Ako naučiť dieťa samostatne zaspávať a prespať celú noc

Problém so zaspávaním a spánkom detí je častou témou, ktorá trápi mnohých rodičov. Mnohé deti zostávajú až do školského veku v posteli rodičov, čo môže byť pre jedných prijateľné, no pre iných zas predstavuje výzvu. Deti, ktoré sa boja samoty a neistoty, prirodzene hľadajú útechu v blízkosti rodičov. Úzkosť, ktorú večer prežívajú, nedokážu racionálne vysvetliť, no je tu a jediné, čo im pomáha, sú rodičia v bezprostrednej blízkosti. Rodičia ich zväčša príjmu do svojej spálne v nádeji, že pôjde o krátku epizódu ich života. Stále bežnejšie však býva, že tu deti zostanú celé roky. Meri Wallace LCSW, americká odborníčka na výchovu a detská terapeutka, je presvedčená, že deti rodičov počas noci nepotrebujú. Aj rodičia potrebujú mať svoje súkromie a mnohí by po nejakom čase privítali, aby sa život dostal opäť do normálu. Sú však aj takí, ktorí sa v spaní s deťmi zacyklili - spálňu im okupujú školopovinné deti a rodičia nevedia, ako z toho von, aby im neublížili. Práve pre nich pripravili odporúčania psychológovia Susan a David O´Grady programom "Dobrú noc obavám".

Prečo deti nechcú spať samy?

Tento problém je u detí veľmi bežný, nezávisle od toho, či majú 7, 9 alebo 12 rokov. Ako deti rastú, spolu s nimi rastie aj ich predstavivosť, vrátane schopnosti predstaviť si rôzne potenciálne nebezpečenstvá. Takéto predstavy môžu vyústiť do uvedomenia si skutočnosti, ako veľmi sú vo svete zraniteľné. A práve v spánku si vôbec nie sú vedomé toho, čo sa okolo nich deje. Problém mohol vzniknúť bezprostredne potom, ako si dieťa pozrelo strašidelný film, videlo niečo zlé v správach, zažilo autonehodu alebo počulo reálny tragický príbeh niekoho, koho osobne pozná. Rodič o tom ani nemusí vedieť, no dieťa tieto prijaté informácie nemusí vedieť spracovať a tam sa všetko začne. Racionálna diskusia v takých chvíľach nepomáha a prirodzeným detským riešením problémov je vždy hľadať ochranu rodičov.

Mozog dospelého človeka je iný ako detský mozog. Stále sa riadi základnými inštinktmi. A ten mu v noci, počas neistoty, šepká, že musí prežiť. V minulosti deti vždy spávali s rodičmi alebo v ich blízkosti. Bolo to prirodzené, lebo potrebovali skutočne ochranu. Takto mali deti väčšiu šancu na prežitie a pred tisíckami rokov im v noci hrozilo reálne nebezpečenstvo. No detský mozog takto funguje stále, hoci je tento ich prirodzený inštinkt v dnešnej dobe väčšinou nesprávny a žiadne reálne nebezpečenstvo už deťom nehrozí. Vo veľmi výnimočných prípadoch môže mať podľa odborníkov úzkosť dieťaťa pôvod aj vo všeobecnej neistote, úzkosti či dokonca až depresii, avšak takéto prípady sú veľmi zriedkavé. Väčšinou je to znakom závislosti dieťaťa na rodičoch, ktorí ho dokážu ľahko upokojiť. Psychológovia Susan a David O´Grady však upozorňujú, že schopnosť upokojiť sa samostatne nutne potrebujeme všetci. A tá sa nedá získať len tak, ale učíme sa ju práve skúsenosťami. Dokázať sa spoľahnúť sám na seba je niečo, čo deti potrebujú trénovať. Stres v škole, hádky doma, obavy zo zlyhania, strach z filmov a správ, to všetko je to, čo dnes vyvoláva u detí úzkosť a môže podporovať závislosť na rodičoch.

Prečo nechávame deti spať vo svojej posteli?

Psychológovia pripúšťajú, že mnoho rodičov sa v tejto téme cíti neisto a sami majú problém so separáciou. Chcú, aby sa ich dieťa cítilo v bezpečí. Nedokážu uniesť predstavu, že ich dieťa je vystrašené a obávajú sa, že ak prinútia spať dieťa samo, ak nie je pripravené, emocionálne alebo psychicky mu ublížia. Potom sú takí rodičia, ktorí tvrdia, že chcú, aby ich dieťa spalo samo, ale už nevedia, čo viac by preň mohli urobiť. Snažili sa dieťa uisťovať, vysvetľovať, ale ich dieťa je stále v noci rozrušené a nevie sa upokojiť. Problém vidia v tom, že rodičia nedôverujú svojim deťom, že dokážu tieto situácie zvládnuť. Veria, že tento strach je na ich plecia priveľa a nedokážu pevne nastavovať dieťaťu hranice.

