Pôrod ako záťažová situácia: Keď sa sen stane nočnou morou

„Byť mamou je nádherné!“ píše sa v internetovom blogu jednej mamičky. Autorka ponúka čitateľom svoju skúsenosť, „ako na rozprávkový pôrod“, ktorý by bol úžasným, hlbokým, pokojným zážitkom, bez bolesti a strachu. Článok čítam s potešením, že takýto zážitok obohatil hneď od začiatku vzťah azda nejednej mamičky a jej dieťatka. Pripomínam si, že je šťastím spomínať na pôrod s radosťou a vnútorným pokojom. A prajem nám, aby čoraz častejšie odznievali tieto pekné začiatky príbehov lásky medzi mamou a jej pokladom.

Pekný pocit z článku sa pomaličky mení na súcit, keď sa mi v mysli nenápadne pripomenie prvé stretnutie s klientkou, mamičkou v ambulancii. Prichádza, pretože si už sama nedokáže poradiť s tým, čo sa jej deje. Pripomenie sa mi jej tvár, ktorú si zakrýva rukami, a plač, ktorý predbehne slová. „Nemôžem to nikomu povedať. Mysleli by si, že som najhoršia matka. Máme doma krásne, zdravé dieťa a ja by som najradšej zmizla, vyparila sa. Nemôžem spať, som taká unavená, že sa mi ani nechce rozprávať. Nechcem na to ani myslieť, ale všetko sa mi to vracia…“ Mám pocit, že ju nesmiem prerušiť, aby mohla vyrozprávať všetko tak, ako sa jej to stalo. Svoje hrozivé spomienky, pocity a myšlienky sa snaží pred okolím skrývať.

Rozumiem, že po reakciách, ktoré dostala od okolia, sa musela cítiť ešte nepochopenejšia a bezmocná: „To prejde, to musíš len prečkať! Všetky sme to zvládli, ja som mala tri deti a ešte aj domácnosť popri tom. Ako to, že sa netešíš? Veď máš zdravé dieťa!“ znejú povzbudivé slová blízkych, ktoré vníma ako zraňujúce. Podkopávajú krehké materské sebavedomie. Snažím sa ju povzbudiť do rozprávania a zároveň jej dať najavo, že vnímam, aké ťažké je o tom rozprávať: „Zdá sa mi, že sa potrebujete zdôveriť s niečím, čo nie je dostatočne vypočuté, ale vidím aj, že sa vám o tom veľmi ťažko rozpráva. Môžeme (ja, vy, spolu) pre vás spraviť niečo, aby ste sa v tejto chvíli mohli cítiť bezpečne?“ „Ani nie, môžem pokračovať,“ odmlčí sa. „Možno predsa, len sa trochu napijem vody.“ Pokračuje: „Pôrod trval veľmi dlho. Bola som už veľmi unavená, nešlo to tak, ako malo. Ani som nevnímala, čo mi hovoria. Nevedela som, čo sa bude diať, čo s nami bude, a ani som na to nemyslela.“

Podobné zoznámenia a úvody rozhovorov sú súčasťou terapeutického procesu, ktorý zažívam spolu s mamičkami, ženami vo svojej psychoterapeutickej ambulancii. Sú to príbehy, ktoré si zaslúžia možnosť byť dôstojne vypovedané a s čo najväčšou citlivosťou ošetrované. V psychologickej ambulancii ošetrujeme psychologickými a psychoterapeutickými nástrojmi, ktorými sú najmä psychoterapeutický rozhovor a psychoterapeutický vzťah a v istých prípadoch využívame aj edukáciu a rôzne techniky. Tieto nástroje majú svoje špecifiká a na ich použitie je potrebná dlhoročná odborná príprava. Okrem nich je zodpovednosťou terapeuta vzdelávať sa aj v diagnostike a rozpoznávaní psychických ťažkostí, s ktorými klienti prichádzajú. Vo svojej praxi sa venujem aj ženám, ktoré trápia psychické ťažkosti po pôrode. Rada by som čitateľkám priblížila problematiku posttraumatickej stresovej poruchy v súvislosti s pôrodom a zároveň tieto informácie podala čo najcitlivejšie, aby sa z nich nestal strašiak. Dovolím si tak urobiť, pretože informovanosť v bezpečných podmienkach je najlepšou prevenciou. Mnohé myšlienky a informácie pochádzajú z odborných študijných zdrojov a majú svojho autora, pokúsim sa ich priniesť v zrozumiteľnej forme. Inšpirovali ma k tomu klientky, ktoré prichádzali do ambulancie s inou diagnózou, ale po preskúmaní sa v niektorých prípadoch ukazuje, že na pozadí je nespracovaný ohrozujúci zážitok z pôrodu. Dovolila by som si predstaviť niektoré odborné termíny a súčasne aj to, ako sa odborné termíny a poučky zrkadlia vo svojej pravej podobe v živých príbehoch mamičiek.

Pôrod ako komplexný proces: Viac ako len fyziológia

Ak si chceme odpovedať na otázku, ako pôrod predstavuje záťažovú situáciu, potrebujeme si pripomenúť, že pôrod nie je ojedinelá fyziologická udalosť v živote matky, ale je kontinuom celého jej predchádzajúceho života, jej zdravotnej, vzťahovej, reprodukčnej, osobnostnej histórie. To všetko vyúsťuje do tehotenstva, ktoré sa fyziologicky zavŕši pôrodom a pokračuje adaptáciou a transformáciou ženy na materskú rolu. To znamená, že to, ako žena prežíva tehotenstvo, materstvo a aj pôrod, závisí od toho, aká je osobnosť, s akými vlastnosťami, temperamentom, telesnou výbavou sa narodila, ale najmä od toho, čo si vo svojom živote prežila, čo ju osobnostne formovalo. Ďalšími vplyvmi sú: aká je jej aktuálna životná situácia (pracovná rola, finančná stránka), partnerský vzťah (aj vzťah otca k očakávaniu dieťaťa), rodinné vzťahy, čo sa deje v jej okolí a vo svete. Dôležitým sa stáva aj to, ako sa rozvíja jej rola matky a ako ju prežíva. Započítavajú sa sem všetky predchádzajúce udalosti, ktoré utvárali túto rolu, ako sa prejavovala vzorová vzťahová väzba s rodičmi, najmä s vlastnou matkou.

