Kedy prestať uspávať dieťa a podporiť jeho samostatnosť pri zaspávaní?
Uspávať dieťa môže byť niekedy takmer nekonečný proces, hlavne keď dieťa nie a nie zaspať. Občas môžete zahrať aj obrátený výsledok a zaspíte skôr ako čulejší potomok. Poznáte ten útrpný pocit, keď už ste na odchode z postele, ale len čo šuchnete paplónom, ukáže sa, že dietko ešte nespí a kontroluje, či ste stále pri ňom? Dokedy robiť dieťatku takúto formu „anestézy,“ je otázka, ktorú radi rozoberajú nielen rodičia, ale aj odborníci.
Samostatnosť verzus blízkosť: Večná dilema rodičovstva
Niektorí povzbudzujú rodičov k tomu, aby dieťa viedli k samostatnosti a čo najskôr ukončili spoločné zaspávanie. A tí druhí zase budú apelovať na to, že takýmto spôsobom sa buduje vzájomná blízkosť rodiča a dieťaťa. Ktorú verziu si vyberiete, ktorá sa vám počúva lepšie? Niekedy si vyberáte medzi menšou a väčšou frustráciou, najmä ak sa vám nedarí dieťa „naučiť,“ že má byť už veľké a spať samo. Môžete si pripadať, že ste neschopný rodič, keď vaše dieťa nereaguje tak, ako by ste si želali (prečo nedokáže zaspať sám, dokedy tu budem vedľa neho ležať, to takto bude vyzerať, až kým nepôjde na vysokú školu, nemôže byť ako ostatné deti, ktoré to podľa tabuliek dávno zvládajú?). Alebo môžete upraviť, zmenšiť vaše očakávania, ktoré sa ukázali ako nereálne: vaše dieťa bez ohľadu na aktuálnu vekovú kategóriu nemusí byť pripravené na to, aby zaspávalo samé, len preto, že to tvrdí jeden, dvaja odborníci alebo celá komora detských psychológov.
Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je jedinečné. Neexistuje presný vek, kedy by malo prejsť na samostatné spanie. Väčšina odborníkov sa však zhoduje, že tento prechod by mal nastať medzi druhým a štvrtým rokom života, keď dieťa začína rozvíjať pocit nezávislosti. Napriek tomu, je nevyhnutné riadiť sa individuálnymi potrebami a schopnosťami dieťaťa, nie len všeobecnými odporúčaniami.
Bezpečné postupy pre spánok dojčiat – Stručný sprievodca pre nových rodičov a opatrovateľov | UC Davis Health
Rodič ako „vankúš“: Asociácia zaspávania a potreba istoty
Pokiaľ je dieťa zvyknuté, že rodič pri ňom leží, keď zaspáva, rodič je pre neho niečo ako „vankúš.“ A keď nemá pri sebe vankúš, nemôže spať. Rodič sa stáva súčasťou jeho zaspávacej asociácie. Chce ho mať tam, keď zaspáva, pretože ho jednak ľúbi, jednak môže byť vystrašené alebo ustarostené. Niekedy sa rodič môže obávať, že ho spoločné zaspávanie ochudobňuje o lekciu samostatnosti, že dieťa by sa malo prekonať, zosilnieť, byť viac psychicky odolné - nezávislé na ochranárskom náručí rodiča. Môže sa pýtať: robím dobre, že som tu? Nie som brzdou jeho zdravého vývoja? Nebude potom na mne zbytočne závislé?
Na druhej strane si však môžeme povedať - blízkosť s dieťaťom, najmä keď zaspáva, predsa nemôže škodiť, tak ako vieme, že bábätká nerozmaznáme tým, že ich budeme držať v náručí. Pocit blízkosti je pre dieťa dôležitý, takto si nasýti svoje potreby: potrebu lásky, dôvery, istoty. Rodič je pre dieťa takou konštantou: môže si povedať „moje dieťa je so mnou v bezpečí, predstavujem pre neho pokoj, keď sa cíti vystrašené. Pri mne sa môže uvoľniť, hlboko vydýchnuť a zaspať.“ Dieťa, ktoré zažilo blízkosť do sýtosti a malo šancu sa k rodičovi pripútať, sa neskôr dokáže aj prirodzene odpútať. Naopak, dieťa, ktoré sa rodiča „nenabažilo“ a muselo sa odstrihnúť skôr, ako bolo pripravené, môže mať väčší problém pri osamostatňovaní sa od rodiča.
