Gusti Popovič: Slovenský tesár v ikonickej fotografii z vrcholu mrakodrapu
V histórii fotografie existujú snímky, ktoré presiahnu svoj čas a stanú sa symbolmi. Jednou z nich je aj dnes už legendárna fotografia z roku 1932, zachytávajúca robotníkov počas obednej prestávky na 69. poschodí vtedy rozostavaného mrakodrapu RCA Building v New Yorku. Medzi tými, ktorí sa ocitli v tomto odvážnom okamihu zvečnenom fotografom Charlesom C. Ebbetsom, nechýbal ani Slovák Gustáv "Gusti" Popovič z obce Vyšný Slavkov. Jeho život, rovnako ako samotná fotografia, je príbehom o odhodlaní, práci a nečakaných zvratov osudu.
Fotografia, ktorá obletela svet a 2. októbra 1932 ju publikovalo prestížne periodikum New York Herald Tribune, zobrazuje jedenásť mužov sediacich na priečnych nosníkoch vo výške presahujúcej 250 metrov. Na prvý pohľad pôsobí snímka mimoriadne dramaticky, no ako sa neskôr ukázalo, bola do istej miery zinscenovaná pre zvýšenie efektu. Pod robotníkmi sa totiž nachádzalo už postavené 68. poschodie, čo síce neznižuje riziko práce vo výškach, ale pridáva fotografii na dramatickosti prostredníctvom využitia perspektívy. Táto fotografia, ktorá vznikla ako súčasť reklamného materiálu pre budovanie Rockefellerovho centra, sa stala jednou z najslávnejších fotografií minulého storočia a dnes je známa pod názvom "Obed nad mestom" alebo "Obed na vrchole mrakodrapu".
Gusti Popovič: Drevorubač a tesár z Vyšného Slavkova
Prvý muž sprava na ikonickej fotografii je Gustáv Popovič, známy ako Gusti. Pochádzal z malej obce Vyšný Slavkov v okrese Levoča. Predtým, ako sa dostal na stavbu jedného z najznámejších mrakodrapov v New Yorku, pracoval ako drevorubač a tesár. Do Ameriky odišiel za prácou počas obdobia Veľkej hospodárskej krízy, kedy boli možnosti obživy na Slovensku obmedzené. Gustiho životná púť v Amerike nebola jednorazovou záležitosťou. Počas svojho života navštívil Ameriku celkovo trikrát, pričom sa vždy vrátil do svojej rodnej dediny, keď zarobil dostatok peňazí pre svoju rodinu. Tento cyklus práce a návratov svedčí o jeho silnom pute k domovu a rodine.
Napriek tomu, že v Amerike v tom čase panovala prohibícia, Gusti si na jednej z pohľadníc, ktorú zaslal svojej manželke na Slovensko, neváhal zobraziť s fľašou whisky v ruke. Táto pohľadnica, ktorá sa neskôr z rodinných albumov stratila, je dôkazom nielen jeho odvahy, ale aj snahy o zachovanie spomienok a zdieľanie zážitkov s najbližšími. V texte na druhej strane pohľadnice sa nachádza odkaz pre jeho manželku Marišku: „Tak stavjame Ameriku. Nič še ty neboj, moja mila Mariška, jak vidziš, ta ja furt s fľašečku. Tvoj Gusti". Tento autentický odkaz nám dnes umožňuje nahliadnuť do osobného života Gustiho Popoviča a jeho vzťahu k rodine.
Návrat domov a tragický koniec
Gusti Popovič sa z Ameriky vrátil na Slovensko pred vypuknutím druhej svetovej vojny. Zarobené peniaze investoval do nákupu lesov a polí, aby mohol v rodnej dedine gazdovať a zabezpečiť svoju rodinu. Jeho život však predčasne ukončila vojna. Keď sa front blížil k Vyšnému Slavkova, Gusti zahynul počas bombardovania. Ako opisuje jeho pravnuk Jaroslav Žďára, Gusti vyšiel z pivnice, aby sa vrátil do domu, no cestou ho zasiahla črepina z granátu. Jeho život, ktorý bol symbolom tvrdej práce a túžby po lepšom živote, tak tragicky skončil v posledných dňoch vojny.
Hoci dom, v ktorom Gusti Popovič žil, už neexistuje v pôvodnej podobe, jeho potomkovia si ho pamätajú a starajú sa o jeho odkaz. V obci Vyšný Slavkov žije stále jediný vnuk Gustiho, Marek, a v Bratislave pôsobí jeho vnuk, známy výtvarník Ivan Popovič. Starostka obce Vyšný Slavkov, Viera Kašperová, informovala o plánoch obnoviť Gustiho pomník a vytvoriť pamätnú tabuľu, ktorá by pripomínala jeho spojenie s legendárnou fotografiou. Na mieste, kde kedysi Gusti Popovič páliil vápno, mu jeho potomkovia už odhalili pamätnú tabuľu.
Odkaz Gustiho Popoviča v rodine a kultúre
Príbeh Gustiho Popoviča a jeho spojenie s ikonickou fotografiou rezonuje aj v jeho rodine. Jeho vnuk, Ivan Popovič, významný slovenský výtvarník, ilustrátor, publicista a priekopník animovaného filmu na Slovensku, sa k téme legendárnej fotografie vyjadril nasledovne: „Svojho času som sa zaveril, že už sa k tejto téme nikdy nevrátim. Priebežne sa mi totiž ozývalo (a ešte i teraz občas ozve) množstvo známych i celkom neznámych ľudí.“ Ivan Popovič si spomína na moment, kedy prvýkrát uvidel fotografiu v Rakúsku po páde železnej opony v roku 1989. „Vo veľkom obchodnom dome, kde som si šiel kúpiť niečo od smädu, som nad schodiskom uvidel velikánsku fotografiu. Na kovovej konštrukcii budúceho mrakodrapu, vysoko nad mestom New York, sedelo jedenásť chlapíkov, robotníkov, práve asi mali obedňajšiu pauzu. A potom mi svitlo. Tú fotku som už niekde videl.“ Po príchode domov našiel v rodinnom albume pohľadnicu, na ktorej bol jeho starý otec, Gusti.
