Ideálny čas na dieťa: Medzi biologickým inštinktom a realitou života
Otázka „kedy je správny čas na dieťa“ zamestnáva vašu hlavu možno už od čias prvej stredoškolskej lásky. Určite ste ju neraz rozoberali s partnerom, rodičmi a priateľmi, vymenovali ste rôzne „za aj proti“. Možno túto dilemu ešte stále riešite alebo už medzitým máte potomka, či uvažujete o ďalšom dieťatku. Kedy je však naozaj to najvhodnejšie obdobie? Zisťovali sme, čo si o tom myslia známe slovenské mamičky a odborníci, ktorých profesie majú ženský svet zmapovaný najlepšie.
Biologické hodiny a ich realita
Z pohľadu gynekológie je kľúčová fyzická zrelosť a psychická pripravenosť ženy na materstvo. Na založenie rodiny musí predovšetkým vnútorne dozrieť. „Keby sme hľadali ideálny biologický vek, v našich zemepisných šírkach je to okolo 18. až 23. roku života. Mne sa hranica do 25 rokov života ženy pozdáva najviac,“ uvádza gynekológ Marian Kollár. Dodáva však, že rovnako dôležitý je výber vhodného otca, ekonomické zázemie a stotožnenie sa s budúcou rolou matky.
Hoci biologické hodiny tikajú najrýchlejšie v mladosti, moderná doba prináša posun vnímania ideálneho veku na prvý pôrod. „Pred 50 rokmi bol patriarchát na Slovensku výrazný, muž bol v rodine jedinou autoritou. Dnes sú však už partnerské vzťahy vyrovnanejšie, príkladom je muž na materskej dovolenke. Postavenie ženy sa výrazne zmenilo, je ekonomicky samostatnejšia, a tým aj podstatne menej závislá od muža, čo mení jeho pozíciu v rodine,“ vysvetľuje psychiatrička Anežka Imrišková. Za posledné desaťročia sa skrátka mnohé v ľudskom živote zmenilo, posunulo sa preto aj vnímanie ideálneho času, kedy mať dieťa. Za dôležitý považuje aj pocit osobnej zodpovednosti za rodičovstvo.
Výber partnera: Lóteria s celoživotnou výhrou
Na rôzne situácie v živote môžu mať partneri svoj vlastný názor, no otázka, kedy mať dieťa, je jedna z mála, pri ktorej sa musia zhodnúť obaja. Aj preto je rovnako dôležitý výber správneho a primeraného partnera. Je to tak trochu lotéria, no ak sa podarí, je to potom výhra na celý život. Žiaľ, výberu často ženy nevenujú takú pozornosť, akú treba.
Ekonomické a sociálne zázemie: Dôležitý, no nie jediný faktor
Je rozumné priviesť dieťa do prostredia, ktoré je sociálne a finančne primerane zabezpečené. Na druhej strane to však pôrod prvého dieťaťa posúva bližšie k tridsiatemu roku života. Dvojice obyčajne riešia najprv zamestnanie, hypotekárny úver na byt. Až keď cítia, že čas je neúprosný, potom sa púšťajú do plodenia potomkov. „Možno to znie malicherne, no zo svojich skúseností môžem potvrdiť, že veľká časť párov býva pri plánovaní potomka ovplyvnená aj takýmito maličkosťami,“ potvrdzuje lekár Kollár.
Z pohľadu psychiatrie, aj keď Iránsky prezident nedávno vyhlásil, že tamojšie ženy môžu mať dieťa už v šestnástich rokoch, kvôli vylepšeniu populačnej krivky, u nás je optimálne, keď žena má dieťa v čo najmladšom dospelom veku, teda po 18. roku života. „No človek nie je iba biologický druh, ale má aj rozum, a preto aj zodpovednosť. Dieťa by malo prísť v situácii, keď má dvojica kde bývať a dokáže potomka uživiť. Pritom by mal byť vzťah dvojice dostatočne stabilizovaný, čo dieťaťu zaručí citové zázemie,“ hovorí Imrišková. Z tohto pohľadu sa dá porozumieť materstvám žien po tridsiatke. V drvivej väčšine sú ich deti chcené a vytúžené, čo je najlepším predpokladom na ich starostlivú výchovu.
