Integrácia detí do základnej školy: Cesta k inkluzívnemu vzdelávaniu
Mnohí z vás sa už iste s pojmom integrácia žiakov stretli. V prvom rade si musíme položiť otázku, čo je integrácia žiakov do škôl a ako to vyzerá v praxi. Aký dopad to ale má na ostatné deti? Sú tým ukrátené vo výučbe? Akým systémom sa dá pracovať s integrovaním žiakov? Čo treba na to, aby integrácia reálne fungovala? Vďaka spolupráci pani riaditeľky, pedagógov a rodičov vieme túto školu uviesť ako krásny príklad školy, kde integrácia naozaj funguje.
Výnimočný prístup Základnej školy s materskou školou Kľačany
Základná škola s materskou školou Kľačany je plnoorganizovaná škola vidieckeho typu. Keď sme navštívili túto školu, boli sme milo prekvapení. Škola plná motivačných násteniek, vysmiatych žiakov a milých učiteľov. Táto škola je niečím výnimočná. Okrem zdravých detí školu navštevujú aj deti so zdravotným postihnutím. A čo ju robí ešte výnimočnejšou? Deti medzi sebou nerobia rozdiely. Väčšinou z každej strany počujeme, ako majú v školách problémy so správaním a rozdiely medzi sebou nájdu už pri oblečení, nie to ešte vizuálne. Iste si všetci zo školy pamätáme rôzne prezývky ako: „tučibomba, okuliarnik, vyžla, veľké uši, krivé nohy, chudý, tenký, strapatý“ a množstvo iných. V tejto škole je to iné. Deti sa učia byť jeden k druhému tolerantní a neposmievať sa z nedostatkov či chorôb iných. Pomáhajú si navzájom. Počas výučby sa v niektorých prípadoch musia deti oddeliť, aby sa učivo darilo pochopiť deťom, ktoré nemajú také zdatnosti a podobne. Nerobia medzi sebou rozdiely. Pani riaditeľka spolu s rodičmi a učiteľmi ich spoločne vedú k tomu, aby pochopili, že deti s postihnutím sú tiež deti a to, že píšu písomku inde alebo majú na ňu viac času ako ostatné deti, nie je výhoda, ale len prispôsobenie podmienok k tomu, aby učivo zvládli aj oni. A predstavte si, ono to funguje.
Definícia a legislatívny rámec školskej integrácie
V rámci dobrej praxe s národnými projektami máme veľa krásnych príbehov, ktoré pracujú s poberateľmi z celého Slovenska. Školská integrácia a vzdelávanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Tak sa volá okruh detí, ktoré potrebujú v škole nejaké úľavy. Nepatria sem len deti s poruchami učenia, ale aj deti s nejakým telesným hendikepom, deti s poruchou autistického spektra a dokonca aj deti nadané.
Školská integrácia je definovaná v § 2 písm. s) školského zákona. Ak sa vás daná téma týka, je dobré sa orientovať v dojmoch a pojmoch. Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je dieťa, ktoré má zariadením výchovného poradenstva a prevencie diagnostikované špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Špeciálna výchovno-vzdelávacia potreba je požiadavka na úpravu podmienok, obsahu, foriem, metód a prístupov vo výchove a vzdelávaní pre žiaka, ktoré vyplývajú z jeho zdravotného znevýhodnenia alebo z jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí. Uplatnenie týchto požiadaviek je nevyhnutné na rozvoj schopností alebo osobnosti žiaka a na dosiahnutie primeraného stupňa vzdelania a primeraného začlenenia do spoločnosti.
Rýchle zmeny v našej spoločnosti sa odrážajú aj vo zvyšovaní počtu žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Súčasne prinášajú významné posuny aj v názoroch na starostlivosť o týchto žiakov. Rastie počet žiakov, ktorí majú edukačné problémy a sú integrovaní v bežných školách. Školská integrácia je definovaná ako výchova a vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v triedach škôl a školských zariadení určených pre žiakov bez špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb (§ 2 písm. s) zákona č. 245/2008 Z. z.). V zmysle § 94 ods. K zariadeniam výchovného poradenstva a prevencie patrí zariadenie výchovného, psychologického a špeciálno-pedagogického poradenstva, t. j. centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie („CPPPaP“) a centrum špeciálno-pedagogického poradenstva („CŠPP“). V súčasnosti chápeme školskú integráciu výlučne len ako individuálne začlenenie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do bežných tried základnej školy. K bežným triedam základnej školy nezaraďujeme špecializovanú triedu alebo špeciálnu triedu, ak je v základnej škole zriadená. Pojmy integrácia a začlenenie sa používajú rovnocenne. Vyskytujú sa v niektorých častiach školského zákona alebo v iných súvisiacich školských predpisoch (napr. metodické usmernenie č. 22/2011 - príloha č. 2 ‒ začlenený žiak).
