Novorodenecké skríningy a správne polohovanie: Kľúč k zdravému štartu do života

Príchod nového člena rodiny je radostná udalosť, ktorá so sebou prináša aj množstvo otázok a neistôt. Prvé mesiace s bábätkom sú obdobím adaptácie, učenia sa a budovania vzájomného puta. Popri radosti a očakávaniach je dôležité venovať pozornosť aj preventívnym vyšetreniam, ktoré môžu odhaliť potenciálne zdravotné problémy včas. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na skríningové vyšetrenia novorodencov, ich význam a priebeh, aby ste sa cítili istejšie a pripravenejšie na túto krásnu etapu. Zároveň sa zameriame na dôležité aspekty polohovania dieťatka, ktoré ovplyvňujú jeho zdravý vývoj a bezpečnosť.

Prečo sa Robia Skríningové Vyšetrenia Novorodencov?

Pod pojmom skríning rozumieme vyhľadávanie jedincov s chorobami, ktoré ešte nemajú klinické príznaky. Cieľom skríningu je ich záchyt v štádiu, kedy sú choroby dobre liečiteľné. Novorodenecký skríning je preventívny program zameraný na novorodeneckú populáciu. Jeho úlohou je odhaliť určité vrodené chyby čo najskôr po narodení, aby bolo možné včas zahájiť účinnú liečbu. Časový faktor hrá dôležitú úlohu a v mnohých prípadoch umožňuje predísť trvalým následkom. Skríningové programy sú celoplošne realizované a presne definované odbornými usmerneniami Ministerstva zdravotníctva. Pozitívny skríning ešte neznamená ochorenie, je to len podozrenie na ochorenie. V prípade pozitívneho výsledku je potrebné jeho overenie diagnostickým testom, ktorý je presnejší a môže dané ochorenie potvrdiť alebo vylúčiť. Časť pacientov s pozitívnym skríningovým testom môže mať výsledok falošne pozitívny. Skríning neznamená diagnózu. Je to vyhľadávanie, ktoré robíme preto, aby sme mohli včas pomôcť.

Základný Skríning z Pätičky

Na Slovensku sa u všetkých bábätiek vykonáva tzv. základný skríning, ktorý musia absolvovať všetci novorodenci ešte pred prepustením z pôrodnice. Laicky sa mu hovorí aj odber z pätičky. Bábätku sa pred odchodom z pôrodnice, vo veku 72 až 96 hodín, odoberie kapilárna krv (krv po vpichu z pätičky), ktorá sa zachytí na špeciálny odberový papierik so 4 terčíkmi. Papierik s terčíkmi sa následne nechá voľne usušiť. U niektorých novorodencov je potrebné odber z pätičky opakovať za účelom potvrdenia alebo vylúčenia správneho nálezu. Opakovaný skríning, tzv. reskríning, sa vykonáva 10. až 14. deň života u nezrelých novorodencov (narodených v 35. týždni a skôr), u novorodencov, ktorí vyžadujú intenzívnu starostlivosť, u novorodencov, ktorých mamičky dostávali v 3. trimestri tehotenstva lieky na podporu dozrievania pľúc.

Skríning z pätičky v sebe zahŕňa vyšetrenie na:

Fenylketonúria: Je spôsobená poruchou enzýmu, ktorý je potrebný na premenu aminokyseliny fenylalanínu na tyrozín. Je to dedičné ochorenie s pomerne vysokým výskytom na Slovensku. Dochádza pri ňom k hromadeniu fenylalanínu v krvi, pričom vysoká hladina tejto esenciálnej aminokyseliny je toxická hlavne pre centrálnu nervovú sústavu a môže viesť k mentálnej retardácii.
Vrodená hypotyreóza: Je ochorenie spôsobené nedostatkom hormónov štítnej žľazy. Príznaky nie sú typické hneď po narodení, ale vyvíjajú sa postupne: charakteristickými znakmi sú letargia, slabšie pitie, pretrvávajúca novorodenecká žltačka, suchšia koža, a.i. Liečba spočíva v substitúcii chýbajúcich hormónov štítnej žľazy.
Vrodená adrenálna hyperplázia: Ochorenie je spôsobené poruchou tvorby nadobličkových hormónov, nedostatočnou tvorbou stresového hormónu kortizolu a ovplyvnením vývoja pohlavných orgánov.
Cystická fibróza: Je dedičné ochorenie dýchacieho a tráviaceho systému s tvorbou abnormálne hustého hlienu. Nazýva sa aj choroba slaných detí, pretože pot týchto detí má výrazne slanú chuť.

