Narodenie bez známeho pôvodu: Právne a etické dilemy utajeného pôrodu
Základná zásada rímskeho práva „Mater semper certa est“ (Matka je vždy istá) tradične vyjadrovala elementárnu skutočnosť pre vytvorenie statusového pomeru medzi matkou a dieťaťom. Hoci táto zásada bola explicitne zakotvená až prijatím zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZR”), jej princípy vychádzali z nej aj staršie právne úpravy. Pre určenie materstva je v zmysle tejto zásady relevantná len jediná skutočnosť, a síce pôrod. Matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila. Tento kogentný charakter ustanovenia je precizovaný v § 82 ods. 2 ZR.
Pre úplné vytvorenie dôležitého statusového pomeru matka - dieťa je v zmysle medzinárodnoprávnych záväzkov Slovenskej republiky potrebné, aby dieťa bolo po narodení ihneď registrované, resp. zapísané v matrike so všetkými relevantnými údajmi o jeho osobe a rodičoch (minimálne matke). Slovenský právny poriadok však pripúšťa aj výnimky, keďže umožňuje, aby v rodnom liste nebola uvedená matka, a tým pádom ani otec dieťaťa, keďže otcovstvo je podmienené určením materstva.
Právny rámec utajeného pôrodu
Právnym základom pre inštitút utajeného pôrodu je zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZZS”). Zákonodarca v § 11 ods. 11 umožňuje žene, ktorá z určitých subjektívnych alebo objektívnych dôvodov nechce byť s jej dieťaťom nijako spájaná, uplatniť si právo na osobitnú ochranu svojich osobných údajov. V prípade, ak žena písomne požiada o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom, vedie sa osobitná zdravotná dokumentácia. Táto dokumentácia zahŕňa zdravotnú starostlivosť súvisiacu s tehotenstvom a pôrodom, ako aj osobné údaje ženy, informácie o poučení a informovanom súhlase, epidemiologicky závažné skutočnosti a identifikačné údaje príslušnej zdravotnej poisťovne (§ 19 ods. 4).
Podľa § 19 ods. 5 ZZS sa osobitná zdravotná dokumentácia vedie oddelene od zdravotnej dokumentácie ostatných osôb. Okolnosti, za ktorých žena žiadala o utajenie svojej osoby, sa môžu po pôrode zmeniť. Preto podľa § 23 ods. 7 ZZS môže žena v lehote do šesť týždňov po pôrode písomne odvolať žiadosť o utajenie svojej osoby. Ak tak neurobí, po uplynutí tejto lehoty sa osobitná zdravotná dokumentácia odovzdáva ministerstvu zdravotníctva, ktoré ju uchováva a vedie o nej evidenciu. Vzhľadom na osobitnú ochranu osobných údajov nie je možné údaje z tejto dokumentácie sprístupniť ani poskytnúť, a to ani súdu. Zdravotnícky pracovník je pritom povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojho povolania (§ 80 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z.). Zákon č. 576/2004 Z. z. v § 49 zaviedol špeciálny režim zbavenia mlčanlivosti pre osoby zabezpečujúce evidenciu a uchovávanie osobitnej zdravotnej dokumentácie a osoby, ktoré sa dozvedeli údaje z tejto dokumentácie. Povinnosti mlčanlivosti ich môže zbaviť výlučne súd.
Medzinárodné a európske súvislosti a judikatúra ESĽP
Právna úprava utajeného pôrodu na Slovensku je v mnohých aspektoch problematická a môže neprimerane obmedzovať práva dieťaťa, čo môže viesť k porušeniu Dohovoru o právach dieťaťa ako aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „EDĽP”). Európsky súdny dvor pre ľudské práva (ESĽP) opakovane konštatuje, že právo na osobný rozvoj chránené článkom 8 EDĽP zahŕňa aj životne dôležitý záujem pri získavaní informácií potrebných na zistenie pravdy o dôležitých aspektoch osobnej identity osoby, akými sú aj údaje o totožnosti rodičov. Otázka prístupu k informáciám o pôvode sa tak týka podstaty identity osoby a predstavuje základný prvok súkromného života chráneného článkom 8 EDĽP.
