Kedy a ako zaradiť kravské, kozie, ovčie a rastlinné mlieko do stravy dieťaťa?
Aj vy ste sa už nad tým zamýšľali? Vášmu zvedavému, hladnému papkáčovi predstavujete tuhú stravu od 6 mesiacov - a vás vidí piť kozie, ovčie či kravské mliečko a snaží sa za ním načiahnuť. Odkedy môžu bábätká tieto mliečka a môžu piť aj rastlinné? V článku odpovedá aj detská lekárka a výživová poradkyňa.
Prvých 6 mesiacov života: Materské alebo umelé mliečko ako základ
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a ďalšie inštitúcie jednohlasne odporúčajú, aby bolo prvých 6 mesiacov života dieťaťa výlučne dojčené materským mliečkom. Materské mlieko je pre jeho črevnú mikroflóru, imunitu a celkovú výživu najvhodnejším pokrmom. Obsahuje oveľa viac ako len sacharidy (dôležité ako zdroj energie pre rast, telesné funkcie a formujúce metabolickú aktivitu črevnej mikroflóry), tuky (pre vývoj zraku a mozgu) a bielkoviny (stavebné kamene pre rast a vývoj). Ženské telo ho "vyrába" presne na mieru a prispôsobuje sa aktuálnym potrebám dieťaťa v rôznom veku. Preto WHO odporúča ďalej dojčiť deti aj po zavedení tuhej stravy minimálne do 2 a viac rokov života - podľa toho, ako to vyhovuje matke aj dieťaťu.
Materské mliečko obsahuje aj ďalšie vitamíny vrátane tých rozpustných v tukoch či vode, esenciálne minerály ako sodík, draslík, chlorid, vápnik, železo, zinok, meď, horčík a selén, dôležité hormóny a jednoducho bioaktívne látky a živé bunky, makro- aj mikroživiny podstatné pre správny vývoj imunity a optimálneho prospievania dieťaťa. Okrem toho je finančne nenáročné, má perfektnú teplotu, je zadarmo a kedykoľvek k dispozícii.
Podobne to platí aj o umelom mliečku ako najvhodnejšej alternatíve k materskému. Ak ste z rozličných dôvodov nemohli svoje dieťatko dojčiť, prvých 6 mesiacov života je dôležité podávať mu umelé mlieko, ktoré obsahuje všetko potrebné pre jeho výživu, správny vývoj a rast, imunitu a ako prevenciu mnohých ochorení.
A čo probiotiká a bábätká?
"Zdravé bábätko nepotrebuje umelé probiotiká. Najlepšie sú zastúpené v materskom mlieku, ovplyvnené sú aj stravou dojčiacej maminky. Pridávané sú aj do umelého mlieka. Probiotiká sú závislé na kmeňoch baktérií, každá má iný význam (koliky, zápcha atď.). Treba vedieť zvoliť tie správne, nie je dobrý nápad s nimi len tak experimentovať," upozornila výživová poradkyňa Ing. Silvia Tylš.
6. mesiac veku: Stále materské a umelé mliečko ako hlavný zdroj
Mamičky dostávajú odporúčanie, aby od 6. mesiacov veku zavádzali do jedálnička svojich bábätiek tuhú stravu. Faktom je, že niektoré detičky v tomto veku odmietajú iné ako mliečko umelé či materské, čo je úplne v poriadku. Riaďte sa svojím bábätkom a jeho preferenciami a ak si nie ste niečím istá, poraďte sa so svojou pediatričkou alebo pediatrom.
Detičky v tomto veku nepotrebujú papkať trikrát denne mimo umelého či materského mlieka a pre svoje malé žalúdky stačí menšie množstvo jedla - jednu-dve lyžičky. Sledujte, či je vaše dieťatko pripravené na tuhú stravu. Do prvého roka je aj tak najhlavnejším zdrojom potravy materské či umelé mlieko.
