Keď dieťa odmieta jesť: Ako si zachovať chladnú hlavu a podporiť chuť do jedla
Spočiatku vaše dieťa jedlo všetko, čo mu prišlo pod ruku, a teraz vymýšľa či úplne odmieta jedlo. Vy si kladiete otázku prečo? Je veľmi vyberavé a nezje takmer nič, čo vy ako rodičia poctivo pripravíte v kuchyni. Toto správanie môže byť pre rodičov frustrujúce, najmä keď sa snažia zabezpečiť, aby ich dieťa prijímalo dostatok výživných látok. Je však dôležité pochopiť, že odmietanie jedla u detí je pomerne bežné a často má svoje opodstatnenie. Neznamená to automaticky, že dieťa je choré alebo že rodičia robia niečo zle.
Prečo dieťa odmieta jesť? Skúmanie príčin nechutenstva
Existuje niekoľko dôvodov, prečo dieťa môže začať odmietať jedlo. Jedným z najčastejších je fáza objavovania individuality a presadzovania sa, ktorá sa často prejavuje okolo tretieho roku života. Dieťa v tomto veku skúša a snaží sa rozšíriť svoje hranice, čo si môže dovoliť a pokiaľ môže zájsť. Problémy s jedlom môžu byť súčasťou tohto vymedzenia sa voči rodičom.
Ďalším dôležitým obdobím, kedy môže nastať nechutenstvo, je prechod z mliečnej výživy na nemliečnu. Nová strava je pre dieťa niečo, čo nepozná, a preto k nej môže mať spočiatku nedôveru. Pediatrička Monika Antošová vysvetľuje, že "prvé obdobie vzniku nechutenstva je pri prechode z mliečnej výživy na nemliečnu. Nová strava je pre dieťa niečo, čo nepozná."
Zdravotné dôvody, ako napríklad bolesť bruška po najedení, ktoré treba hneď vylúčiť alebo potvrdiť u pediatra, sú tiež dôležité. Dieťa môže mať napríklad alergiu na nejakú potravinu, ktorá bolesť spôsobuje. Nezabúdajte na fakt, že dieťa tiež cíti, kedy je hladné.
Niekedy rodičia sami svojím správaním prispejú k tomu, že dieťa odmieta jedlo. Často ho do konzumácie pokrmov nútia, čím v ňom môžu vypestovať odpor. "Ak nezje, nechajte ho tak, nekomentujte to. Určite si príde vypýtať neskôr, keď vyhladne," radí odborníčka. Chybou tiež je podávať medzi jedlom sladké nápoje či sladkosti, ďalej neustále chrumkanie rôznych malých jedál, ako sú rožok, chrumky či piškóty, alebo odpútavanie pozornosti pri jedle televíziou či mobilom.
Nástup do škôlky môže byť ďalším spúšťačom. Ako protest dieťaťa, ktoré vycíti, že rodičom na jedle veľmi záleží, ho ešte viac odmieta. Ak sa rodičia v škôlke pred dieťaťom stále pýtajú personálu, čo a koľko zjedlo, výsledkom môže byť vydieranie rodiča práve jedlom. Dieťa napríklad dúfa, že ak nebude jesť, nemusí ísť do škôlky.
Ako si zachovať chladnú hlavu, keď dieťa odmieta jesť
Je veľmi frustrujúce, keď dieťa odmieta jesť napríklad čerstvo navarené jedlo. Nad nejedením dieťaťa ale nezalamujte rukami a pre svoj vnútorný pokoj hľadajte dôvody. Ak dieťa kŕmite vy a samo to ešte nezvládne, jeho reakcie na odmietanie konkrétneho jedla sú pravdepodobne dosť rázne - buď vám odstrčí ruku, pokrúti hlavou, alebo začne kričať či plakať.
Zachovanie pokoja je kľúčové. Deti sú citlivé na emócie rodičov a ak cítia napätie alebo frustráciu, môže to ich nechutenstvo ešte zhoršiť. Namiesto tlaku a nátlaku sa snažte vytvoriť príjemnú atmosféru pri jedle. Spoločné stolovanie, kde rodičia sami jedia s chuťou, môže byť pre dieťa najlepšou motiváciou.
