Výživa po pôrode počas dojčenia: Sprievodca pre zdravú a spokojnú mamičku aj bábätko

Obdobie po pôrode je pre ženu spojené s mnohými zmenami a novými výzvami. Okrem starostlivosti o novonarodené bábätko sa telo matky zotavuje a adaptuje na novú situáciu. Kľúčovou súčasťou tohto procesu je aj správna výživa, ktorá nielenže podporuje regeneráciu matky, ale zároveň ovplyvňuje kvalitu materského mlieka a tým aj zdravie a vývoj dieťaťa. Mnohé mamičky sa po pôrode tešia na okamih, kedy si konečne doprajú aj jedlá, ktoré počas tehotenstva museli obmedziť. Faktom však je, že aj počas dojčenia je potrebné dbať na vyváženú a vhodnú stravu. Netreba sa teda hlava-nehlava rozjesť. Niektoré z látok, ktoré sú obsiahnuté v strave sa totiž môžu dostať k dieťaťu práve prostredníctvom materského mlieka. Mamičky, ktoré o svoju životosprávu dbajú aj po pôrode často hľadajú, akýsi zoznam potravín pre dojčiace matky. Čo nejesť počas dojčenia alebo, ktoré zakázané potraviny nemožno konzumovať. Skúsenosti mamičiek hovoria jasne, všetkého s mierou a dôležité je predovšetkým pozorovať svoje telo a reakcie bábätka (v prípade alergií). Žiadne extrémne radikálne zásahy do stravovania nie sú nutné. Je však dôležité dbať o to, aby bola strava počas dojčenia zdravá a vyvážená. A dôvodom je nielen to, aby sa cítila dobre samotná žena, ale takisto malý stravník, ktorý si deň čo deň vychutnáva dúšky materského mlieka.

Význam stravy v období šestonedelia a dojčenia

Po pôrode telo potrebuje intenzívnu regeneráciu - maternica sa sťahuje, tkanivá sa hoja a straty krvi je potrebné nahradiť. Proces dojčenia kladie ďalšie nároky na živiny a energiu, zatiaľ čo hormonálne zmeny ovplyvňujú náladu a celkovú pohodu. Správna strava v tejto fáze dodá telu potrebnú podporu a istotu, aby mohlo obnoviť sily, podporiť tvorbu materského mlieka a zároveň predísť vyčerpaniu.

Dojčiaca žena potrebuje denne približne o 450-500 kcal viac ako pred tehotenstvom a zároveň má zvýšené nároky na príjem niektorých vitamínov a minerálov. Nie vždy je jednoduché pokryť všetko iba bežnou stravou - preto môže byť na mieste zvážiť kvalitný doplnok stravy. Telo matky v období dojčenia spotrebúva energiu nielen na svoje bežné funkcie, ale aj na produkciu materského mlieka. Približne 300 až 500 kalórií denne navyše je bežný odhad, pričom tento počet sa môže zvýšiť až na 450-500 kalórií pri výlučnom dojčení. Nie je stanovené presné množstvo kalórií, ktoré denne potrebujete - záleží na tom, koľko energie si telo uložilo v priebehu tehotenstva, koľko stravy vyžaduje vaše dieťa a koľko času strávite pohybom. Vo väčšine prípadov, strávite odpočinkom viac času než zvyčajne, čo vám ušetrí energiu pre kojenie. Postarať sa o seba by malo byť pre vás rovnako dôležité, ako sa postarať o dieťa.

Čo jesť v období šestonedelia a počas dojčenia

Strava po pôrode by mala byť výživná, vyvážená a dobre stráviteľná. Dôležité je zamerať sa na potraviny, ktoré dodajú dostatok energie, živín a podporia tvorbu materského mlieka. Všeobecne sa odporúča vyhýbať ťažkým, vyprážaným, ultraspracovaným alebo príliš koreneným jedlám, ktoré môžu zaťažiť tráviaci systém matky alebo ovplyvniť trávenie bábätka. Kľúčom je jednoduchosť, kvalita a pravidelnosť stravy. Ak žena z akéhokoľvek dôvodu nezvládne konzumovať dostatok kľúčových živín zo stravy, je vhodné zvážiť ich doplnenie pomocou kvalitných výživových doplnkov.