Ak ste sa stretli s viacerými mamami v čase tehotenstva, možno ste si všimli, že každá má osobitý postoj a inak sa prejavuje vo vzťahu k očakávaniu dieťatka, k telesným zmenám v tehotenstve, k príprave na pôrod. Keď sa rozhliadnete v poradni alebo na rôznych prípravných kurzoch, môžete sledovať, že niektoré mamy prijímajú tehotenstvo alebo materstvo s ľahkosťou, akoby im bola táto skúsenosť úplne prirodzená, niekedy je pre ne až životným naplnením. Niektoré mamy do poslednej chvíle neriešia alebo nedokážu riešiť, čo a ako sa bude diať, niektoré sú vystrašené alebo úzkostné, neisté z toho, ako budú zvládať, čo ich čaká. A to, že to prežívajú osobito, jedinečne, nie je náhoda. Preto si myslím, že k ženám a k ich zážitku z tehotenstva, pôrodu, materstva treba pristupovať rovnako jedinečne zo strany odborníkov.

Ako som už spomenula, pôrod nie je okliešteným fyziologickým procesom, ale kontinuom sociálnych, biologických, psychologických aj sexuálnych kontextov celého života, kde sa prelína život (nielen) matky a dieťaťa. Pre „normálny“ fyziologický pôrod majú žena a aj plod vrodenú schopnosť a kapacitu, celý proces je akoby vpísaný do biologických a psychických procesov a dokáže sa režírovať sám. V dobrých podmienkach má pôrod pozitívne zdravotné dôsledky na matku a dieťa. Uľahčuje prechod novorodenca prostredníctvom kontaktu koža na kožu a tiež pomocou udržiavania matky a dieťaťa spolu počas popôrodného obdobia, podporuje skoré začatie dojčenia, rozbehnutia prirodzeného pripútavacieho procesu - bondingu. Je to obojstranné zamilovanie sa, ktoré má za úlohu ochrániť, vyživiť a stimulovať dieťa (emočne, telesne aj mentálne) a všetky telesné procesy tomu pomáhajú bez nášho vedomia. Po spontánnom vaginálnom pôrode sa matky cítia zdravé, emocionálne silné a schopné primerane reagovať na dieťa, čo stimuluje jeho vývin.

Ideálny pôrod: Predstava a realita

Počas pôrodu sa žena cíti najmä bezpečne. Vstupuje s dôverou do pôrodného procesu, s dôverou vo svoje telo a vo svoje schopnosti ustáť záťaž. Dôveruje svojmu dieťatku a verí, že tiež zvládne svoju prvú náročnú úlohu. Dovolí si dôverovať zdravotníkom a sprevádzajúcej osobe, že každý naplní svoju funkciu. Mamička je dostatočne informovaná o priebehu pôrodu. Dokáže pomenovať svoje potreby a tie by mali byť s úctou vypočuté, reakcie zo strany zdravotníckych pracovníkov by mali byť primerané počas starostlivosti v tehotenstve, pri pôrode a na oddelení šestonedelia. Čerstvá mamička má milujúce a podporné najbližšie okolie, aby sa mohla fyzicky a psychicky adaptovať na novú krásnu, ale náročnú situáciu. Približne takto znie očakávanie optimálneho pôrodu z medicínskeho a psychologického pohľadu. Dôležité však je, čo konkrétna maminka považuje za svoj ideál pôrodu, ako ho očakáva a či dostane možnosť túto predstavu zreálniť dostatočným informovaním. Postoj k pôrodu môže ovplyvniť samotné prežívanie pôrodu a tým aj jeho priebeh. Môže byť vnímaný ako pozitívny zážitok, ktorým žena povyšuje pretrpenie bolesti na vyšší cieľ, aby darovala dieťatku život narodením a tým naplnila jednu zo svojich životných úloh.

Pri opise optimálneho pôrodu si uvedomujem, v koľkých bodoch sa môže odkloniť. Závisí od kapacity ženy prispôsobiť sa aj nečakaným podmienkam. Do ambulancie prichádzajú ženy, pre ktoré bol pôrod nepríjemným zážitkom, ale dokážu o ňom rozprávať, spomienka naň nie je výrazne emočne rušivá alebo zahlcujúca, udalosť neublížila ich sebahodnote a istote, nezanechal v nich pocit ohrozenia, neovplyvnil rolu matky. To je dobrý znak zotavovania. Ale prichádzajú aj ženy, pre ktoré bol pôrod ubližujúcim, nedôstojným zážitkom plným bolesti, strachu, ohrozenia, bezmocnosti, hanby či viny. Mnohé zo žien sa na dieťa tešili, pripravovali sa na pôrod, no napriek tomu sú pre ne chvíle s dieťatkom zaťažujúce a nenachádzajú v nich zmysel. Prichádzajú nepochopené, zranené a nerozumejú, čo sa s nimi deje. Niektorým by nikdy nenapadlo, že to, ako sa cítia, ako prežívajú popôrodné obdobie a vzťah k novorodencovi, to, že majú fóbický strach z ďalšieho pôrodu alebo že odmietajú počať ďalšie dieťa, mohol ovplyvniť traumatický pôrod.

