Kuratorka a otcovstvo: komplexný pohľad na právne a sociálne aspekty

Vzťah medzi kuratelou a otcovstvom predstavuje komplexnú oblasť práva a sociálnej starostlivosti, ktorá sa dotýka základných pilierov spoločnosti - rodiny a práv dieťaťa. Táto problematika sa stáva obzvlášť relevantnou v situáciách, kde dochádza k zlyhávaniu rodičovských povinností, sporom o starostlivosť, alebo pri potrebe formálneho určenia otcovstva. Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení upravuje kľúčové mechanizmy na ochranu práv maloletých a zabezpečenie ich riadneho vývoja.

Domnienky určenia otcovstva: právny rámec

Základným predpokladom pre určenie otcovstva v slovenskom právnom poriadku je inštitút tzv. "domnienok otcovstva". Tieto domnienky predstavujú právne fikcie, ktoré zjednodušujú a zrýchľujú proces určenia otca dieťaťa v bežných rodinných situáciách.

Prvá domnienka: Otcovstvo manžela matky

Najčastejšie sa uplatňujúcou domnienkou je predpoklad, že dieťa, ktoré sa narodilo v manželstve dvom manželom, je dieťaťom matky - manželky a otca - manžela. Táto domnienka je založená na právnom zväzku manželov a nemá na ňu vplyv napríklad skutočnosť, že manželia spolu nežijú. Podstata spoločnosti tkvie na budovaní jej zdravého základu, ktorým je nepochybne rodina, zväzok dvoch ľudí, zakladajúci sa na princípe manželstva a rodičovstva. Úlohou manželstva a budovania rodiny je zabezpečenie potomstva. V zmysle spoločenskej morálky a kresťanských hodnôt vyplýva reprodukčná funkcia rodiny z intimity a sexuálneho života dvoch ľudí, spojených zväzkom manželským.

Pri počítaní času, ktorý je rozhodujúci na určenie otcovstva v rámci tejto domnienky, sa predpokladá, že manželstvo toho, kto bol vyhlásený za mŕtveho, zaniklo dňom, ktorý bol v rozhodnutí o vyhlásení za mŕtveho určený ako deň smrti (§ 85 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 36/2005 Z.z.).

Manžel matky môže zaprieť svoje otcovstvo na súde do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke (§ 86 ods. 1 Zákona o rodine). Ak sa však dieťa narodí pred stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva, postačí na to, aby sa manžel matky nepovažoval za otca, ak zaprie svoje otcovstvo na súde. Uvedené však neplatí vtedy, ak manžel s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, alebo ak pri uzavretí manželstva vedel, že je tehotná. Táto formulácia vychádza z toho, že k splodeniu dieťaťa došlo ešte pred uzavretím manželstva, a preto manžel nemusí byť aj biologickým otcom. V tomto prípade postačuje, ak syn zaprie otcovstvo na súde. Ako dôkaz preukáže dátum narodenia dieťaťa.

V prípade, že sa dieťa narodí do 300 dní od zániku manželstva, za otca sa automaticky považuje bývalý manžel matky. Tento zápis do matriky je automatický a nie je možné ho zmeniť len spoločným vyhlásením na matrike. Ak bývalý manžel a matka dieťaťa sú presvedčení, že bývalý manžel nie je otcom dieťaťa, jedinou možnosťou je podať návrh na popretie otcovstva na súde. Vyhlásenie na matrike v tomto prípade nestačí a matrika nemá právomoc zmeniť zápis otca bez rozhodnutia súdu. Súdne konanie je teda nevyhnutné, ak chcete dosiahnuť zmenu v zápise otca dieťaťa v rodnom liste.

