ADHD a ADD: Pochopenie porúch pozornosti a ich vplyv na život dieťaťa

Poruchy pozornosti, ako sú ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou) a ADD (porucha pozornosti bez hyperaktivity), predstavujú v súčasnosti významnú výzvu v oblasti vzdelávania a výchovy detí. Tieto stavy, ktoré sa často prejavujú už v predškolskom veku, môžu zásadne ovplyvniť učebné výsledky, správanie a sociálne vzťahy dieťaťa. Pochopenie ich podstaty, príčin a možností intervencie je kľúčové pre poskytnutie adekvátnej podpory deťom a ich rodinám.

Charakteristika porúch pozornosti: ADHD a ADD

Deti s poruchami pozornosti často vykazujú zvýšenú aktivitu už pred narodením, čo sa môže prejaviť aj po narodení náročnejšou starostlivosťou, zvýšeným plačom a problémami so spánkom. Počas vývoja môžu mať ťažkosti s fyzickým kontaktom, nadmerne rozprávajú, skáču do reči a rušia ostatných. Hoci je určitá miera aktivity u detí prirodzená, u tých s ADD/ADHD je intenzívnejšia, ich pozornosť je nedostatočne kontrolovaná a ich prejavy môžu byť rušivé pre okolie. Toto často vedie k napätiu v rodine a v širšom sociálnom prostredí.

Poruchy pozornosti, konkrétne ADD a ADHD, ovplyvňujú učebné výsledky, správanie a sociálne vzťahy a vyžadujú si špecifický prístup vo vzdelávaní. Prejavy týchto porúch sa typicky začínajú pred siedmym rokom života, trvajú najmenej šesť mesiacov a sú relatívne trvalé. Ovplyvňujú všetky činnosti a oblasti správania dieťaťa - učenie, hry, sociálne vzťahy a podobne. U značnej časti populácie tieto symptómy pretrvávajú až do dospelosti, hoci sa ich intenzita môže postupom času zmierňovať.

Príčiny vzniku porúch pozornosti

Presná príčina vzniku ADD/ADHD nie je dodnes úplne objasnená, no všeobecne sa viaže na neurobiologické základy a organické poškodenia. Významnú úlohu zohrávajú genetické faktory, oneskorené zrenie centrálneho nervového systému (CNS), ako aj vplyvy vonkajšieho prostredia počas tehotenstva a pôrodu, napríklad užívanie návykových látok matkou, nedostatok kyslíka pri pôrode, alebo pôsobenie niektorých liekov či rádioaktivity. Tieto odchýlky sa prejavujú rôznymi kombináciami oslabení vo vnímaní, tvorení pojmov, reči, pamäti a v kontrole pozornosti, impulzov alebo motoriky. Vznikajú väčšinou drobným, minimálnym poškodením nervovej sústavy v raných vývinových obdobiach - pred narodením, počas pôrodu a aj krátko po pôrode. Môže sa tu prejavovať aj vplyv genetických odchýlok získaných dedičnosťou. Často ide o kombináciu uvedených vplyvov alebo aj o oneskorený vývin centrálnej nervovej sústavy, teda neskoršie dozrievanie. Táto drobná porucha centrálnej nervovej sústavy zapríčiňuje určité odlišnosti v správaní a konaní dieťaťa. Ide teda väčšinou o prejavy vrodené, za ktoré dieťa nemôže a ktoré spočiatku ťažko môže samo ovplyvňovať a korigovať.

Je dôležité zdôrazniť, že poruchy pozornosti nespôsobuje výchova ani akékoľvek iné teoreticky diskutované príčiny, ako napríklad očkovanie. Taktiež je dôležité mať na pamäti, že tieto poruchy automaticky neznamenajú nižšiu inteligenciu. ADHD/ADD sa všeobecne vyskytujú u ľudí vo všetkých pásmach inteligencie.

