Narodenie svätého Jána Krstiteľa: Prorok, Predchodca a Dar pre Svet
Cirkevný kalendár je plný spomienok na významné udalosti a osobnosti kresťanských dejín. Medzi nimi sa nachádzajú mučeníctva, ekumenické koncily, zázraky a dokonca aj prírodné katastrofy. Avšak len tri narodenia sú v liturgickom kalendári oslavované ako slávnosti - najvyššia kategória sviatku: narodenie Panny Márie, narodenie Ježiša Krista a narodenie svätého Jána Krstiteľa. Zatiaľ čo väčšina svätých si pripomína v deň svojej smrti, ktorý je oslavou ich života, diela a vstupu do večnosti, oslava narodenia je niečím iným. Je to oslava samotného daru, ktorým daný človek bol pre svet ešte predtým, ako sa vôbec nadýchol vzduchu. Oslavujeme ľudí len preto, že sú.
Výnimočnosť narodenia sv. Jána Krstiteľa
Oslava narodenín je všeobecne vzaté zvláštny zvyk. Nikto si predsa nemohol zvoliť, že sa narodí. Je to oslava niečoho, na čo nemáme zásluhu. O to zvláštnejšie sa môže zdať oslavovať narodenie niekoho, kto už zomrel. V Cirkvi sa „oslavy narodenín“ konajú len v prípade, že v dejinách sa stalo niečo výnimočné. Pri narodení Panny Márie si pripomíname prvú osobu, ktorá bola počatá bez dedičného hriechu. Na Vianoce oslavujeme narodenie nášho vteleného Pána a spásu, ktorú priniesol. Prečo je teda narodenie Jána Krstiteľa pre Cirkev také významné, že si ho pripomíname ako slávnosť? Existujú tri kľúčové dôvody: jeho úloha ako posledného a najväčšieho proroka, zázračný charakter jeho narodenia a jeho životné dielo volania k pokániu a krstu. Týmito tromi spôsobmi si uctievame svätca, ktorý si svoje narodenie ani poslanie nevybral a nebol počatý nadprirodzeným spôsobom.
Posledný a najväčší z prorokov
Po prvé, Ján Krstiteľ je posledný a najväčší z prorokov. Sám Kristus povedal, že „medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nik väčší ako Ján Krstiteľ“ (Lk 7,28). Bol posledným človekom, ktorý prorokoval príchod Mesiáša a volal k pokániu. Po stáročia Boh pripravoval svet skrze Izraelitov na spásu ľudstva. Ján je posledným článkom v reťazci veľkých mužov a žien, ktorí obracali srdcia späť k Bohu. V tomto kontexte je potrebné spomenúť aj proroctvo z knihy Malachiáš, poslednej starozákonnej prorockej knihy: „Hľa, ja vám pošlem proroka Eliáša, skôr než príde Pánov deň, veľký a hrozný. A obráti srdce otcov k synom a srdce synov k ich otcom, aby som neprišiel a neudrel zem kliatbou“ (Mal 3, 23 - 24). Veriaci Židia sa domnievali, že Eliáš príde pripraviť cestu Mesiášovi. Mnohí považovali Jána za „Eliáša“, naplnenie tohto proroctva, ktorý všetkým predpovedal príchod Krista.
Zázračný charakter narodenia
Po druhé, jeho narodenie bolo do istej miery zázračné. Anjel sa zjavil Zachariášovi a oznámil mu narodenie syna, ktorý bude veľký pred Pánom. Napriek Zachariášovmu veku a neplodnosti jeho manželky Alžbety sa im narodí dieťa, ktoré má priviesť mnohých Izraelitov späť k Bohu. Na rozdiel od narodenia jeho príbuzného, Ježiša Krista, ktoré sa udialo o šesť mesiacov neskôr, Ján bol počatý prirodzeným spôsobom. Zázrak spočíval v tom, že Boh odstránil Alžbetinu neplodnosť a že anjel túto udalosť ohlásil. Evanjeliový príbeh o Jánovom počatí a narodení, ktorý je biblickým základom tohto sviatku, sa nachádza v Lukášovi, 1. kapitola. Čítame, že Jánov otec Zachariáš bol kňazom „z Abiášovej kňazskej triedy“ (Lukáš 1, 5). Podľa vtedajšieho zvyku boli kňazi zapísaní do rôznych skupín alebo tried, ktoré sa striedali v službe v chráme po dobu dvoch týždňov. Zachariáš nechápal, ako je to možné, veď on aj jeho žena boli už v rokoch. Pre jeho neochotu uveriť mu anjel povedal: „Ale onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa toto stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia vo svojom čase“ (Lukáš 1, 20).