Skríning Sluchu

Na základe odborného usmernenia MZ SR z roku 2006 sa každému novorodencovi pred prepustením z pôrodnice musí vyšetriť sluch skríningovým prístrojom. Počas vyšetrenia sa dieťatku do vonkajšieho zvukovodu zavedie malá sondička, ktorá vyšle impulz. Pri správnej funkcii sluchu bunky vnútorného ucha zachytia impulz a odošlú naspäť zvuky/emisie, ktoré prístroj zachytí. Deje sa tak v prípade, keď sú otoakustické emisie výbavné (prítomné). Niekedy sa skríningovým vyšetrením nepodarí otoakustické emisie namerať, no nemusí to hneď znamenať, že dieťatko nepočuje. Môže sa to stať v prípade, že sú prítomné vo vonkajšom zvukovode zvyšky plodovej vody alebo mázku.

Je dôležité si uvedomiť, ako veľmi nám záleží na včasnej diagnostike a rehabilitácií poruchy sluchu. Na tento zápal máme veľmi dobrý dôvod. Väčšina detí s poruchou sluchu má šancu prekonať následky sluchového postihnutia a žiť počujúci život, iba pokiaľ dostanú potrebnú pomoc včas a na úrovni dnešných poznatkov vedy. Najväčšiu šancu majú deti, ktoré už od 6. mesiaca svojho života nosia moderné načúvacie prístroje, počas ich nastavovania lekár intenzívne overuje ako s nimi dieťa počuje (zisková krivka) a majú prístup k pomoci špeciálneho pedagóga (surdopéda) a neskôr logopéda.

Skríning Bedrových Kĺbov

Základný skríning bedrových kĺbov vykonáva lekár na novorodeneckom oddelení väčšinou 3. až 4. deň po narodení. Pri vyšetrení si všíma postavenie dolných končatín, prípadnú asymetriu a vykonáva tzv. Ortolaniho manéver a Barlowho test na posúdenie stability bedrových kĺbov. Ultrasonografické vyšetrenie vykonáva ortopéd najneskôr do štvrtého týždňa života. V prípade normálneho základného aj ultrazvukového nálezu nemusí byť dieťa ďalej sledované. V minulosti sa odporúčalo preventívne široké balenie cez niekoľko plienok a nosenie „poštolkových“ nohavičiek, dnes je tento prístup nahradený cielenejšou diagnostikou a liečbou.

Skríning Obličiek

Hlavným dôvodom skríningu obličiek je diagnostikovať závažné vrodené vývojové chyby obličiek a odvodných močových ciest, ktoré pokiaľ by neboli včas diagnostikované a liečené, mohli by vyústiť do obličkového zlyhania. Vyšetrenie sa vykonáva pomocou ultrazvuku 2. až 4. deň života. Podmienkou vyšetrenia je dobrá hydratácia dieťatka a plný močový mechúr. Najčastejšími odchýlkami pri skríningu bývajú rôzne stupne rozšírenia obličkovej panvičky a odvodných močových ciest. Na Slovensku sa toto vyšetrenie vykonáva od roku 2006.

Skríning Očí - Červený Reflex

Lekár alebo zaškolená sestra pomocou prístroja - oftalmoskopu zasvietením do oka vyvolá tzv. červený reflex (po zasvietení prístrojom zrenička sčervenie). Tento reflex je spôsobený odrazom svetla od sietnice. Ak sa červený reflex podarí vyvolať, dieťatko testom prešlo. V prípade nevýbavného červeného reflexu, alebo ak je reflex asymetrický či má inú farbu, je dieťa odoslané na vyšetrenie k špecialistovi - oftalmológovi. Týmto skríningom sa dajú včas odhaliť napríklad vrodený šedý zákal, problémy s refrakciou alebo iné vrodené anomálie oka.

Skríning Vrodených Chýb Srdca

Vyšetrenie sa vykonáva vo veku minimálne 24 hodín života pomocou pulznej oxymetrie. Cieľom skríningu je odhaliť kritické (život ohrozujúce) vrodené chyby srdca, ktoré vyžadujú včasné kardiochirurgické riešenie v novorodeneckom veku. Mnohé z týchto detí nemajú po narodení žiadne príznaky v dôsledku otvoreného arteriálneho duktu (spojka medzi aortou a pľúcnou tepnou, ktorá sa uzatvára väčšinou do 24 hodín po narodení). Pulznou oxymetriou sa meria sýtenie krvi kyslíkom na pravej hornej končatine a na hociktorej dolnej končatine. Ak je hodnota kyslíkovej saturácie 95 % a viac, rozdiel v saturácii nie je viac ako 3 %, skríningový test sa považuje za negatívny a nie je potrebné ďalšie vyšetrenie. Pri akýchkoľvek nejasnostiach alebo odchýlkach sa pristúpi k podrobnejšiemu kardiologickému vyšetreniu.