Podľa § 85 ods. 1 zákona o rodine platí, že ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky. Rozhodujúcou a objektívnou skutočnosťou pre uplatnenie tejto domnienky je pôrod dieťaťa v zákonom určenom čase. Ostatné faktory ako moment počatia nemajú na túto domnienku žiadny vplyv. Z tohto dôvodu nie je ani možné, aby ste na matričnom úrade súhlasne vyhlásili, že ste otcom dieťaťa Vy, pretože zákon priznáva otcovstvo ešte stále jej bývalému manželovi. Možnosťou ako docieliť, aby ste boli na rodnom liste zapísaný Vy ako otec je, že by ste uzatvorili sobáš ešte pred narodením dieťaťa, a uplatnil by sa § 85 ods. 2 - Ak sa narodí dieťa žene znovu vydatej, považuje sa za otca neskorší manžel, aj keď sa dieťa narodilo pred uplynutím trojstého dňa po tom, čo jej skoršie manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné. Ak však takýto krok zatiaľ neplánujete, Vaša priateľka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej bývalý manžel.

Druhá domnienka: Súhlasné vyhlásenie rodičov

Ak nie je otcovstvo určené podľa prvej domnienky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov. (§ 90 zákona č. 36/2005 Z.z.). Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom (§ 91 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z.). Súhlasným vyhlásením rodičov možno určiť otcovstvo k dieťaťu ešte nenarodenému, ak je už počaté (§ 92 zákona č. 36/2005 Z.z.).

Matka a muž učinia pred matričným úradom alebo súdom súhlasné vyhlásenie. V takýchto prípadoch „Za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov." (§ 91 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z.).

Súhlasné vyhlásenie rodičov sa na matrike zapisuje do knihy narodení. Orgán poverený vedením matriky spisuje o súhlasnom vyhlásení zápisnicu, v ktorej sa okrem vyhlásenia zisťujú údaje potrebné pre vykonanie zápisu. Tento úkon nie je spoplatnený správnym poplatkom. I keď sa nemusia súhlasné prejavy rodičov urobiť naraz, matričný úrad v praxi vyžaduje, aby sa obaja rodičia dostavili naraz pred úrad a súhlasný prejav učinili obaja rodičia, pričom súčasne urobia dohodu o mene a priezvisku dieťaťa. Vzhľadom na to, že ide o deklaratórny akt, nie je potrebný súhlas alebo schválenie takého vyhlásenia rodičov príslušným matričným úradom. Vyhlásenie príslušný orgán prijme. Dôležitým údajom je uvedenie dátumu, kedy došlo k súhlasnému vyhláseniu rodičov.

Súhlasné vyhlásenie urobí žena - matka dieťaťa a muž, ktorý nemusí byť biologickým otcom dieťaťa, avšak vyhlási sa za jeho otca pred úradmi. Vzhľadom na to, že súhlasné vyhlásenie rodičov je právnym úkonom, musí ako taký spĺňať náležitosti vyžadované Občianskym zákonníkom pre právne úkony. Vôľa urobiť vyhlásenie musí byť slobodná, vážna a bez omylu. Prejav musí spĺňať požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti. Svojim obsahom nesmie odporovať zákonu alebo sa priečiť dobrým mravom. Osoby, vykonávajúce vyhlásenie, musia byť spôsobilé na právne úkony, prípadne môžu byť obmedzené na právne úkony, avšak nie v osobnej oblasti.

Ak ide o maloletých rodičov, predpokladá sa, že spôsobilosť daná ich vekom, rozumovou a vôľovou vyspelosťou bude postačujúca. Nie je možné urobiť vyhlásenie v duševnej poruche, ktorá by rodiča robila na tento úkon nespôsobilým. Výnimku predstavuje „Vyhlásenie matky nie je potrebné, ak nemôže pre duševnú poruchu posúdiť význam svojho konania alebo ak je zadováženie jej vyhlásenia spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou." (§ 91 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z.).

Môže nastať i prípad, vzhľadom na to, že nemusia byť súhlasné prejavy urobené oboma rodičmi pred matričným úradom naraz, že rodičia učinia vyhlásenie v rôzne dni. V daných prípadoch sa za deň vyhlásenia považuje deň, kedy k vyhláseniu jedného z rodičov pristúpi súhlasné vyhlásenie druhého rodiča. V prípade, že sa nevyžaduje vyhlásenie matky, je to deň vykonania vyhlásenia muža - otca.

Muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa (rovnako aj v tomto prípade sa vyžaduje podanie návrhu na zapretie otcovstva). Platí, že táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa. Preto, ak bolo otcovstvo vyhlásené súhlasným vyhlásením rodičov pred matrikou alebo súdom k nasciturovi (t.j. dieťaťu ešte nenarodenému), lehota na zapretie otcovstva sa začína počítať odo dňa narodenia dieťaťa (§ 93 ods. 1 Zákona o rodine).

Súčasný moderný trend partnerských vzťahov má za následok ten jav, že čoraz viac sa dostáva do úzadia inštitút manželstva, do ktorého sa v minulosti mnohokrát vstupovalo práve z dôvodu narodenia dieťaťa. Povedzme si úprimne, oveľa viac mladých párov vstupovalo do manželstva nie z dôvodu vzájomnej lásky a náklonnosti, z presvedčenia, že sú stvorení jeden pre druhého, s cieľom spolu zdieľať to zlé aj dobré bok po boku a neskôr toto súžitie manželov rozšíriť i o rodičovstvo a plánovanie budúceho potomka. Práve naopak, najprv bolo na ceste dieťa, ktoré ak sme chceli (my či naši rodičia, prarodičia…) vychovávať riadne v kompletnej rodine, bolo potrebné vstúpiť do manželstva. Dôležitú úlohu, i v nedávnej minulosti, tu zohrávala aj otázka mienky spoločnosti, známych, rodiny… Veď povedzte sami, akoby to vyzeralo, keby ste žili nadivoko a mali spolu deti. Doba však pokročila, môžeme polemizovať nad otázkou, či je to dobre alebo zle, a dnes je bežnou záležitosťou, ak dvaja žijú pod jednou strechou ako sa hovorí „bez papiera" alebo „bez požehnania", vo vzťahu im to funguje a vychovávajú spoločne svoje deti. V takýchto prípadoch sa nenarodilo dieťa rodičom, ktorí uzavreli manželstvo. Z toho logicky plynie, že nie je možné z neho vyvodzovať záver o otcovstve. Za najspoľahlivejší sa preto považuje ako prostriedok ustálenia tejto otázky súhlasné vyhlásenie rodičov, ako to stanovuje dikcia zákona o rodine, nakoľko je daný záujem spoločnosti na registrácií rodičovstva a tým i na zabezpečení práv dieťaťa ako aj záujem dieťaťa poznať svojich rodičov (článok 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa).

Ak vopred viete, že nebude súhlasiť s tým, aby bol uvedený ako otec dieťaťa, tak je najlepšie návrh podať po narodení dieťaťa. V takom prípade totiž bude musieť súd vykonať znalecké dokazovanie formou testov DNA. Uveďte súdu najmä jeho meno a priezvisko a poslednú známu adresu, kde sa zdržiaval. To, že čaká druhé dieťa nie je prekážkou určenia otcovstva k Vášmu dieťaťu.

Tretia domnienka: Určenie otcovstva súdom

Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd (§ 94 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z.). Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti (§ 94 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z.).

K naplneniu tretej domnienky nedôjde bez aktivity zo strany dotknutých subjektov, čiže dieťaťa, matky alebo otca. K dokonaniu je potrebné rozhodnutie súdu. S konaním o určenie otcovstva je obligatórne spojené aj konanie o výchove a výžive dieťaťa. Toto konanie nie je časovo obmedzené. To znamená, že napríklad i dospelé dieťa môže podať návrh na súd o určenie otcovstva.

Dieťa je v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom, ktorým je príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Funkcia kolízneho opatrovníka sleduje osobitný záujem dieťaťa v konaniach vedených vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, alebo v schválení právneho úkonu za maloletého. Funkcia kolízneho opatrovníka spočíva v povinnosti objektívne chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní. Kolízny opatrovník zohľadňuje aj názor dieťaťa k prejednávanej veci, ak je to v jeho záujme. Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje toho, kto podal návrh, čiže navrhovateľa.