Úloha rodičov pri učení samostatného zaspávania

Rodičia sú tí, ktorí dokážu zmierniť strach a neistotu dieťaťa. Ich úlohou je byť dieťaťu oporou, ale pomôcť mu vyvinúť aj jeho vlastnú schopnosť bojovať so svojím strachom. Ako teda viesť dieťa k tomu, aby bolo schopné časom spávať samo?

Nepodceňujte večernú rutinu

Večerná rutina by mala upokojiť každého. Je to relaxačný záver dňa, ktorý by mal trvať 20 až 30 minút a netýka sa len malých bábätiek. Doprajte si dostatok času, aby ste sa nikam neponáhľali. Už samotná pravidelnosť bude pre dieťa upokojujúca. Všímajte si, čo robí dieťa pred spaním. Má obľúbené hračky, s ktorými spí? Napráva si špeciálne vankúš? Skúste si všimnúť aj drobné detaily, ako napríklad tón hlasu. Vaším cieľom je, aby malo dieťa pocit, že sa nachádza na najbezpečnejšom mieste na svete. Dbajte na to, aby dieťa išlo vždy do postele v rovnakú hodinu. Všetko, čo dieťa potrebuje urobiť pred spánkom, by malo byť hotové. Aktivity, ktoré vaše dieťa vykonáva predtým, než ide od postele, by mali byť relaxujúce a nie stimulujúce.

Spánok a spánkové rutiny pre deti vo veku 6 – 12 rokov

Dajte deťom pravidlá

Aj keď to deti nikdy nepriznajú, potrebujú pravidlá, pretože tie im dávajú pocit bezpečia. Jasne ich teda dieťaťu odkomunikujte, aby vedelo, čo od neho očakávate, čo je dovolené a čo nie. Dieťa musí zostať v posteli celú noc. Nie je dovolené z postele vstávať. Dieťa musí zaspávať samo. Môžete byť pri ňom, môžete pri ňom sedieť, ale nemôžete pri ňom ležať. Zhasnuté svetlá a žiadny plač. Dieťa na vás nesmie volať, ani si vás žiadať mimo pravidelných časov na kontrolu. Môžete dieťaťu poskytnúť uistenie objatím, ale len vtedy, ak je dieťa v posteli.

Kontrola každých 10 minút. Môžete sa s dieťaťom dohodnúť na pravidle, že sa každých 10 minút vrátite do izby skontrolovať a uistiť ho, že ste tam stále, až pokým nezaspí. Nehovorte s ním viac ako 2 minúty, toľko krát, koľko je to potrebné, až pokiaľ nezaspí. Je dôležité, aby ste neboli v izbe, keď dieťa zaspí. Tento moment musí dieťa zažiť samé. Snažte sa vyhnúť konverzáciám o pravidlách, strachu a neférovosti, ktoré by trvali dlhšiu dobu. Toto už nie je čas na debatu. Nehnevajte sa na dieťa za to, že si vyžaduje vašu prítomnosť a hovorte s ním láskavým tónom. V priebehu niekoľkých nocí by si dieťa malo zvyknúť na spánok osamote. Vďaka týmto pravidlám a návyku upokojiť sa samé, bude podľa psychológov dieťa schopné zaspať vo vlastnej posteli aj pokiaľ sa zobudí uprostred noci. Ak ide o veľmi úzkostné dieťa, psychológovia odporúčajú, že strachu treba začať čeliť postupne. Znamená to, že rodič zostane v miestnosti, kde dieťa zaspáva.