Laboratórium verejného zdravia: Skríning novorodencov

Lekárske Prehliadky a Starostlivosť po Prepustení z Pôrodnice

Bábätko, ktoré je do 28. dňa života novorodencom a potom sa stáva dojčaťom, prechádza po odchode z pôrodnice do starostlivosti všeobecného lekára pre deti a dorast - pediatra. Ide o lekára prvého kontaktu, ktorý zabezpečuje prevenciu, diagnostiku a liečbu chorôb až do 18. roku života, niekedy aj dlhšie. Dieťa absolvuje deväť bezplatných, ale povinných preventívnych prehliadok do 1. roka života, z toho najmenej tri prehliadky v prvých troch mesiacoch, jednu prehliadku vo veku 18 mesiacov a jednu prehliadku raz za 2 roky medzi 3. a 18. rokom.

Detského lekára si rodičia vyberajú už počas tehotenstva. Prvú preventívnu prehliadku vykonáva detský lekár spravidla do dvoch dní po prepustení novorodenca z pôrodnice. Ak prehliadka vychádza na víkend alebo dovolenku, obráťte sa na pôrodnicu, kde ste rodili. Ide o základné vyšetrenie pozostávajúce z komplexného pediatrického vyšetrenia vrátane kompletnej anamnézy, zhodnotenia správy od neonatológa a založenia zdravotnej dokumentácie.

Pri vyšetrení pediater posúdi celkový stav dieťaťa, kožu a svalový tonus. Zhodnotí tvar a veľkosť veľkej fontanely, švy, obvod hlavy a hrudníka, oči, nos, ústnu dutinu a tvar podnebia, auskultačný nález na srdci, stav pupka, slabiny, pulzácie tepien, symetriu dolných končatín a pohyblivosť bedrových kĺbikov, u chlapcov stav semenníkov. Vyšetrí novorodenecké reflexy. Sonografické vyšetrenie bedrových kĺbikov sa u dojčiat vykonáva v 8. až 10. týždni života. Ďalšie preventívne vyšetrenia sa zameriavajú na psychomotorický vývin dieťaťa, vyšetrenie orgánov, zmyslov, reflexov, meranie a váženie, výživu (vitamín D; obvykle sa dáva jedna kvapka denne priamo do úst dieťaťa počas celého dojčenského obdobia) a na povinné očkovania podľa očkovacej schémy. Aktuálny očkovací kalendár každoročne vydáva Úrad verejného zdravotníctva SR. K povinným očkovaniam v 1. roku života patrí vakcinácia proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, hemofilnej infekcii, detskej obrně a žltačke typu B, ďalej proti pneumokokovým infekciám, osýpkam, mumpsu a rubeole. Prvé očkovanie proti rotavírusom je nepovinné a prvá dávka sa podáva od 6. týždňa života, teda v 2. mesiaci života bábätka.

Dôležitosť Včasnej Diagnostiky a Intervencie

Včasná diagnostika prostredníctvom skríningových vyšetrení je kľúčová pre zabezpečenie optimálneho zdravia a vývoja novorodenca. Mnohé z ochorení, ktoré sa skríningom odhaľujú, môžu mať vážne následky, ak sa neliečia včas. Práve preto sú tieto skríningy neoddeliteľnou súčasťou starostlivosti o novorodencov.

Prehliadky v pôrodnici

Novorodenecký screening (Apgar skóre): Novorodenecký skríning začína okamžite po narodení - v 1., 5. a 10. minúte po narodení dieťaťa lekár vykoná kontrolu prvých reakcií pomocou tzv. "Apgar skóre". Hodnotí sa: svalové napätie (Activity), srdcová aktivita (Pulse), reakcia na podráždenie (Grimace), farba pokožky (Appearance), dýchanie (Respiration). Stupnica hodnotenia u jednotlivých parametrov je od 0 do 2 bodov. Súčet všetkých parametrov je potom 0 - 10 bodov. Výška Apgar skóre ukazuje životaschopnosť bábätka a upozorňuje na nutnosť lekárskeho zásahu. Nie je však žiadny dôvod na obavy - väčšina detí má výsledok 7 a viac, čo sa považuje za dobrý zdravotný stav.
Prehliadky počas prvých dní po narodení: V prvých dňoch po narodení prejde vaše dieťa kontrolou celkového zdravotného stavu, ktorá zahŕňa: súhrnnú telesnú prehliadku "od hlavy po päty", vyšetrenie očí pre zistenie vrodeného šedého zákalu, vyšetrenie bedier detským ortopédom a ďalšie prehliadky. Počas pobytu v pôrodnici sa tiež vaše bábätko váži, aby sa mohlo neskôr sledovať, či nestráca príliš na váhe. Určitý úbytok na váhe verzus pôrodná váha je však bežný - aj kvôli odchodu prvej stolice a moču.
Prehliadka pred odchodom z nemocnice: Pred odchodom z pôrodnice sa vykonáva u všetkých novorodencov novorodenecký skríning. Jedná sa o krvnú skúšku pomocou vpichu do pätičky dieťaťa. Hoci si žiadny rodič nepraje, aby jeho dieťa trpelo, tu sa jedná iba o chvíľku nepohodlia, ktoré je nevyhnutné pre zistenie vzácnejších vrodených či dedičných ochorení, ktoré by vaše dieťa mohlo mať. U väčšiny detí sú testy v poriadku, ale u malého počtu prípadov s pozitívnymi výsledkami umožní včasná identifikácia a liečba rýchle zlepšenie zdravia dieťaťa.
Test sluchu: Vášmu bábätku môže byť v niektorých pôrodniciach tiež vykonaný test sluchu (tzv. meranie otoakustických emisií), aby mohli byť včas zistené poruchy počutia a poskytnutá včasná liečba. Tento test sa vykonáva predtým, než si bábätko odnesiete z pôrodnice. Je rýchly a jednoduchý, môže sa vykonávať aj počas spánku vášho bábätka a výsledky sú k dispozícii ihneď. Vyšetrenie sa robí špeciálnym aparátom zakončeným drobnou sondičkou, ktorá sa vloží na okraj zvukovodu. Sonda produkuje krátke opakujúce sa zvuky do vyšetrovaného ucha a zároveň sníma veľmi citlivým mikrofónom zvukové emisie.

