Pôrodný traumatizmus novorodenca: Príčiny, následky a možnosti liečby
Každý rodič si predstavuje, že jeho potomok bude zdravý, s primeraným psychomotorickým vývinom a najlepšími možnosťami pre úspešné pracovné zaradenie v budúcnosti. Avšak, nie každé dieťa má takéto šance, hoci pri narodení sa zdá, že jeho zdravotný stav nie je ohrozený nepriaznivou prognózou. Trauma novorodenca môže nastať počas gravidity, počas pôrodu, v postnatálnom období alebo v súvislosti s iatrogénnym postihnutím. Zranenia novorodenca pri pôrode sú skupina poškodení, ktoré vznikajú účinkom mechanických síl počas pôrodu - tlak, kontrakcie, ťah a točenie. Ak na plod nadmerne pôsobia fyzikálne vplyvy, môže dôjsť k poraneniu mäkkých častí, kostí alebo vnútorných orgánov plodu. V dnešnej dobe, vzhľadom na zlepšujúcu sa starostlivosť pôrodníkov a dostupnosť vyšetrovacích techník, sa počet ťažkých pôrodných poranení znížil, avšak ľahké poranenia sa nedajú úplne eliminovať.
Oblasti vývoja dieťaťa a potenciálne riziká
Schopnosti dieťaťa sa vyvíjajú v niekoľkých základných oblastiach: jemná a hrubá motorika, rozvoj reči a schopnosť komunikácie, kognitívne schopnosti a sociálne a emocionálne schopnosti. Hoci jednotlivé míľniky vo vývoji dojčiat môžu mať určitú variabilitu, ak dieťa nedosiahne predpísané schopnosti v jednotlivých prelomových vývinových štádiách, hovoríme o psychomotorickej retardácii. Ak má dieťa vo veku tri až päť rokov na základe psychomotorických testov podpriemerné intelektové schopnosti, hovoríme o mentálnej retardácii. Býva aj deficit v niektorých z uvedených adaptívnych schopností: komunikácia, sebestačnosť, sebakontrola, sociálne a medziľudské schopnosti, organizácia práce, voľného času, bezpečnosť a vzdelávanie. Psychomotorická retardácia (PMR) nie je vždy spojená s mentálnou retardáciou. Príčina mentálnej retardácie je rôznorodá, vzniká na podklade vnútorných alebo vonkajších faktov, z časového hľadiska pred pôrodom, počas pôrodu alebo v priebehu života.
Perinatálne riziká a ich vplyv na novorodenca
Perinatálne riziká u novorodencov predstavujú kongenitálne trombotické stavy, ako je Leidenská mutácia faktora V. Nekrotické ložiská sa objavujú počas prvého týždňa života. HRODEK, Otto a Jan VAVŘINEC et al. vo svojej publikácii Pediatrie uvádzajú, že pôrod patrí medzi vysoko rizikovú etapu v živote dieťaťa. Analýza desiatich miliónov pôrodov v USA potvrdila, že až v 29 % prípadov nízko-rizikových tehotných žien vznikli počas pôrodu neočakávané komplikácie. Väčšina novorodencov sa z hypoxického inzultu veľmi rýchlo spamätá. Prerušenie krvného zásobenia a nedostatok kyslíka pre mozog dieťaťa však môžu znamenať aj zvýšené riziko perinatálnej asfyxie (dusenie z nedostatku vzduchu), ktorá môže spôsobiť poškodenie neurónov s rozvojom hypoxicko-ischemickej encefalopatie s nepriaznivou prognózou dieťaťa. Samotné faktory, ktoré ohrozujú dieťa v maternici, môžu súvisieť s funkciou placenty, do úvahy však prichádzajú aj genetické, infekčné a metabolické príčiny a v približne 20 % je dokonca príčina neznáma. Výskyt asfyxie sa vo vyspelých krajinách odhaduje asi na 1,6 prípadov na tisíc pôrodov. Terapeutická hypotermia, ktorá je dostupná aj v slovenských špecializovaných centrách, zlepšila prežívanie týchto detí a zvýšila ich šancu na dobrý psychomotorický vývin bez neurologických následkov.