Potraviny bohaté na bielkoviny

Bielkoviny sú zásadné pre hojenie tkanív a obnovu svalov po pôrode. Zdroje bielkovín by mali byť pestré - len tak je možné dosiahnuť príjem komplexného spektra aminokyselín. Ak sa stravujete čisto rastlinným spôsobom, je vhodné konzumovať v priebehu dňa vyvážený pomer strukovín a obilnín na dosiahnutie rovnováhy aminokyselín. Ideálne je 1,1 g/kg telesnej hmotnosti/deň. Ak si z nejakého dôvodu nedokážete zabezpečiť dostatočný príjem bielkovín zo stravy, môžu byť užitočné aj proteínové doplnky, napríklad prášky na báze rastlinných bielkovín, ktoré sa dajú pridať do smoothies či kaší. Chudé biele mäso (kuracie, morčacie, králičie) má ideálny pomer bielkovín a tukov. Vhodné je tiež jahňacie alebo hovädzie mäso.

Potraviny bohaté na vlákninu

Vláknina pomáha zlepšiť trávenie a predchádzať zápche, ktorá je počas tehotenstva aj po pôrode častým problémom. Odporúčajú sa celozrnné obilniny, ako sú ovos, quinoa alebo hnedá ryža, rovnako ako dostatočný príjem ovocia a zeleniny. Jablká, banány, slivky, černice, čučoriedky, mrkva, tekvica či cuketa sú ideálnou voľbou. Sú ľahko stráviteľné a dodávajú telu rýchlu energiu. V období šestonedelia a kojenia sa mnoho matiek domnieva, že konzumácia strukovín či rôznych druhov zeleniny (brokolica, karfiol, kapusta a pod.) môže vyvolávať nadúvanie u dojčiat. U týchto potravín je však nadúvací efekt spôsobený vysokým podielom vlákniny, ktorá môže spôsobovať nadúvanie z nezvyčajne veľkej porcie vlákniny u tých, ktorí nie sú na vyšší príjem vlákniny zvyknutí. To sa však týka iba priamej konzumácie - zvýšené množstvo vlákniny sa do materského mlieka nevstrebáva a taktiež nie sú známe žiadne doložené spojitosti medzi konzumáciou strukovín či kapustovej zeleniny u matiek a nadúvaním u dojčiat.

Potraviny bohaté na zdravé tuky

Zdravé tuky z avokáda, orechov, semienok alebo olivového oleja podporujú hormonálnu rovnováhu a dodávajú ženám po pôrode energiu. Obzvlášť dve polynenasýtené kyseliny - AA (omega-6) a DHA (omega-3) - obsiahnuté v materskom mlieku, sú dôležité pre zdravý rozvoj mozgu, zraku a nervového systému vášho dieťaťa. Najviac polynenasýtených mastných kyselín nájdete v rybách a mäse. Omega-3 mastné kyseliny, ktoré možno získať napríklad z ľanového semienka alebo doplnkov na báze oleja z morských rias, prispievajú k duševnej pohode a podpore vývoja mozgu dieťaťa. Orechy a arašidy sú perfektným zdrojom omega-3 mastných kyselín a najnovšie výskumy poukazujú, že ak dieťa do 12. mesiaca príde do kontaktu s týmito potravinami, je nižšia pravdepodobnosť, že uňho neskôr vzniknú alergie.

Potraviny bohaté na železo

Po pôrode je dôležité doplniť zásoby železa, ktoré telo stratilo počas pôrodu. Tmavá listová zelenina, kel, zelené potraviny, strukoviny, orechy a niektoré druhy sušeného ovocia (napr. marhule) sú jeho dobrým zdrojom. Pre lepšie vstrebávanie železa sa odporúča kombinácia s vitamínom C, napríklad vo forme čerstvej papriky alebo citrusov. Ak je príjem železa zo stravy nedostatočný, možno ho doplniť pomocou výživových doplnkov, ku ktorým je však vhodné pristúpiť v prípade, že máme nedostatok železa potvrdený príslušnými krvnými testami.

Potraviny bohaté na vápnik

Vápnik je kľúčovým minerálom pre zdravie kostí a zubov, zvlášť v období šestonedelia, keď telo matky musí obnoviť svoje zásoby a zároveň poskytovať dostatok tejto živiny prostredníctvom materského mlieka. Bežným zdrojom vápnika u väčšiny populácie sú produkty z kravského mlieka, no vápnik nájdeme aj v celej rade rastlinných potravín, ako sú obohatené rastlinné mlieka, tofu zrážané vápenatými soľami, rôzne druhy semienok, mandle alebo listová zelenina (kel alebo čínska kapusta). Dojčiace matky musia mať aj dostatok vápnika, pretože pri dojčení sa jeho zásoba vyčerpáva. Snažte sa denne zjesť štyri porcie mliečnych výrobkov, ako je napríklad mlieko, jogurt a syr alebo iných zdrojov vápnika, ktoré zahŕňajú orechy, tofu, sezamové semiačka a zelenú listovú zeleninu.