Využite systém odmien, vyhnite sa trestom

Odmena vám pomôže dieťa motivovať, trest docieli pravý opak. Snažte sa dieťa pochváliť slovne, vezmite ho do kina, alebo si naplánujte rodinnú aktivitu. Avšak snažte sa, aby odmeny neboli priveľké, inak by ich dieťa mohlo začať vnímať ako úplatky. Odborníci z organizácie Anxiety Disorders Association of British Columbia, ktorá sa zaoberá rôznymi problémami v súvislosti s úzkosťou ľudí, odporúčajú, aby ste s dieťaťom absolvovali tzv. "Rebrík strachu". Napríklad: Zavolajte kamaráta na návštevu k vám domov a dovoľte, aby s vaším dieťaťom strávil celý deň. Pozvite kamaráta na prespanie k vám domov. Pozvite prespať domov dvoch kamarátov. Choďte s dieťaťom ku kamarátovi na návštevu za účelom hrania, ale vy návštevu strávte v inej miestnosti ako dieťa. Pošlite dieťa na hraciu návštevu ku kamarátovi bez vás. Dieťa odchádza k priateľovi na prespanie bez vás. Ak prežíva úzkosť, môže vám raz zavolať. Najbližšie prespanie by už malo byť bez telefonátu.

Nie ste aj vy súčasť pretrvávajúceho problému?

Je možné, že nielen vaše dieťa, ale aj vy máte svoj podiel na probléme, s ktorým teraz bojujete. Rodičia sa často, hoci nepriamo, snažia vyhnúť tomu, aby dieťa zaťažovali. Zorganizujte si doma malé rodinné stretnutie, kde si prejdete, čo je problémom a ako ho riešiť. Zadajte si cieľ, nastavte pravidlá, a dajte si malú jednoduchú odmenu. Ak sa dieťa bojí, porozprávajte sa s ním o tom, čoho sa vlastne bojí. Snažte sa s dieťaťom sympatizovať a presunúť jeho pozornosť na niečo pozitívnejšie. Nesnažte sa problému vyhýbať a zľahčovať ho, naopak ho akceptujte. Využite humor a meditáciu. Počas toho, ako sa dieťa bude učiť spať samé, môžu sa vyskytnúť viaceré problémy.

Ako uspať bábätká a deti v období pred a tesne po 6. mesiaci?

Začať dieťa učiť na pravidelný spánok by ste mali medzi 4. a 6. mesiacom, keď ho už môžete pomaly pripravovať na to, aby sa naučilo rozoznávať deň a noc a menilo tak svoje návyky. Dodržiavať by ste mali aj tieto kroky:

V noci ho pri prebudení veľmi nerozptyľujte a používajte vždy iba tlmené svetlá. Pokiaľ to nie je nutné, neprebaľujte ho a pokiaľ to budete robiť, urobte to rýchlo a nehrajte sa s ním. Počas dňa tento čas predĺžte o hranie, aby vedelo rozlišovať tieto rozdiely.
Skúste postupne neupokojovať dieťa prsníkom. Malo by ho dostať iba vtedy, keď je hladné, v opačnom prípade vás bude takto neustále budiť. Dodržujte rozostupy medzi kŕmením a medzitým mu nedovoľte takto sa maznať.
Dieťa musíte nechať i trošku vyplakať. V opačnom prípade bude vedieť, že neustále dosiahne vašu pozornosť. Až keby plakalo veľmi nahlas a dlhší čas, upokojte ho pohladkaním alebo tichým prihováraním sa. Je dôležité opäť nevypestovať si z toho zvyk.
Od začiatku dieťa učte na určitú hodinu, kedy by sa malo v noci najesť. Ideálny čas je medzi 22:00 a polnocou, keď už prebehla najhlbšia fáza spánku. V začiatkoch ho môžete v tomto období i zobudiť, aby si vypestovalo určitý zvyk a potom už spalo dlhšie.
Učte dieťa, aby zaspávalo samé. I keď si trochu poplače, nechajte to tak. Musí sa naučiť upokojiť samé. To isté sa týka i prebudenia počas noci.
Nikdy neučte dieťa na spánok v úplnom tichu, pretože to môže najviac narušovať jeho návyky a zhoršiť mu biorytmus. Od začiatku robte všetky činnosti normálne, keď zaspí v izbe, rozprávajte sa, ono si na tieto zvuky zvykne a nebudú mu robiť problémy.
Dávajte pozor na dlhý popoludňajší spánok, ktorý zhoršuje nočný odpočinok. V tom prípade ho radšej prebuďte a zabavte ho nejako.
Počas prvých prebudení dieťa hneď nekŕmte, pretože inak si z toho vypestuje zvyk. Ak ho nakŕmite v odporúčanom termíne, má takto vydržať až do šiestej hodiny rannej. Musíte preto vždy vyčkať hodinu, aby sa upokojilo, môžete vtedy využiť niekoľko trikov ako prihováranie sa, masáž alebo nosenie na rukách, aby sa upokojilo. Ak by do hodiny neprišla zmena, až vtedy ho nakŕmte. Ideálne je, aby sa do tejto činnosti zapojil aj otec, inak bude dieťa nervózne i z toho, že má prsník nadosah a vy mu nedoprajete takéto upokojenie.
Každá zmena trvá minimálne štyri dni. Takže toľko sa môže obetovať aj otecko, zabaviť ho počas tohto nočného obdobia a pomôcť mu k lepšiemu zaspávaniu.
Vytvorte si istý harmonogram, dieťa ukladajte do postieľky v rovnaký čas a v rovnaký čas robte i nočné kŕmenie.
Sledujte detské rituály a činnosti, ktoré ich najviac unavujú. Toto potom s nimi praktizujte pred spaním, aby ľahšie zaspali a nevyžadovali si vašu prítomnosť.
Ak dieťa počas plaču veľmi mece rukami a hlavou, je veľmi nervózne a najlepšie ho upokojíte nájdením si vhodnej polohy. Môžete simulovať uloženie do postieľky v štýle polohy v maternici a teda aby bolo trošku schúlené do klbka.
Nedovoľte, aby vás dieťa plačom vydieralo. Ak mu za každých okolností pri plači vyhoviete, bude to brať ako svoju zbraň. A to už od útleho veku, keď si myslíte, že si tento zvyk ešte nemôže uvedomovať.
Ak ste nasadili váš overený trik a dieťa sa neupokojí do 15 minút, nechajte ho samé, potrebuje si len nájsť lepšiu polohu a upokojiť sa tak.

