Ako správne navigovať obdobím pred puberty a pubertou u 10-ročného dieťaťa

Prechod do predpubertálneho obdobia je pre väčšinu rodičov náročné. Deti začínajú byť silne ovplyvňované túžbou po rešpekte od skupiny vrstovníkov, a to je často v rozpore s pravidlami, ktoré im rodičia stanovujú doma. Tesne pred pubertou a počas nej je dôležité pre deti postupné odputávanie od rodičov. V tomto období sa učia nezávislosti. Potrebujú priestor na skúmanie, aby objavovali samých seba a budovali si vzťahy aj mimo rodiny. Úlohou rodičov počas týchto rokov je postupné rozširovanie hraníc. Každé dieťa je iné a tempo, akým sa budú deti od rodičov odputávať, závisí od ich zrelosti a vyspelosti. V tomto období sa v deťoch nachádzajú protichodné túžby - v jednej chvíli chcú byť už dospelé a vzápätí chcú, aby ich niekto chránil, upokojoval a bral opäť ako deti. Preto je veľmi dôležité vedieť v deťoch neustále „čítať“, aby rodičia vycítili, kedy ich privinúť k sebe a kedy nechať ísť po svojom.

Rozpoznajte, čo je normálne: Emocionálne zmeny a správanie

Nástup puberty prináša deťom emocionálne zmeny a tiež zmeny správania, ktoré môžu prekvapiť nielen deti, ale aj rodičov. V tomto období je dobré si uvedomiť, že čo sa dospelým môže javiť ako drzé a bezohľadné, býva často typickým predpubertálnym a pubertálnym správaním. Detský vzdor je prirodzenou súčasťou vývoja dieťaťa. Ide o obdobie, keď si dieťa začína uvedomovať svoju vlastnú autonómiu a snaží sa presadiť svoju vôľu. Najčastejšie sa prejavuje medzi druhým a štvrtým rokom života, ale môže sa vyskytnúť aj v neskoršom veku. U starších detí môže byť vzdor spôsobený rôznymi faktormi, ako napríklad snahou o nezávislosť, hľadaním identity, stresom a tlakom, nedostatkom pozornosti či nezvládnutými emóciami. Vzdor sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi, ako napríklad odmietanie plniť príkazy, hádky a argumentovanie, záchvaty zlosti, pasívny odpor či zámerné provokovanie.

Pochopenie pocitov detí v predpubertálnom a pubertálnom veku

Je dobré, keď rodičia aspoň približne vedia, ako sa cítia ich deti, keď nemajú dobrú náladu. Charakteristiky obdobia 9 až 12 rokov zahŕňajú objavovanie vlastnej autonómie, túžbu po samostatnosti zameranú na psychickú oblasť. Hnev slúži ako príprava na odlúčenie, kedy sa dieťa podvedome pripravuje na to, že čoskoro sa od rodičov osamostatní. Dieťa má silnú potrebu byť členom nejakej partie, zapadnúť. Preto je ideálne, ak je súčasťou športového tímu, hudobného zboru či skautského oddielu. V tomto veku nastupuje aj túžba po pochopení sveta, kultúry, v ktorej žije, s miliónom otázok o fungovaní vecí, vzťahov, prírody. Dieťa je v tomto období „vedcom v plienkach”, s potrebou o všetkom diskutovať a vyjednávať, čo si tým cibrí kritické myslenie, schopnosť argumentovať a presadzovať svoje názory.

11-13 ročné deti potrebujú viac voľnosti a samostatnosti

Kým boli vaše deti malé, riadili ste im celý život. V každej chvíli ste presne vedeli, čo robia. Poznali ste všetkých ich kamarátov, organizovali ste im časový rozvrh, pripravovali ste im jedlo a oblečenie. Vo veku 11-13 rokov sa všetko zrazu mení. Deti sa začínajú od rodičov odťahovať a trávia čas aj mimo domova. Dovoľte im samostatne sa rozhodovať. Ak dovolíte deťom v tomto veku robiť vlastné rozhodnutia, pomôžete im stávať sa samostatnými. Môžete im dopriať voľnosť v oblasti účesu, obliekania, míňania vreckového alebo zariadenia v izbe. Deti túžia po tom, aby si mohli slobodne vytvoriť priestor, ktorý odráža ich osobnosť. Je niekedy naozaj ťažké zakryť podráždenosť, keď uvidíte pomaľované steny a polepené plagáty, ale po rokoch sa dá izba zmeniť. Radšej im dovoľte, nech sa realizujú. Deťom treba dať príležitosť rozhodovať sa v takých veciach, v ktorých, keď urobia chybu, nepôjde o nič vážne.