7.-8. mesiac veku: Začiatky s mliečnymi výrobkami a mliečkom v kaši
Od 6. mesiaca, no naši lekári a lekárky skôr odporúčajú od 7.-8. mesiaca veku, začnite so zavádzaním plnotučných mliečnych výrobkov. Medzi ne patria napríklad čisté, biele, neochutené a hlavne plnotučné jogurty (tuky sú potrebné aj ako zdroj energie aj pre vitamíny v nich rozpustné), bez pridaných cukrov, nesladené, bez aditív. O niečo neskôr môžete pridať aj pasterizované syry (nesolené). Netreba vám ani cukor, ani soľ.
„Pri zavádzaní bielkoviny kravského mlieka sa väčšinou zavedie tak, že si to mamy ani neuvedomia, a to vo forme mliečnej večernej kaše. Štandardne si to skôr uvedomia pri zavádzaní jogurtu, ktorý sa môže zaviesť po základných druhoch zeleniny a mäsa okolo 8. mesiaca, ale nie je chybou skôr ani neskôr. Potom sa pridávajú tvrdé syry a nakoniec mlieko do varenej stravy (chvíľu pred 1. rokom). Kozie mlieko sa zavádza taktiež väčšinou vo forme jogurtu,“ hovorí pediatrička Denisa Jaššová. „Čo sa týka mliečnych výrobkov, tie sú vhodné aj u dojčaťa od 7.-8. mesiaca, ale len tie z obchodu a nie zo salaša, pre možné riziko nákazy pri nedostatočnej pasterizácii. Pozor, nie sú však do roka vhodné na pitie, ale iba vo forme jogurtov alebo iných spracovaných mliečnych produktov.“
Aj výživová poradkyňa Ing. Silvia Tylš odporúča zamerať sa pri prvých príkrmoch práve na mliečne výrobky, konkrétne jogurty: „Počas prvých príkrmov zavádzame maslo a biele jogurty - nielen kravské, ale aj ovčie a kozie.“
9.-12. mesiac veku: Pohárik, mliečne výrobky a zmena v podávaní mlieka
Všeobecne sa odporúča detičkám do 9. mesiacov veku najskôr ponúknuť materské a umelé mliečko (v 8. mesiaci okolo 600 ml denne, v 10. mesiaci okolo 400 ml denne), až potom ponúknite rôzne druhy potravín. Dbajte na rozmanitosť stravy, ale nezabúdajte si odsledovať reakcie vášho bábätka na jednotlivé druhy potravín.
Od 10. mesiaca to spravte opačne - najskôr ponúknite tuhú stravu, až potom nechajte bábätko dojesť sa materským či umelým mliečkom. Pokračujte v ochutnávaní mliečnych výrobkov, aj niekoľko dní po sebe.
Samozrejme, ako pri všetkých potravinách, ktoré sa zavádzajú, je dôležité pravidlo 3 ku 1, teda zavádzať 3 dni po sebe 1 potravinu v menšom množstve pre odsledovanie prípadnej nežiaducej reakcie. Ak reakcia nie je, je možné potraviny podávať v plnej dávke,“ doplnila pediatrička. Jogurty môžete postupne pridávať aj k jedlám alebo do kaší, alebo naopak do jogurtu pridajte ovocie či avokádo.
Niektorí odporúčajú riadiť sa pravidlom “10 a viac” - teda nebojte sa ponúknuť v rôznej forme potravinu dieťatku 10 a viackrát, kým bude schopné ju akceptovať, doprajte im čas alebo na čas potravinu odložte a potom skúste znovu. Alebo ju vmixujte do inej potraviny, na ktorú je už zvyknuté (najmä ak sú detičky staršie).
Dojčenie a príkrmy
Pre neskoršie pitie mliečka podávajte spoločne pri jedle dieťaťu aj pohárik, aby sa naučilo z neho sŕkať a piť tekutinu - čistú prevarenú vodu. Stolujte spoločne ako rodina, aby vás dieťa videlo jesť to, čo chce vyskúšať aj ono samo.