Správne Polohovanie Dieťatka: Bezpečný Spánok a Zdravý Vývoj

Nejedna mamička sa už pred príchodom dieťatka zamýšľa nad tým ako bude dieťatko spať. Nehovorím teraz o dĺžke spania, ale o správnej polohe na spanie. A tá je mimoriadne dôležitá. Každý jeden rodič má za povinnosť, zabezpečiť pre dieťa bezpečný a pokojný spánok. Ako však na to? Aká poloha je pre novorodenca vhodá? Asi sa zhodneme na tom, že každá jedna maminka ale určite aj oteckovia milujú pocit, keď dieťatko na ňom zaspí. Sú to neopakovateľné chvíle, keď opäť splynieme v jedno telo, jednu dušu. Ale nedá sa to každý deň a už vôbec nie, ak máme aj ďalšie deti, ktoré si rovnako vyžadujú pozornosť svojho rodiča.

Poznáme tri najčastejšie sa opakujúce polohy na spanie: Poloha na chrbte, na boku a na brušku. Skôr než začneme niečo alebo niekoho odsudzovať, skúsme sa na to pozrieť spolu. Aké sú klady a zápory v každej jednej polohe a na čo musíme jednoznačne dávať pozor!

Argumenty PROTI spánku na brušku

Táto poloha môže spôsobovať tlak na čeľusť dieťaťa, čo môže negatívne ovplyvňovať dýchacie cesty a dýchanie bábätka.
Dieťa v polohe na brušku nemusí mať dostatok čerstvého vzduchu, akoby dýcha dookola ten istý vzduch.
Dieťaťu hrozí nebezpečenstvo zaborenia tváričky a dusenie, ak spí na brušku na mäkkom matraci.
Bábätko môže vdychovať mikróby z matraca.

V akých prípadoch malé deti môžu spať na brušku?

V istých prípadoch aj lekár odporučí, aby dieťa rodičia na spánok ukladali do tejto polohy. Jedná sa najmä o deti s ťažkým refluxom alebo s určitými malformáciami horných dýchacích ciest, ako je Pierre Robinov syndróm, ktoré vedú k akútnym prípadom nepriechodnosti dýchacích ciest. Ak hrozí nebezpečenstvo zvracania, odporúča sa dieťa polohovať práve na bruško. Zároveň veľa rodičov malých bábätiek uvádza, že práve v tejto polohe ich deti spia „najlepšie a najdlhšie“. V tomto prípade je potrebné, aby rodičia zabezpečili tvrdý matrac a aby v postieľke nebolo nič, do čoho by si dieťa mohlo zaboriť tváričku.

Spánok na chrbte

Odborníkmi najčastejšie odporúčaná poloha na spánok, nakoľko z výskumov vyplýva, že výrazne znižuje riziko SIDS (syndrómu náhleho úmrtia dojčiat), nakoľko pri nej sú dýchacie cesty voľné. Spánok na chrbátiku však tiež prináša isté riziká. Ak sú bábätká polohované len a len na chrbátik, vzniká riziko „zležania hlavičky“. Teda nesprávneho formovania lebečných kostí. Odporúča sa preto:

Pamätať na polohovanie na bruško, keď je dieťa bdelé.
Predchádzať zležaniu hlavičky, dávať pozor, aby bolo dieťa polohované v čase bdenia na opačnú stranu.
Výborná je aj Mimi perinka, v ktorej je pamäťová pena, ktorá prechádza práve zaležaniu.
Minimalizovať čas, ktorý dieťa trávi v autosedačke.
Meniť polohu dieťatka v kolíske či postieľke, aby sa za vecami a ľuďmi bolo nútené otáčať z rôznych strán (napr. raz ho otočím hlavou ku stene, potom nožičkami ku stene).