Emancipácia a kariérne ambície: Balansovanie medzi poslaním a ambíciami
Niektoré prejavy emancipácie sa môžu zdať mylné, napríklad, keď sa profesionálna kariéra a osobné zabezpečenie povyšujú nad prirodzené atribúty ženskosti a svoje pravé poslanie. „Nie je zriedkavé, keď mnohé prvýkrát rodia až po 35. roku života a tie najúspešnejšie, najcieľavedomejšie vôbec nestihnú porodiť svojho potomka,“ konštatuje odborník Kollár.
Zrelosť a skúsenosti: Mladá vitalita verzus životná múdrosť
To, čo mladá dvadsaťročná matka zvláda svojou vitalitou, to staršia matka po tridsiatke vykompenzuje trpezlivosťou a prehĺbenou osobnou zrelosťou. No pravda je, že ak sa rodičom stane dvadsaťročný človek, je mladý aj v štyridsiatke, keď sú už jeho deti dospelé. Preto môže naplno rozvíjať svoju kariéru alebo záujmy. No ak má žena dieťa medzi 30. - 40. rokom života, musí si uvedomiť, že bude zažívať jeho pubertu a svoje klimaktérium naraz. Z medicínskeho hľadiska je zároveň potrebné dôslednejšie sledovať genetické parametre plodu, čo je pre budúcu mamičku psychickou záťažou.
Anna Jónášová z Centra Jonas, metódy prirodzenej regulácie počatia, zdôrazňuje, že túžba po dieťati v ženách zostáva napriek všetkému. Keď sa u ženy, u manželov začne prebúdzať, je krásna najmä fáza plánovania a snívania. Obaja premýšľajú, čo bude treba zariadiť, nakúpiť, „vidia“, ako sa ich bábätku bude páčiť postieľka, kočík. Veľká časť rodičov však rieši najmä existenčné problémy. Pri všetkých týchto starostiach sa zabúda na citové a psychické rozpoloženie ženy, ktorá si uvedomuje dôležitosť materstva, svoju zodpovednosť. Práve preto je dôležité, aby v týchto otázkach mali rodičia istú predstavu už pred otehotnením.
Citový a psychický stav: Kľúč k úspešnému materstvu
Najdôležitejšiu úlohu nezohráva vek ženy, ale jej citový a psychický stav. Dôležité sú nielen materiálne podmienky pre budúce dieťatko, no žena potrebuje aj psychickú pohodu, na ktorú naozaj niekedy stačí veľmi málo. „Pri takomto pozitívnom prístupe by sa určite znížil počet rizikových tehotenstiev a predčasných či komplikovaných pôrodov,“ dodáva odborníčka Jónášová.
Známe mamy o svojich skúsenostiach
Mária Čírová (22), syn Hugo (15 mesiacov): „Neviem sformulovať žiadne pravidlá, ja osobne som proste vedela, že som pripravená na dieťa. No myslím si, že každý by to mal cítiť takýmto prirodzeným spôsobom, najmä keď nájde k sebe pre rodičovstvo toho správneho človeka. S odstupom času viem, že som sa nemýlila a na dieťa som bola pripravená. Je to moja najväčšia radosť!“
Petra Nagyová Džerengová (38), deti Teo (13), Leo (12), Lóra (9) a Klára (2): „To, že chcem veľa detí, som vedela od začiatku. Vždy som si však predstavovala, že to bude neskôr, okolo tridsiatky. Mala som totiž plány, že si po vysokej škole ,pocestujem a požijem‘. Prvé dieťa sa mi napokon narodilo pár mesiacov pred dvadsiatymi šiestymi narodeninami. Keďže som rodila aj v neskoršom veku, mala som takmer 37 rokov, viem porovnať, čo to prináša. Najmä energie už nemám tak veľa, ako keď som bola mladšia. Dnes tiež viem, že moje obavy, ako sa mi zmení život, keď sa mi narodí dieťa, boli zbytočné. Samozrejme, že sa zmenil, ale k lepšiemu. Deti nás nikdy neobmedzovali, práve naopak, náš život je vďaka nim oveľa pestrejší. Osobne si myslím, že odkladať rodičovstvo na neskorší vek, lebo si človek chce užiť a obáva sa, že s dieťaťom to nepôjde, je zbytočné. Ak by ste čakali na „pravý čas“, kedy mať dieťa, možno sa ho ani nedočkáte. Vždy sú totiž dôvody, prečo to odložiť, najprv zohnať byt, potom ho splatiť, nájsť si lepšiu prácu, ísť na lepšiu dovolenku…“