Vzťahy s kamarátmi a virtuálny svet

Túžia byť s kamarátmi. V dnešnej dobe táto veková skupina detí trávi veľa času vzájomnými rozhovormi cez telefón, komunikujú tiež prostredníctvom sociálnych sietí. Príťažlivosť toho celého spočíva v tom, že si niečo plánujú samostatne bez rodičov. Keď sa rodičia snažia vyzvedať, stretnú sa len s tajnostkárstvom. V tomto období je to však normálne správanie, pri ktorom sa učia robiť vlastné rozhodnutia.

Ovplyvňujú sociálne médiá negatívne duševné zdravie tínedžerov?

Presuňte na deti viac zodpovednosti a naučte ich zručnostiam

V tomto období sa deti sústreďujú hlavne na seba. Aby sa z detí nestali sebci, je dobré ich postupne poverovať rôznymi povinnosťami, ktoré súvisia so starosltivosťou o iných. Je dobré starať sa aj o potreby iných a nielen vlastné. Mnoho odborníkov tvrdí, že z rodičov sa stávajú „vrtuľníky“, ktoré neustále krúžia nad deťmi a pomáhajú im pri riešení aj tých najbanálnejších problémov. Dieťa tak nemá dosť priestoru na sebarealizáciu, na učenie sa nových vecí a vyrovnávanie sa s prekážkami. Nechajte svoje dieťa trochu sa osamostatniť. Naučte ho zručnosti, ktoré môže vykonávať samo a za ktoré bude mať zodpovednosť.

Domáce práce: Pranie, príprava ľahkého jedla či ošetrenie menšieho zranenia. To všetko a ešte oveľa viac by mali desaťročné deti zvládnuť.
Záhradkárčenie: Každé dieťa asi nebude záhradkárom. Dokáže však lopatkou vyhĺbiť malú jamu, naliať do nej vodu a zasadiť rastlinu.
Manuálna práca: Nebojte sa zveriť svojim deťom manuálnu prácu. Nechajte ich, nech vás pri práci najskôr sledujú a potom nech si niečo z nej pod vaším dohľadom vyskúšajú.
Pomoc v kuchyni: Vyzývajte deti, aby vám pomáhali v kuchyni. Naučte ich, ako si pripraviť cereálie s mliekom či jednoduchý chlieb s maslom a zeleninou, prípadne toast.
Písanie listov: Aj keď mnohí z nás už klasickú poštu nepoužívajú, písanie listov naučí deti hneď niekoľkým zručnostiam.
Upratovanie: Umývanie kúpeľne môže znieť ako špinavá práca, ale dieťa ňou môže ľahko prispieť k chodu domácnosti a získať pocit zodpovednosti.
Orientácia v teréne: Každý z nás má v mobile GPS. Pre základnú orientáciu dieťaťa je však veľmi dôležité vedieť čítať mapu a pohybovať sa podľa nej.
Finančná gramotnosť: Učte dieťa byť šikovným spotrebiteľom už odmalička. Vyžaduje to prax, preto to netreba odkladať.

Stanovenie primeraných hraníc a pravidiel

To, že dáte deťom väčšiu voľnosť, ešte neznamená, že by ste nemali trvať na primeraných hraniciach. Pri stanovení hraníc je lepšie začať prísnejšie a neskôr, keď deti dokážu, že sa im dá dôverovať, rozšírte im privilégiá. Ak sa správajú dobre, pochváľte ich a pridajte im ešte viac voľnosti. Môže ich to motivovať k ďalším pozitívnym krokom. Pre túto vekovú skupinu je mimoriadne náročné stanoviť primerané hranice. Je ťažké vedieť, čo je správne. Najlepšou cestou, ako stanoviť správne hranice, je často sa s deťmi rozprávať o hraniciach, ktoré ste im stanovili. Rozprávajte sa tiež o ich snoch a túžbach, aby ste im prehnane nezakazovali niečo, po čom naozaj veľmi túžia, pretože by mohli ostať zatrpknuté. Ak veľmi túžia po nejakom dobrodružstve po dôkladnom rozhovore a stanovených podmienkach, dovoľte im aspoň niečo zo snov zrealizovať.