Spánok na boku

Kým väčšina detí, ktoré sú ukladané na spánok na chrbátik, či na bruško ostávajú v týchto polohách, deti uložené na bok sa zvyknú pretočiť. Väčšina z nich sa otočí z boku na chrbátik. Prevrátenie na bruško by mohlo byť nebezpečné s ohľadom na SIDS. Dr. Sears na svojej stránke uvádza, že v súčasnosti sa väčšina medicínskych autorít zhoduje na tom, že obe polohy na spánok - na chrbte i na boku - sú pre dieťa bezpečné. Poloha na boku je fajn, ale poistite sa zábranou proti pretočeniu na bruško.

Aby bol spánok dieťaťa na boku bezpečný, je vhodné urobiť aj tieto opatrenia:

Dieťatko ukladajte na spánok na tzv. polobok, teda mierne naklonené dozadu.
Spodnú rúčku dieťaťa povytiahnite mierne dopredu. Spodné rameno bábätka bude slúžiť ako akýsi stabilizátor polohy a zabráni dieťatku prevrátiť sa na bruško.
Môžete použiť polohovacie pomôcky - kliny alebo valčeky, prípadne zrolovaný uterák alebo deku. Nepoužívajte však len oporu za chrbátikom, to môže dieťa nútiť prevaliť sa z boku na bruško. Ako potrebný sa javí skôr predný klin, teda niečo, čo umiestnite dieťatku pred bruško. Nemalo by to však vyť nič, čo bude príliš obmedzovať pohyb dieťatka. Dieťa musí mať voľné dýchanie a istú slobodu pohybu.
Ak je vaše dieťa v období, kedy zvýšene sliní alebo má nejaké ochorenie dýchacích ciest spojené so zvýšenou tvorbou hlienov, môže byť poloha na boku nápomocná. Hlien sa zhromažďuje v dolnej časti líc a v polohe na bok pravdepodobne vybehne z úst von skôr, než by dieťaťu zabehol späť do zadnej časti krku. Čo sa stane v polohe na chrbátiku. Ak teda má dieťa kašeľ, soplíky, počujete sťažené dýchanie, skúste na spánok bočnú polohu.

Čo ak sa v spánku dieťa pretočí samo?

Jednoduché mäkké valčeky zabránia pretočeniu na bruško. Budúcich rodičov učíme, že majú dieťa polohovať na spánok dovtedy, kým sa dieťa nezačne otáčať samo. O tohto času je to už zväčša mimo vôle nás rodičov. Dieťa síce môžete uložiť na chrbátik, ale prídete o hodinku bábo skontrolovať a bude otočené na boku. Detičky sa učia pretáčať z chrbátika na bruško okolo 4. - 6. mesiaca života. Niektoré to zvládnu aj skôr, pamätám si, že môj syn to urobil ako trojmesačný, práve v spánku a veľmi ma vtedy vyplašilo. Našťastie v tomto veku už vedia detičky dvíhať sami hlavičku a bezpečne si ju vedieť dať do polohy aby sa im dobre dýchalo.

Ilustrácia správneho polohovania novorodenca na boku

Tvarovanie Lebky a Prevencia Deformít

Lebka sa môže tvarovať zle napríklad pri nesprávnom polohovaní bábätka počas dňa a nočného spánku, keď leží väčšinou iba na chrbte. Nakoľko je lebka novorodenca veľmi poddajná a rýchlo rastie, akékoľvek obmedzenie v raste môže spôsobiť jej deformitu. Niektoré bábätká majú takzvanú zležanú alebo inak deformovanú hlavičku, prečo? Niekedy sa takáto vec stane ešte počas tehotenstva, keď je dieťatko v brušku alebo počas pôrodu (najmä pri kliešťovom pôrode alebo iných komplikáciách), no tieto deformity zvyčajne pri správnej starostlivosti po krátkom čase vymiznú. Rodičia však neraz robia chybu, keď bábätko dostatočne nepolohujú a tak sami prispievajú k rozvoju zležanej hlavičky svojho dieťatka.

Ako správne ukladať bábätko na spánok? Pozor, aby hlávka nebola sploštená.

Bábätko je potrebné už od narodenia polohovať. Novorodenci nie sú ešte schopní veľmi otáčať hlavičku a veľa času prespia. Ak ich budeme ukladať na spánok vždy v rovnakej polohe, napríklad na chrbátik, hrozí im zležanie zadnej časti hlavičky (takzvané symetrické zležanie). Pokiaľ bábätko spí vždy na tom istom boku, hrozí zasa asymetrické zležanie, teda sploštenie hlávky na tej strane, na ktorej dieťatko najviac spáva. K splošteniu hlavičky dochádza u bábätko preto, lebo kosti lebky sú ešte pružné a poddajnejšie.

Ako teda bábätko polohovať?