How to Mentally Prepare for Labor

Traumatický pôrod: Keď sa realita odkloní od sna

O traumatickom pôrode hovoríme, keď je extrémne stresujúci. Je mimoriadnou psychickou alebo fyzickou záťažou pre ženu. A žena sama ho vníma ako traumatický, prežíva pri ňom intenzívny strach, beznádej a hrôzu. Nastávajúca maminka cíti ohrozenie svojho zdravia, života alebo sa extrémne bojí o svoje dieťatko. Takéto mimoriadne ohrozenie alebo ublíženie ďaleko presahuje možnosti spracovania zážitku v danom okamihu. Takéto situácie najčastejšie nastávajú pri nepredvídaných, neplánovaných zákrokoch počas pôrodu. Ale rizikovým môže byť aj stav, keď mama nemôže mať kontakt s dieťatkom alebo sa oň extrémne bojí, aj keď ho stratí.

Ženy najčastejšie tieto pocity opisujú ako stratu kontroly, nedostatok podpory, znevažovanie ich pocitov alebo potrieb zo strany prítomných. Ženy pociťujú negatívne emócie, strach, hnev, bezmocnosť, vinu, hanbu. Ale evidujú sa aj prípady, keď žena akoby necítila vôbec nič, akoby bola úplne odpojená od svojich pocitov voči tomu, čo sa deje, a dokonca aj voči dieťatku. Po pôrode matka prirodzene vyhľadáva a potrebuje podporu. Pri zvládaní takejto náročnej udalosti je často dostatočná bežná podpora, vypočutie a najmä akceptovanie toho, ako žena udalosť prežila, vnímala, ako ju pociťovala a aký dopad na ňu má.

V poslednom období sa často stretávame s (nesprávnym) využívaním termínu trauma, traumatický, traumatizovaný. To dáva nepresný obraz o výskyte traumy z pôrodu. Keďže pôrod môže byť zážitkom na celej škále prežívania, musím ako psychologička vždy pozorne zhodnotiť, či bol pôrod nepríjemným zážitkom, nadmernou záťažou alebo extrémnou záťažou, ktorá môže vyvolať posttraumatickú stresovú poruchu. Od obdobia veľkých katastrof sa zintenzívnil výskum extrémnych udalostí, ktoré majú traumatogénny charakter, teda majú potenciál rozvinúť traumu. Nie sú to len prírodné katastrofy, ale aj situácie fyzického ohrozenia, strata blízkeho, lúpež, sexuálne zneužitie a ďalšie udalosti, ktoré sú pre človeka ďaleko za hranicou bežnej kapacity zvládnutia. Výskumami sa zistilo, že aj pôrod patrí medzi takéto udalosti. Traumatická nie je udalosť sama osebe, ale to, čo v človeku zanechá. Rovnako ani pôrod sám osebe nie je traumatický. Za primeraných okolností je to prirodzený fyziologický a psychologický proces a je vnímaný pozitívne.

Vďaka výskumu sa odborníkom darí zachytiť niektoré rizikové faktory pre rozvinutie traumy po pôrode a tým je možné preventívne vytvoriť mamičke s dieťatkom primeranú starostlivosť. Gynekológ by vždy mal mať informácie o predchádzajúcom psychickom zdraví matky a jej rodiny. Veľmi dôležitá je informácia, či žena už v minulosti nejakú psychickú traumu prežila. Gynekológ sa zaujíma aj o to, ako mamička prežíva súčasné a predchádzajúce tehotenstvo, potrebuje vedieť o jej obavách, lebo nadmerný strach môže byť tiež rizikom. Za rizikové považujeme aj niektoré operačné alebo inštrumentálne zásahy. A nakoniec je veľmi dôležité, či matka dostane okamžitú pomoc a porozumenie, keď prežíva pôrod ako nadmerný stres. Niekedy je situácia klamlivá, pretože niektoré poruchy sa môžu prejaviť aj po zdanlivo bezproblémovom pôrode.

Reakcie na stresujúci pôrod: Od fyziológie k psychike

Aj z bežného života poznáme, že keď sa dostávame do stresu alebo záťaže, môžeme reagovať aj spôsobmi, ktoré nie sú pre nás bežné. Rovnaký mechanizmus platí aj pri pôrode. Čím väčšia je záťaž, tým extrémnejšie môžu byť reakcie. To, čo sa pri nadmernom strese navonok prejaví ako neprimerané správanie, je výsledkom fyziologických procesov nášho tela. Je to prirodzená „múdra“ adaptačná schopnosť nášho tela a je odpoveďou na ohrozenie. Telo sa prispôsobuje tomu, čo sa deje. V psychológii hovoríme, že je to „normálna reakcia na nenormálnu situáciu“. Pri takejto reakcii sa môže mama izolovať, nedokáže sa sústrediť na nič iné, len na to, čo sa stalo. Môže to vyzerať, že nevie, kde sa nachádza a čo sa deje, nerozmýšľa racionálne. Môže prejavovať neprimerané emócie, napríklad hnev, alebo môže byť agresívna voči blízkym alebo zdravotníkom, aj keď bežne takto nereaguje. Môže prejavovať silný zármutok, ktorý je ťažko utíšiť. Môže byť bezradná, zúfalá alebo beznádejná, aj keď napriek komplikáciám nakoniec všetko dobre dopadlo. A tiež môže reagovať neprimeranou hyperaktivitou, vykonáva úkony, ktoré netreba robiť.

