Detská obezita: Tichý nepriateľ s dlhodobými následkami
Žijeme v dobe, ktorá je často označovaná ako šialená. Životný štýl, spoločenská klíma, všadeprítomná reklama, zloženie ponuky v hypermarketoch a predovšetkým ľudská ľahostajnosť prispievajú k epidémii obezity, ktorá postihuje predovšetkým civilizované krajiny. Svet tučnie. Čo je však ešte horšie, tučnieť začínajú aj deti. Detská obezita sa stáva bežným javom, už nie je výnimkou. To znamená, že čím staršie dieťa bude, tým bude tučnejšie a tým viac ochorení v dôsledku obezity bude mať.
Je to mimoriadne náročná téma aj pre samotných rodičov. Tým, že svoje dieťa nekontrolovateľne kŕmia, mu v skutočnosti škodia. Obezita v detskom veku často znamená celoživotné trápenie. Neraz sa to začína nenápadne, napríklad keď stará mama tajne podá dieťaťu maškrty. Postupne sa vytvorí návyk a dieťa začne odmietať zeleninu a ovocie. S týmto správaním často klesá aj úroveň fyzickej aktivity. Je zaujímavé, s akým prehľadom nechávame aj malé deti, aby sa napchávali jedlami a nápojmi, o ktorých je známe, že pri častej konzumácii škodia zdraviu. Pritom sú to často práve rodičia, ktorí obezitu svojich detí vlastne ani nevnímajú. Myslia si, že deti z toho „vyrastú“. Pritom im tak dávajú ten najhorší možný základ pre vážne ochorenia už v strednom veku. Ak im však poviete, že robia chybu, svorne vás zmasakrujú prívalom urážok a nadávok, pravdepodobne v zmysle: „Moje dieťa je dokonalé a vy tomu nerozumiete.“
Alarmujúce štatistiky detskej obezity
Čísla o náraste detskej obezity sú alarmujúce. Za posledných približne 30 rokov prudko stúpajú a nezdá sa, že by sa mali zastaviť. Ešte nedávno sme sa čudovali, že deti s nadváhou a obezitou už tvoria 10 % populácie. V súčasnosti sa odhad 5 % obéznych detí plus 15 % detí s nadváhou zdá byť opatrný. Ak to spočítame, máme 20 % detí, ktoré sú štatisticky skôr tučnejšie, než normálne. Keby sme však brali do úvahy aj miernu nadváhu u detí, čísla by boli ešte otrasnejšie. Nepríjemné na tom je, že obezita u detí je vlastne len špička ľadovca.
Človek si hneď predstaví tučné dieťa. „No čo,“ povie vám väčšina ľudí z rodiny, „z toho vyrastie, to vybehá.“ V skutočnosti je obezita to menšie zlo. Deti, ktoré sú tučné, sú centrom posmeškov a diskriminácie. Ich obezita ich znevýhodňuje. Hneď sa zadýchajú, nevládzu to, čo ostatné deti. Žiaľ, tučné deti sa vinou zlej stravy vyvíjajú inak, ako by sa vyvíjali bez obezity. Nevhodná strava sa podpisuje na zhoršenej funkcii ich organizmu, vyvoláva poruchy metabolizmu a zlé funkcie orgánov.
1. Slovenský deň obezity
Mýtus o dedičnosti a skutočné príčiny
Veľmi často pozorujeme takzvanú „rodinnú“ obezitu, kedy sú obézne všetky deti v rodine a zvyčajne aj väčšina dospelých. Často sa spomína genetika. Je možné, že v niektorých rodinách majú „smolu“ a dedične pomalší metabolizmus. Ale s tým by sa dalo niečo robiť. Dedičná je skôr kuchárska kniha a životný štýl, nie „gény“ pre obezitu. Aj keď má rodina geneticky dané ľahšie priberanie, dalo by sa s tým niečo robiť. K tomu prirátajte, že dieťa možno tajne chodí zo školy na desiatu do blízkeho fastfoodu (veď tam chodia všetci) a je zle.
