emocionálne a behaviorálne zmeny
Puberta prináša deťom emocionálne zmeny a tiež zmeny správania, ktoré môžu prekvapiť nielen ich samotné, ale aj ich rodičov. V tomto období je dobré si uvedomiť, že čo sa dospelým môže javiť ako drzé a bezohľadné, býva často typickým predpubertálnym a pubertálnym správaním. Deti v tomto veku sa učia nezávislosti a potrebujú priestor na skúmanie, aby objavovali samých seba a budovali si vzťahy aj mimo rodiny. Úlohou rodičov počas týchto rokov je postupné rozširovanie hraníc.
Každé dieťa je iné a tempo, akým sa budú deti od rodičov odputávať, závisí od ich zrelosti a vyspelosti. V tomto období sa v deťoch nachádzajú protichodné túžby - v jednej chvíli chcú byť už dospelé a vzápätí chcú, aby ich niekto chránil, upokojoval a bral opäť ako deti. Preto je veľmi dôležité vedieť v deťoch neustále „čítať“, aby rodičia vycítili, kedy ich privinúť k sebe a kedy nechať ísť po svojom.
Kognitívny vývoj a morálne uvažovanie
Vek okolo 11 rokov je obdobím, kedy sa deti učia samostatne vyhodnocovať správnosť a vhodnosť jednotlivých činov. Stávajú sa menej závislými od autority dospelých a začínajú chápať dohody, ktoré dobrovoľne akceptujú. Vedia odhadnúť niektoré reakcie na ich konanie. Švajčiarsky psychológ Jean Piaget rozdelil morálny vývin dieťaťa do troch štádií. Deti vo veku 7-11 rokov sú v procese prechodu od morálky závislej od autority k autonómnej morálke. To znamená, že sa učia posudzovať správnosť a vhodnosť činov na základe vlastného uvažovania a nie len na základe toho, čo im povedia dospelí.
Deti do 7 rokov: Morálne pravidlá sú u nich závislé od autority. Počúvajú a poslúchajú, pretože im to povedala autorita (rodič, učiteľ, starý rodič). Hodnotia svoje správanie aj správanie druhých ľudí na základe hodnotenia dospelej osoby. Nevedia vlastným myslením posúdiť, či niekto konal správne alebo nie, potrebujú k tomu dospelého. Spomína príklad, ak dieťa aj povie, že sa niečo „nesmie“, resp. „to sa nerobí“, odôvodní to najčastejšie tým, že „lebo tak povedala maminka/pani učiteľka“. Akceptujú pravidlá dospelých, správnym sa stáva každé správanie, ktoré je v zhode s pravidlami a každé konanie, ktoré porušuje pravidlá, považujú deti za zlé.
Deti 7-11 rokov: Sú v procese, kedy sa samy učia vyhodnocovať správnosť a vhodnosť jednotlivých činov. Čím sú staršie, tým častejšie a jasnejšie vedia, prečo sa niečo môže robiť a prečo niečo nie je správne. Autoritu dospelého už nepotrebujú pri všetkom, začínajú chápať dohody, ktoré dobrovoľne akceptujú. Vedia aj odhadnúť niektoré reakcie na ich konanie.
Deti od 12 rokov: Tu Jean Piaget hovorí už o tzv. autonómnej morálke detí. Tieto a staršie deti - tínedžeri vedia, že pravidlá sú vecou dohody, že je ich možné meniť a prispôsobovať. Názor na to, čo je správne a čo nie si už robia vlastný, bez ohľadu na názor dospelého. Majú tiež zvnútornené normy hodnôt, čiže vedia, čo a prečo (s akým motívom) robia. V tomto štádiu vývinu morálky sa postupne začína poslušnosť a rešpekt preklápať na cit pre spravodlivosť.