Gustiho rodina si udržiava tradíciu šachovej hry, ktorú sa naučil od svojho otca Gustiho, ktorý ju zasa pravdepodobne pochytil počas dlhých ciest loďou z Hamburgu do New Yorku. Táto drobná rodinná tradícia symbolizuje pretrvávajúce spojenie s Gustim, aj keď ho Ivan Popovič osobne nepoznal, keďže sa narodil až po jeho smrti. Napriek tomu, že sa k fotografii často hlásia aj iné národnosti, pre rodinu Popovičovcov je Gusti vždy tým prvým a jediným Slovákom na tomto ikonickom zábere.
Príbeh Gustiho Popoviča je príkladom toho, ako sa obyčajný životný príbeh jedinca môže vďaka historickým udalostiam a umeniu stať súčasťou svetového kultúrneho dedičstva. Jeho fotografia nie je len svedectvom o ťažkej práci robotníkov v minulosti, ale aj o odhodlaní, rodinných väzbách a o tom, ako aj jeden moment zachytený na fotografii môže pretrvať generácie a spájať ľudí naprieč časom a priestorom.
Fotograf Charles C. Ebbets a jeho práca
Charles Clyde Ebbets bol americký fotograf, ktorý sa preslávil najmä vďaka ikonickej fotografii "Obed na vrchole mrakodrapu". Jeho kariéra začala už v ôsmich rokoch, kedy dostal svoj prvý fotoaparát. Vzhľadom na finančnú situáciu sa po desiatom ročníku školy rozhodol vycestovať do Montgomery, Alabama, kde pôsobil ako novinár. Počas svojich ciest sa venoval rôznym profesiám, bol pretekárom, rybárom, pilotom či wrestlerom. Vrcholné obdobie jeho kariéry sa odohralo práve v roku 1932, kedy vznikla spomínaná fotografia. V tom roku Ebbets pracoval výlučne na projekte Rockefellerovho centra, kde jeho úlohou bolo vytvoriť fotografie, ktoré by pomohli zvýšiť povedomie a prenájom centra v náročnom ekonomickom období. Jeho schopnosť zachytiť dramatické a zároveň autentické momenty z prostredia stavby prispela k jeho sláve a k nesmrteľnosti fotografie, ktorá dodnes fascinuje milióny ľudí po celom svete.
Rockefellerovo centrum a jeho história
Rockefellerovo centrum je rozsiahly komplex jedenástich komerčných budov v centre Manhattanu v New Yorku, medzi Piatou a Šiestou alejou. Jeho výstavba prebiehala v rokoch 1930 až 1939 a stala sa jedným z najvýznamnejších architektonických projektov svojej doby. Srdcom komplexu je 70-poschodová budova dnes známa ako GE Building (pôvodne RCA Building), ktorá v čase svojej dokončenia v roku 1933 bola jednou z najvyšších budov na svete.
Výstavba Rockefellerovho centra bola ambicióznym projektom, ktorý zamestnal tisíce robotníkov a stal sa symbolom americkej húževnatosti a inovácií počas Veľkej hospodárskej krízy. Komplex bol navrhnutý v štýle art deco a stal sa centrom obchodu, kultúry a zábavy. Okrem kancelárskych priestorov zahŕňa aj obchody, reštaurácie, divadlá a slávne klzisko, ktoré je obľúbenou atrakciou počas zimných mesiacov. Rockefellerovo centrum je dnes nielen významnou turistickou destináciou, ale aj dôležitou súčasťou panorámy New Yorku a svedectvom o architektonických a inžinierskych úspechoch 20. storočia.
Vplyv fotografie na kultúru a dedičstvo
Fotografia "Obed na vrchole mrakodrapu" nie je len historickým dokumentom, ale aj významným kultúrnym artefaktom. Jej univerzálnosť spočíva v zobrazení obyčajných ľudí v neobyčajnej situácii, ktorá symbolizuje ľudskú odvahu, spoluprácu a túžbu po napredovaní. Táto fotografia sa stala inšpiráciou pre umelcov, spisovateľov a filmárov a jej motívy sa objavujú v rôznych formách umenia.
Pre Slovákov má fotografia osobitný význam, keďže jedným z hlavných aktérov je Gusti Popovič. Jeho príbeh dodáva snímke ľudskú dimenziu a pripomína nám dôležitosť zachovania národnej identity a kultúrneho dedičstva. Aj keď sa dnes k fotografii hlásia ľudia z rôznych kútov sveta, pre Slovensko zostáva Gusti Popovič symbolom slovenskej pracovitosti a húževnatosti, ktorá sa presadila aj ďaleko za hranicami vlasti.
Vďaka snahám potomkov Gustiho Popoviča a miestnych samospráv sa dnes jeho odkaz dostáva do povedomia širšej verejnosti. Obnovenie pamätníkov a informačných tabúľ nielenže pripomína jeho životný príbeh, ale zároveň slúži ako pripomienka na dôležitosť histórie a na to, ako aj jeden jedinec môže zanechať nezmazateľnú stopu v dejinách. Fotografia "Obed na vrchole mrakodrapu" tak naďalej žije, nie len ako umelecké dielo, ale aj ako príbeh o slovenskom pracovitom človeku, ktorý sa stal súčasťou svetovej histórie.
tags: #gusti #popovic #narodenie