Asi najhoršie je to, že obezitu si tučné deti zvyknú brať so sebou aj cez pomyselný prah dospelosti a potom sú ňou stigmatizované celý zvyšok života. Ak v dospelosti ďalej priberajú, v strednom veku začnú mať predčasne rôzne vážne zdravotné ťažkosti. Každý detský lekár vám povie, že povedať rodičom: „Vaše dieťa má nadváhu,“ je riskantné. Rodičia sa neraz hrubo osopia, ako si lekár môže niečo také dovoliť povedať. Rodičia často u svojich detí nevidia veľa problémov. Nie len obezitu. Aj deti, ktoré užívajú drogy, dokážu túto skutočnosť utajiť najdlhšie práve pred rodičmi.
Ľudia by radi počuli odpoveď áno. Potom si totiž môžu s úľavou vydýchnuť: „Takže ak za to môžu gény, môžeme jesť čo chceme, veď je to jedno. Noste na stôl rezne, hranolky, torty a kolu!“ Áno, obezita je dedičná. Existuje gén, takzvaný ob gén, ktorý ak dieťa má, má väčšiu šancu, že bude trpieť nadváhou alebo obezitou. Ale pozor. V absolútnej väčšine prípadov sa v životnom štýle tučných detí nachádza nevhodná strava, nedostatok pohybu a často aj príklad v rodine. Tuční rodičia možno naozaj odovzdávajú svojmu dieťaťu „gén na obezitu“. No odovzdávajú mu aj niečo oveľa horšie! A deti sa na ne pozerajú. Učia sa od svojich rodičov - preberajú postoje k jedlu, skladbu potravín, životný štýl. A práve tento dennodenný príklad spôsobuje na deťoch viac škody, ako ich genetická pripravenosť byť tučnými.
Rodičia ako vzor a jeho vplyv
Práve deti s genetickou výbavou k obezite sú často obklopené prajnými tetami a babkami, ktoré prinášajú koláčiky, čokoládky. Rodičia nie sú proti (sami si zoberú). Pokiaľ chcete spraviť niečo pre zdravie svojich detí, skúste vy - rodičia - prejsť na zdravší životný štýl. Skúste to trebárs len na mesiac. Mesiac sa viac hýbte, jedzte vhodné potraviny a sledujte, čo to s vami spraví. Ak máte nadváhu, schudnete. Ak budete cvičiť, spevniete. Budete vitálnejší. Skúste si to. Vedzte, že vaše deti vás pri tom budú pozorne sledovať. Po nejakom čase sa tiež začnú zaujímať o stravu, ktorú jedávate. Ste príklad. Je to ako domino. Ak vytvoríte svojim deťom príklad, ako sa má viesť zdravý životný štýl, je šanca, že ho v dospelosti budú aj oni viesť. Nie je to isté - lákadlá dnešnej doby sú príliš lepkavé. Reklama, pestrá ponuka, povrchnosť, príklad okolia…
Zdravotné dôsledky obezity už v detstve
Nadmerná výživa, nadváha a obezita sa podpisujú na zdraví detí. Dievčatá s miernou nadváhou majú menštruáciu skôr. U chlapcov sa obezita prejavuje v puberte zníženou produkciou testosterónu. To má okrem iného za následok, že sa im tuk môže ukladať aj na miestach, ktoré sú typické skôr u dievčat. Nadváha a obezita už v detskom veku prináša aj skorší príchod ochorení z obezity. Cukrovka, žlčníkové ťažkosti, srdcovocievne ochorenia a rakovina. To sú dôsledky obezity a životného štýlu. Ešte donedávna to boli choroby starších ľudí. Dnes nimi často trpia mladí ľudia. U obéznych detí je bežný vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol. Už v detstve si obézne deti poškodzujú kĺby. Najhoršie je, že ak už dieťa je obézne, zvyká si na to, že život znamená ťažkosti, diskrimináciu (obézne deti sú diskriminované, spolužiaci sa im posmievajú). Aké očakávania do života budú mať tieto deti? Že život je pes?