Telesné zmeny a ich vplyv
Počas puberty dochádza k prudkému rastu, kedy dieťa môže narásť o 9 až 12 cm za rok. Tento rýchly rast kladie zvýšené nároky na príjem živín, pričom často dochádza k nedostatku vápnika, horčíka, selénu, železa, jódu a vitamínov C, A a B2. Okrem rastu dochádza aj k dozrievaniu pohlavných orgánov a začína rásť ochlpenie. U dievčat sa vyvíjajú ženské tvary, rastú prsia a prichádza prvá menštruácia. U chlapcov dochádza k rastu svalov, mutácii hlasu a rastu ochlpenia v oblasti miešku, podpazušia a tváre.
Tieto telesné zmeny môžu viesť k zvýšenému záujmu o vlastný vzhľad a skúmaniu vlastného tela. Dospievajúci trávia viac času pred zrkadlom, sledujú zmeny na svojom tele a snažia sa zakryť prípadné nedokonalosti. Hormonálne zmeny môžu mať vplyv aj na pokožku, pričom sa u mnohých dospievajúcich objavuje akné.
Emocionálny a sociálny vývoj: Potreba nezávislosti a priateľstva
Hormonálne zmeny v puberte prinášajú zvýšenú emočnú labilitu, úzkosti, pocity straty istoty a problémy so sebaprijatím. Dospievajúci môžu mať pocity menejcennosti, ktoré si kompenzujú začlenením do partie rovesníkov. Ich správanie je nepredvídateľné a impulzívne. V tomto období si teenager kladie otázky: „Kto som? Kam patrím? Aký je zmysel života?" a snaží sa na ne nájsť odpovede. Dôležité udalosti, pocity a skúsenosti z tohto obdobia zvyčajne už nikdy nezabudne a nesie si ich v mysli a pocitoch po celý život. Významné sú prejavy priateľstva, lásky, empatie, vytvárania a udržiavania vzťahu priateľstva a partnerstva. Rodina je pre každého jedinca základom istoty a bezpečia.
Kým boli vaše deti malé, riadili ste im celý život. V každej chvíli ste presne vedeli, čo robia. Poznali ste všetkých ich kamarátov, organizovali ste im časový rozvrh, pripravovali ste im jedlo a oblečenie. Vo veku 11-13 rokov sa všetko zrazu mení. Deti sa začínajú od rodičov odťahovať a trávia čas aj mimo domova. Dovoľte im samostatne sa rozhodovať. Ak dovolíte deťom v tomto veku robiť vlastné rozhodnutia, pomôžete im stávať sa samostatnými. Môžete im dopriať voľnosť v oblasti účesu, obliekania, míňania vreckového alebo zariadenia v izbe. Deti túžia po tom, aby si mohli slobodne vytvoriť priestor, ktorý odráža ich osobnosť. Je niekedy naozaj ťažké zakryť podráždenosť, keď uvidíte pomaľované steny a polepené plagáty, ale po rokoch sa dá izba zmeniť. Radšej im dovoľte, nech sa realizujú. Deťom treba dať príležitosť rozhodovať sa v takých veciach, v ktorých, keď urobia chybu, nepôjde o nič vážne.
Túžia byť s kamarátmi. V dnešnej dobe táto veková skupina detí trávi veľa času vzájomnými rozhovormi cez telefón, komunikujú tiež prostredníctvom sociálnych sietí. Príťažlivosť toho celého spočíva v tom, že si niečo plánujú samostatne bez rodičov. Keď sa rodičia snažia vyzvedať, stretnú sa len s tajnostkárstvom. V tomto období je to však normálne správanie, pri ktorom sa učia robiť vlastné rozhodnutia.
Podpora nezávislosti tínedžerov
Presun zodpovednosti a stanovenie hraníc
V tomto období sa deti sústreďujú hlavne na seba. Aby sa z detí nestali sebci, je dobré ich postupne poverovať rôznymi povinnosťami, ktoré súvisia so starosltivosťou o iných. Je dobré starať sa aj o potreby iných a nielen vlastné.
