Novorodenecká žltačka: Čo treba vedieť a ako postupovať, keď sa bábätko nechce liečiť pod fotolampou

Novorodenecká žltačka je po pôrode častým problémom novorodencov. Aj keď toto ochorenie môže pôsobiť či znieť desivo, nemusíte sa ho obávať. Do pár dní sa tohto problému zbavíte, potrebujete na to len dostatok trpezlivosti. Jedinou nepríjemnosťou je, že sa nemusíte dostať domov tak skoro, ako by ste si želali. S týmto ochorením vás totiž z nemocnice nepustia a pokiaľ dieťatku neklesne bilirubín, budete musieť zostať ešte pár dní pod dozorom lekárov.

Čo hovorí o žltačke po narodení detská lekárka?

„Novorodenecká žltačka sa rieši ešte v pôrodnici. Tam lekári zistia, či ide o žltačku fyziologickú - neškodnú, alebo o žltačku, ktorú je potrebné riešiť. Ak sa nepreukáže žltačka fyziologická, zostávajú tieto detičky na príslušnom oddelení,“ vysvetľuje MUDr. Monika Antošová, detská lekárka z Bratislavy. Zároveň dodáva, že ak bábätko nedostalo žltačku v pôrodnici, už ju s veľkou pravdepodobnosťou nedostane. Rodičia preto nemusia mať strach. Rovnako aj v prípade, ak drobčeka prepustia z pôrodnice mierne žltého, nie je dôvod obávať sa, no predsa len je potrebné ústup žltačky sledovať. „Každú zmenu farby a zmeny na pokožke je potrebné hlásiť pediatrovi. Dôležité je, aby tieto detičky mali dostatočný príjem mlieka, a tým priberali. Nízky príjem potravy spomaľuje ústup žltačky,“ ozrejmuje odborníčka.

Príznaky žltačky - kedy sa objaví a čo treba sledovať?

Novorodenecká žltačka sa len zriedka objaví do 24 hodín po pôrode. Dôležité je, aby ste si uvedomili, že deti sa nerodia so žltačkou, tá vznikne až pár dní po pôrode. Väčšinou je viditeľná na tretí alebo štvrtý deň. Hladiny bilirubínu môžete vo výsledkoch testov pozorovať len orientačne. Všetko totiž závisí od konkrétneho bábätka a to konkrétne od týždňa, v ktorom bolo narodené, pôrodnej hmotnosti, zdravotného stavu a iných faktorov. Na to preto existujú špeciálne tabuľky, kde lekári presne vypočítajú vašu hodnotu. Pre vás by preto malo byť prvotným znamením žltnutie dieťaťa. To sa zväčša začína v oblasti okolo nošteka a postupne sa rozširuje na celé telo. Skúsené sestričky to vedia často odhadnúť ešte predtým, ako si to všimnete vy. Následne prostredníctvom krvného testu skontrolujú hodnoty bilirubínu a potvrdia alebo vyvrátia domnienku o tomto ochorení.

Prečo vzniká žltačka u novorodencov?

S príchodom na svet sa pre malého človiečika všetko mení. Predtým dostával to, čo potrebuje, cez mamičku. Počas tehotenstva vyvíjajúce sa bábätko dostáva kyslík z okysličenej krvi matky. Aby to mohlo fungovať, krvinky nenarodeného dieťaťa obsahujú tzv. fetálny hemoglobín, ktorý dokáže viazať kyslík pevnejšie, než červené krvné farbivo dospelých. Odbúraný hemoglobín sa mení na metabolit bilirubín. Pečeň bilirubín spracováva, spolu so žlčou sa potom vylučuje z tela stolicou. Práve žlté farbivo bilirubín je príčinou novorodeneckej žltačky (Icterus neonatorum).