Infografika s rozdelením makroživín a ich zdrojov

Hydratácia a tekutiny

V období dojčenia je dôležité, aby ste si udržovali dostatočný prísun tekutín. Pretože sú tekutiny zásadné pre tvorbu materského mlieka, mali by ste ich vypiť najmenej dva litre denne. Niekedy si v priebehu dojčenia môžete pripadať smädná, takže sa nebojte piť vtedy, keď to potrebujete. Mnoho mamičiek zistilo, že sa pre podobné prípady oplatí mať plnú fľašu vody po ruke. Jednoznačnými ukazovateľmi toho, že nemáte dostatok tekutín, sú tmavá farba alebo silnejší pach vášho moču. Odporúča sa vypiť aspoň 2,5-3 litre čistej vody denne. Nedostatok tekutín môže tvorbu materského mlieka negatívne ovplyvniť.

Káva a iné nápoje s kofeínom

Pre mnohé ženy pred tehotenstvom bolo pitie kávy denným rituálom. Počas tehotenstva je však nutné pitie kávy výrazne obmedziť. A čo káva počas kojenia? Platí podobný vzorec. Kávu je možné konzumovať, no v primeranej miere. Na základe všeobecných odporúčaní nie je vhodné vypiť viac ako 1 šálku kávy denne. Odporúčanie je v tomto prípade náročné presne stanoviť vzhľadom na rôzne druhy káv s odlišným obsahom kofeínu. Pozor tiež na nadmerné množstvo pitia čierneho a zeleného čaju, ktorý obsahuje teín (kofeínová zložka čajových lístkov). Kofeín sa môže vstrebávať do materského mlieka. Odporúča sa obmedziť príjem kofeínu na 200 mg denne (približne 1 šálka espressa). Ak je vaše dieťa po dojčení nepokojné, veľa plače alebo má problémy so zaspávaním, bude najlepšie, keď si budete viesť záznamy o tom, čo jete a pokúsite sa nájsť spojitosť.

Alkohol počas dojčenia

V prípade alkoholu počas dojčenia nie je na mieste robiť kompromis. Napriek tomu, že malé množstvo nemusí počas dojčenia uškodiť dojčiacej matke, môže vplývať na chuť materského mlieka. V prípade, že bol počas obdobia dojčenia skonzumovaný alkohol, napríklad 2 dcl vína, kojiť by žena nemala skôr ako o 3 hodiny. Rozhodne sa v období dojčenia vyhýbajte alkoholu, pretože môže prejsť z vašej krvi do materského mlieka a tým aj do zažívacieho ústrojenstva vášho dieťaťa. Ak sa rozhodnete i napriek tomu konzumovať malé množstvo alkoholu, odporúča sa počkať aspoň 3 hodiny, kým budete opäť dojčiť, aby mal čas vyprchať z vášho tela.

Potenciálne problematické potraviny a alergény

Niektoré potraviny môžu potenciálne ovplyvniť chuť alebo zloženie materského mlieka, alebo u citlivých detí vyvolať nežiaduce reakcie. Je však dôležité zdôrazniť, že neexistuje univerzálny zoznam „zakázaných“ potravín. Každé dieťa je iné a reakcie sa môžu líšiť.