Je teda dôležité bábätku často meniť strany, na ktorých spí. Lekári odporúčajú ukladať bábätko raz na jeden bok, inokedy zas na druhý. Bábätko by sme z dôvodu prevencie SIDS nemali však ukladať celkom na bok, aby sa nemohlo prevrátiť na bruško, ale skôr len mierne na bok a oprieť mu chrbátik o kraj postieľky, prípadne o vankúš a podobne.

Počas bdenia ukladajte bábätko aj na bruško. Hlavička sa odľahčí a bábätko si tak môže spevňovať a trénovať svalstvo. Keď je bábätko na brušku, vždy by ste ho mali mať pod dozorom. Spánok na brušku u malých bábätiek sa veľmi neodporúča kvôli riziku SIDS. Niektorí rodičia sa však zdráhajú dávať bábätko na bruško aj počas bdenia, čo nie je správne. Opatrne hlavne pri spánku. Niekedy bábätká preferujú, či už počas bdenia alebo spánku, jednu stranu hlavičky. Vtedy je obzvlášť dôležité dbať na to, aby sa dieťatko otáčalo aj na menej obľúbenú stranu. Skúste ho motivovať tým, že na menej obľúbenú stranu mu dáte hrkálku, s ktorou budete hrkať, budete mu z tej strany spievať alebo ho inak motivovať, aby sa otočilo.

Pri dojčení alebo kŕmení držte bábätko raz na jednom boku, inokedy zas na druhom. Keď zaspí na svojej obľúbenej strane, môžete mu jemne hlavičku otočiť aj v spánku. Dieťa by sme nemali v prvých mesiacoch nechávať dlho ani v autosedačke, pretože tu je tiež riziko zležania hlávky. Pri nosení bábätka je z pohľadu prevencie zležanej hlavičky najlepšie nosiť ho bruškom na predlaktí, v polohe známej ako „tigrík“. Okrem toho táto poloha pomáha aj k odgrgnutiu a pri bolestiach bruška.

Čo robiť, keď už je hlavička zležaná?

Veľa mamičiek sa trápi, že ich dieťatko má zležanú hlavičku. Či už vzadu alebo z niektorej strany. Hoci ide len o estetický problém, môže neskôr v živote dieťaťu spôsobovať problémy, teda dieťa môže mať komplexy kvôli tomuto nedostatku. Už len preto je dobré myslieť na to, aby sme zležaniu hlávky predchádzali. Polohovanie má zmysel u malých bábätiek cca do 5. mesiaca. Potom už sa bábätko viac hýbe a otáča aj samo, takže rodičia už nemajú taký vplyv na voľbu polohy. Niekedy sa dá u takýchto väčších bábätiek aspoň ovplyvniť polohu v spánku.

Je to vážne?

Niekedy sa stane, že bábätko preferuje jednu stranu zo zdravotných dôvodov. Najčastejšie je za tým stav zvaný torticollis, čo je jednostranné svalové strnutie šije (zvyčajne ide o vrodenú chybu) a lekár tento stav dokáže spravidla odhaliť pri bežnej kontrole v poradni. V tomto prípade je polohovanie veľmi dôležité a pri správnom a dôslednom „tréningu“ sa situácia dokáže upraviť do 2.-4. mesiaca. V neskoršom veku alebo vo vážnejších prípadoch sa pristupuje k fyzioterapeutickej či ortopedickej liečbe.

Čo je naozaj správne pre chrbátik bábätka?

Snažte sa novorodenca vždy držať vo vodorovnej polohe. Občas môžete vyskúšať aj iné polohy, no pamätajte, že ide o rozhodnutie bábätka. Nemali by ste sa odchyľovať od vodorovnej polohy, pokiaľ sa dieťa necíti bezpečne a pohodlne. Túto polohu odporúčam najmä po kŕmení. Položte dieťa na rameno. Položte mu hlavu na vaše rameno a nechajte jeho ruky klesnúť na váš chrbát. Držte mu zadoček, aby príliš nezakláňalo trup ani hlavu. Do 2 - 3 mesiacov veku bábätka je najčastejšie používanou polohou držania tzv. klbko, ktorá bábätku pripomína polohu, ktorú malo v maminom brušku. V tejto polohe dieťa leží na jednom z vašich predlaktí. Druhú ruku zasuniete pod mierne pokrčené nôžky dieťaťa a podopriete mu zadoček rukou. Hlava dieťaťa spočíva v ohybe vašej ruky. Z jednej strany je jeho trup podopretý vaším predlaktím, zatiaľ čo druhá strana je pritlačená k vášmu bruchu. Trup bábätka je mierne prehnutý (odtiaľ názov polohy), čo bráni bábätku nakláňať sa dozadu a poloha je zdravá pre jeho chrbticu. Je dôležité, aby malo dieťatko pevnú oporu pod hlavičkou, nie len pod krkom. Keď držíte svoje dieťa v polohe klbka, môžete ho otočiť na bok. Bábätko leží na vašom predlaktí, zadoček má položený na vašom brušku. Toto je poloha, ktorú nazývame „na tigríka“. Ruku, na ktorej dieťa leží, mu položte pod trup a zadoček a druhú mu vsuňte medzi nohy. Dieťa sedí na vašej ruke, akoby sedelo na stoličke, opreté dozadu. Je dôležité, aby sa dieťa mohlo oprieť o vašu hruď, aby si nepreťažovalo kĺby alebo chrbticu. V tejto polohe použijete druhú ruku na stabilizáciu dieťaťa a aby sa nemohlo nakláňať na boky. Ak sa hlava dieťaťa príliš kýve alebo padá nabok, znamená to, že dieťa je na túto polohu ešte príliš malé.