Čo sa týka závažných okolností, ktoré vylučujú otcovstvo, jedná sa o nesporný záver o tom, že muž, ktorý s matkou súložil, nemôže byť biologickým otcom dieťaťa. Môže nastať situácia, ak navrhovateľ (ktorým je domnelý otec, muž) zomrie v priebehu konania, alebo ak domnelý otec už nežije. Ak navrhovateľ v priebehu konania zomrie, môže v konaní pokračovať ďalšia osoba oprávnená na podanie návrhu. Potomkovia môžu podať návrh na určenie otcovstva do šiestich mesiacov od smrti dieťaťa, ak majú na tomto určení právny záujem (§ 95 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z.). Opatrovníkom v takomto konaní by mal byť príbuzný zomrelého domnelého otca. Podmienkou je, aby s ustanovením opatrovníctva súhlasil a mal určité vedomosti a poznatky o vzťahu domnelého otca s matkou dieťaťa. Až po ustanovení opatrovníka súdom môže nasledovať žaloba o určení otcovstva, pretože legitimovaným účastníkom konania je práve opatrovník, nie zomrelý.

Diagram znázorňujúci proces určenia otcovstva

V prípade, že sa nevie, kto je otcom dieťaťa, je možné podať návrh na súd. Ak otec nesúhlasí s určením otcovstva, súd nariadi vykonanie testov DNA. Na základe výsledkov testov súd rozhodne o určení otcovstva.

Trvanie procesu určenia otcovstva závisí od viacerých faktorov, najmä od:

Postupu súdu.
Spolupráce účastníkov konania.
Potreby vykonania testov DNA.

V priemere trvá proces určenia otcovstva niekoľko mesiacov až rokov.

Kuratela a ochrana práv dieťaťa

Orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ÚPSVaR) zohrávajú kľúčovú úlohu v prípadoch, keď jeden z rodičov zanedbáva starostlivosť o dieťa, marí styk s druhým rodičom, alebo manipuluje dieťa proti nemu. V takýchto situáciách ÚPSVaR a súdy spolupracujú s cieľom chrániť najlepší záujem dieťaťa.

Zanedbávanie starostlivosti a problémy so stykom

Jeden z rodičov sa môže ocitnúť v situácii, kedy jeho bývalý partner zanedbáva svoje povinnosti. Napríklad, ak bývalá manželka, ktorej bola zverená maloletá dcéra do osobnej starostlivosti, odchádza pracovať do zahraničia, a dieťa je následne ponechané v starostlivosti iných osôb, pričom dochádza k častým sťahovaniam a nebyvaniu v mieste trvalého pobytu. Exmanželka tiež nemusí pripravovať a odovzdávať dcéru otcovi podľa súdneho rozhodnutia o styku. Namiesto nej tak môže konať jej matka, pričom s odovzdávaním sú problémy, keďže dieťa údajne nechce ísť k otcovi. Otec môže mať podozrenie, že exmanželka a jej matka manipulujú dcéru proti nemu.

Vzhľadom na takéto skutočnosti môže otec podať podnet na ÚPSVaR na prešetrenie zanedbávania starostlivosti o dcéru. V takom prípade exmanželka môže následne podať trestné oznámenie za ohováranie a hlásenie na ÚPSVaR. Z ÚPSVaR môžu odpovedať, že v starostlivosti matky nie sú žiadne nedostatky. Otec tiež môže trikrát nahlásiť exmanželku na polícii pre nepripravenie a neodovzdanie dcéry podľa rozhodnutia súdu, avšak bezvýsledne.

Ak jeden z rodičov marí styk dieťaťa s druhým rodičom, môže sa tento rodič obrátiť na súd so žalobou na zosúladenie styku. Súd môže určiť presný čas a miesto styku, prípadne uložiť pokutu rodičovi, ktorý styk marí. V krajných prípadoch môže súd rozhodnúť o zmene zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti.