Žltačka sama o sebe je príznak zožltnutia kože, slizníc a očného bielka kvôli vysokej koncentrácii bilirubínu v krvi. Príčiny žltačky môžu byť veľmi rôzne a veľmi závažné. Rýchla výmena hemoglobínu je u novorodencov bežný fyziologický proces. V niektorých prípadoch ale môže dochádzať k závažnejším prejavom. Bežná novorodenecká žltačka sa prejaví po 24 hodinách od narodenia dieťaťa a pretrváva niekoľko dní. Nekomplikovaná žltačka je považovaná za fyziologickú a netreba z nej mať strach. Závažnejšie prejavy žltačky sa môžu objaviť u nedonosených detí. Ich pečeň totiž nie je dostatočne vyzretá a „nestíhajú“ uvoľnený bilirubín spracovať. Silnejšia žltačka sa môže prejaviť u detí, ktorým sa pri pôrode urobil hematóm (modrina), žltačka môže byť tiež ukazovateľom infekcie a ojedinele aj niektorých zriedkavých metabolických ochorení. Krvný test pri novorodeneckej žltačke dokáže navyše odhaliť, či žltačka nemá pôvod v cholestáze alebo nefungujúcom odtoku žlče. Príčinou cholestázy u malých detí je vrodená vada žlčníka.

Diagram zobrazujúci metabolizmus bilirubínu

Vznik novorodeneckej žltačky nedokážete nijako ovplyvniť nejakou vašou chybou. I keby ste dodržiavali potrebné preventívne pokyny, môže sa napriek tomu u bábätka objaviť. To sa totiž po narodení potrebuje zbaviť prirodzene vyššieho počtu červených krviniek. Ak ich telíčko nedokáže s nimi bojovať tak rýchlo ako u iných detí, hodnota bilirubínu sa následne zvýši a dieťa dostane žltačku. Taktiež môže ísť o počiatočnú slabšiu funkciu pečene, ktorá ho ešte nedokáže tak spracovať alebo niekedy môže byť problémom aj komplikácia s vyprázdňovaním. Množstvo a kvalitu stolice však taktiež nedokážete ovplyvniť a preto len musíte čakať, ako zareaguje váš drobček. Keď aj však dostane novorodeneckú žltačku, nemusíte sa obávať. Na bábätko nemá žiadne negatívne dopady a v drvivej väčšine prípadov sa pohodlne a rýchlo vylieči bez toho, aby sa deti trápili.

Fyziologická vs. Patologická žltačka: Rozdiely a hodnoty bilirubínu

Novorodenecká žltačka sa rozdeľuje na fyziologickú a patologickú. Fyziologická žltačka je najčastejším typom a je považovaná za normálny prechodný stav spojený s adaptáciou novorodenca na život mimo maternice. Rozvinie sa zvyčajne vo veku 2 až 14 dní po narodení. Príčinou je nadmerný rozpad červených krviniek, ktoré boli u plodu nevyhnutné pre dostatočné zásobenie kyslíkom, a zároveň prechodná nezrelosť pečene, ktorá nedokáže dostatočne rýchlo spracovať produkty rozpadu.

Patologická žltačka je závažnejšia forma, ktorá si vyžaduje lekársky zásah. Môže sa objaviť už v priebehu prvých 24 hodín po narodení a býva spojená s inými príznakmi signalizujúcimi ochorenie dieťatka. Medzi patologické príčiny patria:

Inkompatibilita krvných skupín: Konflikt medzi krvnou skupinou matky a dieťaťa (napr. Rh inkompatibilita alebo ABO inkompatibilita), kedy dochádza k zvýšenému rozpadu červených krviniek vplyvom protilátok od matky.
Infekcie: Prenatálne alebo postnatálne infekcie.
Pôrodné poranenia: Napríklad hematóm (modrina).
Predčasný pôrod: Nedonosené deti majú často nezrelšiu pečeň.
Vrodené chyby tráviaceho systému: Napríklad vrodená vada žlčníka alebo nefungujúci odtok žlče (cholestáza).
Znížená činnosť štítnej žľazy.
Enzýmové poruchy a vrodené defekty červených krviniek.
Metabolické ochorenia.

Za normálnu hodnotu bilirubínu u dospelých sa považuje < 1 mg/dl (17,1 μmol/l) v krvi. U detí je normálne číslo > 1 mg/dl (17,1 μmol/l). Hyperbilirubinémia (zvýšená hladina bilirubínu) je definovaná ako zvýšenie koncentrácie bilirubínu v krvi nad 1,5 mg/dl (25 μmol/l). Hodnota bilirubínu u novorodencov zvyčajne nepresahuje 12,9 mg/dl (220 μmol/l), malé percento novorodencov dosahuje koncentráciu 15 mg/dl (256,5 μmol/l). U patologickej žltačky môžu hodnoty bilirubínu dosahovať oveľa vyššie hladiny, čo predstavuje riziko pre vývoj mozgu dieťaťa.