Vzťahová väzba a jej vplyv na budúcnosť
Dnešná veda, najmä neuroveda, potvrdzuje to, čo naši predkovia považovali za samozrejmé: nechávať dieťa v stave skľúčenosti je prax, ktorá môže poškodiť deti a ich vzťahové schopnosti v mnohých smeroch na dlhý čas. Nechať deti vyplakať je dobrý spôsob na to, aby sa z nich stali menej inteligentné, menej zdravé, viac úzkostlivé, nespolupracujúce a odcudzené osoby. Poškodzovanie neurónových prepojení nastáva, keď je dieťa priveľmi rozrušené. Uvoľňuje sa hormón kortizol, ktorý v nadmernom množstve zabíja neuróny. Keďže mozog donoseného dieťaťa je vyvinutý iba na 25 percent a prechádza rýchlym rastom, je mimoriadne citlivý na takéto vplyvy.
Správne uspávanie dieťatka patrí k základom vzťahovej výchovy - prístupu, ktorý berie do úvahy skutočnosť, že potreby dieťaťa treba neustále napĺňať, aby si mohlo vo svojom vnútri vytvoriť tzv. bezpečnú vzťahovú väzbu (attachment). Ako sa rodičia alebo opatrovníci správajú k dieťaťu počas jeho útleho detstva, takú vzťahovú väzbu si vytvorí, a tá ho sprevádza počas celého života a ovplyvňuje jeho vnútorné prežívanie, psychické zdravie, schopnosť vytvárať vzťahy k ostatným ľuďom, celkovú spokojnosť a schopnosť reagovať na výzvy života. Správne rodičovské reakcie na dieťa spôsobujú rozvoj bezpečnej vzťahovej väzby, ktorá predstavuje základy zdravého sebavedomia a sebadôvery. Autor teórie vzťahovej väzby, dr. Bowlby, považuje potrebu pevného pripútania za rovnako primárnu potrebu bábätka, akou je napríklad potreba jesť či spať. Preto bábätko plače nielen vtedy, keď je smädné, hladné, pocikané alebo ubolené, ale oprávnene aj vtedy, keď potrebuje cítiť rodičovu prítomnosť, spočinúť v jeho náručí, a teda aj v pokoji a bezpečí zaspať. Osamotené plačúce dieťa je ponechané napospas veľmi negatívnym emóciám - bezmocnosti, úzkosti, nakoniec aj beznádeji.
Kedy je čas na zmenu? Pozor na signály dieťaťa a vlastnú pohodu
Uspávanie je nekonečné a vaše dieťatko stále nechce zaspať? Častým dôvodom môže byť prostý fakt, že prebudenie z popoludňajšieho spánku a čas večerného ukladania na spánok, ktorý ste zvolili, sú príliš blízko pri sebe. Batoľatá pre správny vývoj potrebujú veľa pohybu, ktorý ich navyše unaví. Pohyb a zážitky na čerstvom vzduchu dieťatko unavia. Uistite sa, že má dieťa dostatok priestoru na to, byť akčné a objavovať svet. Bezprostredne pred spaním by dieťa (ale ideálne ani dospelý) nemalo sedieť pri televízii alebo sa hrať s telefónom či tabletom. Modré svetlo vychádzajúce z týchto prístrojov potláča sekréciu hormónu melatonín.
Rôzne bolesti či rastový špurt, ktorý sa prejavuje nadmerným hladom bábätka, môžu prísť úplne nečakane, a preto ich nemusíte vedieť zo začiatku správne odhaliť. Ak vaše dieťatko predtým zaspávalo bez problémov, no teraz večer plače a nedokáže sa upokojiť, skúste hľadať príčinu vo vývojových zmenách, ktorými prechádza. U batoľaťa je už možné vidieť jeho osobnosť v celej kráse. Je, aké je. Nepretvaruje sa.
Ak máte akčné dieťa, snažte sa, aby si počas dňa vybilo všetku energiu. Márne ho budete prehovárať na baby masáž, najdôležitejšie vždy bude, či počas dňa malo dostatok pohybu a zážitkov. Počas uspávania mu dovoľte napríklad kopať nožičkami. Veľmi citlivému dieťaťu, ktoré je neisté v nových situáciách a často sa uteká schovať do bezpečia vášho náručia, baby masáž doprajte. Takéto dieťa pred spaním najviac ocení poriadnu dávku maznania a rozprávania.