Naša psychika je veľmi múdra a má k dispoz dispozícii mechanizmy, ktorými nás chráni od zahltenia ohrozujúcou udalosťou, aj keď sa to navonok prejaví ako ochromenie, odpojenie sa od emócií a prežívania, odpojenie od kontaktu s realitou. Aj takto môžu vyzerať prejavy stresovej reakcie zaťažujúceho pôrodu. Sú to evolučné mechanizmy, ktoré neriadime vôľou, telo je vtedy riadené autopilotom. Za bežných okolností pôrodné fyziologické procesy chránia ženu pred stresom. Teda aj keď primeranú mieru stresu vníma, telo stresovú odpoveď blokuje a chráni matku aj dieťa. Aj po pôrode telo „tajne“ chráni pred stresom. Niekedy sa stane, že stresová reakcia neustúpi, ale pretrváva dlhý čas. Je to akoby nastal skrat v programe a žena má pocit, že ohrozenie stále pretrváva. Vtedy už hovoríme o posttraumatickej stresovej poruche.

Trauma z pôrodu: Skutočnosť, ktorá si vyžaduje pozornosť

Niektoré mamičky sa na pôrod dôkladne pripravujú a aj napriek tomu ich prekvapí nečakaná situácia, ktorá na nich ponechá traumatické následky a tie môžu ovplyvniť aj jej správanie po narodení bábätka. Príchod vášho dieťatka na svet, mal byť najkrajší deň vášho života. Tak ste si to aj predstavovali. Vedeli ste, že to bude bolieť a že budete musieť zvládnuť veľa nepríjemného, ale vedeli ste, že na konci na vás čaká tá najväčšia odmena, vďaka ktorej na všetko zlé zabudnete. S takýmito očakávaniami často ideme do prvého pôrodu. A často je realita, žiaľ, úplne odlišná. Niektoré ženy sa otrasú z nepríjemností zažitých počas pôrodu, iné si ale nesú traumu, ktorá ich život ovplyvňuje viac, než by sme niekedy predpokladali.

Trauma z pôrodu je reálna. Veľa ráz počúvame zľahčovanie typu „iné to zvládli, zvládneš aj ty“. Ak sa snažíme hovoriť o tom, že s nami v nemocnici zaobchádzali bez rešpektu a ublížilo nám to, dostávame často odpovede typu „Čo by si chcela? Buď rada, že si ty aj dieťa zdravé. Doktori toho predsa majú dosť na práci.“ Mnohé veci, ktoré žena zažije počas pôrodu, bývajú naozaj bolestivé a traumatizujúce. Žiaľ, v našej spoločnosti sa veľakrát stretávame so zľahčovaním či popieraním pocitov žien týkajúcich sa pôrodu či pôrodníkov. Žena sa potom cíti ešte viac traumatizovaná, pretože má pocit, že jej vnímanie je nesprávne, že preháňa a že by vlastne nemala cítiť nič z toho, čo cíti. Cíti sa vlastne previnilo. Mala by sa tešiť z dieťatka a ďakovať lekárom za to, že porodila zdravé dieťa. Lenže ona to tak necíti. Cíti smútok, hnev, bolesť a navyše jej nikto nerozumie. Trauma z pôrodu ale nie je výmyslom precitlivených žien - je to reálna skúsenosť, ktorá sa deje častejšie, než by sme si želali.

Čo je pôrodná trauma?

Pôrodná trauma je psychická skúsenosť, ktorá často vzniká pri pôrode, ak:

bol predčasný alebo umelo vyvolávaný
skončil nečakaným cisárskym rezom
bol sprevádzaný rôznymi zásahmi - použitie klieští či vákuumextraktor
žena zažila pocity straty kontroly, ohrozenie, bezmocnosť
žena zažila obavy o zdravie a bezpečnosť dieťatka
pôrodný personál sa správal nerešpektujúco
niektoré ženy prirovnávajú pocity počas pôrodu dokonca k znásilneniu
mnoho ďalších faktorov, ktoré vstupujú do pôrodného procesu a ktoré sú pre danú ženu traumatické

Žena je počas pôrodu veľmi zraniteľná. Pôrod je veľmi citlivá a intímna záležitosť, kedy sa žena potrebuje cítiť v maximálnom bezpečí. To sa však často v našich pôrodniciach dosahuje len ťažko. Pre zdravotníkov sú určité postupy rutinnou záležitosťou, no pre rodičku to môže byť traumatizujúce. Deje sa to najmä z dôvodu, že zdravotníci často neposkytnú žene dostatok informácií, nepripravia ju na to, čo sa bude diať, zoberú jej kontrolu nad vlastným telom. Veľakrát nie sú rešpektované želania ženy ohľadom rôznych zásahov. Niekedy sú rodičky kvôli svojim pôrodným želaniam dokonca zosmiešňované alebo sa na ne niektorí zdravotníci pozerajú „skrz prsty“. Rodičky bývajú manipulované a zastrašované. Jednoducho, žena necíti v pôrodnici rešpekt a úctu. Trauma z pôrodu môže vyústiť až do PTSD (posttraumatická stresová porucha) po pôrode, čo môže zásadne narušiť kvalitu života ženy aj dieťaťa, čím negatívne zasiahne aj život celej rodiny. Vyššie riziko rozvoja PTSD po pôrode je u ženy, ktorá bola obeťou sexuálneho zneužívania v detstve, ženu s predošlou PTSD, depresiou či úzkosťou (v týchto prípadoch je až päťnásobne vyššie riziko rozvoja PTSD po pôrode).

