Dedenie zo zákona a zo závetu: komplexný prehľad

Po úmrtí človeka nastáva dedičské konanie, ktorého cieľom je určiť, ako sa naloží s jeho majetkom. Tento proces sa môže odohrávať buď na základe závetu, alebo zo zákona. Hoci vo filmoch často vidíme, že zosnulý zanechal závet, na Slovensku je oveľa bežnejšie dedenie zo zákona. Občiansky zákonník upravuje dedenie zo zákona a rozdeľuje pozostalých do štyroch dedičských skupín, pričom určuje poradie, v akom sa dostávajú k možnosti dediť. Dedičské skupiny sú nastavené tak, aby mali prednosť príbuzní v priamom rade - deti, vnuci a podobne.

Dedenie zo zákona: Detailný pohľad na dedičské skupiny

Dedenie zo zákona je štruktúrovaný proces, ktorý zabezpečuje, že majetok zosnulého sa dostane k jeho najbližším príbuzným v preddefinovanom poradí.

Prvá dedičská skupina:V prvej skupine dedia poručiteľove deti a jeho manžel/manželka. Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé). Ak niektoré dieťa zomrie pred poručiteľom, jeho podiel prechádza na jeho potomkov. V prípade, ak zosnulý nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia jeho deti. Ak zosnulý nemal deti, dedenie prechádza na druhú skupinu. V prípade, že dedia deti a manžel/manželka, musia sa podeliť rovnakým dielom, pričom manžel/manželka musí dostať aspoň polovicu dedičstva.

Druhá dedičská skupina:Ak nededia poručiteľovi potomci (teda deti), dedí v druhej skupine manžel/manželka, poručiteľovi rodičia a tiež tí, ktorí s poručiteľom žili v spoločnej domácnosti najmenej jeden rok pred jeho smrťou, starali sa o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. V tejto skupine dedičia dedia rovnakým dielom, pričom manžel/manželka musí dostať aspoň polovicu.

Tretia dedičská skupina:Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine poručiteľovi súrodenci a tiež tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti. Dedia rovnakým dielom.

Štvrtá dedičská skupina:Štvrtá skupina je pri dedení zo zákona poslednou. Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, dedia v štvrtej skupine prarodičia poručiteľa alebo ich deti.

Zákon tiež ustanovuje, kedy dedia potomkovia namiesto svojich predkov, ktorí zomreli skôr ako poručiteľ. Táto možnosť sa týka detí poručiteľa, namiesto ktorých nastupujú ich deti, prípadne vnúčatá. Rovnako, ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel jeho deti. Posledný prípad sa týka prarodičov poručiteľa, ktorých dedičský podiel nadobúdajú ich deti.

Je dôležité zdôrazniť, že pri dedení zákon nerozlišuje manželské a nemanželské deti. Každé dieťa má právo na rovnaký podiel z dedičstva po svojom rodičovi. Maloletým deťom patrí vždy ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým deťom najmenej polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ by tomu odporoval závet poručiteľa, je v tejto časti neplatný.

Dedenie zo závetu: Posledná vôľa poručiteľa

Dedenie zo závetu má vždy prednosť pred dedením zo zákona. Poručiteľ môže v závete určiť svojich dedičov, prípadne im prikázať, aby sa o majetok podelili podľa jeho želania. Závet musí mať písomnú formu. Existujú rôzne formy závetu:

Holografný závet: Musí byť napísaný a vlastnoručne podpísaný poručiteľom. Ak chýba vlastnoručný podpis alebo ho spísala iná osoba, závet je neplatný.
Alografný závet: Poručiteľ ho nenapíše vlastnou rukou, ale napríklad ho nadiktuje alebo napíše niekto iný. V takom prípade ho musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne vyhlásiť, že ide o jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.

Najideálnejšie je spísať závet priamo u notára do formy notárskej zápisnice. Tým sa predíde strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu. Notár, ktorý vedie dedičské konanie, pri lustrácii v zozname závetov zistí, že závet existuje a vyžiada si jeho odovzdanú kópiu od spisujúceho notára.

Správne napísaný testament musí obsahovať presný opis toho, čo ktorý dedič dostane. Závet môžete kedykoľvek zrušiť - napríklad tým, že ho odvoláte, zničíte alebo spíšete nový. Treba však pamätať, že novší závet ruší ten starší iba v rozsahu, v akom sa ich obsah prekrýva.

Neopomenuteľní dedičia a vydedenie

Závetom tiež nie je možné úplne vylúčiť neopomenuteľných dedičov. Neopomenuteľní dedičia sú potomkovia zomrelého (deti, vnuci). Títo dedičia majú nárok na svoj zákonný podiel. Pri dedení po otcovi či matke sa rozlišuje, či ide o deti maloleté alebo plnoleté. Maloletým deťom musí byť zanechané aspoň toľko, koľko robí ich zákonný dedičský podiel. Plnoletým deťom musí byť zanechané aspoň polovičný podiel z ich zákonného dedičského podielu.

Problém však môže nastať, ak závet nie je platný alebo ak je platný len v obmedzenom rozsahu. Ak poručiteľ v závete opomenie neopomenuteľných dedičov a zároveň ich právne nevydedil, závet nie je automaticky neplatný celý, ale len relatívne neplatný - a to v rozsahu, v akom zasahuje do práv neopomenuteľného dediča.