Keď sme doma, zvyčajne nosíme dieťa na rukách, a keď ideme na prechádzku, tlačíme ho v kočíku. Ak však chcete mať obe ruky voľné a zároveň mať bábätko blízko pri sebe, môžete si kúpiť špeciálnu šatku alebo zavinovačku. Umožňujú nosenie dieťatka v prirodzenej, fyziologickej polohe (ruky a nohy sú mierne pokrčené). Ak zachováte správnu polohu, môžete šatku/zavinovačku použiť aj na nosenie niekoľkodňového novorodenca. Novorodenca by ste v nich však nemali nosiť dlhšie ako 2 - 3 hodiny v kuse. Pamätajte tiež, že šatky/zavinovačky by sa nemali používať na nosenie detí s nízkym svalovým tonusom alebo dyspláziou bedrového kĺbu. Novorodenca nenoste v nosiči. Deti s vysokým alebo nízkym svalovým tonusom môžu na zmeny polohy pri nosení reagovať strachom. Nedokážu ovládať svoje telo a necítia sa bezpečne, keď sú v polohe chrbtom k podlahe. Je lepšie ich nosiť v polohe, v ktorej vidia, čo sa okolo nich deje. Noseniu bábätka sa nemusíte vyhýbať, ani ak má problémy s bedrovým kĺbom (dysplázia bedrového kĺbu). Musíte ho však nosiť v správnej polohe. Čo najčastejšie sa k nemu túľte, najlepšie, keď ležíte vedľa neho. Keď ho budete chcieť zdvihnúť, pamätajte na to, aby ste jeho nohy neustále chránili, a nesnažte sa ich narovnať. Klaďte ho väčšinou na bruško (je to dobré na bedrá).

V prvých mesiacoch života bábätko väčšinu dňa prespí v polohe na chrbáte, ktorá znižuje riziko syndrómu náhleho úmrtia. Avšak, je takisto dôležité, aby novorodenec trávil každý deň určitú dobu na brušku. Polohovanie bábätka sa môže mnohým zdať ako alchýmia. Nie je to však nič zložité, dôležité je bábätko často klásť na bruško. Dôvod? Novorodenci majú veľmi slabé, ochabnuté šijové a ramenné svalstvo, takže nie sú schopní zdvihnúť a udržať hore hlavičku, práve preto by ste mali systematicky posilňovať tieto svaly. Fázy, ktoré nasledujú po „obyčajnom ležaní“ si vyžadujú pevné svalstvo, práve ono je dôležité pre lezenie i sedenie a docielite ho v polohe na brušku. Tá navyše pomáha predchádzať tvarovým deformáciám hlavy dieťatka. Nebuďte na pochybách, väčšina bábätiek „pasenie koníkov“ miluje a postupne sa ho dožaduje. Čo musíte dodržať, je mať potomka stále na očiach. Polohu na brušku milujú aj detičky, ktoré trápia dojčenské koliky, pretože im dokážu viditeľne uľaviť.

Kedy začať s polohovaním bábätka? Pokojne dieťatko ukladajte na bruško na pár minút už po príchode z pôrodnice. Skvelá je taktiež aj poloha „na tigríka“, pri ktorej dieťa nosíte na rukách bruškom opreté o predlaktia. A čo na polohovanie bábätka vravia odborníci? Vždy skúšajte polohovanie počas chvíľ kedy je dieťatko hore, nie je ospalé ani plačlivé, najlepšie počas prebaľovania a pred jedlom. Nikdy nie bezprostredne potom, čo sa naje. Stavte na pevnú podložku - hraciu deku, koberček alebo penové puzzle, skúste vynechať posteľ i gauč, ktoré mu neposkytujú dobrú stabilitu. Dieťa nedvíhajte, len ľahko prevráťte. Musí sa opierať o celé predlaktia paží a tie by mali byť v lakťoch ohnuté do pravého uhla. Predlaktie musí byť rovnobežné na šírku ramien, aby bola šija správne zapojená do vzpriamenia. Skúste dieťa motivovať zaujímavými hračkami, ktoré si získajú jeho pozornosť a bude hlavičku pekne dvíhať. Hrkálky, knihy a rôzne zvieratká sú tým pravým orechovým. Dbajte na to, aby ste hračky držali v úrovni alebo tesne nad úrovňou jeho očí, zhruba 25 až 30 cm od tváre. Zabezpečte, aby bolo dieťa pri dvíhaní hlavičky opreté o predlaktia, ťažisko sa musí nachádzať v oblasti panvy.

