Ondrej Žemba: Od Majstra Kulturistiky k Podozreniam z Podsvetia a Nečakanému Koncu
Meno Ondreja Žembu, podnikateľa a bývalého úspešného športovca, rezonovalo v slovenskom prostredí počas deväťdesiatych rokov minulého storočia a na začiatku nového milénia. Hoci verejnosť si ho často spájala s podsvetím a s ním súvisiacimi kontroverznými udalosťami, jeho životopis je oveľa pestrejší a zahŕňa aj nečakaný koniec. Žemba zomrel vo veku 64 rokov, nie však v dôsledku násilia, ako sa mnohí mohli domnievať vzhľadom na jeho minulosť, ale na rozsiahly infarkt. Správu o jeho úmrtí priniesol slovenský týždenník Plus 7 Dní.
Športová Minulosť a Vstup do Podnikateľského Sveta
Ondrej Žemba nebol len postavou spájanou s kontroverznými aktivitami. Pred vstupom do podnikania viedol aj úspešnú športovú kariéru. Bol niekoľkonásobným majstrom Československa v kulturistike a dokonca trénoval aj slovenskú reprezentáciu v tomto športe. Táto disciplína si vyžaduje obrovskú sebadisciplínu a fyzickú zdatnosť, čo naznačuje jeho silnú vôľu a odhodlanie.
Po páde komunizmu, v raných deväťdesiatych rokoch, sa Žemba vrhol na podnikanie. Jeho začiatky boli spojené s vymáhaním finančných pohľadávok, čo viedlo k jeho odsúdeniu za vydieranie. Táto skutočnosť je jednou z prvých indícií o jeho prepojení s nelegálnymi aktivitami, ktoré ho neskôr preslávili.
Podtatranské Podsvetie a Kontroverzné Spojenia
Podľa informácií z médií a svedectiev, Ondrej Žemba získal vplyv v podtatranskom regióne okolo roku 1997, keď údajne vystriedal na pozícii bossa Milana Reichela. Jeho meno sa v tom období začalo spájať s viacerými významnými postavami slovenského podsvetia.
Jedným z najzávažnejších obvinení voči Žembovi je objednávka vraždy Róberta Holuba, šéfa košického mafiánskeho klanu. Toto tvrdenie zaznelo z úst Mikuláša Černáka, ďalšej významnej postavy slovenského podsvetia, ktorý vo svojej knihe detailne opísal stretnutie so Žembom, na ktorom mu mal byť prednesený návrh na "odstránenie" Holuba. Žemba mal za túto akciu požadovať podiely v Mäsokombináte Prešov, čo vtedajšie "slušné na kávu" znamenalo niekoľko miliónov slovenských korún. Černák tvrdí, že Žemba neskôr splnil dohodu, hoci nie celkom podľa pôvodných predstáv, keď mu daroval luxusné automobily ako preddavok. Hoci bol Ondrej Žemba v súvislosti s vraždou Holuba vypočúvaný políciou, nebol z nej obvinený.
Existujú však aj iné názory na to, kto by mohol mať z Holubovej smrti úžitok. Niektorí ľudia znalí pomerov naznačujú, že výhodnejšia by pre Žembu mohla byť smrť Petra Steinhübela, známeho ako "Žaluď". Steinhübel bol bratislavským mafiánom, ktorý v druhej polovici deväťdesiatych rokov ovládol popradskú spoločnosť Tatravagónka. Táto spoločnosť sa stala predmetom záujmu aj pre Žembu. Steinhübel prevzal Tatravagónku po vražde jej vtedajšieho väčšinového vlastníka Vladimíra Bachledu. Neskôr, v roku 2001, po smrti Steinhübela, prevzal Tatravagónku práve Ondrej Žemba. Vo vedení spoločnosti pôsobil do roku 2006, kedy o akcie prišiel v exekúcii.
Život v Luxuse a Škandály v Chorvátsku
Aj napriek podozreniam a obvineniam nebol Ondrej Žemba v minulosti odsúdený za iné činy než za vydieranie. V posledných rokoch svojho života sa zdalo, že žije relatívne pokojným životom, hoci jeho meno sa stále objavovalo v súvislosti s podnikaním. Figuroval vo viacerých spoločnostiach, často po boku iných známych podnikateľov.