Mnoho ľudí obezitu bagatelizuje nielen u seba, ale aj u detí. Hlavne starší ľudia si ešte pamätajú časy, kedy sa (v polovici 20. storočia) považovala obezita za ochranný faktor proti niektorým chorobám, napríklad proti tuberkulóze. A tak považovali peknučké, tučnučké detičky za zdravé. Žiaľ, ukazuje sa, že to bol nesprávny pohľad. Tučné deti nie sú zdravé ani v detstve, ani v dospelosti. No aj mladší ľudia obezitu u detí bagatelizujú. Však čo, dieťa to vybehá. Kým vyrastie, bude štíhle. Hlavne, keď mu chutí.
Sú aj iné mýty. Žiaľ, štatisticky sa ukazuje, že deti, ktoré majú nadváhu, tento stav nevybehajú, ani sa ho nestrasú. Naopak. Nadváha vzniká v príjemnom životnom štýle - v pohodlí a pri maškrtení. Čo príjemnejšie môže byť, ako pokračovať v tom, čo je príjemné? A tak tučné deti nemajú záujem o šport, ani o zdravšie potraviny. V puberte možno nakrátko schudnú nejakou drastickou diétou (hlavne dievčatá). Podľa dieťaťa najlepšie sú čokolády, tyčinky, sladké koly a slané „rýchle jedlá“. To celé posypať zemiakovými lupienkami, praženou kukuricou a slanými orieškami.
Mnoho rodičov podľahne rôznym grimasám svojich ratolestí nad špenátom a zeleninou, (aj ja som ich strúhal, dodnes z toho mám vykrivenú tvár), a pre pokoj v dome im dá radšej to menej zdravé. Veď keď im to tak chutí… Tento prístup je pochopiteľný, no pre neskorší život dieťaťa môže byť nebezpečný. Ak si človek v detstve navykne jesť veľa dobrôt, asi s tým len tak ľahko neprestane. Nadváha v puberte sa sama od seba v dospelosti nestratí. Myslite na to, keď budete v potravinách nabudúce vkladať zemiakové lupienky do košíka. Možno si poviete - veď len výnimočne. Ale ako často umožníte vášmu dieťaťu výnimku? Ak raz za dlhý čas, je to fajn, ale ak denne, môžete tak vybudovať u vášho dieťaťa sklon k nadváhe a neskoršiu obezitu. Dobrotami mu vlastne kúpite mnoho problémov a skoršiu smrť. Alebo chcete mať zo svojho syna v štyridsiatke vypaseného brava, ktorý sa zadýcha aj cestou na záchod? V päťdesiatke môže mať problémy s cukrovkou a v šesťdesiatke môžete stáť nad jeho hrobom a hádzať na rakvu kvety.
Keď na túto tému hovoríme so známymi, často padne názor, že sa mi dobre hovorí, ale ich ratolesť je iná. Ak chce čokoládu, musí ju mať a vytrucuje si ju. Nejesť pár hodín z trucu je ľahké, ale vydržať dlhšie už je problémom.
Obezita ako choroba: definícia a diagnostika
Obezita je nadmerná hmotnosť spôsobená hromadením tukového tkaniva. V detskom veku môžu za pribúdanie váhy aj iné faktory, ako napríklad rast kostí či svalovej hmoty. O obezite hovoríme len v súvislosti s hromadením tuku. Na jej posúdenie slúži známy Body Mass Index (BMI), teda index telesnej hmotnosti, ktorý si vieme vypočítať podľa jednoduchého vzorca - svoju hmotnosť vydelíme druhou mocninou svojej výšky. Do úvahy však musíme brať aj vek a pohlavie jednotlivca. U detí slúžia na posúdenie obezity percentilové grafy, ktoré si vedie lekár. O nadváhe hovoríme pri hodnote percentilu 90 - 97. Ak je hodnota vyššia, ide o obezitu, no pre pediatra je už nadváha varovným signálom.