Typické prejavy detí s ADD/ADHD

Prejavy porúch pozornosti môžu byť rôznorodé a líšia sa u jednotlivých detí. Medzi najčastejšie patria:

Roztržitosť a nesústredenosť: Pozornosť je kolísavá alebo krátkodobá bez zjavnej príčiny. Dieťa sa ľahko nechá vyrušiť irelevantnými podnetmi, má problémy s dokončovaním úloh a často zabúda.
Dráždivosť: Sklon k výbuchom zlosti alebo zjašené reakcie pod vplyvom momentálnej pohnútky alebo podnetu.
Impulzívnosť: Deti rýchlo odpovedajú v rôznych situáciách bez toho, aby čakali na všetky inštrukcie a informácie na naplnenie požiadaviek. V dôsledku konania z afektu sa u nich často objavujú omyly z nepozornosti a kvôli tomu môžu zlyhávať aj pri racionálnom zvažovaní o následkoch svojho konania.
Problémy so sebaovládaním: Neschopnosť zamedziť reakcii na impulz, a to rovnako vhodnej, ako aj nevhodnej.
Ľahká vyrušiteľnosť: Neschopnosť plánovať a organizovať, nevyrovnanosť, zdanlivá absolútna neschopnosť predvídať dôsledky pramení z primárneho problému, a tým je neschopnosť vytrvať.
Hyperaktivita: Neustály pohyb, nevydržia pri žiadnom zamestnaní, vyrušujú ostatné deti, upútavajú na seba pozornosť. Postupom veku sa ich vonkajší nepokoj môže meniť na pocit vnútorného nepokoja predovšetkým v situáciách, keď je nutné zotrvať v pokoji na mieste.
Neporiadnosť: Žiak stráca alebo nemôže nájsť svoje veci.
Časté skákanie do reči: Mnohokrát nevhodne, nemôže sa dočkať, pokiaľ na neho príde rad.
Nadmerné rozprávanie: Neustále rozpráva a dostáva sa do ťažkostí tým, že si veci nedokáže dopredu premyslieť.
Poruchy motoriky: Prejavujú sa ťažkosťami v jemnej alebo hrubej motorike. Tieto osoby bývajú neobratné, často nešikovné, ich pohyby sú nekoordinované a obvykle je viditeľné aj zvýšené svalové napätie. Ich pohyby sú navyše kŕčovité, niekedy viazne aj spojenie pohybov do jedného celku. Z oblasti jemnej motoriky ide napr. o zaväzovanie šnúrok, zapínanie gombíkov a pod.

Symptómy porúch pozornosti bývajú najvýraznejšie v školskom prostredí, v skupinách a v situáciách, ktoré požadujú prispôsobenie sa pravidlám a určitému poriadku. Deficit pozornosti sa môže vzťahovať k deficitu čulosti, vzrušivosti, sústredenej pozornosti, k prchavosti a nedostatočnému rozsahu chápania. Pozornosť je ľahko odvedená k inej zaujímavejšej úlohe. Problémom je teda nielen porucha pozornosti, ale aj vytrvalosti.

Ilustrácia mozgu s vyznačenými oblasťami zodpovednými za pozornosť

Diagnostika porúch pozornosti

Podľa diagnostických kritérií musia poruchy pozornosti trvať dlhé časové obdobie, najmenej 6 mesiacov. Ak sa pozorujú u detí z menšinových etnických skupín, musí sa na ne pozerať vo vzťahu k ostatným deťom z rovnakého prostredia a v totožnom mentálnom veku. Aby sa porucha pozornosti (ADHD/ADD) mohla identifikovať, musí nepriaznivo ovplyvňovať školský výkon dieťaťa a musí sa prejavovať zároveň výrazným nesúladom medzi jeho intelektovými schopnosťami a aktuálnym školským výkonom. Pod poruchu pozornosti nespadajú deti s inými závažnejšími diagnózami, ako je napr. porucha učenia či mentálna retardácia.