To, že dáte deťom väčšiu voľnosť, ešte neznamená, že by ste nemali trvať na primeraných hraniciach. Pri stanovení hraníc je lepšie začať prísnejšie a neskôr, keď deti dokážu, že sa im dá dôverovať, rozšírte im privilégiá. Ak sa správajú dobre, pochváľte ich a pridajte im ešte viac voľnosti. Môže ich to motivovať k ďalším pozitívnym krokom. Pre túto vekovú skupinu je mimoriadne náročné stanoviť primerané hranice. Je ťažké vedieť, čo je správne. Najlepšou cestou, ako stanoviť správne hranice, je často sa s deťmi rozprávať o hraniciach, ktoré ste im stanovili. Rozprávajte sa tiež o ich snoch a túžbach, aby ste im prehnane nezakazovali niečo, po čom naozaj veľmi túžia, pretože by mohli ostať zatrpknuté. Ak veľmi túžia po nejakom dobrodružstve po dôkladnom rozhovore a stanovených podmienkach, dovoľte im aspoň niečo zo snov zrealizovať.
Sú zákerné, robia nám naschvály alebo len jednoducho nepoznajú dôsledky toho, čo práve činia? Deti naozaj dokážu vystrojiť kadejaké neplechy a len málokto z rodičov si v duchu nikdy nepovedal: „Toto robí náročky, chce ma nahnevať, skúša, koľko vydržím…“ Ako to naozaj je? Detská morálka, rozpoznanie dobrého a zlého sa vyvíja postupne. My dospelí sa im to snažíme vysvetľovať na rozprávkach či rôznych príbehoch, neraz však naše snahy o vštepenie „toho správneho“ končia tým, že dieťa síce prikývne, ale aj tak si urobí „po svojom“. Zúfať však netreba, ako upozorňuje rodičovská koučka z Mamedeti.sk Katarína Winterová, o fungovaní sveta a pravidlách v ňom sa deti učia postupným dozrievaním a sociálnym učením. Pre každú vekovú kategóriu je schopnosť vnímania vlastných skutkov a ich dôsledkov iná.
Rizikové správanie a duševné zdravie
V období dospievania sa môže objaviť aj sebapoškodzovanie, ktoré je častejšie u dievčat ako u chlapcov. Príčiny môžu byť rôzne, od snahy upútať na seba pozornosť okolia, cez elimináciu nepríjemných pocitov až po túžbu po bolesti. Súvisieť môže so samotou, neistotou, nedostatkom lásky, pozornosti alebo šikanou v škole. Veľmi často sa mladí uchyľujú k experimentovaniu v oblasti sexuálnej, sociálnej, v odmietaní zodpovednosti a uprednostňovaní silných zážitkov.
Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Medzi príznaky duševných problémov u detí patrí: častý plač bez jasného dôvodu, neustále smútok, strata záujmu o aktivity, ktoré predtým zbožňovalo, izolácia, problémy so spánkom, zmeny v stravovacích návykoch, riskantné správanie vrátane sebapoškodzovania, výkyvy nálad. Ak si všimnete na svojom dieťati zmeny správania a máte podozrenie, že trpí duševnou poruchou, nepanikárte. Vyhľadajte odbornú pomoc.
Ako komunikovať s 11-ročným dieťaťom
Komunikácia s 11-ročným dieťaťom vyžaduje trpezlivosť, pochopenie a rešpekt. Je dôležité:
- Počúvať: Venujte dieťaťu plnú pozornosť, keď sa s vami zhovára. Počúvajte telom, tvár na úrovni jeho tváre, očný kontakt, sústredenie a doplnkové otázky. Ak sa mu práve venovať nemôžete, požiadajte ho o minútku a dokončite, čo práve páli.
- Vyjadrovať sa jasne a stručne: Používajte jednoduchý jazyk a vyhnite sa zložitým vysvetleniam.
- Byť trpezlivý: Dospievajúci potrebujú čas na spracovanie informácií a vyjadrenie svojich pocitov.
- Rešpektovať: Rešpektujte názory a pocity svojho dieťaťa, aj keď s nimi nesúhlasíte.
- Podporovať: Vyjadrujte svojmu dieťaťu podporu a dôveru. Uistite ho, že ste tu pre neho, keď vás potrebuje.
- Vyhnúť sa výčitkám a nadávkam: Kritizujte správanie, nie osobnosť dieťaťa.