Postupné učenie do predškolského veku

Ak by sa vám nepodarilo naučiť dieťa správnym návykom v období okolo pol roka, nemusíte zúfať. Autori knihy "Každé dieťa môže dobre spať" upozorňujú na to, aby mali rodičia trpezlivosť aj neskôr a postupne ich odúčali od všetkých chýb.

V prvom kroku však musia začať od seba. Ak nedokážeme deťom dať určitý pravidelný biorytmus, neočakávajme, že bude spať tak, ako si to želáme. Dbajte preto na to, že deti budú chodiť spať v rovnakom intervale nielen v noci, ale aj počas dňa. Keď sa toto naučia, budete mať nakročené správnym smerom.

Naučte sa chápať ich potreby

Deti by mali spať počas noci 11 hodín. Čiže myslite na to a uspôsobujte ich režim tomu, ako potrebujete vstávať. Keď potrebujete vstávať ráno skôr, lebo potrebujete istý čas, pokiaľ ich prichystáte do škôlky, musí ísť spať skôr. Ak si chcete ráno dlhšie pospať, do postele musí ísť neskôr. Začiatky zmien nebudú jednoduché, majte na mysli ich biorytmus a trpezlivo počkajte, pokiaľ si na zmenu zvyknú. Obyčajne to trvá do troch týždňov, pokiaľ sa úplne prispôsobia. V tomto čase neplánujte žiadne aktivity, ktoré by mohli narušiť nový biorytmus. Ak si dieťa na to zvykne, pokojne už môžete robiť aj občasné zmeny, ak budete potrebovať niekde ísť. Jeden alebo dva narušené dni im biorytmus nerozhodia. Horšie robíte, ak ich postupne pripravujete na nejakú zmenu skorším budením. A teda ak potrebujete ísť niekde na výlet a potrebujete vstať o hodinu skôr, neprispôsobujte ho na to už týždeň vopred, lebo opäť narušíte jeho biorytmus. Myslite aj na to, že dieťa potrebuje trojhodinové pauzy medzi dvoma spánkami. A to platí už od šiestich mesiacov. Čiže tomuto teda prispôsobte i čas obedňajšieho spánku. Po prvom roku väčšinou dieťa spáva už len raz denne a preto vydrží dlhšie spať aj počas noci.