Príznaky traumy z pôrodu

Opätovné prežívanie traumatickej udalosti: Deje sa to napríklad prostredníctvom flashbackov (zábleskov), nočnej mory alebo rôznych dotieravých rušivých spomienok sprevádzaných panikou, úzkosťou a podobne.
Snaha vyhnúť sa hocičomu, čo by vám mohlo traumatický zážitok pripomenúť: Nemocnica, zdravotníci, alebo aj vyhýbanie sa iným tehotným ženám, rozhovorom o pôrode atď.
Ste stále v strehu, akoby ste očakávala nebezpečenstvo: Pocity podráždenosti a nervozity vás sprevádzajú na každom kroku, môžete mať strach o svoje dieťa a predstava, že by ste sa s ním dostali do nemocnice, vo vás vyvoláva neskutočnú paniku. Odmietate dieťatko prenechať čo len na chvíľu niekomu inému, atď.
Odrezanie sa od sveta materstva, iných matiek, odmietanie ďalšieho dieťaťa v budúcnosti.
Negatívny dopad na sexuálny život, odmietanie intímneho zblíženia s otcom dieťaťa.
Extrémny strach z ďalšieho tehotenstva.
Príznaky pôrodnej traumy sú u každej ženy individuálne a vplývajú na ne mnohé faktory.

PTSD môže byť chybne diagnostikovaná ako popôrodná depresia, ktorá však má iné príznaky.

Ako často sa vyskytuje pôrodná trauma?

Údaje o tom, aká častá je pôrodná trauma, nie sú stále celkom dostupné, pretože mnoho prípadov je nediagnostikovaných. Niektoré štúdie uvádzajú 4% pôrodov, iná štúdia tvrdí, že PTSD postihne až tretinu žien po traumatickom pôrode. Zaujímavosťou je, že touto poruchou môžu trpieť aj otcovia, ktorí sú svedkom traumatického pôrodu svojej ženy.

Ako sa to dá riešiť?

Ak máte pocit, že trpíte traumou z pôrodu, nezatvárajte pred tým oči. Určite je namieste rozhovor s vaším lekárom alebo gynekológom, pokiaľ tomuto lekárovi alebo lekárke dôverujete. Ak nie, môžete sa obrátiť priamo na terapeuta, ktorý vám pomôže traumatické udalosti spracovať. Netreba v tichosti trpieť a čakať, že to prejde samé. Niektoré ženy dokážu časom traumatické zážitky spracovať, iným sa to podariť nemusí a môže to vyústiť do veľmi nepríjemných stavov, ako sú depresie a úzkosti.

Trauma z pôrodu nie je výmysel

Napriek tomu, že pre mnoho žien je pôrod krásnym zážitkom, krásnym prerodom zo stavu “tehotná mamička” do stavu “mamička novorodenca”, existuje časť žien, pre ktoré je pôrod nočnou morou. Za normálnych okolností novopečená mamička veľmi rýchlo zabudne na bolesť aj strach z pôrodu, keď v náručí drží krásne novorodeniatko. Avšak nie vždy sú okolnosti normálne. Niekedy je pôrod veľmi traumatizujúcim zážitkom. Príčinou môže byť neočakávaný zvrat v priebehu pôrodu, pôrod pomocou zvonu či klieští, veľký strach o seba či dieťatko, veľké pôrodné poranenia a podobne. Negatívne zážitky z pôrodu môžu viesť k rozvoju posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD).

Hoci PTSD si obyčajne priradíme k vojnovým veteránom, môže touto poruchou trpieť aj matka po pôrode. Ide o úzkostnú poruchu spôsobenú veľmi stresujúcim zážitkom, obrovským strachom či nepokojom. Tieto zážitky sa často pretavia do nočných môr alebo zábleskov stresujúcich udalostí. Ženy s PTSD spôsobenou pôrodom môžu trpieť záchvatmi paniky a stresu, ak sú vystavené niečomu, čo im pôrod pripomína, nočnými morami, nechcenými spomienkami na traumu z pôrodu, môžu sa vyhýbať čomukoľvek, čo súvisí s prežitou traumou - napríklad o tom nerozprávajú, ako uvádza Patrick O’Brien, odborník z University College Hospital. Pri PTSD ide o to, že človek je vystavený závažnému fyzickému ohrozeniu alebo poraneniu - vlastnému alebo týkajúcemu sa druhých - pričom na toto ohrozenie reaguje pocitmi strachu, bezmocnosti alebo hrôzy.

Údajov o počte žien trpiacich PTSD v dôsledku pôrodu je málo. Niektoré štúdie uvádzajú 4% pôrodov, iná štúdia tvrdí, že PTSD postihne až tretinu žien po traumatickom pôrode. Zaujímavé však je, že touto poruchou môžu trpieť aj otcovia, ktorí sú svedkom traumatického pôrodu svojej ženy.

Arogantní zdravotníci a ich dopad

Traumatický pôrod neznamená automaticky rozvoj PTSD. Dôležitá je schopnosť ženy traumu spracovať, jej vnímanie prežitého. Riziko PTSD sa zvyšuje, ak žena cíti bezmocnosť, nedostatok starostlivosti a podpory počas pôrodu. Bezcitný prístup zdravotníckeho personálu pri komplikovanom pôrode zvyšuje pravdepodobnosť dlhodobých nepriaznivých následkov na psychike ženy. Počas pôrodu je mamička extrémne vnímavá na prejavy starostlivosti a empatie, ide o situáciu, ktorá si vyžaduje jej plné nasadenie a v hre sú dva -pre ňu najdôležitejšie- životy. Niet divu, že nedostatok záujmu, ignorácia jej obáv či strachu, hrubé a neúctivé správanie sa na nej podpíšu viac, ako za situácie, kedy má všetko pod kontrolou. Ak sa toto všetko ešte znásobuje komplikáciami pri pôrode, môže to spôsobiť ťažký stres s dlhodobými následkami. Vo väčšom ohrození sú ženy, ktoré boli obeťami sexuálneho zneužívania v detstve, ženy s predošlou PTSD, depresiou či úzkosťou. U nich je až päťnásobne vyššia pravdepodobnosť rozvoja PTSD po pôrode.