Augustín považoval Zachariášovu nemotu za symbol doby pred Kristom a odblokovanie nemoty považoval za obraz pominutia tejto doby. „Odblokovanie Zachariášovho hlasu pri narodení Jána má rovnaký význam ako roztrhnutie chrámovej opony pri ukrižovaní Krista,“ napísal. Evanjelium zaznamenáva ako Zachariášovu chválu Boha krásny hymnus, ktorý si našiel miesto v liturgii Východu i Západu. Tento hymnus, ktorému sa často dáva názov „Benedictus“ (podľa prvého slova jeho latinského prekladu), je z väčšej časti reťazou veršov zo žalmov a iných starozákonných textov. „Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud a vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida, svojho služobníka, ako odpradávna hovoril ústami svojich svätých prorokov, že nás oslobodí od našich nepriateľov a z rúk všetkých, čo nás nenávidia.“ V tomto bode sa hymnus začína konkrétne odvolávať na Jána. Opisuje ho - s tým, čo niektorí nazývajú jasnosť spätného pohľadu - ako proroka, predchodcu a kazateľa pokánia. „A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu a poučíš jeho ľud o spáse, že mu náš Boh z hĺbky svojho milosrdenstva odpustí hriechy.“
Slovo anatole, ktoré je vyššie preložené ako Východ, sa v našich hymnoch opakovane používa ako odkaz na Krista. Niekedy sa prekladá ako Úsvit, alebo ako Ten, ktorý vychádza. Počujeme ho vo vianočnom tropári („poznávať teba, Východ z výsosti“). Slovo anatole doslova znamená východ slnka a v širšom zmysle aj Východ (kde vychádza slnko). Invokuje obraz vychádzajúceho slnka, ktoré je obrazom Krista. On je úsvitom, východom slnka Božieho spásneho plánu pre nás. Tak ako východ slnka prináša prísľub nového dňa, zjavenie Krista prináša istotu, že Božie kráľovstvo je teraz blízko.
Dielo volania k pokániu a krstu
Napokon, Jánovo pôsobenie je nerozlučne späté s myšlienkou znovuzrodenia. Volal Izraelitov k pokániu a mnohých krstil - hoci iným spôsobom, než ako poznáme kresťanskú sviatosť. Jeho krst pripravoval svet na krst a znovuzrodenie, ktoré prinesie Kristus. V krste sme aj my znovuzrodení pre Krista. Ján svojím dielom pripravoval svet na tento zázrak. Hoci sám nemohol spôsobiť znovuzrodenie v Kristovi, podľa Božieho plánu mal prísť niekto po ňom, komu nebol hoden rozviazať remienok na sandáli. V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť príbeh o dvoch kameňoch v potoku, ktoré túžili po veľkom poslaní - chceli zdobiť nejaký vzácny predmet. Jedného dňa ich vylovil človek, ale iba ich strčil do krabice. To sa im nepáčilo, ale nič s tým nemohli urobiť. Po čase ich vybral a osadil ich - ale nie podľa ich predstáv, nevložil ich do žiadneho vzácneho daru. Okolo nich bol len cement a piesok a len trochu ich bolo vidieť. A tak sa rozhodli oslobodiť. Podarilo sa im to, ale keď pozreli hore - odkiaľ vypadli, zistili, že boli osadené v krásnej mozaike Ježiša Krista na stene kostola ako jeho oči.
Čo je krst vodou?
Bratia a sestry, Ján Krstiteľ, ktorého sviatok dnes slávime, bol poslaný, aby pripravil cestu a ohlásil príchod Mesiáša. Odpovedal na toto poslanie - prijal ho a naplno uskutočnil. A vďaka tomu sa stal veľkým človekom. V prvom rade to bola pokora. Aké významné postavenie mu Boh zveril! Má ohlásiť príchod Mesiáša a on to nevyužije vo svoj prospech. Jasne hovorí: „Ja nie som ten, za koho ma pokladáte.“ Ján je pravdovravný. Nebojí sa uznávaných predstaviteľov a nazýva ich hadím plemenom (porov. Mt 3, 7). Nemá strach ani z Herodesa, a keď videl jeho nemravný život, veľmi jasne a jednoznačne povedal: Nesmieš žiť s manželkou svojho brata (porov. Mt 14, 3-12). Nebál sa povedať slová pravdy, aj keď ho to stálo život. Dnes je pre nás sv. Ján Krstiteľ je ochotný za svoje presvedčenie trpieť a zomrieť. Nenárokuje si, aby ho Boh vyslobodil z väzenia. Nad vlastný život postavil starostlivosť o to, aby národ viedli morálni ľudia, ktorí nebudú svojím životom na pohoršenie. Zachoval vernosť pravde až do konca - keď mu sťali hlavu a keď ju sťatú priniesli z väzenia a podali Herodiade.