Milé mamičky, počas pobytu na našom oddelení máte k dispozícii k zapožičaniu niekoľko pomôcok na nosenie Vašich bábätiek. Dovoľujeme si však upozorniť, že pri zapožičiavaní majú prednosť novorodenci, ktorí sú na našej klinike hospitalizovaní dlhšie. V prípade záujmu prosím oslovte lekára alebo ošetrujúcu sestru. V prípade dostupnosti Vám vybratú pomôcku radi zapožičiame. Návody na použitie sú k dispozícii buď na Vašej izbe alebo na vyžiadanie (šatkový nosič), prípadne Vám pomôžeme. Nemusíte sa obávať, bábätku nemôžete ublížiť, stačí to raz dva krát vyskúšať, aby ste získali trochu prax.

Výhody nosenia detí:

úzky kontakt dieťaťa s matkou/otcom = úzka psychická väzba
ľahký prístup k prsníku a saniu - lepšie hmotnostné prírastky
zvýšená sekrécia hormónu oxytocínu matky pri častom dráždení prsníka ako prevencia laktačnej psychózy a popôrodnej depresie matky
nenosené deti sú od narodenia pokojnejšie, menej plačú - dochádza k bezprostrednému naplneniu NIELEN Biologických ale aj sociálnych potrieb (teplo, kontakt, výživa, starostlivosť a pozornosť matky, event. otca)
prevencia dojčenských kolík - tlak na bruško a poloha v šatke zlepšujú peristaltiku (pohyb) čriev
dieťa počuje matkin dych a tep, vníma rytmické pohyby pri chôdzi = obdoba s obdobím pred narodením
včasná „socializácia“ dieťaťa - v semivertikálnej či vertikálnej polohe má väčší rozhľad a viac impulzov, nosené deti sa stávajú skôr „nezávislými“, skoro preukazujú „samostatnosť“ v dosahovaní potrieb (dojčenie a pod.)
skorší psychický vývoj (hojné zmyslové vnemy, skúsenosti, rozvoj svalového tonusu a rovnováhy, skoré učenie)
prevencia plagiocefálie (oploštené záhlavie u detí ležiacich na chrbte)
prevencia rizika SIDS („syndrómu náhleho úmrtia dojčaťa“)
poloha žabky, (čiže nožičky do tvaru písmena M) - je správna poloha pre vývoj bedrových kĺbov, prevencia vykĺbenia bedrových kĺbikov u dojčiat

Človek po narodení nie je schopný samostatného pohybu v priestore, plne závisí na starostlivosti inej osoby. Nosenie je prastará metóda, ktorú ľudia na celom svete využívali a využívajú na nosenie/transport, ale aj kŕmenie, chránenie dojčiat ale aj batoliat a moderná spoločnosť ju v posledných rokoch znovu objavila.

Ako správne nosiť?

„Pokazím si chrbticu“: Pri správnom použití nosiacej pomôcky sa hmotnosť dieťaťa rozloží rovnomerne, dokonca vedie nosiacu osobu k vyrovnanému postoju a bráni „hrbeniu sa“.
„Poškodím bedrové kĺby dieťaťu“: Práve naopak - správna poloha nôh v nosiacej pomôcke je prevenciou pred vykĺbením bedrových kĺbikov a napomáha ich správnemu vývoju.
„Novorodenec by mal byť na rovnej podložke či?“: Áno, aj.
„Plačom si dieťa trénuje pľúca“: Možno, ale zároveň plač je pre dieťa jediný spôsob ako si volá o pozornosť /jedlo/ prebalenie a to že časom prestane plakať znamená, že je vyčerpané a rezignuje, že sa časom naučilo, že pomoc aj tak nepríde.

Riziká úrazov:

pád rodiča s dieťaťom v šatke
náraz o nábytok, dvere
väčší akčný dosah dieťaťa (napr. vertikálny záves so širokou oporou zadočku a stehien)
„žabia“ poloha s nožičkami naširoko
striedanie strán, na ktoré je dieťa nosené
dostatočný priestor, kde sa nosiaca osoba s dieťaťom v nosiči/šatke pohybuje
pevná fixácia dieťaťa v šatke/nosiči (správna technika používania)
typ závesu, veľkosť a poloha dieťaťa musí umožniť dostatok priestoru na dýchanie a voľný prístup k dýchacím cestám
„primeraná“ doba nosenia detí, určite nemožno odporučiť nosenie dieťaťa v šatke celý deň!!

tags: #novorodenec #poloha #pata #ucho