Ovocie a zelenina, ktoré nafukujú: Kaleráb, kapusta, kel, brokolica, hrozno, marhule či hrušky môžu u niektorých detí spôsobiť plynatosť alebo ťažobu na žalúdku. Pozor si však treba dávať na ovocie a listovú zeleninu, ktoré nafukujú a spôsobujú plynatosť alebo ťažobu na žalúdku.
Potenciálne alergény: Jahody, ananás alebo citrusové plody sú potenciálny alergén. Ak však po ich konzumácii nebude žena pozorovať žiadnu alergickú reakciu u nej ani u bábätka, ich konzumácia je v poriadku. Orechy, čokoláda aj arašidy (strukovina) sú považované za silné alergény. Faktom však je, že orechy a arašidy sú perfektným zdrojom omega-3 mastných kyselín a najnovšie výskumy poukazujú, že ak dieťa do 12. mesiaca príde do kontaktu s týmito potravinami, je nižšia pravdepodobnosť, že uňho neskôr vzniknú alergie. Ak nie ste sama alergická na arašidy, nemusíte z nich vyrobené potraviny počas dojčenia obmedzovať.
Mliečne výrobky: Hoci mliečne výrobky patria do bežnej stravy väčšiny ľudí a sú častým zdrojom vápnika, môžu u niektorých dojčiat vyvolávať intoleranciu na bielkoviny kravského mlieka. Tá sa môže prejaviť kolikou, vyrážkou alebo tráviacimi problémami. Ak máte podozrenie, že vaše dieťa reaguje na mliečne výrobky, ktoré skonzumujete, je vhodné ich dočasne vylúčiť a nahradiť rastlinnými alternatívami, ideálne obohatenými o vápnik. Dojčiace ženy by mali uprednostňovať nízkotučné mliečne produkty, prípadne odtučnené mliečne výrobky. Problémom nie sú ani tvaroh či kefír. Horšou voľbou sú už údené syry.
Nepasterizované mliečne výrobky: Medzi zakázané potraviny počas dojčenia patria nepasterizované mliečne výrobky - ovčie či kozie syry, nepasterizovaná bryndza (bežná bryndza v obchodoch je zvyčajne pasterizovaná). Hrozí totiž nákaza infekčnou listériou.
Mak: Z preventívnych dôvodov množstvo lekárov mak počas dojčenia zakazuje. Dôvodom je, že ide o alergén a opiát. Je však skvelým zdrojom vápnika, obsahuje ho viac ako kravské mlieko.
Kyslé uhorky: A čo kyslé uhorky počas dojčenia? Skúsenosti žien sa rôznia, ale ak ich konzumácia nespôsobuje problémy vám ani dieťaťu, nie je dôvod sa im vyhýbať.

How Food Allergies Are Tested

Vplyv stravy na chuť a tvorbu mlieka

Určité potraviny dokážu napríklad ovplyvniť chuť či arómu materského mlieka. To dieťaťu nie vždy musí vyhovovať. Zároveň môžu niektoré potraviny vplývať aj na samotnú tvorbu mlieka. Chuť materského mlieka sa mení aj v závislosti od toho, čo matka konzumuje. Rozmanitá strava matky ovplyvňuje bábätko pozitívne: bábätko si zvyká na rozličné chute a materské mlieko chráni tráviaci trakt dieťatka aj tým, že vystiela sliznicu čreva (a iné sliznice), a tým posilňuje jeho imunitu. Nie je pravda, že by citrusové plody znižovali tvorbu mlieka. Nie je pravda, že vynechanie potenciálnych alergénov ochráni dieťa pred alergiami (skôr je pravdepodobne opak pravdou).

Bylinky a zázvor

Bylinky: Vhodné je pitný režim obohatiť o bylinkové čaje. Veľmi dobre pôsobia počas dojčenia čaje z medovky alebo alchemilky, ktorá dokonca podporuje tvorbu materského mlieka. Niektoré bylinky môžu mať vplyv na laktáciu alebo zdravie dieťaťa. Napríklad mäta alebo šalvia môžu ovplyvniť tvorbu materského mlieka. Silné bylinné čaje z ľubovníka alebo iných bylín môžu mať dráždivé účinky. Pred konzumáciou bylinných čajov je vhodné poradiť sa s odborníkom alebo laktačnou poradkyňou.
Zázvor: Zázvor je počas tehotenstva vhodný a nijakým spôsobom nevplýva na tvorbu ani chuť materského mlieka.

Výživa a začiatky dojčenia: Dôležitosť kontaktu koža na kožu

Správny začiatok dojčenia je kľúčový pre úspešné a dlhodobé dojčenie. Okamžitý kontakt koža na kožu po pôrode je považovaný za fyziologický spôsob pre prežitie minimálne prvých dvoch hodín po pôrode.