Historické korene sviatku
Nevieme, kde a kedy sa tento sviatok začal sláviť, ale spomína sa v spisoch východných i západných cirkevných otcov štvrtého a piateho storočia (svätí Ambróz, Augustín a Ján Zlatoústy). Najstaršia svätyňa Predchodcu v Ain-Kareme, domove jeho rodičov Zachariáša a Alžbety, bola zničená počas povstania Samaritánov v piatom storočí proti byzantskej nadvláde. V šiestom storočí francúzsky koncil v Agde (506) vyhlásil tento sviatok za „prikázaný sviatok“ - čo neprekvapuje, ak berieme do úvahy úctu, ktorú samotný Kristus prejavoval Jánovi. Na Západe sa sviatok Narodenia sv. Jána Predchodcu uvádza už v najstaršom kalendári africkej cirkvi z 5. storočia. Svätý Augustín vo svojej homílii na tento deň hovorí: „Cirkev slávi Jánovo narodenie ako niečo sväté. Kým medzi svätými Otcami niet ani jedného, ktorého narodenie by sme oslavovali, Jánovo narodenie slávime a slávime aj narodenie Kristovo.“ Svätý Augustín ešte neuvádza sviatok Narodenia Panny Márie, lebo v tom čase sa ešte neslávil.
Tropár k sviatku hovorí: „Prorok a Predchodca Pánov, nie sme schopní dôstojne ťa osláviť, hoci ťa vrúcne uctievame.“ Kondák dodáva: „Dnes neplodná rodí Kristovho predchodcu, ktorý je splnením všetkých proroctiev. On v Jordáne pokrstil Krista, ako to predpovedali Písma.“
Ján tvorí akési rozhranie medzi dvoma zákonmi, Starým a Novým. Veď sám Pán svedčí, že je istým medzníkom: „Zákon a Proroci sú až po Jána Krstiteľa.“ Vo svojej osobe teda predstavuje Starý a ohlasuje Nový. Pretože predstavuje Starý, rodí sa z dvoch starcov, a pretože ohlasuje Nový, je už v živote matky vyhlásený za proroka. Ešte sa nenarodil a už sa radosťou zachvel v matkinom lone pri príchode svätej Márie. Už tam mal poslanie, poslanie skôr, ako sa narodil. Ukazuje sa, čí bude predchodca, skôr, ako by ho on videl. Sú to božské veci a presahujú mieru ľudskej krehkosti. Napokon sa narodí, dostáva meno a rozväzuje sa otcov jazyk. Zachariáš mlčí a stráca hlas, až kým sa nenarodí Ján, Pánov predchodca, a vtedy sa mu hlas vráti. Čo iné znamená Zachariášovo mlčanie, ako tajomné proroctvo, pred Kristovým kázaním istým spôsobom skryté a uzavreté? Otvorí sa pri jeho príchode, stane sa jasným, keď príde ten, ktorého predpovedalo. Otvorenie Zachariášovho hlasu pri Jánovom narodení je to isté, čo roztrhnutie opony pri Kristovej smrti na kríži. Keby bol Ján zvestoval seba samého, Zachariášove ústa by sa neboli otvorili. Jazyk sa rozväzuje, lebo sa rodí hlas. Lebo keď už Ján zvestoval Pána, opýtali sa ho: „Kto si ty?“, odpovedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti.“ Ján bol hlas. Ale Pán bol „na počiatku Slovo“.
Kľúčové črty pre dnešné naplnenie poslania
Dnes je pre nás sv. Ján Krstiteľ vzorom. Tak ako mal svoje poslanie Ján Krstiteľ, tak ho máme aj my. Ak ho však chceme splniť, potrebujeme črty, ktoré mal predchodca Ježiša Krista. Aj my musíme byť v prvom rade pokorní. Ako tie „kamene“, ktoré som spomínal v úvode a ktoré túžili po veľkom poslaní, boli pokorné a prijali poslanie, na ktoré ich staviteľ chcel použiť, po čase by zistili, že sú na pravom mieste. Boh ich použil na krásne dielo. To isté sa môže stať aj nám. Musíme si všetci priznať, že v dnešnej dobe sa akosi bojíme pokory. Pokora však nie je podriadenosť voči ľuďom, ale voči Bohu. To, že sme pokorní, neznamená, že máme nízke sebavedomie. Vieme, že v živote sú len dve cesty: cesta pýchy alebo cesta pokory. Keď prídeme do cieľa cesty pýchy, nevidíme nič iné, iba nenávisť k ľuďom, Bohu, viere, ale aj k sebe samému. V cieli cesty pokory nás čaká láska k ľuďom, Bohu a k sebe samému. Je len na nás, čo si vyberieme. Pokore sa v živote treba učiť. V pokore je veľkosť malých skutkov, ktoré konáme s čistým srdcom a láskou. Človek, ktorý sa dá viesť cestou pýchy, je naoko úspešný a naoko vedie „úžasný“ život, ale v skutočnosti je nespokojný, nervózny, podráždený… Zdanlivo mu nič nechýba, ale stále cíti prázdnotu.