Spánok ako proces učenia

Zaspávanie nie je vrodená schopnosť, ale zručnosť, ktorú sa dieťa postupne učí. Mnohé deti si vytvoria takzvané spánkové asociácie, teda podmienky, pri ktorých dokážu zaspať - napríklad prítomnosť rodiča, hojdanie, dojčenie alebo držanie za ruku. Tieto asociácie sú úplne prirodzené, no ak sa na ne dieťa príliš naviaže, môže mať problém znovu zaspať pri nočnom prebudení. Dobrou správou je, že dieťa sa dá citlivo a s rešpektom naučiť zaspávať samé v postieľke bez stresu a bez nátlaku. Samostatné zaspávanie je významným krokom v emocionálnom aj spánkovom vývine dieťaťa. Neznamená to, že dieťa nechávame samé bez opory, ale že mu pomáhame nadobudnúť istotu, že zaspávanie zvládne aj bez neustálej prítomnosti rodiča. Veľkú úlohu tu zohrávajú spánkové asociácie. Ak dieťa zaspáva výhradne na prsníku, v náručí alebo pri hojdaní, pri každom prirodzenom nočnom precitnutí potrebuje rovnaké podmienky, aby znovu zaspalo. To vedie k častému budeniu a únave celej rodiny. Keď sa dieťa naučí zaspávať samé, jeho spánok sa postupne prehlbuje a predlžujú sa jednotlivé spánkové cykly. Kvalitnejší spánok má pozitívny vplyv na náladu dieťaťa, jeho schopnosť sústrediť sa aj na celkové fungovanie počas dňa. Rovnako dôležitý je aj oddych rodičov, ktorí získajú viac energie a trpezlivosti.

Kedy začať s učením samostatného zaspávania?

Neexistuje univerzálny vek, ktorý by bol ideálny pre všetky deti. Dôležité je vnímať vývin dieťaťa, jeho potreby a aktuálnu rodinnú situáciu. Základy však môžeme budovať už od prvých týždňov života, pričom veľkou pomôckou je pochopenie toho, koľko spánku dieťa v jednotlivých obdobiach skutočne potrebuje. Už od narodenia je vhodné ukladať bábätko do postieľky bdelé, ale unavené. Dieťa si tak začne spájať postieľku s miestom, kde zaspáva. Samozrejme, v tomto období nejde o striktne nastavené pravidlá, ale o jemné návyky. Veľkým pomocníkom môžu byť zavinovačky alebo hniezda, ktoré dieťaťu pripomínajú stiesnený priestor maternice a dodávajú mu pocit istoty. Rovnako je dôležité dbať na pohodlný matrac v postieľke a vhodnú teplotu v izbe, ideálne medzi 18 až 20 stupňov Celzia. Okolo 12 až 18 mesiacov sa u detí často objavuje separačná úzkosť. Dieťa si viac uvedomuje neprítomnosť rodiča a zaspávanie môže byť náročnejšie. Práve v tomto období je dôležité vysvetľovanie, pokoj a jemné metódy.

Metódy učenia samostatného zaspávania

Existuje viacero prístupov, ako naučiť dieťa zaspávať samé. Niektoré sú vhodné pre menšie deti, iné pre staršie.

Metóda postupného odchodu: Táto metóda je postavená na dôvere. Dieťaťu pokojne vysvetlíte, že si len na chvíľu odskočíte, napríklad umyť riad, a o minútku sa vrátite. Po krátkom čase sa naozaj vrátite, dieťa pochválite a opäť odídete. Intervaly sa postupne predlžujú. Dieťa sa učí, že rodič vždy dodrží sľub a že sa nemusí báť samoty.
Metóda postupného presúvania stoličky: Pri tejto metóde rodič najprv sedí pri posteli dieťaťa, kým nezaspí. Každé tri dni sa stolička posunie o kúsok ďalej od postieľky. Postupne sa rodič presúva až ku dverám a nakoniec z izby odchádza. Dieťa má pocit istoty, že rodič je nablízku, no zároveň sa učí zaspávať bez priameho kontaktu.
Hravý prístup: Pre deti približne od troch rokov môže byť motivujúci hravý prístup. Spánková víla alebo iná rozprávková postavička dieťaťu „odmení“ noc, ktorú prespí vo svojej postieľke. Ráno si môže nájsť nálepku, malú figúrku alebo drobnú hračku. Dôležité je, aby odmena nebola úplatkom, ale symbolickým ocenením snahy dieťaťa.

Kontrolovaný plač vs. iné prístupy

Mnohí rodičia majú obavy z metód založených na plači. Je dôležité zdôrazniť, že kontrolovaný plač nie je to isté ako nechať dieťa vyplakať sa bez reakcie. Moderné prístupy odporúčajú reagovať na dieťa, upokojiť ho hlasom alebo dotykom, no nevracať sa k pôvodnej spánkovej asociácii. Ak vám tento prístup nie je blízky, je úplne v poriadku zvoliť si inú cestu.