Alarm v mozgu a narušenie vzťahov

V dôsledku enormného stresu pri vzniku PTSD dochádza k ukladaniu spomienok na iné miesto v mozgu, než je to bežné. Z tohto miesta nie je možné ich spracovať tak, ako za normálnych okolností. Bez akejkoľvek kontroly sa môžu vynárať napríklad pri zhliadnutí obrázkov pôrodu, ale mozog ich nevyhodnotí ako normálne spomienky, ale akoby žena bola opäť v nebezpečenstve. Tým dôjde k spusteniu úzkostných reakcií. PTSD sa môže prejavovať nadmernou úzkosťou a obavami o zdravie dieťatka. Stephanie opisuje PTSD u seba nasledovne: “Vedela som, že nie som v poriadku, ale tajila som to niekoľko mesiacov. Nejedla som ani nespala. Nedala som svojho synčeka nikomu postrážiť. Moje staršie deti sa spoliehali na svojho otca, keďže ja som bola príliš sústredená na svoje bábätko. Moja dcérka mala len dva roky, môj vzťah k nej utrpel ujmu. Prestala som veriť svojim rodičovským schopnostiam, svoju rodinu a manžela som odsunula do úzadia.”

Veľa žien s PTSD po pôrode uvádza negatívny dopad tejto poruchy na vzťahy so svojím partnerom. Odmietajú intímne spolužitie, obviňujú ho z udalostí sprevádzajúcich pôrod. Dochádza často k narušeniu vzťahovej väzby medzi matkou a dieťaťom, matka môže dieťatko po ťažkom pôrode odmietať, hoci časom sa to obyčajne zlepší. PTSD môže byť chybne diagnostikovaná ako popôrodná depresia, ktorá však má iné príznaky.

„Zvládla to každá, tak prečo nie ty?“ Mýty a realita

Pôrod sa považuje za prirodzenú vec, a prirodzene sa aj na ženu tlačí, aby ho zvládla bez „zbytočných cavikov“. Ľahko sa to však hovorí mužom alebo tým ženám, ktoré nerodili alebo zažili bezproblémový pôrod. Nikto z nás sa nemôže čudovať tým mamičkám, ktoré v extrémnych situáciách, v pocite ohrozenia vlastného života či života svojho bábätka cítia obrovský stres. Posttraumatická stresová porucha je téma, o ktorej sa v súvislosti s pôrodom hovorí v súčasnosti na Slovensku len veľmi málo.

Pôrod predstavuje zážitok, ktorý dokáže poznamenať psychiku ženy v pozitívnom aj v negatívnom ohľade. Môže sa z neho totiž stať skúsenosť, ktorá ženu posilní, no aj nepriaznivo ovplyvní jej prežívanie materstva či plánovanie ďalšieho tehotenstva. Ako sa definuje popôrodná trauma a čo robiť, ak sa pri pôrode stalo niečo, s čím žena nie je stotožnená? Dá sa úplne vyrovnať s traumatizujúcim pôrodom a ako v čo najväčšej miere zamedziť negatívnym dôsledkom?

Čo je to popôrodná trauma a aké sú jej príčiny?

Spočiatku je dôležité povedať, že trauma z pôrodu môže nastať ako po psychickej, tak i po fyzickej stránke, pričom obe roviny sú veľmi úzko prepojené. Fyzická traumatizácia sa môže týkať pôrodných zranení, ktoré na tele ženy vznikli, ale i dieťatka, ktoré počas prechodu pôrodnými cestami utrpelo nejaké poranenia, napríklad zlomeninu kľúčnej kosti. Hoci sa tieto zranenia po čase zahojia, strach, spomienky na bolesť alebo pocit, že pôrod nevyšiel podľa predstáv, v žene môžu zostať aj celé roky.

Definovať najčastejšie situácie, ktoré by sa dali označiť za psychickú pôrodnú traumu, však nie je také jednoduché. Každá žena je totiž iná a rovnako teda každá z nich zaujme aj odlišný postoj k rôznym skutočnostiam, ktoré počas pôrodu nastanú. Vo všeobecnosti by sa však za traumatický zážitok dala označiť situácia, kedy žena v priebehu pôrodu stráca kontrolu nad tým, čo sa odohráva okolo nej, s jej telom a s dieťatkom. Práve tento pocit bezmocnosti, ktorý často dostane ženu do situácií, s ktorými vopred nepočítala, dokáže zanechať na psychike najväčšie stopy.

V praxi teda môže ísť o mnoho situácií, ktoré dokážu rodičke spôsobiť traumu:

bolestivý a dlhý pôrod
nepríjemná skúsenosť s personálom v pôrodnici
nepredvídateľná situácia, ktorá ohrozí zdravie alebo život dieťaťa či ženy
neplánovaný cisársky rez
nástrih hrádze proti jej vôli
použitie inštrumentov pri pôrode - vákuový zvon alebo kliešte
krátky alebo žiadny bonding
strata dieťatka pri pôrode
nepríjemné zážitky na oddelení šestonedelia
problémy s dojčením a porovnávanie sa s ostatnými mamičkami na oddelení, ktorým sa tieto problémy vyhli

Traumu z pôrodu môže mať na svedomí aj jeho predošlé nerealistické idealizovanie. Dnes si totiž nastávajúce mamičky môžu čoraz častejšie vypočuť, ako pôrod nebolí a ako by pre ne mal byť doslova nadpozemským zážitkom. Je na ne vyvolávaný tlak, aby si pôrod užili, s čím nie je také jednoduché vyrovnať sa, ak si prežijú opak. V prípade, že je ich skúsenosť iná a pôrod im navodil úplne odlišné pocity, môže to viesť k pocitu zlyhania a nahovárania si, že niečo podcenili či urobili zle. Tým pádom sa v priebehu šestonedelia, teda v tom emočne najvypätejšom období, deptajú výčitkami a myšlienkami, že už do počiatočnej etapy materstva nevstúpili ako „dobré matky.“