Vykonanie rýchleho skríningu traumy - rozhovor s dieťaťom
Bibiana Ondrejková (38), dcéry Bibiana (6) a Gréta (4): „Odjakživa som chcela mať rodinu, svoje deti. Po tridsiatke som na to myslela intenzívnejšie. Keď som sa stretla so svojím manželom, mala som 32 rokov. Obidvom nám bolo jasné, že chceme mať deti, a tak to prišlo pomerne skoro. Vtedy sa mi zdalo, že patrím do kategórie zrelá rodička, dnes sa mi zdá, že som bola mladá mamička. V každom prípade, deti sa nám narodili v správnom čase. Ako dnes nie je nič nezvyčajné, že rodia ženy po 40tke aj prvé dieťa. Je to OK, keď to tak niekto chce. Mám kamarátku, ktorá mala svoje prvé a jediné dieťa ako 40 ročná (jej partner je plus mínus v rovnakom veku) a teraz má dieťa 9 rokov a ona je nešťastná, že nestíha, že nevie čo bude ďalej a tak. Že už ona nemá pred 50-tkou toľko energie a sama priznáva, že mala dieťa neskoro a je pre neho stará matka. A naopak poznám ženu, čo mala po 40tke prve dieta a do teraz ma 49 a ma 3 male deti. Manzel je ale vyrazne mladsi. Čo sa týka vekového rozdielu, to neriešim, to každý ako uzná za vhodné. Moj nazor je ten, ze proste to je uz naozaj vela rokov na dieta v 60tke, ak sa podari vobec pocat, co nie je dnes lahke ani pri mladych ludoch. Ja som poznala viacero dvojic, kde bol ovela vacsi vekovy rozdiel a bolo to poznat, neskor, ked ten muz uz rapidne zostarol. Zena bola stale v strednom veku, povedzme. Ale vela zien tu pise, ze to je OK, ze ti starsi su v kondicii a podobne.“
Dilemy a rozhodnutia: Keď vek a túžba stoja proti sebe
Mamička s 38 rokmi a partnerom, ktorý má 50 rokov, opisuje dilemu ohľadom druhého dieťaťa. S prvou dcérou sú zabezpečení a majú sa fajn. „Ja túžim po druhom dieťati, ale mám pocit akoby nám ten čas už ušiel a hrozne si to vyčítam. V partnerovi mám oporu, on sa cíti Ok s tým aby sme mali ďalšie dieťa. Ja mám ale obavy z nášho veku, ja mám 38 čo viem, že nie je v dnešnej dobe nič neobvyklé mať dieťa v tomto veku, ale on už má 50. Plus dcérka je už školáčka a vekový rozdiel medzi nimi by bol už väčší.“
Vzťah rodičov: Základný kameň pre šťastné dieťa
Dieťa od momentu svojho počatia nevníma iba mamu a otca. Cíti predovšetkým „TO“ krásne a nežné medzi nimi, ktoré ich spája. „TO“ krásne a nežné, čo priťahuje rodičov k sebe, priťahuje aj ich deti. Dieťa potrebuje mamu aj otca, ale to najdôležitejšie, čo potrebuje, je cítiť ich vzťah. Deti sú pokojné a tešia sa, ak rodičia spolu rozumne komunikujú, akceptujú sa, ak majú možnosť vnímať ich objatia, ich tanec. Dáva im to istotu, pocit bezpečia, spoznávajú a cítia lásku. Učia sa mať rád, a s týmito emóciami dokážu prijať aj konflikty rodičov, ktoré sú súčasťou života rodiny. Duša ide vždy za láskou! Tak je to v partnerskom vzťahu, ale aj vo vzťahu rodič a dieťa.