Ďalším dôležitým aspektom je neustupovať v nezdravých alternatívach. Rodičia sa niekedy obávajú, aby dieťa nezostalo hladné a tak mu pokrmy začínajú zbytočne sladiť alebo preferujú sladké pokrmy. To je však to najhoršie, čo môžu urobiť, pretože dieťa si na takú chuť pokrmov privykne a môže začať odmietať normálne, nesladké jedlá. "Prvé obdobie vzniku nechutenstva je pri prechode z mliečnej výživy na nemliečnu. Nová strava je pre dieťa niečo, čo nepozná," vysvetľuje vo svojej knihe Sprievodca detskými chorobami pediatrička Monika Antošová.
Trpezlivosť je cnosť. Batoľatá často potrebujú ochutnať novú potravinu aj viac než 10-krát, než si získajú ich dôveru. Buďte trpezliví. Ak dieťa prejaví nechuť, akonáhle mu určitý pokrm ponúknete, bez rozčuľovania ho odneste a pokračujte v ďalších chodoch, aby spoločný rituál hladko odsýpal a nestal sa pre dieťa len zdrojom stresu a výčitiek. Riešte hlavne chvíle, kedy dieťa papá, než keď nepapá, a veľa chváľte.
5 tipov, ako deťom dopomôcť k chuti do jedla
Existuje množstvo stratégií, ktoré môžu rodičia vyskúšať, aby podporili chuť do jedla svojich detí. Tieto tipy sa zameriavajú na vytvorenie pozitívneho vzťahu k jedlu a na pochopenie potrieb dieťaťa.
Ponúknite alternatívy a zapojte dieťa do výberu. Skúste mu tiež navrhnúť iný variant a ono si vyberie, čo zje, respektíve len ochutná. Už škôlkar by mal chápať, ktoré jedlo je prípustnou alternatívou obeda, a ktoré už nie. Ukážte mu, čo si môže sám vybrať. Obľúbené jogurty uložte v chladničke tak, aby k nim vaše dieťa malo ľahký prístup. To isté sa týka pečiva, orieškov, ovocia či zeleniny.
Kreatívne aranžovanie jedla. Napríklad z ovocia alebo zeleniny sa dajú krásne vytvarovať rôzne zvieratká či dopravné prostriedky. Cestoviny poslúžia ako rozličné doplnky. Využite fantáziu a jedlá pre dieťa zaujímavo aranžujte, často to robí priam divy.
Zapojte dieťa do prípravy jedla. Dovoľte vašim potomkom, nech zažijú na vlastnej koži, ako ťažko sa vykopávajú zemiaky. Keď im ukážete celú mozaiku získavania potravín, dokážu si viac vážiť hodnotu jedla. Ak máte možnosť, navštívte starých ľudí a nechajte vaše ratolesti, nech sa ich spýtajú, aké to bolo kedysi. Ďalšou výbornou možnosťou je sa spoločne s dieťaťom rozhodnúť, čo budete variť. Obľúbené cestoviny so syrom? Tak ho zoberte so sebou do obchodu. Na papier mu nakreslite alebo napíšte zoznam potravín a nechajte ho, nech nájde v regáloch všetko potrebné. Tým však jeho povinnosti ani zďaleka nekončia. Nech vám v rámci svojich možností pomôže nielen s prípravou, ale aj so servírovaním a následným upratovaním kuchyne. Váš syn či dcéra si skôr či neskôr uvedomí, že pripraviť obed vyžaduje nemálo úsilia. Táto metóda prináša so sebou ešte jeden malý bonus. Dieťa skôr siahne po jedle, ktorého zloženie pozná, pretože suroviny na jeho prípravu vyberalo samo.
Vytvorte rutinu a pokojné prostredie pri jedle. Dieťa by sa malo stravovať v pokojnom prostredí, nemalo by byť rozptyľované hračkami a podobne. Venujeme sa v čase kŕmenia len jemu, nebuďte netrpezliví, keď je dieťa pomalé. Keď dobre je, pochválime ho, pohladíme. Keď nechce jesť, nehneváme sa. Chvíľu prestaneme s kŕmením a za chvíľu znovu ponúkneme. Deti jedia viac, keď začnú prudko rásť. Inokedy majú obdobie, keď zjedia naozaj máličko. Ak začnete pozorne sledovať vývin vášho dieťaťa, zbadáte, že tieto obdobia sa pravidelne striedajú.