Príznaky a dôsledky popôrodnej traumy

Psychická popôrodná trauma by sa dala spočiatku definovať ako zlý a nepríjemný pocit, ktorý je s týmto zážitkom spätý. Môže to viesť k tomu, že žena spomienky na pôrod odmieta a vyhýba sa im, pretože jej navodzujú úzkostlivé stavy. Rovnako sa však tie najsilnejšie okamihy z pôrodu môžu žene vracať v podobe častých flashbackov, či už počas dňa pri vykonávaní bežných činností alebo pred spánkom. Ak sa toto psychické rozpoloženie včas nespracuje, je tu riziko rozvinutia napríklad posttraumatickej stresovej poruchy, ktorej dôsledky sa môžu prejavovať i celé roky.

Za príznak pôrodnej traumy, ktorý môže nastať už v priebehu šestonedelia, sa dá považovať i tzv. depersonalizácia (odosobnenie sa od citového a zmyslového prežívania súčasného okamihu, ktorý by sa ženy akoby vôbec netýkal), nezáujem o okolie, o svoje potreby či o dokonca aj o dieťatko samotné. S odstupom času, pokojne aj o pár rokov po pôrode, sa dá za jeden z príznakov popôrodnej traumy označiť i odmietanie ďalšieho tehotenstva, a to aj napriek tomu, že by žena po ďalšom dieťati silno túžila. Strach z pôrodu a prípadné znovu prežitie traumatického zážitku sú však natoľko silnejšie, že si pôrod a všetko s ním späté žena zopakovať odmieta.

Ako čiastočne predísť popôrodnej traume?

Hoci sa množstvo nečakaných udalostí na pôrodnej sále nedá predvídať a teda im ani nemožno predísť, nastavením mysle je možné aspoň čiastočne zmierniť dopad prípadného traumatického zážitku, ktorým je žena konfrontovaná:

Priznať si, že pôrod je práca, ktorá si žiada vypätie všetkých síl a námahu. Rovnako ako sa po nej môže dostaviť pocit dobre odvedenej práce, môže žena pociťovať aj nespokojnosť. Oba varianty sú pre pôrod úplne prirodzené.
Neidealizovať si pôrod ako zážitok, v ktorom niet miesta pre bolesť, a zmieriť sa s tým, že prípadné komplikácie, ktoré môžu nastať, nevznikli vinou ženy. Pozitívne psychické nastavenie síce dokáže urobiť zázraky, no pri pôrode môže vzniknúť celá škála komplikácií, ktorú žena pod svojou kontrolou jednoducho nemá.
Dôkladne si premyslieť výber pôrodnice - ide totiž o rozhodnutie, ktoré najviac ovplyvní tvoje spomienky na pôrod a prvé chvíle s bábätkom. Informuj sa, ako jednotlivé pôrodnice pristupujú k nástrihu hrádze či k bondingu a ako v praxi riešia závažnejšie situácie, ktoré na pôrodnej sále môžu vzniknúť.
Nevnímať prirodzený vaginálny pôrod ako jediný, prípadne nesmierne dôležitý spôsob pôrodu a pripustiť si aj možnosť, že môže nastať komplikácia, ktorá povedie k pôrodu sekciou. Takisto sa treba vyhnúť myšlienkam, že prípadný cisársky rez nastal, pretože žena vo svojej úlohe matky alebo rodičky zlyhala.
Sústrediť sa nielen na pôrod, ale i na nové životné obdobie, ktoré nastane potom. Pôrodom sa totiž nič nekončí, no práve naopak, všetko sa ním ešte len začína.
Pripraviť sa na šestonedelie a pripustiť si skutočnosť, že to môže byť i nesmierne náročné obdobie, ktoré preskúša psychiku aj fyzické sily ženy. Nezabudnúť na to, že poprosiť o pomoc nie je hanba. Oddýchnuté telo sa totiž ľahšie vyrovnáva s ťažkými zážitkami z uplynulých dní.
Netrvať na tom, že všetko bude dokonalé a dopriať si oddych, aj za cenu toho, že nebude perfektne uprataná domácnosť či vyžehlená všetka bielizeň. Namiesto toho, aby bol poriadok navonok, je potrebné sa v prvom rade sústrediť na to, aby si mala poriadok v duši.

Liečba popôrodnej traumy

Prvým a najviac dôležitým krokom k úspešnej liečbe je priznať si, že sa niečo deje, že trauma počas pôrodu vznikla a že so sebou prináša následky, ktoré komplikujú život a je ich potrebné odstrániť. Keďže je však pojem pôrodná trauma veľmi obšírny a jednotlivé traumatizujúce zážitky spracujú rozdielne ženy iným spôsobom, nie je možné v krátkosti definovať ten najideálnejší postup, ako sa z pôrodnej traumy vyliečiť.

Zatiaľ čo niektorej žene „postačí,“ ak si dopraje odpočinok, sústredí sa i na svoje potreby a dá si čas na spracovanie traumy, pred ktorou nebude zatvárať oči a nebude ju bagatelizovať, iným ženám zasa padne vhod, ak sa traumatickým dôsledkom budú venovať pod vedením psychoterapeuta. V takom prípade je vhodné obvolať niekoľko psychoterapeutov a spýtať sa ich, či vedia pracovať s popôrodnou traumou. Trvanie liečby a zotavovanie sa z pôrodnej traumy je nesmierne individuálne a opäť tu platí, že tak ako jednej žene sadne odlišný spôsob spracovávania traumy, tak bude potrebovať aj rozdielne dlhý čas. Môže teda ísť o dni, týždne či mesiace a v prípade dlhodobo prehliadanej traumy, žiaľ, aj roky.