Pravidlá musia byť jasné a zrozumiteľné: Dieťa musí vedieť, čo sa od neho očakáva a aké sú dôsledky nedodržania pravidiel. Pravidlá musia byť konzistentné: Rodičia musia byť jednotní v dodržiavaní pravidiel a nemali by robiť výnimky. Zapojte dieťa do tvorby pravidiel: Ak sa dieťa podieľa na tvorbe pravidiel, bude ich s väčšou pravdepodobnosťou dodržiavať. Dôsledky nedodržania pravidiel musia byť primerané: Trest by mal zodpovedať previneniu a mal by byť vykonaný bez zlosti a ponižovania. Dodržujte slovo: Ak dieťaťu niečo sľúbite, musíte to aj dodržať.

Vyhnite sa rozmaznávaniu a podporene nezávislosti

Rodičia rozmaznávajú svoje deti z najrôznejších dobre mienených dôvodov a často si to vlastne ani nepripúšťajú. Radi robíme radosť našim deťom a chceme im vytvoriť šťastné spomienky. Chceme, aby výlety do obchodov a reštaurácií boli príjemným zážitkom. Navyše, vzdať sa je často oveľa jednoduchšie ako povedať nie. Mnohí rodičia sa tiež cítia vinní za čas, ktorý trávia preč od svojich detí najmä kvôli práci. Je to pochopiteľné. Keď máte len pár hodín denne na to, aby ste boli so svojimi deťmi, nechcete im pokaziť zábavu. Nie je nič zlé na tom, ak svojmu dieťaťu občas kúpite malú hračku alebo ho vezmete do zoo. Vašou úlohou je posilniť dobré správanie, nie zlé. Ale príliš často sa to deje naopak. Svojim deťom robíte hroznú medvediu službu, ak si budú namýšľať, že celý svet sa točí len okolo nich.

Rozmaznané dieťa je hanlivý výraz pre deti, ktoré sa správajú sebastredne, nedospelo. Toto správanie vyplýva zo spôsobu, akým sú a/alebo boli vychovaní. Vyplýva to „zo zlyhania rodičov pri presadzovaní konzistentných, veku primeraných limitov,“ píše Americká akadémia pediatrov. A mnohé rozmaznané deti sú opísané ako „rozmarné“, „sebecké“ a/alebo „narcistické“. Byť a/alebo konať sebecky, t.j. rozmaznané deti si myslia, že svet sa točí okolo nich.

Nesnažte sa vyhovieť všetkým jeho požiadavkám. Rozmaznané deti nevedia čeliť sklamaniu. Sú totiž zvyknuté, že dostanú všetko, čo chcú. Ale skôr či neskôr narazia na realitu a sklamanie príde. Niečo sa im nepodarí, niekto im ublíži, nebudú sa s ním všetci chcieť kamarátiť, v škole dostanú zlú známku… Je dôležité naučiť ich, že nie vždy sa bude svet točiť len podľa nich a že chyby patria k životu.

Pozor na nenaplnené vyhrážky. Najprv sa vyhrážame, potom to stiahneme a dieťa aj napriek tomu, že hnevalo, nie je nijako potrestané. Častý scenár v mnohých rodinách, ktorého výsledkom je jediné - dieťa sa našich vyhrážok prestane báť. Je veľká chyba svoje sľuby nedodržať, aj keď to znamená ďalšiu scénu. Najlepšie je naučiť ho niesť následky svojho správania ihneď, aby pochopilo, za čo má trest a aké budú dôsledky jeho nesprávneho konania.

Nedovoľte dieťaťu všetko a všetkých riadiť. Skáče často dospelým do reči a vynucuje si pozornosť? Určuje, na čo sa bude celá rodina dívať v televízii? Nechá sa prehovárať, aby urobilo to, čo je potrebné? Očakáva, že na každú jeho potrebu bude rodič okamžite reagovať a iba kladne? V tom prípade je najvyšší čas uvedomiť si, že takto to ďalej nejde, inak sa rozmaznané dieťa celkom vymkne spod kontroly. Musíme sa naučiť hovoriť nie a dieťaťu stanoviť jasné pravidlá a hranice.