Niekedy vaše dieťatko rýchlo zaspí vo vašom náručí, no inokedy skáče po posteli a vy neviete, ako ho upokojiť? Alebo vás každodenné uspávanie vyčerpáva? Narodenie bábätka je prekrásnym obdobím plným zmien. Novopečených rodičov väčšinou najviac zaskočí, že so spánkom bábätiek to nie je tak jednoduché, ako si mysleli. Drobcov, ktorí sami zaspávajú hneď po tom, čo ich rodičia uložia do postieľky, nie je veľa. Základom pre úspešné uspanie bábätka je predovšetkým skoré rozpoznanie jeho signálov, že je unavené. Bábätko ešte nie je schopné rozoznať, že je potrebné ísť spinkať, nerozumie tomu, že je unavené a malo by zaspať. Je preto na rodičovi, aby ho uspal. Na začiatku života vydrží väčšina dojčiat bez spánku iba dve hodiny. Akonáhle začne byť bábätko unavené, jeho organizmus je preťažovaný, a tak preňho bude ešte zložitejšie zaspať a pokojne spať. Ako však spoznať tú pravú dobu? Pomôže vám hneď niekoľko signálov, že si malý človiečik potrebuje oddýchnuť. Pozorujte správanie svojho dieťaťa a čoskoro budete schopní bezpečne rozkľúčovať jeho signály, že je unavené. Spoznať ten pravý čas, kedy je potrebné uložiť dieťa k spánku, je absolútne zásadné. V prípade, že vaše bábätko zaspáva veľmi neskoro, je čas na zmenu. Mali by ste dieťatko začať uspávať skôr. Je však nutné postupovať pozvoľna. Skúste začať s uspávaním len o 15 až 30 minút skôr.
Spoločné spanie rodičov s deťmi je téma, ktorá vyvoláva rozporuplné názory. Kým niektorí rodičia naň nedajú dopustiť, iní sa snažia podporovať nezávislosť svojich detí od útleho veku. Blízkosť rodiča počas spánku prináša dieťaťu pocit bezpečia a istoty. Tento fyzický kontakt môže pozitívne ovplyvniť emocionálny vývoj a upevniť vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Hoci je spoločné spanie prospešné najmä pre najmenšie deti, treba myslieť na bezpečnosť. Matrace musia byť pevné, okolie postele upratané od vankúšov a prikrývok, ktoré by mohli dieťaťu brániť v dýchaní. Hoci je spoločné spanie praktické v prvých mesiacoch života dieťaťa, môže mať nevýhody, ak pokračuje príliš dlho. Jednou z najčastejších výziev je, že deti sa môžu stať závislými na prítomnosti rodičov pri zaspávaní. Spoločné spanie môže mať negatívny dopad aj na vzťah medzi rodičmi. Keď sa všetok večerný čas sústredí na uspávanie dieťaťa, rodičia často strácajú príležitosť venovať sa jeden druhému. Tieto „stratené večery“ môžu ovplyvniť partnerskú intimitu a narušiť vzájomnú komunikáciu. Odborníci preto odporúčajú, aby rodičia vedome plánovali čas na seba, aj keď je spoločné spanie súčasťou ich rutiny.
Postupné kroky k samostatnému zaspávaniu
Prechod na samostatné zaspávanie vyžaduje kombináciu rutiny, podpory a trpezlivosti. Deti ocenia pravidelné večerné rituály, ktoré im poskytujú pocit bezpečia. Okrem toho je dôležité zabezpečiť správne prostredie na spánok. Tlmené nočné svetlá dokážu vytvoriť pokojný priestor, ktorý podporuje pocit bezpečia. Okrem podpory dieťaťa by rodičia nemali zabúdať na udržiavanie svojho vzťahu. Spoločné večery, ktoré deti často narušia svojou prítomnosťou v rodičovskej posteli, môžu byť dôležitým momentom na upevnenie vzájomnej blízkosti. Vytváranie vyvážených spánkových návykov je tak nielen otázkou detského vývoja, ale aj harmónie v celej rodine. Spoločné spanie môže byť prínosné, no iba v prípade, ak nezasahuje negatívne do života rodiny. Podpora samostatného spánku dieťaťa je dôležitou súčasťou jeho vývoja, ktorá posilňuje nezávislosť a sebadôveru. Rodičia by mali byť trpezliví a používať overené stratégie, aby tento prechod prebehol hladko.
Rodič môže začať tým, že dieťa uspáva vo vlastnej postieľke, no zostáva pri ňom, kým nezaspí. Postupne môže skracovať čas, ktorý pri dieťati strávi, až kým sa nenaučí zaspávať samo. Je milión iných spôsobov, ako to urobiť, než len nechať dieťa vyplakať. Vedzte, že je v poriadku zmeniť spôsob uspávania, ak nefunguje alebo vám už nevyhovuje. Zmenu uspávania na rukách na zaspávanie na posteli či v postieľke viete urobiť rôznymi spôsobmi, v závislosti aj od veku bábätka či dieťatka. Predtým, než začnete, sa však uistite, že máte správne nastavenú spánkovú hygienu, prvky bezpečného spánku, či štruktúru denného spánku. Následne môžete postupným uberaním pomoci dieťatko pomaly presunúť z rúk na želané miesto spánku.