Buďte vzorom. Ak chcete, aby vaše dieťa jedlo zdravo, sami sa mu pokúste ísť príkladom. To, čo jeme, nás formuje, a preto nie je jedno, aké potraviny konzumujeme. Problém s jedlom je o to alarmujúcejší, o koľko viac obéznych detí každoročne na celom svete pribúda. Zväčša sú za tým nesprávne stravovacie návyky, nepravidelnosť jedenia, ako aj konzumácia sladkostí a mastných jedál z rýchleho občerstvenia. Je dôležité, aby sme dieťa od malička viedli k tomu, čo je zdravé a čo nezdravé jedlo.
Rozprávku o MRKVE z knihy AKO NAUČIŤ DETI JESŤ ZELENINU
Kedy navštíviť lekára?
Monika Antošová vymenúva niekoľko situácií, ktoré by mali viesť k návšteve lekára, pretože môže ísť o nejaký zdravotný problém, napríklad celiakiu alebo intoleranciu zložky potravy. Spozornite, ak dieťa nerastie, je unavené a bledé. K vyhľadaniu pediatra by mala viesť aj zmenená farba či konzistencia stolice. Varovným znakom je aj vracanie, a to aj len občasné. Ak sa s nechutenstvom spájajú aj časté bolesti bruška, je to ďalší dôvod, prečo žiadať o pomoc. Rodičia si tiež môžu všimnúť, či dieťa nemá zdravotné problémy po jednej konkrétnej potravine. V tom prípade by mohlo ísť o alergiu.
"Iba u desiatich percent detí má nechutenstvo chorobný podklad. Nemýľme si nechutenstvo s prieberčivosťou. Ak dieťa normálne rastie, je spokojné, živé a šťastné, nie je unavené a nemá iné problémy, určite netrpí nedostatkom potravy. Za týmto nechutenstvom sa väčšinou skrýva chybný prístup rodičov," upozorňuje Monika Antošová.
Je dôležité rozlišovať medzi vyberavosťou a skutočným nechutenstvom. Ak dieťa normálne rastie, je aktívne a šťastné, pravdepodobne nemá vážny problém s nedostatkom potravy. V takýchto prípadoch je často problém skôr v prístupe rodičov k jedlu a v ich očakávaniach.
Príbehy rodičov:
"Sama som sa stala obeťou vlastných prehnaných očakávaní," zdieľa jedna z matiek. "Počas tehotenstva som si študovala všetko možné ohľadom zdravej výživy. Bola som pevne presvedčená, že moje dieťa bude doslova milovať brokolicu, mrkvu či podobné zeleninové chuťovky, pretože nebude poznať nič iné. Hádajte, ako som dopadla. Moja dcéra od detstva zeleninu vyslovene bojkotovala a keď som ju do nej tlačila násilím, párkrát sa povracala. Vedela som, že nútiť ju nemá zmysel. Ako rástla, sama sa rozjedla a dnes je zelenina prirodzenou súčasťou jej jedálnička."
Iná matka, Andrea, hovorí: "Dlho som sa trápila, prečo náš 5-ročný Paľko tak veľmi málo je. Spoločná rodinná večera takmer pravidelne končila hádkou, pretože Paľko sa len znechutene prehrabával v jedle. Trvalo to celé mesiace. Až som raz prichytila moju mamu, jeho milovanú babičku, ako mu dáva množstvo sladkostí pod matrac: - Ale maminke to nepovedz, tá by ma vykričala! - Počula som, čo mu nenápadne šepká do uška. Nevidela ma. Vtedy som sa na ňu veľmi nahnevala. Vlastne, nevedela som, čo ma hnevalo viac. Či to, že mu dáva sladkosti bez môjho vedomia, alebo to, že s ním manipuluje za mojím chrbtom a učí ho klamať. Paľkovi stačilo len pár dní bez zhabaných sladkostí na to, aby zasa začal s chuťou večerať."
Príbehy ako tieto ukazujú, že problémy s jedlom sú bežné a často vyžadujú trpezlivosť, pochopenie a zmenu prístupu zo strany rodičov. Dôležité je nepanikáriť a hľadať riešenia, ktoré sú prospešné pre dlhodobý vzťah dieťaťa k jedlu.