Čo cítia deti žijúce v citovom prázdne? Ako majú precítiť a poznať lásku? V takomto prostredí deti nevedia, čo majú cítiť a žijú obrnené voči neláske a potom v živote nedokážu cítiť ani lásku. Paradoxne to môže začať narodením dieťaťa. Sú to práve matky, ktoré sa tak sústredia na dieťa, že zabúdajú na to, že sú aj manželky, milenky a ženy. Rodičovský vzťah začína mať prevahu nad manželským, resp. partnerským vzťahom. Prioritu má ale vždy manželský vzťah, bol prvý a dieťa sa narodilo z tohto intímneho vzťahu a jeho silu potrebuje cítiť celé svoje detstvo.
Matky sa snažia obetavo dávať lásku svojim deťom. Problémom sa stáva ich preťaženosť, ktorá vplýva aj na ich sexualitu, a tým aj partnerstvo. Rizikom je pohltenie ženskosti materskou energiou, ktorá je nevyhnutná v období prvých troch rokov dieťaťa. To je cesta ako byť zmyselnou, zaujímavou, cítiť sa krásne a sebaisto aj v partnerskom vzťahu. Možno by ste mi povedali - v bežnom živote sa to ťažko realizuje. Nech už prežívate akokoľvek zložité obdobie, zastavte sa, alebo spomaľte. Ak to neurobíte vy, môžu vás zastaviť zdravotné problémy. Zastaviť vás môžu deti, ktoré trpia, ak vidia matku unavenú, bezradnú, možno depresívnu. Ak muž nenájde v matke ženu, ktorú si vzal, môže ju hľadať inde.
V čase, keď matka vyživuje dieťa, je pre ňu dôležitý partner a otec dieťaťa, ten je jej oporou svojou láskou i hmotným zabezpečovaním. Základ je v jeho sile, odvahe, priebojnosti, rozhodnosti, schopnosti riskovať. Je dôležité, aby spočiatku otec akceptoval citové sústredenie matky na dieťa. Muž musí dávať žene, práve v tomto období svoju lásku, aby sa mu po určitej dobe vrátila naspäť ako žena. On musí v nej vidieť aj ženu, ktorú si bral. Najťažšou úlohou matky je dieťa pustiť a rešpektovať jeho príklon k otcovi. Matky to často vnímajú osobne, ako odmietnutie svojej osoby ako matky. Od tretieho do piateho až šiesteho roku by primárna starostlivosť matky mala pomaly končiť. Ak neskončí, dieťaťu začne škodiť. Vtedy musí zasiahnuť otec a pomôcť dieťaťu odpútať sa od matky. V tomto veku deti totiž prechádzajú aj do mužského sveta. Ak matka dieťa zdržiava, má to svoje dôsledky. Predovšetkým chlapci v staršom veku, ak nemajú oporu v otcovi, môžu prežívať strach, nevedia sa presadiť a môžu byť obeťami šikany, nevedia byť partnermi a utiekajú sa k maminke.
Rizikom sú situácie, ak rodičia nenájdu naplnenie svojho života, ale aj partnerského vzťahu a ich zmyslom sa stala výchova a detí. Plánujú životnú cestu dieťaťa, predvídajú možné stresy, neúspechy, ktoré preventívne riešia, zasahujú. Dieťa stráca svoju cestu. Nevie, ktorú školu si vybrať, čo robiť, kadiaľ ísť. Neučte dieťa, že svet sa krúti okolo neho. Venujte sa sebe, partnerovi, pestujte svoje záujmy, ktoré budú mať pre vás význam aj vtedy, keď deti odídu a vy zostanete sami. Ak sa v partnerskom vzťahu vytratila láska medzi mužom a ženou, otcom a matkou, môže niektorý z nich nájsť lásku niekde inde. Opustený rodič môže cítiť hnev, poníženie, nenávisť a svojou kritikou a obviňovaním partnera zasahuje psychiku detí. Je to častá situácia, keď matka zostane s dieťaťom a otec si nájde inú partnerku. Dieťa cíti lásku u otca a hnev u matky. Ako sa má s touto situáciou vysporiadať? Často nedokáže povedať matke, že sa lepšie cíti u otca, nechce ju zraňovať, a hrá pred ňou niečo iné. Práve pre toto deti rozvedených rodičov trpia, trpia ich konfliktami, ich obviňovaním.