Od 12. mesiacov veku: Kravské, ovčie a kozie mlieko ako plnohodnotná súčasť stravy
Klasicky sa živočíšne mlieka odporúčajú zavádzať do jedálnička detí po ukončenom prvom roku života. Teda nielen kravské, ale ak doma pijete celá rodina ovčie alebo preferujete kozie, tak tieto. Sú zdrojom mnohých vitamínov a minerálov, aj zdrojom tuku a ďalších látok. Odporúča sa opäť siahať po plnotučných, čistých, teda neochutených aj nesladených. Netreba cukor ani soľ.
ČO URČITE NIE: Detičkám do tohto veku ani neskôr nepatria na tanier kondenzované mlieka, sušené, práškové, ochutené, sladené.
Ako zavádzať ďalšie mliečne výrobky? Radí výživová poradkyňa
Ako ďalej s ďalšími mliečnymi výrobkami? „Po roku pridávame vybrané mliečne výrobky, kam patria fermentované produkty ako kefír či kyslá smotana. Zo syrov sú vhodné žervé, lučina, mozzarella a postupne vyzreté syry ako pecorino a parmezán. Kvalitná smotana príp. mlieko môžu byť použité do varenia, konkrétne do zeleninových jedál, napr. prívarkov či krémových polievok. Pitie mlieka pre deti nepovažujem za vhodné. Po 2 rokoch môžeme pridať tvaroh a bryndzu (nie skôr, keďže sa jedná o koncentrovanú živočíšnu bielkovinu, ktorá zaťažuje vyvíjajúce sa obličky, odhliadnuc od množstva soli). Vhodná je aj feta po prvom roku, ale tiež pozor na soľ. Vyhýbame sa sladeným mliečnym dezertom, ktoré narúšajú črevnú mikroflóru bábätka,“ odporúča ďalej poradkyňa Tylš.
Mlieko nie je tekutina, ale potravina
Mlieko aj po prvom roku života za „tekutinu“ nepovažuje ani detská lekárka Jaššová. Aká je teda optimálna denná dávka mliečnych výrobkov a mlieka? „Denná dávka mliečnych výrobkov sa rôzni podľa veku. U dojčiat do roka sa podáva mliečko stále „na požiadanie“ pri zavádzaní komplementárnej stravy. Medzi 1. a 2. rokom života to je aspoň 330 ml/denne, po 2. roku aspoň 125ml/denne. (150 ml mlieka = 100 ml jogurtu = 25 − 30 g syra). Mlieko na pitie treba brať ako potravinu, nie ako tekutinu. Do 3. roka života sú vhodné mliečne formuly pre batoľatá alebo plnotučné pasterizované mlieko,“ vysvetlila Jaššová.
Nenechajte preto malé detičky piť kravské či iné živočíšne mliečko vo veľkých množstvách. Na uhasenie smädu a doplnenie tekutín pre telo je najdôležitejšia čistá voda. „Veľké množstvo vypitého mlieka denne môže mať za následok neprospievanie či chudokrvnosť. Navyše to môže spôsobiť odmietanie inej pestrej tuhej stravy.“
Ako s umelým mliekom po zavedení bežného mlieka?
Na otázku nám odpovedala Ing. Tylš: „Umelé mlieko je nevyhnutná náhrada materského mliečka, pokiaľ nemá bábätko plnohodnotne pokryté živiny z jedálnička. Mylne sa interpretuje informácia, že je nevyhnutné ho podávať do konca prvého roka, či dokonca až 3. roka. Ak bábätko prospieva a prijíma všetky druhy živín vo forme príkrmov, je možné vysadenie umelého mliečka aj skôr ako v 1. roku. Toto je však najlepšie vždy riešiť po konzultácii so skúseným odborníkom či odborníčkou. Po prvom roku života však umelé mliečko u zdravého dieťatka nemá čo hľadať, nakoľko sa jedná o umelú potravinu a vytláča z jedálnička iné, dôležitejšie potraviny a často vedie k nejedáctvu, čo je častá téma dnešnej doby, ktorej sa venujem aj v mojej praxi.“
A čo rastlinné mlieka? Pre deti do 1. roka života radšej nie
Mnohé mamičky pri zavádzaní mliečka uvažujú dopredu o rôznych intoleranciách a alergiách, najmä ak sa nachádzajú aj v rodinnej anamnéze, alebo ním trpia samotné mamy. Na trhu sa totiž dajú nájsť rôzne alternatívy v podobe rastlinného mlieka. Hovoríme o ryžovom mliečku, sójovom, ovsenom, ale aj kokosovom, mandľovom, kešu mlieku. Sú pre deti do 1. roka vôbec vhodné?