Rizikové skupiny

Niektoré deti sú náchylnejšie na rozvoj novorodeneckej žltačky alebo jej závažnejších foriem. Medzi rizikové skupiny patria:

Predčasne narodené deti
Deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou
Deti, ktorých súrodenci mali po narodení žltačku
Deti matiek s cukrovkou
Deti s inkompatibilitou krvných skupín s matkou

Dôležitosť dojčenia pri žltačke

Jedným z najdôležitejších faktorov pri zvládaní novorodeneckej žltačky je dostatočný príjem mlieka. „Dôležité je, aby tieto detičky mali dostatočný príjem mlieka, a tým priberali. Nízky príjem potravy spomaľuje ústup žltačky,“ ozrejmuje odborníčka. Ochorenie zvyknú tiež nazývať aj problémom spavých detí. Po narodení je preto veľmi dôležité začať čo najskôr s dojčením a dojčiť v pravidelných intervaloch. Aj keď vám dieťa dlho spí a je naoko spokojné, musíte ho zobudiť a prinútiť ho odsať si dostatočný počet mlieka. Toto je jeden z prvých krokov, ktorým môžete dieťa ochrániť pred novorodeneckou žltačkou.

10 neuveriteľných faktov o materskom mlieku | Výhody dojčenia pre dieťa

S dojčením musíte pokračovať aj v prípade nasadenia ďalšej liečby, aby sa dieťatko lepšie popasovalo s vyššou hladinou bilirubínu. V záujme zachovania prirodzeného materského mlieka je dobré, aby s vami spolupracovali i sestričky a pokiaľ by ste nemohli dieťa dojčiť osobne, aby mu mlieko poskytovali prostredníctvom striekačiek a nie pomocou fliaš. Tak sa totiž môže stať, že dieťa vám neskôr odmietne prsník a budete musieť prejsť na umelé mlieko.

Novorodenci potrebujú piť 8 - 12 krát behom 24 hodín. Je to dôležité preto, aby dobre priberali, aby bola dostatočne stimulovaná tvorba materského mlieka a aby sa predišlo problémom z prípadnej silnej novorodeneckej žltačky. Zjednodušene povedané: bilirubín, ktorého zvýšená hladina je zodpovedná za novorodeneckú žltačku, sa odbúrava dvoma spôsobmi - cez kožu (preto sa deti slnia) a v stolici. Preto čím viac dieťatko papá, tým viac kaká a tým viac bilirubínu sa vylúči.

Deti so silnou novorodeneckou žltačkou sú väčšinou aj spavé. Novorodenci bývajú obvykle dojčení každé 2 až 3 hodiny, možno s jednou dlhšou prestávkou v noci (4 až 5 hodín). Ak sa stane, že má maličké miminko tendenciu spať dlhšie, môže byť namieste ho aktívne budiť a ponúkať mu prsník častejšie. Bábätko potrebuje aktívne piť minimálne desať až pätnásť minút z prvého prsníka. Keď máte pocit, že je uspokojené alebo keď začne strácať záujem, ponúknite mu druhý prsník. Je dobré, ak si už na začiatku dojčenia odsledujete, ako pije vaše dieťatko. Dobrá je technika „prehadzovania“ - výmena prsníkov v priebehu jedného dojčenia aj 3-4 krát (frekvencia prehĺtania klesá, dieťa od prsníka, nakloniť dopredu, zobudiť, druhý prsník). Snažte sa bradavku dostať až na mäkké podnebie, 3 krát obkrúžiť ústa dieťaťa proti a 3 krát v smere, pristriekavať mlieko do úst. Záujem dieťaťa pravdepodobne udržíte, ak mu skúsite na pery vytlačiť pár kvapiek mliečka a pri dojčení ho budete jemne hladiť na temene hlavy. Zároveň je dobré pri dojčení striedať rôzne polohy.

Pomáha fototerapia a slnečné svetlo

Jedným z ďalších pomocníkov je i dostatok denného svetla. Ak je to možné, prisuňte bábätko s postieľkou počas dňa ku oknu, kde bude mať dostatočný kontakt s denným svetlom a slnkom. Pochopiteľne to nemôžete praktizovať počas veľmi horúcich dní. Túto metódu zvyknú lekári odporučiť i v prípade, ak sú hodnoty bilirubínu hraničné a nie je potrebné ešte pristúpiť k ďalšej liečba.