Ján zachoval pravde vernosť. My dobre vieme, že povedať vždy pravdu je ťažké. Dôvod, prečo tak mnohokrát neurobíme, je strach - bojíme sa, že by sme mohli stratiť priateľov, chceme v ich očiach „ostať dobrými“. V skutočnosti ich klameme a ubližujeme im. Pravda, ktorú hlásal Ján Krstiteľ, bolela v minulosti a bolí aj dnes. Dnes si neprávosť a hlúposť vieme pekne v celej Európe obaliť do pozlátky nezmyselných zákonov, avšak nepravda ostane stále nepravda. Aj keď tisíce ľudí budú vyhlasovať niečo falošné za pravdu, neznamená to, že sa to pravdou stane. Ján zomrel kvôli pravde. A aj dnes mnoho ľudí platí vysokú cenu za to, že zastávajú pravdu. Nebojme sa v živote ísť proti nepravde, falošnosti a klamstvu hlavne vtedy, keď nám ponúkajú „sladké odmeny“, ktoré sú len zvrátenými a pokrivenými hodnotami.
Bratia a sestry, mnohokrát aj my ako tie „kamene“ v živote túžime po veľkom poslaní. K tomu, aby sme ho správne uskutočnili, potrebujeme žiť v pokore a v pravde.
Ďalšie sviatky spojené so sv. Jánom Krstiteľom
Okrem slávnosti Narodenia sv. Jána Krstiteľa (24. júna), Cirkev pripomína aj ďalšie významné udalosti spojené s jeho životom a uctievaním:
- Počatie sv. Jána Krstiteľa (23. septembra): Tento sviatok je zviazaný so sviatkom Zvestovania a Narodenia Ježiša Krista, lebo sa (na základe svedectva Svätého Písma) udialo šesť mesiacov pred počatím a narodením Ježiša Krista (Lk 1, 5-25). Nevýrazné svedectvá o existencii tohto sviatku pochádzajú už zo začiatku 4. storočia.
- Sťatie hlavy sv. Jána Krstiteľa (29. august): Sv. Ján Krstiteľ odišiel do púšte a neskôr vystúpil ako prorok. Hlásal príchod Božieho kráľovstva. Pokrstil Ježiša Krista. Herodes usúdil, že hnutie vyvolané Jánom je nebezpečné, preto dal Jána uväzniť. Jánov koniec urýchlila pasca Herodiady a jej dcéry. Ján bol sťatý a keď Herodiada dostala hlavu sv. Jána, dala ju zakopať na bezpečné miesto. Jánovo telo pochovali jeho učeníci. Dôkazy o tomto sviatku pochádzajú z 5. storočia.
- Prvé a druhé nájdenie hlavy sv. Jána Krstiteľa (24. február): Jana, žena Chúzu, Herodesovho správcu, vedela, kde je hlava sv. Jána Krstiteľa zakopaná, vybrala ju a pochovala na Olivovej hore. Po 300 rokoch, keď sa tam budoval chrám, sa hlava našla. Ostala na tom istom mieste a po čase sa na ňu zabudlo. Za čias Konštantína Veľkého prišli dvaja mnísi zo Sýrie do Jeruzalema na sväté miesto. Údajne sa im zjavil sv. Ján Krstiteľ a ukázal im miesto, kde sa nachádzala jeho hlava. Vykopali ju, no na spiatočnej ceste ju ľahkomyseľne dali jednému hrnčiarovi. Neskôr ju získal arián Eustach, ktorý ju zakopal v jaskyni blízko Emáuz. Na tomto mieste bol neskôr budovaný kláštor. Predstavenému sa zjavil sv. Ján Krstiteľ a ukázal mu miesto, kde je pochovaná jeho hlava. To sa stalo v roku 452 a je to považované za druhé nájdenie hlavy.
- Tretie nájdenie hlavy sv. Jána Krstiteľa (25. máj): V 8. storočí, v dobe obrazoboreckých bojov, odniesli hlavu sv. Jána Krstiteľa z Carihradu do Komany v Malej Ázii. V roku 857 ju znova našli a bola slávnostne prenesená do Carihradu. V čase križiackych výprav ju odniesol neznámy kňaz. V súčasnosti sa nachádza v chráme sv. Silvestra v Ríme.
- Zbor sv. Jána Krstiteľa (7. január): Tak je tomu aj deň po sviatku Bohozjavenia, kedy sa veriaci zhromaždili, aby si zvlášť uctili pamiatku Pánovho krstiteľa Jána.
tags: #kedy #je #narodenie #jana #krstitela #v