Vplyv pandémie a moderných technológií
Pandémia mala nepochybne vplyv aj na obezitu detí. Mnohí rodičia uznávajú, že za posledné dva roky ich dieťa pribralo, lebo bolo zavreté doma, malo málo pohybu, viac času trávilo pred televízorom alebo s videohrami, chýbala mu telesná výchova. Navyše, keď boli rodičia v práci, zostávalo doma samo a jeho strava sa zhoršila. Nastúpil aj väčší pocit izolácie, dieťa bolo bez kamarátov, krúžkov.
Rastúce množstvo moderných technológií u detí zvyšuje riziko obezity. Nejde pritom len o estetický problém. Obrazovky, či už hry na mobile, na tablete alebo sledovanie rozprávok, dokážu deti doslova prilepiť. Bez ohľadu na vplyvy na psychiku dieťaťa, vysedávanie pred obrazovkou berie deťom hodiny a hodiny času denne, ktoré by mohli tráviť hrami, pohybom alebo so svojimi rovesníkmi. Okrem nehybného sedenia majú na riziko detskej obezity vplyv aj reklamy na potraviny. Televízia alebo mobil často nahradí aj spoločníka na stolovanie. Hranie na tablete dokáže byť často tak strhujúce, že potom nezostane ani dosť času na spanie. Únavu a nedostatočný spánok ale bude organizmus zase kompenzovať chuťami na sladké. Navyše spánková deprivácia zvyšuje množstvo stresu, ktoré dieťa prežíva. Následkom býva aj zhoršenie školského prospechu.
Stratégia prevencie a riešenia
Rozumne zvolená stratégia zmeny stravovania môže byť postupná. Netreba hneď všetko zmeniť, lepšie, ak na zmeny prejdete pomaly. Veďte si evidenciu, čo sa jedlo a plánujte. Pomalým prechodom na racionálnejšiu stravu zmeníte stav vecí bez „boja“.
Takmer každé tretie dieťa môže mať problém s váhou, obezita postihuje dokonca aj deti vo veku od 1 do 3 rokov. Kľúčovú úlohu pri priberaní zohráva nevyvážená a neprimeraná strava. Lekárka z detského oddelenia Všeobecnej nemocnice s poliklinikou v Lučenci Kristína Ivanová bežne vysvetľuje rodičom, ako nastaviť správny režim pre dieťa, aby jedlo a žilo zdravšie.
Ako sa rozprávať s dieťaťom o jeho váhe?
Rodič najlepšie pozná svoje dieťa a vie, čo naň platí. Určite by mu nemal hovoriť, že „toto nemôžeš jesť, lebo budeš tučný“. Ani v procese chudnutia nemôžeme úplne odoprieť dieťaťu sladkosti, no treba mu to vysvetliť, napríklad: „Dobre, dáš si len tri cukríky, lebo viac bude škodiť tvojmu brušku a môžu sa ti pokaziť zúbky.“ Rodič musí prísť na spôsob, ako dať dieťaťu najavo, že mu nikto nechce zle a že sladkosti nie sú jedlo. Ak je dieťa obézne, je na mieste vyhľadať aj psychológa. Deti totiž vedia, že sú obézne, určite im to dávajú pocítiť aj v kolektíve, môžu byť terčom posmeškov. Niekedy im v tejto fáze vie lepšie pomôcť psychológ ako rodičia.
Pohyb ako kľúč k zdraviu
Pohyb je liek. Pre deti nie je nič prirodzenejšie ako práve pohyb, hry, bláznenie a šantenie. Nielenže nie je správne ich v pohybe obmedzovať, ale každé dieťa potrebuje v pohybovej aktivite povzbudzovať a mať v rodičoch podporu. Obdobie preventívnych koronavírusových opatrení sa významne podpísalo na počte obéznych detí. Zatiaľ čo počas dištančnej výučby sedeli doma a nemohli sa venovať svojim športovým krúžkom, po uvoľnení reštrikcií sa mnohé z nich k pôvodným aktivitám už nevrátili. Cvičenie pre obézne alebo extrémne obézne deti potom musia rešpektovať ich fyzické obmedzenia. Pohyb zvyšuje citlivosť buniek na inzulín, pomáha spaľovať kalórie a zlepšuje fyzickú zdatnosť aj náladu!