Manipulácia dieťaťa proti druhému rodičovi

Manipulácia dieťaťa proti druhému rodičovi je závažný problém, ktorý môže mať negatívny dopad na psychický vývin dieťaťa. Ak má rodič podozrenie, že druhý rodič manipuluje dieťa proti nemu, mal by sa obrátiť na odborníka (psychológ, psychiater) a vyhľadať právnu pomoc. Súd môže v takomto prípade nariadiť psychologické vyšetrenie dieťaťa a rodičov, prípadne uložiť výchovné opatrenia.

Práva a povinnosti rodičov a detí

Zákon o rodine jasne definuje práva a povinnosti rodičov vo vzťahu k ich deťom:

Osobná starostlivosť o dieťa.
Zabezpečenie potrieb dieťaťa (výživa, bývanie, ošatenie, vzdelanie).
Výchova dieťaťa.
Zastupovanie dieťaťa v právnych úkonoch.

Dieťa má právo na:

Osobnú starostlivosť obidvoch rodičov.
Styk s obidvomi rodičmi.
Výchovu v zdravom a bezpečnom prostredí.
Vyjadrenie svojho názoru vo veciach, ktoré sa ho týkajú.

Postup v prípade zanedbávania starostlivosti

Ak má jeden z rodičov podozrenie, že druhý rodič zanedbáva starostlivosť o dieťa, má právo podať podnet na ÚPSVaR. ÚPSVaR je povinný tento podnet prešetriť a vykonať potrebné opatrenia na ochranu dieťaťa. Medzi tieto opatrenia patrí najmä:

Pohovor s rodičmi a dieťaťom.
Zisťovanie rodinných, bytových a sociálnych pomerov.
Uloženie výchovných opatrení.
Podanie návrhu na súd na obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv.
Nariadenie ústavnej starostlivosti.

Úloha kolízneho opatrovníka

V súdnych konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti zohráva dôležitú úlohu kolízny opatrovník. Kolízny opatrovník je zástupca dieťaťa, ktorého cieľom je chrániť záujmy dieťaťa v konaní.

Práva a povinnosti kolízneho opatrovníka

Kolízny opatrovník má právo:

Zúčastňovať sa na pojednávaniach súdu.
Vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo.
Navrhovať vykonanie dôkazov.
Navrhovať súdu, ako má vo veci rozhodnúť.
Zisťovať rodinné, bytové a sociálne pomery dieťaťa.
Zisťovať názor dieťaťa.

Kolízny opatrovník je povinný:

Chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa.
Zohľadňovať názor dieťaťa.
Písomne oznámiť súdu všetky skutočnosti, ktoré zistil.

Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka oprávnený zisťovať rodinné pomery, bytové pomery a sociálne pomery dieťaťa, ktoré sú dôležité pri rozhodovaní súdu. Pri zisťovaní pomerov dieťaťa vo veciach úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately zisťuje informácie o spôsobilosti obidvoch rodičov osobne vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, názory obidvoch rodičov na zaistenie potrieb dieťaťa v prípade osobnej starostlivosti o dieťa obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď len jeden rodič prejaví záujem o osobnú starostlivosť o dieťa obidvoma rodičmi a posudzuje možnosti osobnej starostlivosti o dieťa obidvoma rodičmi s prihliadnutím na záujem dieťaťa, na zaistenie potrieb dieťaťa a na názor dieťaťa.

Pri zisťovaní názoru dieťaťa musí orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately poskytnúť dieťaťu pomoc na uľahčenie priebehu zisťovania jeho názoru na vec. V prípade, že by účastníci súdneho konania namietali alebo vyjadrili nespokojnosť s postupom orgánu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka, je potrebné rozlíšiť, či podanie smeruje proti konaniu fyzickej osoby, ktorá zastupuje orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately na základe plnej moci alebo podanie smeruje proti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako kolíznemu opatrovníkovi.