„Rastlinné mlieka nie sú mlieka v pravom zmysle slova. Sú to priemyselne vyrábané nápoje, ktoré neobsahujú iba jednu zložku, ale aj rôzne stabilizátory, soľ, cukor, dochucovadlá, atď. Ak dieťa nemá reakciu, nie je v strave občasné podanie takéhoto rastlinného nápoja chybou, ale ani nevyhnutnosťou. Pokojne tieto druhy potravín môže prijímať v tuhom stave v pokrmoch, ako je ryža, ovsené vločky, sója, či mandle,“ povedala detská lekárka.
Do jedálnička najmenších však rastlinné mlieka zavádzať nutne nemusíte. „Všetky rastlinné mlieka sú priemyselne vyrábané a nie sú vhodnou alternatívou pre dojčatá do roka na zavedenie daného druhu potraviny, ale ani bezprostredne po zavedení. Čo sa týka rastlinných mliek po 1. roku života, tak by som ich dovolila, ale v jedálničku dieťaťa naozaj nie sú nevyhnutnosťou,“ doplnila.
Aj výživová poradkyňa Silvia Tylš hovorí o rastlinných mliekach ako náhrade za kravské či umelé mlieko až po prvom roku života. Dôležité však podľa nej je vybrať si to správne mlieko, pri kupovaných si dávať pozor na zloženie, vyhýbať sa cukru a iným pridaným látkam. Najlepšie je naučiť sa vyrobiť si ich doma zo základných surovín, čo nie je vôbec zložité. Naučiť sa to môžete aj v samotnom kurze poradkyne. „Rastlinné mliečka ale nie sú vhodné na priame pitie. Skôr na prípravu kaší, dezertov, do varenia a pečenia,“ upozorňuje ďalej.
Ako je to s kozím a ovčím mliekom?
Nad týmito druhmi mliečka možno uvažujete práve pre alergiu vášho dieťatka na kravské mliečko alebo intoleranciu. Upozorňujeme však, že výskumy ukazujú, že pokiaľ má vaše dieťatko alergickú reakciu na kravské mliečko, je pravdepodobné, že bude mať aj na napríklad kozie (ukázalo sa to u viac ako 90% detí s alergiou na kravské, hoci záleží na type alergie).
Do 12. mesiacov veku sa u detí ale vyhnite zavádzaniu kozieho a ovčieho mlieka rovnako ako kravského a nepasterizované, surové mliečko do jedálnička do 1. roka určite nepatrí. Jednak detský tráviaci systém nie je pripravený vysporiadať sa s toľkou náložou bielkovín, jednak nepasterizované mliečko môže obsahovať baktérie, ktoré môžu ohroziť zdravie vášho bábätka (varuje pred ním do jedného roka aj CDC, podľa americkej kliniky v Clevelande hrozia deťom napr. infekcie, sepsa, alergické reakcie, megaloblastová anémia - deficit vitamínu B9, hypoatrémia - nedostatok sodíka v krvi).
Kozie a ovčie mliečko však obsahujú predsa len laktózu (ale menej ako kravské), hoci majú viac bielkovín, o niečo viac tukov (plus viac vitamínov a minerálov ako vápnik, vitamín A, draslík, ale zase menej napr. vitamínu B12 a folátu - B9) a majú iné vlastnosti, teda môžu byť pre deti ľahšie stráviteľné - to však hovoríme o deťoch od 1. roka života. Určite sa o zavádzaní týchto typov mliečka poraďte so svojím pediatrom či pediatričkou alebo výživovou poradkyňou či poradcom.