Je tiež dôležité, aby pohybová aktivita bola pre dieťa zábavou, nie povinnosťou. Nájdite mu krúžok, kde bude rado chodiť, alebo sa hrajte spolu. Rodič aj tu zohráva kľúčovú úlohu, mal by byť aktívny spolu s dieťaťom.
Rodinné návyky a prevencia
Dobré stravovacie návyky vznikajú predovšetkým v kruhu rodiny a z časti v sociálnom prostredí, v ktorom sa dieťa nachádza. Bez angažovanosti vlastných rodičov nemôžeme očakávať, že dieťa bude štíhle. Ak je jeden z rodičov obézny, predpoklad, že dieťa bude tučné, môže byť 50-80 %. Rodičia by mali byť príkladom pre svoje deti a učiť ich, ako si vyberať zdravé potraviny a jesť vyvážené jedlá. Rodičia by tiež mali svojim deťom pomôcť pochopiť dôležitosť pohybovej aktivity a venovať sa jej.
Detský vek je obdobie so špecifickým nárokom na výživu vzhľadom na rast a vývoj, preto pri diéte treba byť opatrný. Je veľmi dôležité zabezpečiť dostatočný príjem bielkovín, zdravých tukov v správnom pomere, komplexných sacharidov, vitamínov, minerálnych látok a vlákniny. V poradni je edukovaný predovšetkým rodič, aké úpravy by mal zabezpečiť v prípade zmeny stravovacích návykov. Keďže doma varia rodičia, nie dieťa, je dôležité edukovať predovšetkým ich a dieťaťu zľahka vysvetliť, čo sa deje a prečo priberá.
Detská obezita ako celospoločenský problém
Obezita je multifaktoriálne ochorenie, ktoré je charakterizované vysokou kumuláciou tuku v podobe podkožného a viscerálneho (VFA) v oblasti dutiny brušnej. V súčasnosti je známych viac ako 200 ochorení súvisiacich s obezitou. Obezita je celospoločenský problém, nie je iba problém jednotlivca. Zodpovednosť spoločnosti spočíva predovšetkým v regulácii obezitogénneho prostredia populácie, v cenovej dostupnosti zdravých potravín a vo vzdelávaní detí, adolescentov a dospelej populácie. Podľa prognóz Obezitologickej spoločnosti by malo byť v roku 2027 v krajinách EÚ 50 % obéznych ľudí. To je alarmujúce číslo. Tu už hovoríme o pandémii obezity s celosvetovo stúpajúcou incidenciou. Odborníci na najvyšších miestach si stále neuvedomujú, aké ekonomické dopady to má a bude mať na decimované zdravotníctvo.
Sledovanie hmotnosti dieťaťa už od útleho veku a včasné riešenie problémov je kľúčové. Ak má vaše dieťa nadváhu alebo je dokonca obézne, treba to začať riešiť. Deti vedia byť bezprostredne úprimné, a preto je ich váha citlivá téma. Nevysvetľujte mu, že musí svoje stravovacie návyky zmeniť a začať sa viac hýbať. Ukážte mu to. Naplánujte si pestrý jedálny lístok na celý týždeň. Zoznámte so svojím zámerom blízke okolie, hlavne staré mamy. Určite pochopia, keď ide o zdravie, a nebudú deťom kupovať maškrty.
1. Slovenský deň obezity
Je dôležité si uvedomiť, že obezita u detí nie je len estetický problém, ale vážne zdravotné riziko s potenciálne celoživotnými následkami. Včasná prevencia a zodpovedný prístup celej rodiny a spoločnosti sú nevyhnutné na zvrátenie tohto znepokojivého trendu.