Finančné prostriedky, ktoré údajne získal, mu umožnili vybudovať si luxusné sídla. V Poprade vlastnil rozsiahlu haciendu, no okrem toho si doprial aj honosnú vilu na chorvátskom ostrove Brač. Jeho pobyt v Chorvátsku však nebol bezproblémový. Miestni obyvatelia sa sťažovali na jeho nelegálne stavebné aktivity. Podľa chorvátskych médií si bez povolenia ohradil časť verejnej pláže kamenným múrom a vybudoval betónové mólo na kotvenie lode. Jednému z miestnych podnikateľov sa údajne mal vyhrážať nožom, že ho zabije, ak mu nedovolí prejazd cez "jeho" územie. Tieto incidenty viedli k zásahu miestnej polície, avšak okresný prokurátor nakoniec zamietol obvinenie voči Žembovi, keďže nebol priamo ohrozený, len mu nebolo dovolené priviazať loď. Napriek sporom si však Chorvátsko obľúbil a trávil tam s rodinou značnú časť roka.
Nečakaný Koniec
Ondrej Žemba zomrel 25. apríla vo svojom dome v Poprade vo veku 64 rokov. Na rozdiel od očakávaní, ktoré by sa mohli spájať s jeho minulosťou, ho nezabila guľka ani iná násilná smrť. Príčinou jeho náhleho úmrtia bol rozsiahly infarkt. Podľa informácií, ktoré sa dostali na verejnosť, mu prišlo nevoľno, prestal dýchať a jeho dcéra privolala záchrannú službu. Napriek snahám záchranárov a následnej resuscitácii sa ho nepodarilo zachrániť. Obhliadajúci lekár nariadil pitvu, ktorá mala určiť presnú príčinu smrti.
Jeho život, plný kontrastov - od športového úspechu cez podozrenia z mafiánskych aktivít až po luxusný život a nečakaný koniec - predstavuje zaujímavý, hoci aj kontroverzný obraz doby, v ktorej žil. Žemba bol jedným z tých, ktorých minulosť a aktivity zostali čiastočne zahalené tajomstvom, a jeho smrť tak uzatvára jednu kapitolu slovenskej histórie spojenú s organizovaným zločinom.
V kontexte jeho života a povesti je zaujímavé poznamenať, že aj napriek spojeniu s podsvetím, jeho hlavným odsúdením zostalo vydieranie. Jeho meno sa objavilo aj v súvislosti s podnikaním v Tatravagónke Poprad, ktorá mala pohnutú minulosť spojenú s vraždami. Podnikatelia Alexej Beljajev a Michal Lazar, ktorí Tatravagónku kúpili, v rozhovore uviedli, že s Ondrejom Žembom dodnes komunikujú a obchod prebehol štandardne. Tieto informácie pridávajú ďalšiu vrstvu komplexnosti k jeho životnému príbehu.
Bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic v roku 2005 spomenul, že sa mu dostala do rúk žiadosť o milosť od Žembu, ktorý bol v tom čase odsúdený. Predseda vlády Vladimír Mečiar, ktorý bol v deväťdesiatych rokoch významnou politickou postavou Slovenska, sa tiež spomína v súvislosti s Tatravagónkou. Bratislavský mafián Peter Steinhübel, prezývaný Žaluď, ovládol vagónku po vražde Mečiarovho funkcionára Vladimíra Bachledu. Tieto prepojenia naznačujú, aké zložité boli vzťahy medzi podsvetím, podnikaním a politikou v tom období.
Ondrej Žemba bol považovaný za jedného z tých, ktorých sa nepodarilo úplne potrestať za všetky ich aktivity. Jeho smrť na infarkt tak predstavuje nečakaný koniec pre muža, ktorého meno sa často spájalo s násilím a nelegálnymi praktikami. Jeho životný príbeh, hoci plný kontroverzií, je neoddeliteľnou súčasťou novodobej histórie Slovenska.
tags: #ondrej #zemba #narodeny