Judikatúra ESĽP v otázke utajeného pôrodu nie je rozsiahla. Azda najznámejším prípadom je Odièvre proti Francúzsku. Sťažovateľka Pascale Odièvre bola po narodení opustená svojou biologickou matkou, ktorá požiadala o utajenie svojej totožnosti. Následne bola sťažovateľka umiestnená do štátnej starostlivosti a osvojená. Svoje snahy zistiť totožnosť svojich biologických rodičov a súrodencov neúspešne smerovala k súdom, nakoľko podľa vtedajšej legislatívy bolo možné takéto údaje získať len so súhlasom biologickej matky. Sťažovateľka namietala porušenie článku 8 EDĽP, tvrdiac, že utajenie jej narodenia, ktoré jej zabránilo zistiť svoj pôvod, predstavuje porušenie jej práv.
ESĽP v tomto prípade konštatoval, že medzi členskými štátmi neexistuje jednotný konsenzus ohľadom prostriedkov realizácie práva dieťaťa poznať svoj pôvod, čo členským štátom poskytuje široký priestor na voľnú úvahu. Tento priestor však nie je absolútny. Z hľadiska princípu proporcionality je potrebné zabezpečiť spravodlivé vyváženie konkurujúcich si práv a záujmov, v tomto prípade práva dieťaťa poznať svoj pôvod a práva matky na ochranu súkromia. Hoci konsenzus absentuje, medzinárodnoprávne nástroje ako Dohovor OSN o právach dieťaťa (článok 7) a Dohovor o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach (Haagsky dohovor, článok 30) zdôrazňujú právo dieťaťa poznať svojich rodičov a uchovávanie informácií o pôvode dieťaťa.
Súd v prípade Odièvre uviedol, že sťažovateľka mala prístup k informáciám o svojej biologickej matke a rodine bez toho, aby bola prezradená totožnosť matky, čo jej umožnilo dopátrať sa k niektorým svojim koreňom. Súd tiež poukázal na novovytvorenú inštitúciu umožňujúcu prístup k informáciám so súhlasom biologickej matky. Napriek tomu súd dospel k záveru, že Francúzsko neprekročilo mieru voľnej úvahy a zabezpečilo rovnováhu medzi konkurujúcimi si záujmami, čím nedošlo k porušeniu článku 8 EDĽP. Toto rozhodnutie však bolo kritizované disentujúcimi sudcami a odbornou verejnosťou za uprednostnenie práva matky pred záujmami dieťaťa a za nedostatočné posúdenie týchto záujmov. Rozhodnutie matky bolo vnímané ako absolútna obrana proti všetkým žiadostiam o informácie bez ohľadu na dôvody alebo legitimitu.
V neskoršom období sa však princíp proporcionality začal dôslednejšie aplikovať. V prípade Jäggi proti Švajčiarsku ESĽP konštatoval, že právo na identitu, ktoré zahŕňa právo poznať svojich biologických rodičov, tvorí neoddeliteľnú súčasť pojmu súkromný život, a v prípadoch kolízie sa vyžaduje prísna kontrola pri vyvažovaní konkurujúcich si záujmov.
Prípad Godelli proti Taliansku bol skutkovo podobný. Sťažovateľka Anita Godelli bola po narodení v roku 1943 opustená matkou z dôvodu uplatnenia práva na utajenie svojej osoby. Po osvojení sa v desiatich rokoch pokúsila zistiť totožnosť svojej biologickej matky, ale bez úspechu. Súd jej žalobu zamietol s odôvodnením, že podľa platného práva jej nebolo možné sprístupniť informácie o pôvode, pretože jej matka v čase narodenia nesúhlasila so zverejnením svojej totožnosti. Odvolací súd dodal, že ustanovenie o utajení identity matky bolo koncipované tak, aby zaručovalo rešpektovanie jej želaní.
ESĽP v prípade Godelli odkázal na svoju predošlú judikatúru, že dieťa má právo poznať svoj pôvod, ktoré je odvodené z pojmu súkromný život, a zároveň nie je možné poprieť záujem ženy zostať v anonymite. Súd preto musel skúmať spravodlivú rovnováhu medzi týmito záujmami, pričom s poukazom na prípad Jäggi proti Švajčiarsku, bola kontrola vyvažovania prísna. ESĽP poznamenal, že v tomto prípade sťažovateľka nemala prístup k žiadnym informáciám, ktoré by jej umožnili vysledovať matku alebo niekoho z biologickej rodiny. Jej žiadosť o informácie o pôvode bola úplne a s konečnou platnosťou zamietnutá bez akéhokoľvek vyváženia konkurenčných záujmov alebo možnosti nápravy. Súd tiež poukázal na fakt, že v čase rozhodovania mala sťažovateľka 69 rokov a bola schopná rozvíjať svoju osobnosť aj bez vedomosti o identite matky. Poukázal však na svoju doterajšiu prax, že záujem jednotlivca pri hľadaní odpovede na otázku, kto sú jeho biologickí rodičia, nemizne s vekom, ale naopak.