Bábätko sa okamžite po pôrode položí bruškom na telo matky, kde si ho matka osuší (okrem ručičiek bábätka) a potom nahé leží hlavičkou približne na úrovni bradaviek matky. Môže sa prikryť prikrývkou. Väčšina detí sa v prvých hodinách života správa rovnako a predpovedateľným spôsobom, čo naznačuje, že ich správanie je inštinktívne. Prvých 15 minút väčšinou dieťa leží na bruchu matky. Intenzívne hľadá tvár rodiča - vzory podobné tvári uprednostňuje pred inými vzormi podobnej svetlosti. Dieťa sa naučí rozpoznať vôňu a tiež tvár matky. Potom začína robiť pohyby, ktoré vrcholia v približne 45. minúte po pôrode. Pohybuje ústami, cmuká, sliní. Počas pobytu v maternici si cvičilo pohyby, ktoré teraz využije - kráčací reflex - končatinami sa zapiera do brucha matky. Tým pomáha matke pri urýchľovaní zavinovania maternice, vylúčení placenty a redukcii krvných strát. Dieťa sa posúva na lakťoch a saje si ručičku - chuť a vôňa plodovej vody na rukách mu pomáhajú hľadať bradavku, keďže dvorec bradavky vylučuje látky podobnej vône a chuti. Preto je dôležité ručičky neosúšať. Dieťa sa načahuje za prsníkom a tým masíruje bradavku, ktorá reaguje predlžovaním, vztyčuje sa a každý dotyk tiež spôsobuje vylučovanie oxytocínu u matky. To pomáha prvému dojčeniu. Okrem toho sa tým upravuje aj vylučovanie prolaktínu, hormónu dôležitého pre tvorbu mlieka. Trvá v priemere 30-60 minút, kým sa dieťa na bruchu doplazí k prsníku. V 55. minúte je už väčšina detí prisatá na prsník. Väčšinou sa deti pri takto uskutočnenom prvom dojčení prisajú správne - s doširoka otvorenými ústami. To je základ pre to, aby dojčenie začalo jednoducho a čo najlepšie. Správne prisatie je nevyhnutné pre to, aby dieťa získalo mlieko dostupné v prsníku, regulovalo jeho tok a súčasne nepoškodzovalo bradavku matky. Dieťa sa potom dojčí a prvé dojčenie by malo skončiť samo - tým, že samo pustí prsník.

Ak sa nevyužije táto doba bdelosti po pôrode na nácvik dojčenia, novorodenec zaspí bez toho, aby sa naučil správnemu prisatiu a prvé dojčenie sa môže oneskoriť o niekoľko hodín. To dieťa a matku zbytočne vystavuje riziku, že dojčenie bude problematické či neúspešné. Zistilo sa, že nielen deti, ale aj matky sa správajú podobne a predvídateľne, keď sú prvýkrát v kontakte so svojím novonarodeným dieťaťom. Najskôr opatrne končekmi prstom prechádzajú dieťaťu po končatinách. Počas ďalších štyroch-piatich minút začínajú dlaňou ruky hladiť chrbát dieťaťa, do deviatich minút sa úplne prestanú dotýkať dieťaťa končekmi prstov, zdvojnásobí sa počet dotykov dlaňou ruky a dotýkajú sa viac tela dieťaťa než končatín. Je vhodné nechať dieťa dojčiť sa dovtedy, kým samo nepustí prsník.

Počas kontaktu koža na kožu po narodení bábätka, alebo po skončení pobytu na pôrodnej sále, je možné dieťatko priamo na tele matky vyšetriť, následne zvážiť, matka sa môže s dieťaťom približne po dvoch hodinách premiestniť v kontakte koža na kožu na oddelenie šestonedelia. Rooming-in sa teda začína už na pôrodnej sále a znamená nerušený kontakt matky a dieťaťa. Ak bude následne matka dojčiť podľa potrieb bábätka a nebude sa do dojčenia negatívne zasahovať (oddelením matky od dieťaťa, napríklad na noc, používaním cumlíka, klobúčikov, či dokrmovaním fľašou), je vysoko pravdepodobné, že sa vytvoria vhodné podmienky pre úspešnosť dojčenia a predíde sa problémom s dojčením.

Bezpečnosť kontaktu koža na kožu

Niektoré matky sa obávajú bezpečnosti kontaktu koža na kožu priamo po pôrode. Viaceré zdravotnícke organizácie (WHO, UNICEF) či organizácie podporujúce dojčenie odporúčajú matke a dieťaťu neprerušovaný kontakt koža na kožu okamžite po pôrode ako fyziologický spôsob pre prežitie minimálne prvých dvoch hodín po pôrode. Neprerušovaný kontakt koža na kožu po pôrode odporúča aj Európska únia v dokumente o odporúčaniach pre výživu dojčiat a batoliat a v roku 2009 sa svojim odborným usmernením k týmto odporúčaniam pridalo aj Ministerstvo zdravotníctva SR. Pri rozhodovaní sa o tomto odporúčaní všetky tieto organizácie zvážili aj otázku toho, či nie je vhodnejšie najskôr dieťa vyšetriť a až potom ho položiť na hrudník matky. Kontakt koža na kožu okamžite po narodení bábätka je však dôležitejší. Ak sa dieťa najskôr odnesie a vráti sa matke (hoci aj v kontakte pokožky na pokožku) po napríklad 20 minútach od pôrodu, stratí sa cenný čas, počas ktorého je dieťa nastavené na správanie vedúce k správnemu dojčeniu.