Dôležitosť prostredia a pomôcok

Jedným z najdôležitejších prvkov pri učení zaspávania je pravidelná večerná rutina. Opakujúca sa postupnosť činností pripravuje mozog dieťaťa na spánok a podporuje tvorbu melatonínu, hormónu spánku. Rutina by mala byť pokojná, bez televízie a výrazných podnetov. Dôležitú úlohu zohráva aj prostredie. Tlmené svetlo, ticho alebo jemné nočné osvetlenie pomáhajú dieťaťu naladiť sa na spánok. Pri učení samostatného zaspávania môžu pomôcť aj vhodné pomôcky, ktoré dieťaťu dodajú pocit bezpečia a istoty. Uspávacie hračky s jemnými melódiami, bielym šumom alebo zvukom tlkotu srdca dokážu upokojiť bábätká aj staršie deti. Biely šum maskuje bežné zvuky domácnosti a vytvára stabilné zvukové prostredie, v ktorom sa dieťa cíti bezpečne. Mojkáčik, obľúbený plyšák alebo mäkká hračka fungujú ako takzvaný prechodový objekt. Dieťaťu pomáhajú zvládnuť odlúčenie od rodiča a dodávajú mu pocit istoty. Keď rodič odíde z izby, dieťa má pri sebe niečo známe a upokojujúce. Spoločné čítanie pred spaním je krásny rituál, ktorý posilňuje vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Príbehy pomáhajú dieťaťu upokojiť sa, spomaliť a pripraviť na spánok.

Individuálny prístup a trpezlivosť

Na záver je dôležité pripomenúť, že každé dieťa je jedinečné. Neexistuje jediný správny spôsob, ako naučiť dieťa spať v postieľke. Ak jedna metóda nefunguje, neznamená to zlyhanie. Doprajte si pauzu, skúste inú cestu a hlavne sa neporovnávajte s okolím. Každá veľká zmena v živote dieťaťa so sebou nesie určité množstvo komplikácií a nezaobíde sa bez nejakého toho plaču a vašej trpezlivosti. Či už ide o odstavenie od kojenia, odplienkovanie, zmenu miesta na spánok alebo nástup do škôlky, milióny rodičov po celom svete by sa s vami mohli podeliť o svoje skúsenosti. Dnes sa pozrieme na to, ako naučiť dieťa spať samé, ideálne vo svojej postieľke vo vlastnej izbe. Ktoré triky rodičia považujú za najúčinnejšie? Najdôležitejšie zo všetkého je začať. Možno budete patriť medzi tých niekoľko šťastlivcov, ktorým bude dieťa spať ochotne v postieľke od samého začiatku, dobrovoľne a bez plaču. V princípe platí, že čím skôr začnete, tým lepšie. Je jasné, že ak spí dieťa s vami v posteli a v noci začne plakať, nemusíte k nemu vstávať, ale hneď ho len ľahko nakojiť a spať ďalej. K postieľke budete musieť vstať vždy, no ide o krátkodobú obetu zo začiatku, ktorá sa vám vráti ako dlhodobý zisk.

Ak je dieťa už väčšie (má napríklad rok), môže byť takáto zmena preň naozaj stresujúca. S postieľkou (alebo dokonca inou izbou) ho zoznamujte postupne. Nechajte ho, nech sa v nej počas dňa hrá. Malo by v nej mať obľúbené hračky a predmety. Ak sa vám už prvý deň podarí, že tam zaspí aspoň cez deň, máte na 50 % vyhraté. Večer ho tam uspíte štandardným spôsobom, aký máte doma zaužívaný. Najdôležitejší bod však je, že vždy, keď sa v noci zobudí, musíte prísť za ním. Dieťa musí mať istotu, že je v bezpečí, a že aj keď s ním nie ste v izbe a v posteli po zobudení, na zavolanie prídete. Len tak bude mať dôveru aj v spánok bez vás.

Kvalitný spánok nemá iba dlhodobé prínosy pre zdravie a pohodu detí, ale aj pre vás. Pomôže vám sa vyhnúť chronickej únave a spánkovej deprivácii. Kto by nepovedal “áno” čarovnej formulke, po ktorej deti budú neustále šťastnejšie, menej podráždené, stabilnejšie a schopnejšie zvládať každodenné výzvy? Takáto formulka už existuje, a je ňou práve spánok. Nepodceňujte silu zdravého spánku, ale nestresujte sa príliš, ak sa vám ho vždy nepodarí dodržať.

tags: #metodu #kazde #dieta #sa #nauci #spat