Podľa Silvie Tylš aj detskej lekárky Jaššovej však kozie či ovčie pasterizované plnotučné výrobky môžete zavádzať už počas príkrmov. „Nepasterizované výrobky nie sú odporúčané pre deti do 3 rokov, avšak ich zdravotný benefit je výrazne vyšší. V prípade, že je dieťatko zdravé a máme overený zdroj výrobku, je možné v malom množstve zavádzať po prvom, skôr druhom roku života, určite nie skôr,“ varovala aj Tylš.
A čo polotučné a nízkotučné mliečka a výrobky?
Možno sa u vás doma plnotučné výrobky ani nevyskytujú a dávate prednosť tým polotučným a nízkotučným. Myslite na to, že čím menej tuku mliečko a mliečny výrobok obsahuje, tým viac obsahuje sacharidov. Tuk navyše deti potrebujú - ak im ale chcete predstaviť u vás doma sa nachádzajúce tieto potraviny, počkajte do minimálne 2. roku života dieťatka. Vtedy môže začať s konzumáciou polotučných mliečnych výrobkov a od 5. roka života sa odporúča začať s nízkotučnými.
Vápnik a dôležité vitamíny aj z iných zdrojov ako mlieko
A čo by ste ešte potrebovali vedieť? Rozpráva poradkyňa pre výživu Silvia Tylš: „V dnešnej dobe je pomerne častý jav intolerancie mliečnych výrobkov. V tomto smere je najdôležitejšia prevencia správnym stravovaním sa počas tehotenstva a zavádzania prvých príkrmov. V prípade problému je dôležité sa zamerať na ozdravenie trávenia, čomu sa bežne venujem v mojej praxi. Dôležité je však vedieť, že pre príjem vápnika nie sú mliečne výrobky v jedálničku nevyhnutné. Taký vápnik z brokolice sa vstrebáva lepšie ako ten z mlieka. Základ je poznať správnu skladbu jedálnička a vtedy sa mamičky nemajú čoho obávať. Tiež nie je nevyhnutné, aby dieťa prijímalo každý deň 1-2 porcie mliečnych výrobkov.“
V súvislosti s dojčenskými mliekami, aj keď v prvých mesiacoch života bábätka je dojčenie tou najlepšou formou stravy, nie vždy je možné s ním začať, či pokračovať dostatočne dlho. Práve vtedy prichádza na rad kŕmenie dieťatka dojčenským mliekom. Pri výbere vhodných zložiek a výrobe dojčenského mlieka sa prihliada na tie najprísnejšie parametre. Odborníci na detskú výživu prihliadajú na špecifické výživové požiadavky malého bábätka, ktoré sa však postupne menia. Najčastejším zdrojom bielkovín v dojčenských mliekach býva upravené kravské mlieko. Niektorým detičkám to však nevyhovuje, objavia sa u nich tráviaci či iné ťažkosti. Pokiaľ má bábätko takéto špeciálne výživové potreby, rodičia musia siahnuť po špeciálnom mlieku. Dôvodom býva väčšinou intolerancia laktózy, alergia na kravské bielkoviny, či ťažkosti s gastroezofagiálnym refluxom dojčiat. Pri výbere vhodného dojčenského mlieka pomôže poradiť sa s vaším pediatrom na pravidelnej poradni. Ten pozná zdravotný stav vášho dieťatka, vie zvážiť pre a proti a podľa toho odporučiť vhodný typ či dokonca aj značku mlieka. Po podaní prvých dávok, sledujte bábätko, či nezareaguje tráviacimi ťažkosťami či alergiou. Pokiaľ meníte materské mlieko za dojčenské, spočiatku môže zareagovať horším trávením. Dojčenské mlieka vo väčšine prípadov nie sú ani čiastočne hradené zo zdravotného poistenia a rodičia ich svojim detičkám kupujú v plnej výške. Ak chcete pri nákupe ušetriť, pozrite si výhody registrácie do Feedo Clubu.