Štúdie dokazujú, že pri takomto zásahu do začiatku dojčenia výrazne klesajú šance, že sa dieťa bude dojčiť bez problémov. A ak sa naučí prisávať nesprávne, je ohrozená úspešnosť dojčenia - žena môže mať v dôsledku nesprávneho prisávania bolesti bradaviek, môže mať bolestivo naliate prsníky na 3. - 4. deň po pôrode, a najmä - dieťa napriek tomu, že sa bude prisávať často a na dlhú dobu, nevypije dostatok mlieka, čo sa môže prejaviť úbytkom hmotnosti, dehydratáciou dieťaťa či novorodeneckou žltačkou.

Teplota dieťaťa a kontakt koža na kožu

Nebude dieťaťu lepšie na výhrevnom lôžku alebo aspoň v zavinovačke? Čo ak sa podchladí? Matkino telo vníma teplotu dieťaťa a reguláciou vlastnej telesnej teploty matka citlivo reguluje teplotu svojho dieťaťa. Obavy o to, že by dieťa prechladlo, či sa podchladilo, sú neopodstatnené. Vedecké štúdie jednoznačne dokazujú, že telesná teplota dieťaťa je regulovaná lepšie v kontakte s kožou matky, než v prípade, že je dieťa oblečené a zavinuté v zavinovačke. Prehriatie dieťaťa v inkubátore či na výhrevnom lôžku je neopodstatnený zásah, ktorý neprináša dieťaťu žiadne výhody a má viaceré riziká. Matkino telo je pre dieťa lepšie než inkubátor, pretože pomáha udržiavať v stabilnom stave nielen teplotu, ale aj ďalšie dôležité fyziologické funkcie dieťaťa, dýchanie či srdcovú činnosť. Z tohto dôvodu je kontakt koža na kožu dôležitý nielen pre zdravé, donosené deti, ale ešte o to viac aj pre predčasne narodené deti, či deti, ktorých zdravotný stav nie je stabilný.

Apgarovej skóre rovnako ako zbežnú prehliadku dieťaťa je možné uskutočniť aj v kontakte s matkou na jej hrudníku. Zdravý donosený novorodenec nepotrebuje odsávanie nosa a hltana. Všetky ostatné procedúry je možné odložiť na dobu, keď sa dieťa zoznámi s matkou a nadojčí sa. S ohľadom na všetko, čo dieťa získava pri kontakte koža na kožu a dojčení po pôrode, a najmä v kontexte toho, že takéto deti majú omnoho vyššiu šancu, že budú dojčené výlučne do 6. mesiaca a že budú dojčené dlhodobo, je skôr vhodné otázku položiť opačne - neohrozím dieťa, ak sa uprednostní váženie, aplikácia vitamínu K, či ošetrenie očí a ďalšie procedúry pred možnosťou naučiť ho sa dojčiť, zabezpečiť mu dostatočný prísun materského mlieka od prvých chvíľ po narodení a bezproblémový začiatok dojčenia?

Matkina únava a kontakt koža na kožu

Čo ak bude matka po pôrode unavená, nemá právo si oddýchnuť a až potom sa o svoje dieťa starať? Matka pri kontakte koža na kožu s bábätkom po pôrode nemusí vyvíjať žiadnu aktivitu. Svoje dieťa môže (a pravdepodobne bude) hladkať, rozprávať sa s ním, pozerať sa mu do očí, vychutnávať si jeho prítomnosť a inak sa mu nemusí nijako špeciálne venovať. Dieťa takmer neplače, nie je nutné ho tíšiť alebo sa oňho inak starať. Väčšina detí sa v kontakte koža na kožu prisaje sama, bez akejkoľvek pomoci. Je to jednoduchý postup, ktorý si nevyžaduje zložité zaškoľovanie zdravotného personálu. Pôrodnice s plaketou baby-friendly sa zaviazali, že budú tento postup dodržiavať pri každom dieťati. Platí to aj pre deti narodené cisárskym rezom, kde však samozrejme dieťa nemôže byť položené na brucho matky, ale na hornú časť hrudníka k prsníkom, kde nebude lekárovi prekážať v dokončení operácie - teda priečne cez prsníky matky alebo bruškom na rameno matky hlavou smerom k prsníku. Kontakt koža na kožu po pôrode je možné využiť aj pri predčasne narodených deťoch, či deťoch s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Ich fyziologické funkcie sú v kontakte s pokožkou matky udržiavané omnoho lepšie než v inkubátore.