Diagnostika ADHD by mala byť vykonaná lekárom, ideálne pedopsychiatrom alebo detským neurológom. Niekedy môže ADHD ako prvý rozpoznať aj iný odborník, napríklad učiteľ, ktorý si všimne prejavy ADHD u dieťaťa. Diagnostika ADHD vyžaduje komplexnú zdravotnú, školskú a rodinnú anamnézu, zhodnotenie sociálnej situácie, v ktorej dieťa žije, sociálnych vzťahov a prostredia, ako aj osobnostných charakteristík dieťaťa a jeho rodičov. Súčasťou vyšetrenia je aj pozorovanie dieťaťa a sledovanie jeho prejavov doma aj v škole a ich odstupňovanie na viacbodovej škále, prípadne aj iné odborné lekárske vyšetrenia, napríklad EEG vyšetrenie za účelom spresnenia diagnostiky ADHD, resp. vylúčenia iných neurologických ochorení.

V súčasnosti sa objavujú aj nové metódy diagnostiky, napríklad prostredníctvom pohybových počítačových hier, ktoré s vysokou úspešnosťou dokážu odlíšiť deti s diagnózou autizmu od zdravých detí.

Terapie a liečba ADHD/ADD

Liečba porúch pozornosti by mala byť komplexná a individuálne zacielená, pretože miera ťažkostí sa u každého jedinca líši.

Farmakologická liečba

Farmakologická liečba ADHD spočíva v pravidelnom podávaní psychostimulancií. Na Slovensku sú registrované metylfenidát (napr. Concerta) a atomoxetín (napr. Atomoxetin). Každý ošetrujúci lekár musí potrebu týchto liekov veľmi starostlivo zvážiť a ich užívanie si vyžaduje pravidelný monitoring.

Liečebné metódy bez užívania liekov

Veľmi obľúbené a často využívané sú liečebné metódy bez užívania liekov. Ide o metódy modernej psychoterapie, ktoré sú založené na každodennej svedomitej práci v úzkej spolupráci lekár-rodič-učiteľ. Tento spôsob nazývame ako takzvaný intervenčný program.

Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT): Zameraná na špecifické správanie pacienta, myšlienky a správanie prebiehajúce v danom okamihu „tu a teraz“. Zameriava sa na každodenné činnosti a nadobúdanie nových zručností.
Výchovné metódy: Tréning každodenných činností doma a v škole. Je potrebné dieťaťu vytvoriť rutinu zásad a povinností, ktoré sú pre dieťa nemenné.
Arteterapia: Práca s rôznymi materiálmi, ako je keramická hlina, drevo či kreslenie.
Muzikoterapia: Počúvanie hudby (sústredenie), hra na hudobný nástroj (jemná motorika) a spev.
Rečová terapia (Logopédia).
Hra divadla: Umožňuje navodiť situáciu a prinútiť dieťa premýšľať o vlastnom konaní v danej role. Podporuje tvorivosť, fantáziu a empatiu.
Kontrolovaný pohyb: Cielený pravidelný pohyb, ktorým sa naplní potreba hýbania sa a dieťa v konečnom prípade upokojuje pri hľadaní riešení. Príkladom je skákanie na trampolíne počas rozhovoru, hojdanie sa na kresle počas riešenia nejakého problému alebo prechádzanie sa po miestnosti počas rozprávania.

Na kognitívno-behaviorálnu terapiu v liečbe ADHD existujú rozporuplné názory. Niektorí odporcovia tvrdia, že pre dieťa s ADHD je takmer nemožné, aby reálne zhodnotilo svoje správanie a vyhodnotilo model iného správania. Želaný výsledok je preto „behom na dlhú trať“ a v konečnom dôsledku sa nemusí dostaviť pozitívny výsledok.