Dojčenské mlieko pripravujte vždy čerstvé a len v množstve, ktoré vaše bábätko pravdepodobne spapá naraz. Pripravené mlieko môžete pri izbovej teplote skladovať maximálne 2 hod. Ak potrebujete zobrať mlieko zo sebou na vychádzku či inde mimo domu, vezmite si teplú vodu do termosky a odmerané množstvo formuly. Pri príprave dodržiavajte všetky hygienické opatrenia a odporúčaný postup prípravy uvedené na obale. Nepodceňte ani výber dojčenskej fľaše a správneho cumlíka. Malé deti nemajú ešte úplne vyvinutý imunitný systém a nie vždy dokážu dostatočne potlačiť choroboplodné baktérie. Preto je tak dôležité dodržiavať všetky hygienické opatrenia počas prípravy. Mamičkám veľmi pomáhajú sterilizátory dojčenských fliaľ, ktoré rýchlo a dôkladne zabijú všetky rizikové patogény na fľašiach a cumlíkoch. Na prípravu dojčenského mlieka je nutné používať špeciálnu vodu. Ak sa na fľaši nepíše inak, vodu pred použitím prevarte a nechajte vychladnúť na vhodnú teplotu. Tú zistíte najlepšie buď odmeraním, alebo nakvapkaním kúska pripraveného mlieka na zadnú stranu vašej ruky. Ideálne mlieko má teplotu okolo 37°C, vyššia teplota by mohla bábätko popáliť. Aby ste bábätko kŕmili správne, musíte dodržiavať odporúčaný pomer vody a sušenej formuly, ktorý je uvedený v návode. Ak by ste totiž dali viac vody, obsiahnuté živiny dieťatku príliš zriedite a nedostane ich dostatok. Svoje bábätko si budete poznať najlepšie na svete a čoskoro na ňom uvidíte, kedy je ešte hladné a kedy už má dosť. Detičky si to vo väčšine prípadov vedia pekne riadiť aj sami.
Novorodenci (0 až 1 mesiac): Počas jedného kŕmenia potrebujú približne 30 až 90 ml mlieka, pričom ideálna frekvencia kŕmenia je každé 2 až 3 hodiny vrátane noci. Vo veku 6 až 9 mesiacov: dávka býva 180 až 240 ml, s kŕmením mliekom 4 až 5 krát za deň. 9 až 12 mesiacov: dávka zostáva rovnaká 180 až 240 ml, ale počet kŕmením mliekom sa znižuje na 3 až 4.
Detičky do veku 1 roka nie sú schopné dostatočne stráviť všetky bielkovinové zložky kravského mlieka. Aj keď v ich podávaní môžete pokračovať až do veku 3 rokov, po dosiahnutí prvých narodenín môžete postupne prechádzať aj na pasterizované kravské mlieko. Samozrejme, za predpokladu, že dieťatko netrpí alergiou či intoleranciou. Či už zvolíte materské, dojčenské mlieko alebo kravské mlieko, dieťatko by ho stále malo denne prijať minimálne 500 ml.
PharmDr. odpovedá na časté otázky:
„Čas kŕmenia a množstvo vypitého mlieka je u novorodencov a dojčiat veľmi individuálny. Novorodenec a dojča by malo orientačne vypiť asi 150 - 180 ml mlieka na kilogram telesnej hmotnosti denne. Obdobie, kedy dieťa pije viac, sa môže striedať s obdobím, kedy dieťa pije menej. Ak dieťa prospieva a nie je dehydratované, je všetko v poriadku. Kŕmenie je preto potrebné prispôsobiť potrebám dieťaťa. Dôležité je, či je dieťa pokojné, či prospieva a má dostatok mokrých plienok. Moč má byť svetlý a nepáchnuť, inak to môže byť známka, že dieťa pilo menej. Zápach však môže byť ovplyvnený aj materiálom plienky. V prípade obáv sa poraďte s pediatrom.“
Dobrý deň, mam 3 mesačného syna, a na umelom mlieku je mesiac. Doktorka nám povedala, že mu mám robiť mlieko tak, aby jedna porcia bola 1/5 jeho váhy, 6-7 krát denne. Chcem sa opýtať, dá sa to vyrátať aj iným spôsobom ako 1/5 váhy?