Vydedenie potomka je možné len zo zákonom presne stanovených dôvodov, napríklad ak potomok neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, neprejavuje o neho opravdivý záujem, vedie trvalo neusporiadaný život alebo bol odsúdený za úmyselný trestný čin. Vydedenie musí byť urobené písomne a musí jasne uvádzať dôvod. Ak dôvod nie je dostatočne konkrétny alebo nie je pravdivý, vydedený potomok môže vydedenie napadnúť na súde. Súd potom skúma, či dôvod na vydedenie skutočne existoval.

Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov, napríklad ak ho spísala osoba, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony (napr. osoba v duševnej poruche, ktorá ju robí neschopnou).

Dedičské konanie: Od otvorenia po uznesenie

Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Súd následne poverí notára, ktorého na základe náhodného výberu poveril súd, v ktorého obvode mal poručiteľ v čase smrti adresu trvalého pobytu. Notár ako súdny komisár zisťuje okruh dedičov, obsah závetu alebo listiny o vydedení a rozsah majetku i dlhov poručiteľa.

#23 notár Marián Jurina „Za koľko nadobudneš, za toľko zodpovedáš“

Fázy dedičského konania:

Príprava: Skôr než sa majetok delí, musí notár zistiť, čo patrí do dedičstva a kto má nárok dediť. Zabezpečuje majetok pred znehodnotením. Dedičské konanie môže byť zastavené už tu - ak zosnulý nemal žiadny alebo len majetok malej hodnoty.
Prejednanie dedičstva: V prípade, že sa dedičské konanie nezastavilo vo fáze prípravy, pokračuje prejednaním dedičstva. Na dedičskom pojednávaní pred notárom sa dedičia môžu odchýliť od výšky ich dedičských podielov a uzatvoriť dohodu, ktorou si dedičstvo medzi sebou rozdelia. Túto dohodu následne schváli notár uznesením.
Uznesenie o dedičstve: Na konci konania súd vydá uznesenie o dedičstve, kde je uvedený majetok zosnulého a dohody dedičov. Uznesenie nadobúda právoplatnosť po uplynutí 15-dňovej lehoty, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať.

V prípade, že sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva nadobudol tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.

Odmietnutie dedičstva

Dedičstvo môžete aj odmietnuť. Musíte to však stihnúť do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Dôvody, ktoré vás vedú k odmietnutiu dedičstva, uvádzať nemusíte, nikto ich nebude skúmať. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. Mali by ste vedieť, že dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Nemôžete si nechať aktíva a odmietnuť pasíva. S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky. Odmietnutie dedičstva nie je možné, ak ste svojím konaním dali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcete. Odmietnutie dedičstva je záväzné, nemôžete ho odvolať.

Majetok a dlhy v dedičskom konaní

Do dedičstva patrí celý majetok zomrelého, teda jeho aktíva aj pasíva, ktorý mu patril ku dňu smrti. Medzi pasíva patria dlhy zosnulého - voči bankám, poisťovniam, nebankovkám, daňovému úradu a pod.

Ak je dedičstvo predlžené (dlhy prevyšujú hodnotu majetku), môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Ak takáto dohoda nie je možná, dedičia sa môžu domáhať od súdu, aby dedičstvo vyhlásil za predlžené.

V prípade smrti manželov je potrebné rozlišovať medzi zánikom bezpodielového spoluvlastníctva a dedením. Ak jeden z manželov zomrie, najprv dôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva, kde žijúcemu manželovi pripadne polovica majetku. Následne je druhá polovica predmetom dedičského konania.

Majetok, ktorý bol získaný dedičstvom, nie je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, to znamená, že sa stáva výlučným vlastníctvom toho z manželov, ktorý majetok zdedil.

Dodatočné konanie o dedičstve a poplatky

K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Žiadosť o začatie dodatočného konania však často podáva dedič. Návrh na obnovu dedičského konania nie je bezplatný. Platí sa 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať. Najmenej je to 10 eur, najviac 250 eur. K sume poplatku z dedičstva sa ešte pripočítajú hotové výdavky notára a DPH. Odmena notára je najmenej 23 eur.

Poplatok za dedičské konanie nie je jediný, ktorý vám môže ako potenciálnemu dedičovi vzniknúť. Dôležitú úlohu zohráva aj daň z nehnuteľností.

Dane a dedičstvo

Daň z dedičstva bola zrušená reformou zákona o dani z príjmov účinnou od 1. januára 2004. V súčasnosti preto nie je majetok získaný dedením predmetom žiadnej dane. Dedič nemá povinnosť priznávať dedičstvo formou daňového priznania a teda ani platiť daň z tohto príjmu.

Príjem z predaja nehnuteľnosti je vo všeobecnosti oslobodený po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia. Pri nehnuteľnostiach nadobudnutých dedením platí ešte ďalšia výnimka. Príjem z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením od príbuzných v priamom rade (starí rodičia, rodičia, deti, vnuci atď.) alebo niektorým z manželov je od dane oslobodený, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti do vlastníctva poručiteľa. Inak povedané, pri dedení sa doba vlastníctva nehnuteľnosti poručiteľa a dediča (ak sa jedná o príbuzného v priamom rade alebo manžela) spočítava.

Na vyrubenie dane z nehnuteľností je vo väčšine prípadov rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. To znamená, že daň platí osoba, ktorá vlastní nehnuteľnosť 1. januára toho roka. Pri nadobudnutí nehnuteľnosti dedením v priebehu roka daňová povinnosť dedičovi vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa dedič stal vlastníkom nehnuteľnosti na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve alebo rozhodnutia o dedičstve.

tags: #nemanzelske #dieta #dedenie