Cvičenia na zmiernenie úzkosti | 10 zručností na zvládanie úzkosti pre deti | 5-minútové techniky na upokojenie

Diéta a výživa pri ADHD

V súčasnosti sa objavujú teórie o správnom nastavení stravovania detí s ADHD. Za kľúčovú látku sa často uvádzajú omega-3 mastné kyseliny, ktoré sú dôležité pre vývoj a správnu činnosť mozgu, sústredenie, pamäť aj koncentráciu.

Tipy pre úpravu stravy u detí s ADHD:

Viac bielkovín na raňajky a počas dňa: Nesprávne nastavené raňajky s nedostatkom bielkovín a nadbytkom rafinovaného cukru môžu u detí spôsobiť vyššiu hyperaktivitu a impulzivitu, horšiu náladu a zníženú funkciu mozgu. Je dokázané, že deti konzumujúce bielkovinové raňajky sú menej náchylné k nadváhe a dosahujú lepšie výsledky v škole.
Potraviny bohaté na vitamíny: Predovšetkým vitamíny skupiny B, vrátane vitamínu B6 a kyseliny listovej, sú nevyhnutné pre správne fungovanie nervových buniek.
Zvýšiť príjem Omega-3 mastných kyselín: Štúdie tvrdia, že deti s poruchou pozornosti a hyperaktivitou majú nižšiu hladinu týchto mastných kyselín. Sú nevyhnutné pre správnu funkciu mozgu a môžu zlepšiť aj príznaky dyslexie. Nájdete ich v rybom tuku, vo vlašských orechoch a v ľanových semienkach. Denná odporúčaná dávka je 1 - 3 g.
Horčík: Má upokojujúci účinok na centrálny nervový systém, je nevyhnutný pre správne fungovanie mozgu a nervových buniek. Preto u detí trpiacich hyperaktivitou patrí horčík medzi najdôležitejšie minerály. Obsahujú ho najmä tofu, strukoviny a výrobky z nich, celozrnné výrobky, zelená listová zelenina, špenát, orechy (vlašské orechy, arašidy a mandle), avokádo, olejnaté semienka (slnečnicové, tekvicové, sezamové), mliečne výrobky a zemiaky pečené v šupke.
Zinok: Potravinovými zdrojmi sú strukoviny a výrobky z nich, celozrnné výrobky, orechy, semienka (slnečnicové, tekvicové, sezamové), zelená fazuľka, zelené vňate.

Čomu sa vyhnúť:

Potraviny s nebezpečnými potravinárskymi prísadami (aditívami): S vysokým obsahom farbív, konzervačných látok (napr. benzoát sodný) a É-čiek. Potravinárske prídavné látky môžu vyvolať hyperaktívne správanie u detí bez predchádzajúcich problémov správania. É-čka sa vyskytujú hlavne v sladených nápojoch.
Kofeín: Vylúčiť, resp. eliminovať príjem kofeínu (kola, čierne čaje). Je potrebné podrobne čítať zloženie všetkého, čo dávate jesť a piť svojim deťom.

Nevhodné stravovacie návyky nemajú vplyv len na hyperaktivitu vašich detí. Stravovacie návyky sa z detstva prenášajú do dospelosti.

Recepty na bielkovinové raňajky:

Vajíčková omeleta so zeleninou: Pridajte špenát, papriku a cibuľu pre extra vitamíny a minerály.
Grécky jogurt s ovocím a orechmi: Skvelý zdroj bielkovín a zdravých tukov.
Smoothie s proteínom: Zmiešajte ovocie, zeleninu, proteínový prášok a mlieko alebo jogurt.
Tofu praženica: Alternatíva pre deti, ktoré nemajú radi vajcia.