PharmDr. odpovedá: „Novorodenec a dojča by malo orientačne vypiť asi 150 - 180 ml mlieka na kilogram telesnej hmotnosti denne. Obdobie, kedy dieťa pije viac, sa môže striedať s obdobím, kedy dieťa pije menej. Ak dieťa prospieva a nie je dehydratované, je všetko v poriadku. Každá dojčenská výživa má na obale orientačné odporúčané dávkovanie podľa veku alebo hmotnosti. Orientačné je preto, že si ho treba prispôsobiť potrebám dieťaťa. Dôležité je, či je dieťa pokojné, či prospieva a má dostatok mokrých plienok. Moč má byť svetlý a nepáchnuť, inak to môže byť známka, že dieťa pilo menej. Zápach však môže byť ovplyvnený aj materiálom plienky. Váhu kupovať nemusíte. Orientačne sa váha dá zistiť aj tak, že sa najprv odvážite vy sama, potom s dieťaťom. Následne odčítate rozdiel a vyjde Vám orientačná váha dieťaťa. Informáciu, ktorú Vám podal lekár Vám objasniť neviem, pretože je vytrhnutá z kontextu a odporúčam si ju preto ujasniť s ním. Mysleli ste zrejme 1/5 váhy rozdelenú do 6-7 dávok denne.“
Časté otázky rodičov:
- Môj 16-mesačný syn pije UM na spinkanie večer, v noci vypije 1 a niekedy cez deň vypije 1 na obedné spinkanie (tak 2-3x za týždeň). Stačia mu tie 2 mlieka? Alebo musí mať aj cez deň? Alebo dávam veľa na jeho vek?
- Náš má 13 mesiacov a pije vždy pred spaním (2-3x denne, podľa toho, koľko má denných spánkov) a potom ešte jednu fľašu v noci. Vždy asi 170ml. Ja už neriešim, koľko mliečka vypije. Snažila som sa to regulovať, aby jedol viac prikrmov, ale už neriešim.
- Aj moja dcékerka zaspáva s fľašou a má toľko ako tvoj. Mne detská vravela, že mám obmedziť nočné pitie… mesiac som sa trápila. Nepokoj, plač… nakoniec som to vzdala a večer vypije 120 a medzi 12 a 4 ráno ešte chce… tak 150. Ale mne skôr príde, že nejde o mlieko, ale o fľašu a návyk.
- Ja som dávala len ráno po zobudení a večer pred spaním 180ml. A ešte stále tak dávam. Keď dám niečo iné, nepije. Vodu pije z fľaše so slamkou. Náš nezaspi pri tom pití mlieka… len ho to ukľudní a potom dám cumlík a uspim. Jedine, čo ma trochu trápi, je to nočné pitie… myslím, že sa kvôli tomu budí a keby to nebolo, budil by sa menej. Ale vidím, že čas, kedy sa budí na nočné pitie sa postupne posúva na neskôr a neskôr. Byvalo to o 12:00 pred 5 mesiacmi a teraz je to o 2:00-3:00 ráno. Takže dúfam, že sa to raz posunie až úplne na ráno, keď sa zobudí. Teraz ráno nechce piť nič… Je veľmi aktívny a nikdy sa nezastaví… jedine pri tom mliečku zostane v kľude na tých 5 minút a to ho ukľudní. A ako vravis, je to príjemné pre nás oboch.
tags: #kolkatku #mlieko #beba #pre #16 #mesacne