Ak máte pocit, že kolízny opatrovník koná v rozpore so zákonom, môžete podať na neho sťažnosť na príslušný úrad práce sociálnych vecí a rodiny. Pokiaľ však neporušuje žiadne predpisy a len Vás nepočúva, nejde o protiprávne konanie. Súdne konanie je o dokazovaní a o správnom procesnom postupe. Zamerajte sa na dokazovanie toho, čo tvrdíte. Nestačí na súde iba tvrdiť, že ex priateľ sa zle stará, musíte to aj preukázať. Môžete navrhnúť vypočuť svedkov, alebo navrhnúť vykonať znalecké dokazovanie, alebo predložiť iný dôkaz, ktorý to potvrdzuje.

Právne nároky v špecifických situáciách

V prípade, že žena je slobodná matka a bývalý partner sa o dieťa nejaví záujem, ale následne si vyžaduje súdne uznanie otcovstva a striedavú starostlivosť, je dôležité vedieť, aké kroky podniknúť.

S konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o výživu maloletého. V tomto konaní by malo byť zároveň určené, komu bude dieťa zverené do starostlivosti, kto je oprávnený dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a tiež kto má vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu. Prípadne sa môže tiež rozhodnúť o striedavej starostlivosti.

Pri určení výšky výživného súd prihliada vždy na majetkové pomery a možnosti a schopnosti oboch rodičov, ale aj na potreby maloletého dieťaťa. Pokiaľ máte záujem podať návrh na určenie výživného pre Vás (nie pre maloleté dieťa) a to konkrétne na úhradu niektorých nákladov nevydatej matke, toto je samostatný nárok. V tomto konaní je potrebné zdokladovať Vaše majetkové pomery, výdavky, ktoré ste mali v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom, ako aj bežné výdavky. Je na Vás, akú výšku výživného budete požadovať, treba však výšku zdôvodniť a taktiež prihliadnuť na majetkové pomery otca maloletého dieťaťa.

Zmena priezviska je v zmysle §35 Zákona o rodine podstatnou otázkou výchovy mal. dieťaťa, o ktorej rodičia vždy rozhodujú spoločne bez ohľadu na to, či je alebo nie je dieťa zverené jednému z nich do osobnej starostlivosti, pokiaľ sa nedohodnete, rozhodne na návrh niektorého z Vás súd.

V prípade, že bývalý priateľ nie je určený ako otec dieťaťa, doposiaľ mu táto povinnosť zo zákona ani nevznikla. Vzhľadom na to, je možné podať návrh na určenie otcovstva Vašim deťom voči Vášmu bývalému priateľovi spolu s návrhom na určenie výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom. V návrhu na určenie otcovstva uveďte, že muž, ktorého ste určili je otcom Vašich mal. detí. Ak by pred súdom Váš priateľ otcovstvo poprel, toto sa bude musieť preukazovať napr. DNA testami. Súčasne v návrhu navrhnite, aby súd zveril mal. deti do Vašej výlučnej osobnej starostlivosti a otca zaviazal na úhradu výživného, pričom navrhnite konkrétnu výšku výživného na každé z mal. detí. Ak súd určí, že je otcom dieťaťa muž, ktorého ste v návrhu určili, určí mu aj vyživovaciu povinnosť na každé z mal. detí, prípadne styk s mal. deťmi, ak tento bude otec mal. detí žiadať upraviť. V opačnom prípade súd styk s mal.

V prípade, že otcovstvo bolo určené rozhodnutím súdu (teda podľa 3. domnienky), a uplynula lehota na zapretie otcovstva, potom prichádza do úvahy jedine podanie návrhu zo strany dieťaťa, podľa § 96 ZR. Ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.

V prípade, že máte výživovú povinnosť voči svojej dcére, ktorá dovŕšila 18 rokov, po dovŕšení plnoletosti je potrebné výživné posielať priamo dieťaťu, a to aj bez potreby zmeny prípadného súdneho rozhodnutia.

Napriek tomu, že právna úprava v oblasti určenia otcovstva a s ním súvisiacich otázok je komplexná, je vždy dôležité v prípade nejasností a sporov vyhľadať odbornú právnu pomoc advokáta, ktorý vám pomôže zorientovať sa v situácii a ochrániť vaše práva a práva vášho dieťaťa.

tags: #kuratorka #riesi #aj #otcovstvo