Spolupráca s odborníkmi a podpora dieťaťa

Kľúčom k úspešnému zvládaniu porúch pozornosti je včasná diagnostika a komplexná starostlivosť. Na prvom mieste je potrebné vyhľadať špeciálneho pedagóga, ktorý vás usmerní a poradí, ako ďalej postupovať. Ďalší odborníci, ktorí vám pomôžu pri správnom ovplyvňovaní stavu vášho dieťaťa, sú psychológ, liečebný pedagóg, logopéd, neurológ a pediater. Dôležitá je ich vzájomná spolupráca, takisto aj vaša aktívna komunikácia s nimi.

Podpora sebavedomia a sociálnych vzťahov

Zlyhávanie v učení a vo vzťahoch s ľuďmi v okolí je pre dieťa veľmi nepríjemné až bolestivé. Prvou úlohou dospelých osôb v okolí dieťaťa je povzbudiť jeho narušené sebavedomie a sebadôveru. Empatickým správaním mu preto pomôžete najviac. V tomto procese by ste nemali vynechávať učiteľa, práve naopak - do riešenia problému by ste ho mali zahrnúť. Pre učiteľa je práca s dieťaťom s poruchou učenia náročná, a je dôležité, aby si spôsobom, akým rieši konflikty v triede, a zachovávaním spravodlivosti medzi deťmi, vybudoval autoritu u všetkých žiakov v kolektíve. Podporujte u detí s problémami zodpovednosť a kamarátstvo. Pomôžte dieťaťu vytvárať kamarátske vzťahy, poraďte mu, ako má postupovať, ako sa má správať k iným deťom, čo im má povedať.

Spolupráca s rodičmi a rodinné prostredie

Rodičia by si mali uvedomiť, že hyperkinetická porucha - ADHD, ADD nie je choroba, ale vzorec problémov v správaní ich dieťaťa. Dieťa je len nositeľom problému, nie je problémovým dieťaťom, nemôžeme ho trestať za niečo, čo nedokáže, alebo nevykoná vedome zle. Hyperkinetická porucha je vývojová, dieťa sa najčastejšie v puberte začne upokojovať, zníži sa jeho impulzivita. Predpokladom sú ústretové postoje rodičov. Rodičia často prežívajú bezradnosť a bezmocnosť, nedokážu sa na problémy pozrieť s nadhľadom, s odstupom a meniť svoje výchovné postupy a stratégie. Dieťa s ADHD, ADD zasahuje do celej dynamiky rodiny, netreba prehliadať jeho súrodencov, ktorí sú „bezproblémoví“ a nevyžadujú si toľko pozornosti, nie je vhodné porovnávať deti medzi sebou navzájom.

Často sa predpokladá, že by sa nadmerne aktívnemu dieťaťu malo vo všetkom vyhovieť len preto, že má určitú poruchu - ADHD, ADD. Je to ale mylný názor. Každé dieťa potrebuje cítiť bezpečie z pevne stanovených hraníc. Aj hyperaktívne dieťa by malo zodpovedať za svoje správanie rovnako, ako všetci ostatní v rodine.

Špecifický prístup vo vzdelávaní

Pre učiteľov, ktorí majú v triede deti s ADHD/ADD, je nevyhnutné aktualizovať poznatky o práci s týmito deťmi. Deti, ktoré majú poruchu pozornosti, žijú stále pod tlakom značne náročných situácií, ktoré vznikajú vplyvom prejavov ich poruchy. Stále bojujú o uznanie a úspech a zväčša tento boj nezvládajú.

Tipy pre učiteľov:

Priebežné hodnotenie: Pri priebežnom hodnotení je vhodné používať rôzne formy hodnotenia (napr. pri slovnom skúšaní sa odporúča skúšať žiaka kratšie a radšej dvakrát. Ak žiak píše písomnú úlohu, je vhodné ju rozdeliť na viac kratších častí).
Spravodlivosť a pochopenie: Často budete vystavení otázke - prečo to jemu dovolíte a mne nie? Pokiaľ zavediete nejaké sankcie, zdôraznite, že to robíte preto, aby ste dieťaťu pomohli.
Struktúra hodiny: Na začiatku hodiny oznámte presný program hodiny, na konci ho zrekapitulujte. Na hodinu si pripravte viac rôznych činností.
Prostredie: Zaistite v triede miesto, kde sa môže žiak sám upokojiť (napr. oddelená lavica).
Jasné pokyny: Snažte sa, aby vaše ústne pokyny boli krátke, jednoduché a konkrétne.
Dôslednosť: Buďte ohľadne pravidiel a výchovných prostriedkov naozaj dôslední.
Pozitívne posilňovanie: Všimnite si každé pozitívne správanie dieťaťa a reagujte pochvalou.
Denný program: Vypracujte pre dieťa jasný denný program, kedy má vstať, jesť, hrať sa, pozerať TV, učiť sa, pomáhať, ísť spať… Držte sa ho pokiaľ je to trochu možné, i keď ho dieťa stále porušuje.
Ukážka a vysvetlenie: Nové alebo obtiažne úlohy mu predveďte, zároveň krátko, jasne, pokojne vysvetlite. Opakujte svoju ukážku, kým sa dieťa nenaučí. Proces zapamätávania u hyperaktívnych detí je pomalší a trvá dlhšie, kým sa zafixuje.
Vlastný priestor: Dajte mu, pokiaľ je možné, oddelenú izbu alebo vlastný kútik, ktorý bude jeho ríšou.
Zodpovednosť: Pri plnení úloh prenášajte na neho zodpovednosť.
Varovné signály: Naučte sa rozoznávať varovné signály, skôr než vybuchne.
Obmedzenie sociálnych interakcií: Nech sa hrá s jedným, nanajvýš s dvoma kamarátmi naraz, pretože je ľahko nahnevateľný.
Trpezlivosť a optimizmus: Trpezlivosť, pokoj, optimistický pohľad do budúcnosti.
Spoločné učenie: Učte sa spolu s dieťaťom, sprevádzajte ho pri učení, nespoliehajte sa na jeho samostatnosť, ale poskytujte mu taktne svoje vedenie. Pri písaní úloh chvíľu pri ňom pokojne seďte, aby dieťa cítilo vo vás oporu.
Krátkodobé úlohy: Týmto deťom vyhovuje skôr práca nárazová, krátkodobá, než dlhodobé, sústavné zaťažovanie pozornosti. Napr. 10-15 minút (podľa potreby) venujte jednej úlohe, potom je dobré prácu na chvíľu prerušiť a k úlohe sa vrátiť.
Netrestajte za pohyblivosť: Nútiť hyperaktívne dieťa k pokoju, obmedzovať ho, trestať za jeho nadmernú pohyblivosť iba zvyšuje napätie, zhoršuje pozornosť.
Ochrana pred neúspechom: Zabráňte pocitom menejcennosti. Je potrebné tieto deti taktne chrániť pred príliš náročnými situáciami, kde by mohli zlyhať.

Montessori princípy a rozvoj kognitívnych schopností

Montessori pedagogika ponúka užitočné princípy pre prácu s deťmi s ADD/ADHD. Maria Montessori kládla dôraz na rozdiel medzi dieťaťom a dospelým a na potrebu pripraveného prostredia, ktoré uspokojuje vývinové potreby dieťaťa.

Podporné domáce prostredie: Poskytnúť dieťaťu milujúce a podporné domáce prostredie.
Bohatý svet skúseností: Ukazovať dieťaťu bohatosť sveta, ktorý nás obklopuje, ale rovnako mu poskytovať možnosti prežiť si skúsenosť.
Sloboda prieskumu: Dôverovať dieťaťu pri jeho prieskumoch a dovoliť mu skúmať svet okolo seba.
Činnosti napomáhajúce nezávislosti a samostatnosti: Domáce prostredie by malo podporovať činnosti napomáhajúce nezávislosti a samostatnosti dieťaťa, rovnako by malo poskytovať príležitosti na to, aby dieťa malo možnosť voľby.
Účasť na rodinnom živote: Zapojiť dieťa do rodinného života a umožniť mu prispievať k rodinným činnostiam.
Láska k prírode: Dopriať dieťaťu dlhé prechádzky v lese, na lúke, popri vode a prehĺbiť v ňom lásku k prírode a zvieratám.
Priestor lásky, porozumenia a harmónie: Vytvoriť dieťaťu priestor lásky, porozumenia, harmónie.