Baby masáž ako nástroj na upokojenie a podporu spánku
Pred masážou si zložte náramky a prstene. Jemnými pohybmi masírujte bábätku hlavičku od jej zadnej časti až k uškám. Pokračujte jemnými ťahmi od čelíčka k spánkom. Potom sa presuňte na tvár a jemnými dotykmi prsta opisujte krúžky okolo očí. Krúživými dotykmi pokračujte aj okolo pusinky. Jemne hladkajte tvár, sledujte prstom líniu nosa. Nežnú masáž hrudníka začnite uprostred a opatrne veďte ťahy pozdĺž rebier do strán. Plynulými tiahlymi pohybmi v smere hodinových ručičiek masírujte bábätku bruško. Jemne si jednou rukou pridržte ručičku bábätka a zamerajte sa na jemnú masáž každého prstíka. Následne vyviňte jemnučký tlak aj na dlaň a krúživými pohybmi ju premasírujte. Nožičky premasírujte dlhými ťahmi pozdĺž bokov až ku špičkám prstov. Veľmi jemne namasírujte aj svaly nožičiek. Potom uchopte členky a opatrne pokrčte nožičky smerom k brušku a pohybujte s nimi, ako by vaše dieťatko išlo na bicykli. Rukou uchopte vždy jednu nožičku a dôkladne, ale napriek tomu stále jemne, namasírujte plôšku maličkého chodidla malými krúživými pohybmi. Teraz pokračujte jemným hladením pomocou dlhých ťahov od hlavičky bábätka až po špičky nôh. Teraz opatrne otočte bábätko na bruško a jemne ho hlaďte od ramien cez ručičky až k prstom. Pomocou jemného tlaku vašich prstov masírujte svaly zadočku. Po takejto príjemnej masáži bude vaše bábätko určite spokojné! Keďže sa jedná o nežnú a uvoľňujúcu masáž, pravdepodobne aj lepšie zaspí.
Rob, ako ti srdce káže: Individuálny prístup je kľúčový
Ak rodič rozmýšľa, dokedy je potrebné robiť dieťaťu „vankúš,“ musí si nájsť odpoveď sám. Podľa toho, čo mu hovorí srdce a podľa toho, čo si myslí, že je najlepšie pre jeho dieťa (nie pre susedove, nie pre tabuľkové). Každé dieťa je iné. To nie je len veľmi často spomínaná fráza, ale predovšetkým dôležitá pravda. Vzdajte sa preto toho, čo si myslíte (alebo je vám predkladané) o správnom zaspávaní a spaní. Uľaví sa vám aj vášmu dieťatku. Niekedy to skrátka nejde podľa predstáv a nech robíme všetko, čo je treba, dieťa spať samo odmieta. A hoci podľa veku a štatistík by to už malo zvládať, nejde to. Rozhodne lepšie, ako sa obviňovať z neschopnosti, je prijať situáciu takú, aká je. Áno, je to náročné a zrejme sa nejaký čas nevyspíte, ani nebudete mať večer chvíľku pre seba, ale upokojiť vás môže to, že robíte pre vaše bábo maximum a ste pri ňom, keď vás najviac potrebuje. Každý to máme inak a každému funguje niečo iné.
Čo sa týka spoločného spania, dr. Sharon Hellen sa pýta, ako máme po tisícročiach spoločného spánku zrazu povedať nervovému systému dieťaťa, aby bol „v pohode“, keď spí osamote? To jednoducho nejde. Aj riaditeľka strediska mentálneho zdravia detí v Londýne Margot Sunderlandová na základe dlhoročných výskumov tvrdí, že rodičia by mali spávať s deťmi, a to do veku ich piatich rokov. Odlúčenie od rodičov spôsobuje úzkosť a zvyšuje u dieťaťa hladinu stresových hormónov. Ukladanie osamotených detí na spánok spôsobuje zvýšené riziko syndrómu náhleho úmrtia dieťaťa. Podľa dr. Sunderlandovej to môže byť preto, že dieťaťu chýba upokojujúci vplyv vedľa neho ležiacej matky na dýchanie a funkciu srdca.
Prakticky sa dá spoločné spanie rodičov s deťmi vyriešiť rôznymi spôsobmi. Mnohé mamičky si detskú postieľku pristavia tesne k svojej posteli, iné si ho dajú priamo vedľa seba do postele. Na bábätko je mamička oveľa citlivejšia než otec, a preto by malé dieťa nemalo spať medzi oboma rodičmi, prípadne vedľa súrodencov, ale tak, aby ležalo len vedľa matky. Všetkým rodičom zo srdca prajem, aby dokázali byť pre svoje detičky „bezpečným prístavom“. Vychovať svoje dieťa tak, aby si vytvorilo vo svojom vnútri model bezpečnej vzťahovej väzby, je obrovským prínosom nielen pre dieťa, ale aj pre samotných rodičov.
tags: #dokolkych #rokov #treba #dieta #uspavat