Doba liečby popôrodnej traumy je vo všeobecnosti závislá od:

hĺbky traumatického zážitku a jej spracovania bezprostredne po pôrode,
času, ktorý žena sama sebe venuje,
„načasovanie“ momentu, kedy si žena uvedomí, že traumu zažila.

Čo ak sa popôrodná trauma nerieši?

Pôrodnú traumu, nech už bola akákoľvek, rozhodne netreba podceňovať. Aj v prípade, že by okolie tvoju skúsenosť zosmiešňovalo, prípadne by sa ti zdalo, že ty si tou, ktorá preháňa a daný zážitok len zbytočne „nafukuje,“ nenechaj sa týmto postojom odradiť. Neliečená popôrodná trauma totiž v tých najhorších prípadoch môže vyústiť do ťažkých depresií, ktoré, ako iste vieš, môžu mať fatálne a nezvratné následky. Preto nepotláčaj svoje pocity, s nikým sa neporovnávaj a ak sa ti bude zdať, že pôrod zanechal následky na tvojej psychike, určite nad týmto stavom prevezmi kontrolu a nečakaj, že všetko vylieči čas.

Popôrodná depresia a iné psychické stavy

Popôrodná depresia predstavuje samostatnú kapitolu nástrah, ktoré môžu krehkú psychiku ženy po pôrode ohroziť. Ide o stav, ktorý môže, no i nemusí byť naviazaný na traumu z pôrodu. Prejavuje sa apatiou, nechuťou do života, spánkovými problémami a depresívnymi či úzkostnými epizódami, ktoré trvajú viac ako 3 týždne. Samozrejmosťou však je, že konkrétne symptómy sa môžu líšiť zo ženy na ženu. Neliečená popôrodná depresia môže vyústiť do ešte horších rozmerov - tzv. popôrodnej alebo laktačnej psychózy. Zatiaľ čo pri depresii môže žene pomôcť psychoterapia, popôrodná psychóza si už žiada omnoho väčšiu odbornú pomoc a v tých najvážnejších prípadoch aj hospitalizáciu.

Prečítaj si viac o popôrodnej depresii a popôrodnej psychóze v našich samostatných článkoch:

Popôrodná depresia alebo tiež popôrodné blues, či laktačná psychóza je závažný psychický stav, ktorý sa prejavuje po pôrode a to extrémnymi výkyvmi nálad, depresiami, poruchami sústredenosti, výpadkami pamäti a strácaní pojmu o čase a priestore. Často sa spája aj s nezáujmom o dieťa. Tiež sa u novopečených mamičiek prejavujú halucinácie a bludy, ktorých si žena ani nemusí byť vedomá.
Laktačná psychóza (Popôrodná depresia) sa týka mnohých mamičiek, predovšetkým prvorodičiek. Sú často nediagnostikované. Nepriaznivo ovplyvňujú kvalitu života nielen samotnej ženy, jej dieťaťa, ale aj celej rodiny.

Starostlivosť o psychiku po pôrode

Ako spoznáš, že sa dostavilo baby blues, čo to vlastne je a ako s týmto pocitom zabojovať? Kedy už prerastá do depresie, na ktorú by si rozhodne nemala zostať sama? A existujú nejaké možnosti, ako sa na náročné obdobie šestonedelia pripraviť tak, aby si z neho vyšla v čo najlepšej psychickej kondícii? Prečítaj si náš článok o duševnom zdraví po pôrode a dozvieš sa aj mnoho iných informácií:

Duševné zdravie po pôrode: Šestonedelie a prvé mesiace života bábätka si často idealizuje nielen spoločnosť, ale i samotné nastávajúce mamičky. V skutočnosti však obdobie krátko po pôrode nemusí pôsobiť ako prechádzka ružovou záhradou - okrem toho, že si istými zmenami prejde aj telo, nepríjemne môže prekvapiť i duša. Ako sa starať o psychiku po pôrode a aké signály ti môžu dávať najavo, že čosi nie je v poriadku? To sa dozvieš v našom článku.

Súvisiace témy

Zmeny na tele po pôrode: Na internete nájdeš množstvo informácií o tom, ako sa tvoje telo mení v priebehu tehotenstva. Avšak čo po pôrode? Zmenám na ženskom tele sa už v tomto období toľko pozornosti nevenuje, pretože v tom čase sa už každý dávno sústredí len na novonarodené bábätko. Avšak aj táto etapa života si zaslúži, aby sa o nej hovorilo. Telo ženy si totiž markantnými zmenami prechádza i po donosení dieťatka. Poď si teda prečítať, čo všetko sa s tvojím telom bude diať a na čo by si sa mala sústrediť.
Po pôrode: Je šestonedelie skutočne najcitlivejším obdobím v živote ženy? Ako vyzerajú prvé dni po pôrode v nemocnici? Ako sa bude regenerovať tvoje telo a ako by malo prosperovať bábätko? Ak sa nachádzaš v období, kedy ťa od pôrodu delí len krôčik, poď sa spolu s nami pozrieť, čo ťa počas prvých dní po pôrode čaká a čo ťa môže prekvapiť.
Bonding: Bonding - väzba po pôrode, nalepenie sa. Je pokračovaním a posilnením vzťahu matky a otca s dieťaťom z prenatálneho obdobia. Jedná sa o posilnenie vzájomného emočného naladenia a biologicky prirodzeného a intuitívneho správania novorodenca, matky a otca.

Viac o psychickom zdraví na Modrom koníku nájdeš v tematických skupinách, odborných poradniach a diskusiách.

tags: #porod #ako #zatazova #situacia