Tá predstavuje formu fototerapie, keď sa bábätko ukladá pod umelé modré svetlo, ktoré pomáha lepšie spracovať bilirubín. V tomto prípade sa ako doplnok zvykne podávať aj vitamín B. V ojedinelých prípadoch, ak sú hodnoty veľmi vysoké a žltačka neustupuje, môže dôjsť k výmennej transfúzii krvi.

V prípade, že hodnoty žlčových farbív naďalej stúpajú, prichádza fototerapia. „Uložíme novorodenca v plienkach na špeciálnu podložku, z ktorej vyžaruje liečivé svetlo. Najprv je na chrbátiku, potom ho prevrátime na bruško, akurát na hlavičku necháme pôsobiť len denné svetlo,“ opisuje lekár. Terapia môže trvať aj dvadsaťštyri hodín a obvykle prebieha na izbe s matkou. Môže dieťa dojčiť aj prebaľovať.

„Silnejšie formy žltačky si vyžadujú fotolampu. Vysiela modré, zelené alebo biele svetlo, ktoré odbúravajú bilirubín. Terapiu dieťa podstupuje v inkubátore. Musí mať zakryté oči, lebo lampa žiari omnoho intenzívnejšie ako bilirubínová podložka a poškodila by mu zrak. Ohrozená je aj mamička, preto musí nechať potomka samotného. „Niektorým deťom stačí jedna terapia, iné ich musia absolvovať niekoľko. Je bežné, že bilirubín klesne a o dva dni stúpne,“ upokojuje lekár mamičky.

Terapia svetlom, tzv. fototerapia, využíva modré svetlo špecifickej vlnovej dĺžky (zvyčajne 460 - 490 nm), ktoré premieňa bilirubín uložený v koži na formu rozpustnú vo vode. Táto upravená forma bilirubínu sa potom ľahšie vylučuje pečeňou a obličkami prostredníctvom moču a stolice, bez nutnosti jeho ďalšieho spracovania v pečeni. Dieťa je umiestnené pod špeciálne svetlá v postieľke alebo inkubátore. Oči sú chránené maskou, aby sa zabránilo poškodeniu zraku. Koža by mala byť čo najviac odkrytá, aby svetlo mohlo zasiahnuť čo najväčšiu plochu tela. Ak sa žltačka nezlepší, môže sa podať intenzívna fototerapia. To zahŕňa zvýšenie množstva použitého svetla alebo použitie iného svetelného zdroja, ako je napríklad ľahká prikrývka. Fototerapia sa ukončí, keď hladiny bilirubínu klesnú na bezpečnú úroveň, čo zvyčajne trvá deň alebo dva.

Slnečné lúče pomáhajú rozkladať v žltý bilirubín v koži na neškodný metabolit. Odporúča sa preto postieľku s bábätkom postaviť blízko k oknu. Nenechajte ale dopadať do postieľky priame slnečné lúče! Deti narodené na jar a v lete sú vo výhode, pretože slnečné svetlo je účinným liekom novorodeneckej žltačky. Aj keď preniká cez okno, stále pomáha vyplavovať bilirubín.

Novorodeniatko môže byť žlté aj pár týždňov

Dĺžka pobytu v nemocnici je veľmi individuálna. Všetko závisí od toho, kedy sa podarí dieťaťu znížiť hladinu bilirubínu. Ak nie sú hodnoty vysoké, môže to byť do dvoch dní, keď sú vyššie, môže to byť aj týždeň. Istotne sa však nezľaknite, ak vás z nemocnice prepustia napriek tomu, že bude bábätko ešte stále žlté. Toto môže trvať aj tri a viac týždňov, pretože žltá farba sa musí postupne spolu s nadbytočným bilirubínom dostať z telíčka von. Ak je jeho hodnota v poriadku, nemusíte sa napriek tomu obávať. Dôležité je nepoľaviť v dojčení a drobčeka budiť aj počas noci, aby dostal pravidelný prísun materského mlieka, ktoré je v tomto prípade najúčinnejšou prevenciou a liekom.

Fyziologická žltačka začína na druhý až tretí deň po narodení a vrchol dosahuje na tretí až piaty deň. Potom u donosených novorodencov zvyčajne začína ustupovať a do jedného až dvoch týždňov úplne zmizne. Ak žltačka trvá u donoseného dieťaťa viac ako 2 týždne, u nedonoseného dieťaťa tri týždne, hovoríme o dlhotrvajúcej žltačke.