Štatistika o úspešnosti dojčenia pri rôznych typoch začiatkov po pôrode

Výhody kontaktu koža na kožu a dojčenia

Pre matku:

Rýchlejší pôrod placenty, rýchlejšie zavinovanie maternice, menšie krvné straty, menšia pravdepodobnosť anémie po pôrode.
Tvorba oxytocínu (matky aj dieťaťa) - to aktivuje tvorbu prolaktínu, tvorbu až 19 špeciálnych hormónov tráviacej sústavy, niektoré z nich sú rastové hormóny (inzulín, cholecystokinín a gastrín), ktoré uľahčujú absorpciu potravy.
Oxytocín zvyšuje prah bolesti, upokojuje matku aj dieťa, spôsobuje pocit ospalosti, spája ich, keďže je to hormón lásky, dotykov, prispieva k pociťovaniu lásky voči dieťaťu.
Jednoduchší začiatok dojčenia, podporuje dlhodobé dojčenie.
Zlepšuje naviazanie páru matka-dieťa, podporuje pokračovanie vzťahovej väzby z tehotenstva.
Dieťa typicky takmer vôbec neplače - to výrazne posilňuje matkin pocit, že je schopná sa postarať o svoje dieťa.
Čím viac spoločného času sa dopraje matke a dieťaťu a čím viac dieťa pije na prsníku, tým sa viac zlepšuje schopnosť matky starať sa o dieťa.

Pre dieťa:

Prechod z prostredia maternice do vonkajšieho sveta podľa očakávaného vzorca (ide o inštinktívne správanie).
Dieťa je optimálne zahriate a jeho telesná teplota sa udržuje lepšie než v inkubátore/výhrevnom lôžku.
Urýchľuje metabolickú adaptáciu dieťaťa - vyššie hladiny krvného cukru a iné biochemické parametre v prvých hodinách života, napr. rovnováhy kyslého a zásaditého prostredia.
Úspešné dojčenie z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska.
Dieťa má lepšie podmienky, aby sa naučilo dojčiť.
Dieťa získava dostatok materského mlieka (s vysokým obsahom protilátok) okamžite po pôrode (kolostrum je v matkiných prsníkoch prítomné už od 16. týždňa tehotenstva a po pôrode ho je pre dostatok pre pokrytie potrieb dieťaťa, rozhodne to nie je len pár kvapiek). Získavanie mlieka v prvej hodine po pôrode má obrovský význam pre imunitu bábätka ako aj pre jeho prežitie.
Jeho pokožka sa kolonizuje mikroflórou matky. Kolostrum a správna mikroflóra kože napomáhajú zníženie pravdepodobnosti infekcie dieťaťa, čím sa zlepšujú jeho šance na prežitie.
Príjem kolostra urýchľuje odchod smolky, čo zabraňuje, aby sa normálna novorodenecká žltačka zhoršila na úroveň, keď sa už preventívne zasahuje.
Lepšie naviazanie páru matka-dieťa a pokračovanie vzťahovej väzby z tehotenstva.
Môže pomáhať vývoju nervového systému dieťaťa a rozvíja mozog.
Dieťa menej plače (v prvých 30. minútach v priemere 60 sekúnd a v ďalšej hodine asi 10 sekúnd, v porovnaní s deťmi, ktoré nie sú v kontakte s matkou, tie prvú polhodinu života preplačú asi 18 minút a v ďalšej hodine preplačú asi 29 minút).

Tvorba materského mlieka a kedy začať dojčiť

Prsia sú jednými z orgánov, ktoré sa začínajú prudko meniť hneď na začiatku tehotenstva. U niektorých žien sa dokonca objavuje v tehotenstve žltkastý výtok z bradaviek, čo je vlastne vytekajúce kolostrum. Kolostrum je už materským mliekom, nakoľko je to prvá podoba materského mlieka, ktoré bábätko dostane hneď po narodení a v prvých dňoch života. Kolostra nie je síce veľké množstvo, no pre maličké bábätko je to akurát a obsahuje všetky dôležité a cenné látky, ktoré chránia organizmus bábätka. Preto je dobré vedieť, že už pri vstupe do pôrodnice má mamička pripravené v prsníkoch mliečko pre svoje bábätko.