Veľmi často sa pojem žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami vníma automaticky ako žiak so zdravotným znevýhodnením. Je však dôležité si uvedomiť, že do tejto kategórie patria aj deti zo sociálne znevýhodneného prostredia či nadané deti, ktoré potrebujú individuálny prístup.
Proces integrácie: Od diagnostiky k individuálnemu plánu
Ako sa deti integrujú? U dieťaťa, kde je problém hlbší, vážnejší, sa okrem vyššie spomenutého „papiera“ s odporúčaniami zvažuje aj integrácia. V preklade to teda znamená, že dieťa musí prejsť testovaním v CPPPaP. Ak odborní pracovníci usúdia, že dieťatku by integrácia a individuálny výchovno-vzdelávací plán (IVVP) prospeli, začne sa spracovanie dokumentácie. To je obsiahle popísané v príslušných dokumentoch. V skratke - odborné pracovisko spracuje dokumentáciu, vrátane záverov vyšetrení a individuálneho vzdelávacieho plánu pre konkrétne dieťa. Žiadosť o integráciu podáva rodič, resp. zákonný zástupca dieťaťa riaditeľovi školy. Ten by mal posúdiť možnosti školy a konzultovať podanú žiadosť v pedagogickej rade školy. Škola, kam dieťa patrí podľa miesta trvalého bydliska, nemôže odmietnuť integrovať žiaka so ŠVVP.
V našich základných školách nemáme veľa detí, ktoré sú naozaj integrované v zmysle IVVP. Oveľa viac je tých, ktoré majú len „papier“ s odporúčaniami. Smernice platné pre školy hovoria, že: „Na úpravu prístupu k žiakovi, ktorý má pri svojom vzdelávaní problémy prechodného charakteru, poradenské zariadenie vydá pre školu odborné odporúčanie, ktorého uplatnenie zabezpečí zlepšenie jeho psychosomatického stavu. Tento žiak, alebo jeho zákonný zástupca nepodáva žiadosť o individuálnu integráciu a nepostupuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu.“ S akceptáciou takýchto odporúčaní je to však podľa skúseností rodičov i odborných pracovníkov často veľmi otázne.
Výzvy a skúsenosti z praxe: Pohľad špeciálnej pedagogičky
Na skúsenosti z reality sme sa spýtali Mgr. Liliany Šimečkovej, PhD., špeciálnej pedagogičky.
Kedy sa najčastejšie ohlasujú rodičia, či školy, že s dieťatkom je zrejme nejaký problém? V ktorom ročníku sa obvykle uzatvárajú poruchy učenia?
Pri závažnejších ťažkostiach (zvyčajne grafomotorických) už v prvom štvrťroku prvého ročníka ZŠ, druhá várka prváčikov je po prvom polroku a posledná várka je tretí štvrťrok. Tí, ktorí to nestihnú, prídu v druhom ročníku. Platí zásada: prvý ročník sa deti učia, druhý ročník sa učivo automatizuje, takže poruchy sa uzatvárajú obvykle najskôr na konci druhého ročníka a v polovici tretieho ročníka. Samozrejme, závažné poruchy (už v prvom ročníku) pri rečových ťažkostiach - oneskorený vývin reči, ťažšie zrozumiteľná reč.
Je možné, že sa porucha učenia diagnostikuje až napr. na konci školskej dochádzky - v 8. - 9. ročníku? Ak áno, tak prečo?
Je to možné, treba prepátrať po príčinách, teda, čo je na pozadí, že prišli tak neskoro. Môže za tým byť postoj rodiča (úspešný, výkonovo orientovaný rodič ťažko prijíma, že jeho dieťa má ťažkosti tohto typu), ďalej dieťa pri ľahšej forme sa naučilo zvládať svoje ťažkosti, vedelo ich doposiaľ vykompenzovať a zrazu narazilo na svoj strop. Ďalej už potom nevie a potrebuje pomoc. Taktiež u nadpriemerne nadaných detí, ktoré to potiahnu na trojky, rodič to nevidí ako akútny problém, tým pádom nie je dôvod zapodievať sa týmto, v duchu - veď neprepadá…
Hovorili sme o systéme „len odporúčanie“ vs. „integrácia“. Je pomerne málo detí, ktoré sú naozaj integrované. Načo je dobrý „len papier“, aká je tvoja skúsenosť v tomto smere?
Tam je rozdiel v stupni poruchy. Ľahšie formy idú cez odporúčania, stredná a ťažšia forma poruchy sa integruje. Odporúčania v správe sú len hľadaním optimálnej cesty v priebehu štúdia. Cieľ je jednoduchý - ukázať, ako najviac sa dajú eliminovať, či kompenzovať ťažkosti vyplývajúce z poruchy a nekomplikovať si život. Cieľom je podporiť dieťa v štúdiu tým, že je učiteľ tolerantný pri hodnotení a skúšaní. Vhodným prístupom predchádzame psychickým problémom, ako je pocit zahanbenia, opakovaný neúspech, pocit zbytočnosti (učí sa štyri hodiny a dostane štvorku), frustrácia pri prekonávaní prekážok. Dieťa s poruchou učenia takmer vždy podá horší výkon, než sú jeho schopnosti, dostáva sa do stresových situácií, prestáva si veriť. Tomu všetkému majú odporúčania slúžiť. Aby papier bol akceptovaný, je dobré konzultovať s učiteľom, nenechať to len na rodičovi (ktorý nemusí byť odborník), skrátka vysvetľovať a dohodnúť sa na spolupráci pedagóg - špeciálny pedagóg. Väčšinou to ide. Vysvetliť, že diagnóza nie je ospravedlnením za nič nerobenie. Dieťa dostane papier, nejaké úľavy, učiteľ by mal dostať nejaké odporúčania.