V dnešnej dobe poznáme veľa možností, ako podporiť rozvoj kognitívnych schopností detí s poruchami učenia či správania. Medzi ne patria:

Pohybová terapia: Táto forma rozvíja kognitívne schopnosti dieťaťa ako pamäť, myslenie, reč, vnímanie, predstavivosť. Správny pohybový vývin zabezpečí fungovanie kognitívnych schopností. Takáto terapia sa využíva hlavne u detí s poruchami učenia, s ADHD, autizmom a poruchami správania.
Dramaterapia: Terapia divadlom alebo prvkami, ktoré sú spojené s divadelným umením. Tieto terapie sa využívajú aj na Slovensku a v spolupráci s odborníkmi sú v „boji“ proti poruchám učenia veľmi účinné. Sú postavené tak, aby boli aj pre najmenších zaujímavé a pútavé.

Zvládanie stresu a pohybová aktivita

Chronický stres môže zhoršiť príznaky ADD/ADHD. Je dôležité naučiť sa zvládať stres pomocou:

Pravidelného pohybu: Fyzická aktivita môže pomôcť znížiť hladinu stresu a zlepšiť náladu. Rozvoj hrubej motoriky je dôležitý pre celkový vývin dieťaťa. Nedostatočne rozvinutá hrubá motorika môže ovplyvniť jemnú motoriku ruky, čo sa prejavuje silným prítlakom na písaciu plochu, kŕčovitým držaním písadla a bolesťami ruky. Aktivity ako skákanie cez švihadlo, hádzanie, šplhanie, skákanie na jednej nohe vo vymedzenom priestore, vystupovanie a zostupovanie po primeranom náradí sú prospešné.
Meditácie a mindfulness: Techniky, ako je meditácia, môžu pomôcť upokojiť myseľ a znížiť stres.
Zdravej stravy: Vyvážená strava môže posilniť imunitný systém a zlepšiť celkové zdravie.
Dostatku spánku: Kvalitný spánok je kľúčový pre regeneráciu tela a mysle.
Sociálnej podpory: Rozprávanie s blízkymi priateľmi a rodinou môže poskytnúť emocionálnu podporu a zmierniť stres.

Pozorovanie dieťaťa ako kľúč k porozumeniu

Každý z nás je rád, keď ho jeho okolie chápe a vníma jeho potreby. Aj dieťa chce byť pochopené. Pozorovaním dieťaťa vieme pochopiť dôvody jeho správania sa, zistiť, na čom mu záleží, čo mu pomáha a čo je pre neho dôležité. Kto pozoruje a pýta sa, veľa sa dozvie.

Pri pozorovaní je dôležité dať nabok subjektívne pocity a emócie a objektívne vnímať situáciu. Nie to, čo si myslíme, že vidíme, ale to, čo naozaj vidíme. Všimneme si tak viac detailov a lepšie si vieme spraviť názor na to, čo sa vlastne deje. Neponáhľajme sa s reakciou. Pokiaľ hneď konáme, je to iba na základe nášho pocitu. Unáhleným, nepremysleným zásahom môžeme narobiť viac škody, než úžitku.