- Stanovovať hranice: Deti sa cítia bezpečnejšie, ak majú pevne stanovené hranice, ktoré korešpondujú s ich vekom a vývinovými možnosťami.
Rozvoj mozgu a vplyv vzťahov
Znalosť rozvoja mozgu je kľúčový komponent vedomého rodičovstva. Keď vieš, čo máš očakávať počas jednotlivých období detstva, je oveľa ľahšie zvládať konflikt a hľadať dostupné zdroje tak, aby si voči svojmu dieťaťu zostal otvorený, citlivý a emocionálne prítomný.
Pri narodení má tvoje dieťa miliardy nervových buniek, ale len veľmi málo funkčných prepojení. Hoci sa rodíme so všetkými nervovými bunkami, ktoré kedy budeme potrebovať, sú malé a väčšinou nie sú prepojené s rôznymi časťami mozgu. Časom sa tieto prepojenia formujú našimi interakciami s okolitým svetom. Keď rastieme a zažívame život - spočiatku cez naše interakcie s rodinou a blízkymi príbuznými a neskôr cez našich rovesníkov a okolitý svet - náš mozog sa začne prepájať. Cez opakujúce sa emocionálne bezpečné skúsenosti naše neuróny komunikujú, spájajú sa s inými bunkami a posilňujú dôležité prepojenia s rôznymi časťami mozgu.
Ak tieto podstatné prepojenia nie sú posilňované cez naše pripútanie („atačment“), deti sú obraté o skúsenosti, ktoré potrebujú, aby im rástla prefrontálna mozgová kôra. Vedomostné a výkonné funkcie sú oslabené a deti nedokážu regulovať svoje emócie a správanie v reakcii na ich skúsenosť so svetom.
90 - 95 % rozvoja mozgu sa deje počas prvých piatich rokov života. Krása ľudského mozgu je v tom, že hoci je to ohromne komplexný organizmus, je zároveň neuveriteľne prispôsobivý a môže sa kedykoľvek zmeniť alebo uzdraviť! Ako k tejto zmene dochádza? Cez vzťahy! Toto je pre každého úžasná správa! Odníma niečo z tlaku na to, že rodič musí byť dokonale ideálny, čo je nemožné, a umožňuje nám to zamerať sa na vzájomné spojenie.
Počas prvých 3-5 rokov dochádza k dramatickému rýchlemu rastu, kedy priemerne 90-95% buniek organizuje a vytvára prepojenia so sofistikovanejšími mozgovými funkciami. No nie všetky tieto prepojenia sú trvalé a ani k ich utváraniu nedochádza spontánne. Mozog je relačný orgán. Jednoducho povedané: mozog potrebuje nejaký vstup, príkon. Spojenie. Zmyslové zážitky. Optimálny rozvoj a fungovanie závisia od spojenia so starostlivým, podporujúcim opatrovníkom. Ty rozhoduješ o tom, ktoré prepojenia sa vytvoria. Tie, ktoré sa používajú stále dookola sú tie, ktoré sa posilňujú.
Čo to pre teba ako pre rodiča znamená? Vzťah formuje rozvíjajúci sa mozog. LÁSKA pomáha ROZVÍJAŤ mozog dieťaťa. Ak sú potreby dieťaťa napĺňané s empatiou, usmernením a láskou a podporované blízkym vzťahom, prepojením, potom je jeho mozog presakovaný hormónmi lásky, ktoré mozgu pomáhajú regulovať a produkovať podmienky pripravené na učenie sa. Vytvárajú sa pozitívne okruhy spätnej väzby, kde sú zakódované spomienky, ku ktorým sa bude mozog v budúcich podobných situáciách podvedome vracať, aby o tom podával informácie správaniu. Prostredníctvom pozorovania činov a prežívania reakcií rodiča či opatrovníka si dieťa asimiluje informácie do svojho vlastného repertoáru a postupne sa naučí model, ktorého bolo svedkom a ktoré zažívalo.