Niekedy sa však sťažujú, že odporúčania sú veľmi stručné, že vlastne nevedia, ako s dieťaťom pracovať. Ako túto skutočnosť vnímaš ty?
Tu vidím riešenie v komunikácii s učiteľom, poznať školské prostredie, ísť to odkomunikovať do školy a dohodnúť sa s učiteľom, skrátka si to ujasniť, veci pomenovať tak, ako sú, vysvetľovať a vysvetľovať. Čo potrebuje dieťa a čo je pre jeho skutočne optimálny spôsob fungovania potrebné poskytnúť. Ku problematike špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb detí na Slovensku existuje niekoľko pedagogických dokumentov, zvlášť pre poruchy učenia existuje Vzdelávací program pre žiakov s vývinovými poruchami učenia. Ku konkrétnym odporúčaniam uvádzaným v správach či usmerneniach pre rodičov a pedagógov sa dostaneme v ďalšom článku.
Osobná skúsenosť s integráciou na 2. stupni ZŠ
Povolaním som psychologička a psychológiou sa aj venujem vo svojej praxi v CPR KVAPKA. Ako lektorka kurzov sa s rodičmi stretávam pred pôrodom, v podpore dojčenia, či príprave detí na školu. Ahojte, chcem sa opýtať, či vášmu dieťaťu pomohla integrácia na 2. stupni ZŠ. Boli sme na vyšetrení v CPPPaP, odporučili dieťaťu integráciu, avšak doteraz v škole stíhala a nebol nejaký problém, výsledky mala v škole dobré, známky 1-2. Teraz nastúpila do 5. ročníka, takže zatiaľ neviem posúdiť, ako jej to v škole pôjde. No zároveň sa bojím takého „škatuľkovania“, aby jej to viac neuškodilo ako pomohlo, či učitelia rešpektujú tie úľavy (v jej prípade je problém s jemnou motorikou, tak hlavne by mali prihliadať na úpravu, škaredé písmo, rysovanie atď.). Neviem, ako sa na to aj učitelia pozerajú, aby nebola len za „hlúpu“ alebo nejako odstrčenú. Neviem potom, ako je to aj pri prijímaní na strednú školu, či tam nie je diskriminácia, ak by bola na základnej škole diskriminovaná.
Vplyv integrácie na ostatné deti a úspešnosť v praxi
Vplyv integrácie na ostatné deti je častou témou diskusií. Je dôležité zdôrazniť, že dobre pripravená a realizovaná integrácia by nemala ukracovať ostatné deti vo výučbe. Naopak, môže obohatiť triedny kolektív o nové perspektívy a učiť deti empatii a tolerancii. Modelovou školou, kde integrácia funguje na vysokej úrovni, je už spomínaná Základná škola s materskou školou Kľačany. Ich prístup, založený na spolupráci všetkých zúčastnených strán - riaditeľky, pedagógov, rodičov a samotných detí - vytvára prostredie, kde sa každý cíti prijatý a rešpektovaný. Deti sa učia, že odlišnosť nie je prekážkou, ale súčasťou rozmanitosti.
Pohľad na úspešnosť integrácie sa líši. Zatiaľ čo niektoré deti profitujú z individuálneho prístupu a podporných opatrení, iné sa môžu stretnúť s nepochopením alebo nedostatočnou podporou zo strany školy či okolia. Kľúčom k úspechu je otvorená komunikácia, vzájomné porozumenie a ochota hľadať riešenia, ktoré sú v najlepšom záujme dieťaťa.
Budúcnosť školskej integrácie na Slovensku
S rastúcim počtom detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v bežných školách je nevyhnutné neustále zdokonaľovať systémy podpory a vzdelávania. Investícia do odbornej prípravy učiteľov, poskytovanie dostatočných zdrojov pre školy a budovanie inkluzívnej kultúry sú kľúčové pre úspešnú integráciu. Vzdelávanie detí so špeciálnymi potrebami nie je len legislatívnou povinnosťou, ale predovšetkým morálnou zodpovednosťou spoločnosti. Vytváranie prostredia, kde sa každé dieťa cíti bezpečne, podporované a má možnosť naplno rozvinúť svoj potenciál, je cieľom, ku ktorému by sme mali všetci smerovať.
tags: #chceme #nase #dieta #integrovat #do #zakladnej