Z toho vyplýva, že nie je správnym prístupom, čakať na začiatok tvorby materského mlieka. Ono už v prsníkoch je a bábätko ho potrebuje. Začať dojčiť by mamička mala prakticky hneď po pôrode. Bábätko, ideálne nahé v kontakte koža na kožu s matkou (môže byť prikryté dekou, no telo matky prirodzene zohrieva a reguluje teplotu bábätka), by sa malo položiť po pôrode na telo matky. Už novorodenec je schopný vďaka vôni plodovej vody, ktorá je ešte prítomná na jeho rúčkach a je podobná vôni materského mlieka, doplaziť sa k matkinej bradavke a prisať sa. Toto sa nazýva aj samoprisatie. Keď sa toto umožní bábätku, spravidla sa prisaje správne a je to pekný začiatok dojčenia. Už v tejto chvíli, hneď po narodení, dostáva bábätko z prsníka mlieko (spomínané kolostrum).

V našich pôrodniciach ešte stále nie je štandardným postupom nechávať bábätko po narodení v kontakte koža na kožu s matkou. Bábätká sa často odnášajú a prinášajú k matke až po niekoľkých hodinách. V tomto ich podporujú často aj sestričky na novorodeneckom oddelení, ktoré do tej doby bábätko neraz prikrmujú. Výsledkom bývajú problémy s prisatím bábätka (ak si zvykne na fľašu a cumeľ, môže to vážne narušiť techniku správneho prisatia a celkovo znížiť ochotu bábätka prisať sa na prsník) ako aj bolestivo naliate prsníky. Mamičky by mali vedieť, že dojčiť svoje bábätko môžu a mali by od narodenia. V prvých dňoch dostáva bábätko spomínané kolostrum, čo je žltkastá tekutina. Postupne sa konzistencia mlieka mení a asi na druhý až tretí deň po pôrode má belšiu farbu, ktorá viac pripomína „mlieko“. To je asi aj dôvod, prečo mnohí veria, že až toto je to skutočné materské mlieko.

Práve včasným začiatkom dojčenia a tiež dojčením na požiadanie (teda neobmedzovaní doby, ktorú bábätko strávi na prsníku a nedodržiavanie troj či štvorhodinových intervalov dojčenia) sa dá vyhnúť aj bolestivému naliatiu prsníkov na druhý až tretí deň po pôrode a celkovo je takéto dojčenie prospešné pre matku i dieťa. Pre mamičku napríklad kvôli rýchlemu zavinovaniu maternice a pre bábätko pre už spomínané vzácne kolostrum, ako aj pre budovanie vzájomnej citovej väzby medzi mamičkou a dieťatkom už od prvých chvíľok života bábätka.

Ak máte veľa otázok ohľadom dojčenia a bojíte sa, či a ako to všetko zvládnete, nájdite si už pred pôrodom laktačnú poradkyňu. V pôrodnici vám môže pomôcť so správnym začiatkom dojčenia a vďaka nej sa môžete vyhnúť rôznym bežným ťažkostiam.

Predtým, než začnete chudnúť popôrodné kilá

Hoci sa iste každá z nás už v prvých dňoch neubráni pohľadom do zrkadla a myšlienkam na návrat postavy pred otehotnením, myslite na to, že v rámci šestonedelia sa vaše telo potrebuje stabilizovať, zahojiť, zregenerovať, nájsť rovnováhu a súlad tvorby materského mlieka s bábätkom. Výrazné obmedzovanie kalórií alebo náročné fyzické aktivity by mohli tieto procesy narušiť a uškodiť nielen vám, ale aj vášmu dieťaťu. Doprajte si počas šestonedelia pokoj a čas. Tuk, ktorý počas tehotenstva priberiete, sa využíva pre tvorbu materského mlieka. Pokiaľ si všimnete, že sa vám hmotnosť počas jedného týždňa zvýši alebo zníži o viac ako jeden kilogram, uistite sa, že máte zdravý a vyvážený jedálniček.

Dojčenie je normálny stav ženy a pre dieťa je dojčenie fyziologická norma. Z hľadiska dlhodobého dojčenia, ktoré je dobré pre zdravie matky aj dieťatka, je dôležité, aby sa matkám nekládli medicínsky nepodložené prekážky. Je načase, aby dojčiace matky prestali žiť v neustálom strachu, že sa bábätku niečo stane len preto, že zjedli nejakú normálnu potravinu.

V konečnom dôsledku, kľúčom k zdravej výžive po pôrode počas dojčenia je počúvať svoje telo, pozorovať reakcie dieťaťa a preferovať vyváženú, pestrú a nutrične bohatú stravu. V prípade akýchkoľvek pochybností alebo špecifických zdravotných problémov je vždy vhodné konzultovať stravovacie návyky s lekárom alebo certifikovanou laktačnou poradkyňou.

tags: #dieta #zaspava #pri #kojeni