Trojjediný mozog a primerané očakávania
Mozog sa vyvíja zozadu dopredu a zvnútra navonok. Najzákladnejšia úroveň sídli v spodnej časti a rieši prežitie. Často sa nazýva plazivý mozog, pretože vo vývojových podmienkach dosahuje úroveň rozvoja plazov. Druhá vrstva je stredný mozog a zaoberá sa emóciami a pamäťou. Obsahuje amygdalu a hippocampus a často sa označuje ako „sídlo učenia“. Najvyššia vrstva je vyšší mozog a ten je zapojený do rozhodovacieho procesu. Je domovom jazyka, vnímania seba a zručností potrebných pre myslenie, predvídanie, plánovanie a empatiu.
- Centrum prežitia - (Plazivý mozog - mozgový kmeň). Táto oblasť je úplne rozvinutá už pri narodení a rieši základné inštinkty a funkcie pre zachovanie života a pohybu. Táto oblasť reguluje dýchanie, zažívanie, srdcový rytmus, spánok, hlad, telesnú teplotu atď. a zodpovedá za reakcie „bojuj, uteč alebo nehýb sa“. Malé deti fungujú na tejto úrovni prežitia a nedokážu regulovať svoje vlastné systémy. Keď sa u dieťatka „spustí alarm“, je celkom závislé od teba, že ho upokojíš.
- Emocionálne centrum - (Emočný mozog - limbický systém). Vývoj je zameraný na vek od 0 do 5 rokov. Táto oblasť spracováva spomienky, emócie, reakciu na stres a zodpovedá za výživu, starostlivosť, separačnú úzkosť, strach, hnev, sociálne pripútanie a kontrolu hormónov. Táto oblasť je sídlom našich emócií a vývoj je sústredený na rané detstvo. Deti v tomto veku fungujú primárne na úrovni limbického systému či emocionálneho mozgu. Seba-vyjadrovanie, komunikovanie potrieb a reakcie na svet sú vyjadrené vo forme pocitov (niekedy gigantických) a všetko to vychádza zo stredného mozgu.
- Exekutívne (výkonné) centrum - (Mysliaci mozog - prefrontálna mozgová kôra). Toto je oblasť, ktorá sa zriaďuje ako posledná a rozvoj pokračuje zhruba do 25 rokov. Počas nej existujú vývojové „rozmachy“ zhruba vo veku 5-6 rokov, 11-12 rokov a okolo 15. roku. Zodpovedá za racionálne myslenie, riešenie problémov, plánovanie, pozornosť, tvorivosť, seba uvedomovanie a chápanie a interpretovanie emócií. Deti v rôznych štádiách majú rôzne úrovne prístupu k exekutívnym funkciám mozgu. Bez toho, aby mali čas zhromaždiť a usporiadať emocionálne a fyzické skúsenosti, nemôže ich mozog vždy úspešne predvídať, plánovať alebo primerane reagovať a z toho dôvodu môžu zlyhať v zodpovednom správaní.
Existuje zavádzajúci názor, že deti by mali byť nezávislejšie skôr a robiť veci rýchlejšie a lepšie než ich rovesníci, ak chcú dosiahnuť úspech. Je to nerealistický cieľ, ktorý kladie obrovský tlak na každú generáciu, aby dosiahla nemožné - viac než 25 rokov rozvoja mozgu a skúsenosť len niekoľkých krátkych rokov. Niektorí rodičia sa môžu tešiť na vek 18 rokov, akoby to bol magický vek dospelosti, no ľudský mozog má pred sebou ešte dobrých päť rokov rozvoja, kým sa bude dať považovať za plne funkčný.
Mať očakávania primerané rozvoju ti pomôže cítiť sa menej frustrovaným a brať správanie tvojho dieťaťa menej osobne. Všetci máme predstavy o tom, čo je primerané na základe presvedčení svojej rodiny, spoločnosti či kultúry, v ktorej žijeme. Svojim deťom vysielame cez náš jazyk a interakcie odkazy o tom, čo si myslíme, kto sú a ako ich vníma spoločnosť. Malé deti si vytvárajú internalizované zobrazenia iných a seba na základe reakcií, ktoré prijímajú od svojich opatrovníkov. My sme tí, ktorí informujeme ich sebavnímanie.
tags: #ako #rozmysla #11 #rocne #dieta