Prečo na biologických rodičoch záleží: Pohľad Jordana Petersona | SadiqReads
Absolutizácia práva matky a dôsledky pre dieťa na Slovensku
Na Slovensku, ak zákonodarca vylučuje poskytnutie a sprístupnenie údajov z osobitnej zdravotnej dokumentácie, rozhodnutie matky je pre dieťa konečné, bez možnosti napadnutia tohto jednostranného úkonu. De lege lata je teda právo matky utajiť svoju identitu absolutizované a jej rozhodnutie pre dieťa znamená odsúdenie na doživotnú neistotu a nevedomosť o svojom pôvode. Právo matky, ktoré spadá pod pojem súkromný život chránený článkom 8 EDĽP, je absolutizované napriek tomu, že právo na ochranu súkromného života je relatívnym právom, ktoré je možné obmedziť.
Judikatúra ESĽP chráni primárne biologickú rodinu. Právo a sloboda matky končí tam, kde začína právo dieťaťa. V demokratickom a právnom štáte nesmie dochádzať k absolutizácii niektorého z práv chránených ústavou alebo ľudskoprávnymi dohovormi na úkor úplného vylúčenia iného práva, ktoré je s ním v konflikte. Ústavný súd SR v tejto súvislosti konštantne tvrdí, že všetky základné práva a slobody sa chránia len v tej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody. Každý konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd resp. ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách treba riešiť prostredníctvom ich spravodlivej rovnováhy.
Orgán aplikácie práva je však viazaný princípom legality. Koná len spôsobom a v rozsahu, aký mu predpíše zákonodarný orgán. Pokiaľ ten nevytvorí podmienky pre aplikáciu princípu proporcionality v konkrétnom prípade, nemôže byť zabezpečená spravodlivá rovnováha konkurujúcich si záujmov. Tak je tomu aj v prípade utajeného pôrodu v SR. Zákonodarca vytvoril stav, kedy právo matky utajiť svoju identitu popiera právo dieťaťa poznať svoj biologický pôvod. Samotná skutočnosť, že súd môže zbaviť povinnosti mlčanlivosti osoby zabezpečujúce evidenciu a uchovávanie osobitnej zdravotnej dokumentácie, tento problém nerieši.
Domnievame sa, že pokiaľ by sa dieťa narodené v režime utajeného pôrodu obrátilo na ESĽP s tvrdením porušenia článku 8 EDĽP, mohlo by byť jeho sťažnosti vyhovené. Právo matky je totiž absolútne preferované aj pred právom otca dieťaťa. Otec aj matka majú vo vzťahu k svojim deťom rovnaké práva a povinnosti. Pri utajenom pôrode je rozhodnutie ponechané výlučne na žene. Samozrejme, otcovstvo sa odvodzuje od určenia materstva, a pre to, ako už bolo uvedené, je relevantná výlučne skutočnosť pôrodu. De iure teda vzťah matka - dieťa vzniká, a inštitút utajeného pôrodu na tom nemôže nič zmeniť. Preto ak o utajenie pôrodu požiada vydatá žena, v súlade s prvou domnienkou otcovstva, narodením ex lege vzniká status otec - dieťa. Otcovi však právny poriadok neposkytuje žiaden prostriedok ochrany jeho práv.
V Českej republike je utajený pôrod umožnený iba žene, ktorej manželovi nesvedčí domnienka otcovstva. Tam však problém spočíva v tom, že kým manželským deťom je umožnené realizovať právo poznať svoj pôvod, nemanželským deťom to v zásade umožnené nie je.
Podrobnejší rozbor všetkých problematických aspektov by presiahol účel tohto článku. Je zrejmé, že súčasná právna úprava utajeného pôrodu na Slovensku vyvoláva vážne etické a právne otázky týkajúce sa rovnováhy medzi právom matky na súkromie a právom dieťaťa na poznanie svojho pôvodu. Harmonizácia s medzinárodnými štandardmi a dôslednejšia aplikácia princípu proporcionality by mohli prispieť k spravodlivejšiemu riešeniu tejto zložitej problematiky.