Riziká a komplikácie neliečenej žltačky

Fyziologická novorodenecká žltačka nepredstavuje pre bábätko riziko. Avšak závažné prejavy patologickej žltačky ako vysoké hladiny bilirubínu v krvi a dlhotrvajúca žltačka pre bábätko môžu znamenať závažné riziko. U veľmi malých detí nie je tak dobre vyvinutá ochrana mozgu (hematoencefalická bariéra) ako u dospelých. Pri vysokej hladine bilirubínu v krvi preto bilirubín môže preniknúť aj sem a spôsobiť tzv. jadrové poškodenie mozgu (kernikterus), kedy môže dôjsť aj k trvalému poškodeniu a mentálnej retardácii. Okrem poškodenia mozgu dieťa ohrozuje chudokrvnosť.

Akútna bilirubínová encefalopatia - dochádza k poškodeniu mozgu z dôvodu zvýšenej hladiny bilirubínu. Prejavuje sa slabosťou, podráždenosťou, zvýšeným svalovým napätím, zlým sacím reflexom. Kernikterus - ide o závažnú komplikáciu neliečenej žltačky dojčiat. Príčinou je nadmerná hladina bilirubínu, ktorý trvalo poškodzuje mozog alebo centrálny nervový systém. Anémia - k rozvoju anémie môže dôjsť, ak je príčinou žltačky hemolýza (rozpad červených krviniek).

Pri liečbe fotolampou je dôležité, aby dieťa malo zakryté oči, pretože lampa žiari omnoho intenzívnejšie ako bilirubínová podložka a mohla by mu poškodiť zrak. V prípade ťažkého priebehu žltačky rozhodujú o liečbe lekári. Môžu navrhnúť liečbu modrým svetlom, tzv. fototerapiu. Lampa s modrým svetlom sa nachádza na novorodeneckom oddelení, dieťatko dostane ochrannú masku na oči a pyridoxín (vitamín skupiny B). V ťažších prípadoch lekári siahajú aj po liekoch a v kritických situáciách aj po transfúzii krvi.

Prevencia a starostlivosť

Keďže hladina bilirubínu u novorodenca súvisí so schopnosťou odbúravania bilirubínu pečeňou, ktorá nie je dostatočne vyvinutá, nie je možné novorodeneckej žltačke 100-percentne predchádzať. Dôležitá je starostlivosť o bábätko, dostatočný príjem tekutín a zabránenie zvýšenému popôrodnému úbytku na váhe.

Dostatočný príjem tekutín: Podporujte časté dojčenie (každé 2-3 hodiny) alebo podávajte umelé mlieko podľa odporúčania lekára.
Pobyt na dennom svetle: Umiestnite postieľku dieťaťa blízko okna, aby malo prístup k dennému svetlu (nie priamemu slnku).
Pravidelné kontroly: Dodržiavajte pravidelné kontroly u pediatra, ktorý bude sledovať hladinu bilirubínu a celkový stav dieťaťa.

Strava matky počas dojčenia má vplyv na zdravie dieťaťa. Pri žltačke sa odporúča, aby matka dodržiavala vyváženú stravu bohatú na vitamíny a minerály. Niektoré zdroje uvádzajú, že pri žltačke dojčených detí môže pomôcť prevarenie materského mlieka na dva dni. Je však dôležité poradiť sa s lekárom, pretože táto metóda môže zmeniť zloženie mlieka a ovplyvniť jeho výživovú hodnotu.

Práva matiek v pôrodnici a nemocnici

Matka má právo vopred vedieť, čo sa s jej dieťaťom deje, alebo bude diať a takisto má právo zúčastniť sa pri vyšetrení novorodenca. Súhlas matky sa nevyžaduje len vtedy, ak ide o stav ohrozujúci život. Ak je indikovaná liečba modrým svetlom, je potrebné monitorovanie dieťaťa a jeho sledovanie zdravotníckym personálom. Dôvodom je skutočnosť, že fototerapia, tak ako každý liečebný postup, má aj nežiaduce účinky, a preto sa zvyčajne realizuje na novorodeneckom oddelení.

Napriek tomu, že je novorodenecká žltačka relatívne bezproblémové ochorenie, netreba ju podceňovať. Včasná diagnostika, správna liečba a starostlivá opatera sú kľúčové pre zdravý vývoj vášho bábätka.

tags: #babatko #nechce #byt #pod #fotolampou