Komunikácia a budovanie vzťahu ako kľúč k úspechu

Výchova, ktorá zahŕňa len tresty, podkopáva vzťah medzi dieťaťom a rodičom, a tak je dieťa menej motivované spolupracovať. A okrem iného tresty deťom nepomáhajú učiť sa pracovať s emóciami, a tak nemajú ani vnútornú sebadisciplínu. Naopak deti, ktoré neboli trestané, ale namiesto toho boli láskyplne vedené k náprave a riešeniu problémov, si veľmi skoro rozvíjajú vnútornú disciplínu a silný zmysel pre morálku.

Dajte si záväzok, že budete pre dieťa vzorom a budete hovoriť rešpektujúcim tónom: Ak kričíte, tak to už radšej nerobte. Deti strácajú rešpekt k rodičom, ktorí kričia. Ich vplyv takto slabne.
Sústreďte sa na posilnenie vzťahu: Dbajte na to, aby ste každý deň strávili nejaký čas s každým dieťaťom zvlášť, v ktorom budete predovšetkým počúvať. Pokúste sa na dieťa napojiť cez nejakú jeho záľubu. Napríklad s ním počúvajte jeho obľúbenú hudbu alebo sa spolu venujte nejakému športu.
Namiesto poučovania používajte otázky: Otázky fungujú oveľa lepšie ako poučovanie. „ A ako myslíš, že by to potom dopadlo, keby si sa bol zachoval ináč?“
Zamerajte sa na to, aby ste dieťa učili opravovať chyby: Bojíte sa, že vaše dieťa nebude chcieť niesť zodpovednosť? Predstavte mu koncept nápravy. Pýtajte sa vášho dieťaťa, čo môže urobiť, aby napravilo situáciu. Napríklad, ak povie niečo škaredé svojej sestre, bude musieť niečo urobiť pre nápravu ich vzťahu.
Prestaňte dieťa chrániť pred prirodzenými dôsledkami: Keď sa o svoje dieťa bojíme, často zasiahneme, aby sme ho ochránili pred prirodzenými dôsledkami. Ak si teda dieťa zabudlo priniesť oblečenie na telesnú výchovu, možno nepôjde na súťaž vo volejbale. Pomôžete mu len v tom, že spolu vymyslíte spôsoby, ako si v budúcnosti nič nezabudnúť.
Buďte láskaví, ale pevní: Predpokladajte, že vaše dieťa vás bude testovať, či veci myslíte vážne. Zostaňte prívetiví, ale neustále trvajte na hraniciach. Ak ste sa doteraz spoliehali na tresty viac ako na podporu vnútornej disciplíny, môže to chvíľu trvať (týždne alebo možno aj mesiace), kým si dieťa na nové prístupy zvykne. Po určitej dobe sa určite spoločne k úspechu dopracujete. Tento prechod si vyžaduje čas a trpezlivosť.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc?

Ak sa vám nedarí zvládnuť vzdorovité správanie dieťaťa a máte pocit, že situácia sa zhoršuje, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc. Je dôležité, aby sa rodičia zamysleli nad svojím vlastným správaním a zvážili, či neprispievajú k vzdorovitému správaniu dieťaťa. Ste pre dieťa dobrým vzorom? Deti sa učia napodobňovaním správania dospelých. Ak sa rodičia správajú agresívne alebo neúctivo, dieťa sa môže správať rovnako. Máte nereálne očakávania? Snažte sa mať realistické očakávania voči dieťaťu a nezabúdajte, že je to len človek, ktorý má právo robiť chyby. Ste dostatočne trpezliví? Výchova detí si vyžaduje veľa trpezlivosti a pochopenia. Snažte sa byť trpezliví a nevzdávajte sa pri prvých neúspechoch. Staráte sa o seba? Ak sú rodičia vyčerpaní a vystresovaní, je pre nich ťažšie zvládať náročné situácie.

Je dôležité si uvedomiť, že výchova detí je náročná cesta plná výziev a prekvapení. Cieľom je vychovať vyrovnanú, zodpovednú a samostatnú osobnosť, ktorá dokáže čeliť výzvam života.

tags: #je #mozne #prevychovat #10 #rocne #dieta