Dospelý - pomoc či prekážka detského rozvoja: Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Aj dospelý môže s dobrým úmyslom chcieť dieťaťu pomôcť, či ponúknuť mu nejakú zaujímavú aktivitu. Pokiaľ ho ale málo pozoruje, nevšimne si, že dieťa teraz potrebuje niečo iné. Pre dieťa je dôležitá samotná aktivita, nie len dosiahnutie cieľa. Vidíme väčšie dieťa, že sa snaží niekam dočiahnuť. Namiesto okamžitého priskočenia a pomoci - skúsme chvíľu počkať. Keď pozorujeme dieťa, rozmýšľajme, prečo robí niektoré aktivity. Čo ho na nich napĺňa a kvôli čomu sú pre neho dôležité. To, čo nám môže prísť nezmyselné, dieťaťu možno rozvíja rovnováhu alebo úchop, prispieva k rozvoju jeho osobnosti.

Dôležitosť detského sústredenia sa

Vedieť sa zastaviť a pozorovať dieťa je dôležité, keď vidíme, že sa práve venuje nejakej aktivite. Dieťa, ktoré sa v detskom veku môže neprerušene sústrediť na stavanie autíčok do radu, túto sústredenosť neskôr bude vedieť využiť v školskom veku pri učení sa. Schopnosť skoncentrovať svoju pozornosť je niečo, čo získavame častým opakovaním a trénovaním. Čím častejšie majú deti možnosť neprerušene sa venovať svojej hre, tým sa ich schopnosť koncentrácie bude stále zlepšovať.

Pozorujme okolie dieťaťa: Okrem pozorovania detského správania je dôležité venovať aj pozornosť detskému okoliu a jeho záujmom. Detské správanie sa je ovplyvnené aj jeho prostredím. Ak prostredie dieťaťa nie je prispôsobené jeho potrebám, dieťa sa môže javiť ako neporiadne, či nešikovné. Stačí malá zmena a dieťa následne zmení svoje správanie. Pozorujme dieťa a to, aké skutočne je. Nie, aké si myslíme, že je. Skúsme sa odosobniť od našich predsudkov a pocitov. Možno zažijeme pocity prekvapenia. Objavíme doteraz netušené veci. Pozorovaním dieťaťa môžeme obohatiť náš vzťah s dieťaťom a naučiť sa nové veci.

Poruchy pozornosti ADHD a ADD sú dané neobvyklým fungovaním CNS, a preto nie je možné ich úplne vyliečiť a zbaviť sa ich. Existujú však spôsoby, ktoré môžu ich symptómy potlačiť natoľko, že dotyčná osoba trpiaca týmto problémom môže žiť spokojný a plnohodnotný život a splniť nároky modernej spoločnosti. Odborníci sú za jedno v tom, že najúčinnejší je komplexný prístup - čo sa týka detí, tak úprava výchovných (a vyučovacích) metód, čo sa týka dospelých, tak zmena životného a pracovného prostredia, využívanie pomôcok (diára a pod.), správna životospráva, svojpomocné aktivity, psychoterapia, medikácia a možné alternatívne metódy liečby (vitamíny, homeopatiká, doplnky stravy a pod.). Čím bude starostlivosť komplexnejšia, tým by mala byť úspešnejšia.

Maria Montessori povedala: „Sústreďte sa na vývoj toho dobrého, čo v dieťati je, potom jednoducho nebude miesto pre to zlé.“ V spolupráci so Spišským kultúrnym centrom a knižnicou bol zorganizovaný prvý prednáškový cyklus „Dieťa a jeho cesta za poznaním“. Zámerom je pomôcť rodičom, vychovávateľom, učiteľom nazerať na dieťa ako na jedinečného človeka, ktorý má veľký potenciál a našou úlohou je tento potenciál objaviť a rozvíjať. Dôležitú oblasť tvoria aktivity praktického života, ktoré patria k všednému dňu človeka a rozvíjajú pohyb, psychické procesy, osobnosť a pripravujú dieťa na pochopenie významu činnosti. Tieto aktivity by mali byť neoddeliteľnou súčasťou každého dňa dieťaťa.

tags: #dieta #sa #uci #pozorovanim