Detská mozgová obrna (DMO) ako dôsledok poškodenia mozgu
Detská mozgová obrna (DMO) je skupina trvalých porúch hybnosti a držania tela, vedúcich k obmedzeniu činnosti. V mnohých prípadoch sa pridávajú aj senzorické poruchy. Vznikajú na podklade neprogredujúceho postihnutia vyvíjajúceho sa mozgu plodu a dieťaťa. Ide o poškodenie mozgu, ktoré je najčastejšou príčinou postihnutia detí. Nezrelosť a nízka pôrodná hmotnosť patria medzi rizikové faktory nepriaznivej prognózy. Komplikácie vyplývajúce z nezrelosti, ako je krvácanie a poruchy prekrvenia spojené s hypoxiou v mozgu, nedostatočná výživa, infekcie, zmyslové poruchy, to všetko môže spôsobiť DMO, deficit v oblasti kognitívnych schopností, ale aj poruchy pozornosti s hyperaktivitou. Zvýšené prežívanie predčasne narodených detí pred ukončeným 37. týždňom tehotnosti a detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou pod 2500 g viedlo k nárastu DMO.
Príčiny vzniku DMO sú v poslednom období predmetom prehodnocovania. Medzi rizikové faktory vzniku DMO patria v 40 až 60 % nezrelosť a rastová retardácia plodu, asfyxia a pôrodný traumatizmus v 25 až 30 %, perinatálne infekcie, cerebrálny infarkt, chromozómové anomálie a vrodené metabolické poruchy tvoria asi 5 až 10 %. Mnoho takto postihnutých detí sa narodí bez identifikovanej príčiny - ide pravdepodobne o genetické vplyvy. Podľa najnovších vedeckých odhadov až 30 % DMO vzniká na podklade genetických a epigenetických faktorov. DMO sa môže týkať rovnako donosených, ako aj nedonosených detí. Dôsledky sú však rôzne.
Zobrazenie mozgu pomocou magnetickej rezonancie (MRI) je vhodným pomocníkom pri hodnotení závažných zmien na mozgu z prognostického hľadiska v súvislosti s DMO. V prípade predčasne narodených detí napr. v dôsledku menšieho objemu mozgu dochádza k zníženiu kognitívneho skóre alebo k vzniku ADHD. Závažnejšie zmeny v zmysle periventrikulárnej lézie bielej hmoty mozgu možno spoľahlivo zachytiť pomocou MRI v termíne pôrodu nedonoseného dieťaťa, resp. ak je dieťa donosené, lézie v hypotalame a bazálnych gangliách po asfyxii sa dajú zachytiť na piaty či šiesty deň po pôrode. V prípade donosených detí po asfyxii alebo pri vrodených chybách mozgu vzniká kvadruparetická forma DMO. Prejavuje sa najzávažnejším postihnutím, obvod hlavy sa nezväčšuje, pridávajú sa zmyslové chyby a motorický vývin stagnuje. Dieťa nechodí, nehovorí, chýba mu schopnosť úchopu na rukách a vyvíja sa kvadruspasticita, častá je epilepsia. V prípade nedonosených detí je častá spastická diparéza. Jej ľahká forma môže viesť k minimálnym problémom vo vývoji motoricky, manuálne schopnosti a mentálny vývin bývajú v pásme priemeru. Pri spastickej diparéze závažného stupňa s postihnutím dolných končatín dieťa nechodí, zaostávajú aj manuálne funkcie, reč a mentálny vývin. Môže byť postihnutie zraku v zmysle retinopatie, strabizmu až refrakčných chýb.
ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder) a jeho súvislosti s poškodením mozgu
Ľahká mozgová dysfunkcia bol termín, ktorým sa v minulosti označovali ľahšie poruchy funkcie mozgu, ktoré sa prejavujú poruchami pozornosti, schopnosti sústrediť sa, nadmernou roztržitosťou, ale aj poruchami pamäti a myslenia, poruchami reči, impulzívnosťou, citovou labilitou. V novšej literatúre sa tento neurovývojový syndróm označuje ako ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder - porucha pozornosti s hyperaktivitou, resp. hyperkinetická porucha, HKP). Rozlišujeme typy: hyperkineticko-impulzívny, typ s poruchou pozornosti a kombinovaný typ. V literatúre sa výskyt v školskej populácii uvádza v prípade 3 až 5 % detí. Chlapci majú výraznú prevahu vo všetkých vekových kategóriách. Netýka sa však len detí, ale niektoré prejavy sa vekom môžu zmierniť, pričom v dospelosti môžu vzniknúť iné prejavy ako vnútorný nepokoj, neschopnosť dodržať časový plán, zabúdanie, emočná labilita s rýchlym striedaním nálad. ADHD v prípade dospelých a adolescentov zvyšuje riziko zneužívania návykových látok. Pri liečbe je potrebná multidisciplinárna spolupráca lekárov, psychológov, pedagógov, rodičov a samotných detí.
Diagnostika a starostlivosť o deti s DMO
Diagnostika DMO spočíva predovšetkým v hodnotení klinických prejavov. Základom sú anamnéza a neurologické vyšetrenie, v prvom roku života však stanovenie diagnózy DMO nie je jednoduché. Zobrazovacie metódy môžu zachytiť vrodené chyby mozgu už prenatálne, po narodení sú z hľadiska prognózy významné hlavne zmeny svedčiace pre poškodenie bielej hmoty mozgu, kôry mozgu a jeho podkôrových štruktúr. Pri nevyjasnených príčinách prichádzajú do úvahy špeciálne genetické a metabolické vyšetrenia.
DMO nie je možné vyliečiť, ale vhodnými intervenciami je možné zlepšiť funkčné schopnosti jedinca. Liečba je komplexná - zameriava sa nielen na pohybový aspekt, kde sa využíva fyzioterapia, botulotoxín, ortopedická liečba, ale aj na zrak, sluch, stomatologickú starostlivosť, liečbu bolesti, rozvoj reči a vzdelávanie. Tieto stavy si vyžadujú včasnú diagnostiku a zapojenie celej rodiny do rôznych foriem stimulácie a fyzioterapie. Do jedného roka je potrebná pravidelná rehabilitácia, aby sa pri poruchách hybnosti predišlo skráteniu svalov a poruche rastu kostí. V Slovenskej republike sa najčastejšie využívajú dve metódy - Bobathova a Vojtova. Bobathov koncept sa zameriava na neurovývojové poruchy, Vojtova aktivačná metóda podporuje nácvik správnych pohybov prostredníctvom reflexného cvičenia. Uzdravenie pri DMO nie je možné.
Hypotrofický novorodenec: Výzvy rastovej retardácie
Každý novorodenec, ktorý sa narodí s hmotnosťou pod hranicou normy pre daný vek je nazývaný termínom hypotrofický novorodenec. V literatúre sa stretávame aj s termínmi ako novorodenec malý na svoj vek, retardácia rastu plodu alebo hypotrofia novorodenca. Novorodenec malý na svoj vek (z anglickej literatúry SGA - small for gestational age) je označenie pre novorodenca, ktorého hmotnosť a/alebo dĺžka sa nachádzajú pod 3. percentilom (resp. pod 10. percentilom) grafu pre daný týždeň tehotnosti. Do tejto skupiny patria novorodenci, ktorí sú aj konštitučne malí. Keď je novorodenec malý na svoj vek, ešte to nemusí znamenať, že je zároveň hypotrofický.
Rozlišujeme dva typy hypotrofie:
- Proporcionálna/symetrická hypotrofia: Všetky rastové parametre (hmotnosť, dĺžka aj obvod hlavy) sú menšie vzhľadom k norme pre daný vek. Postihuje cca 25 % všetkých hypotrofických novorodencov. Dieťa je symetricky menšie, zväčša ako dôsledok chronického pôsobenia rizikových faktorov. Najčastejšie ide o genetickú alebo infekčnú príčinu.
- Disproporcionálna/asymetrická hypotrofia: Dochádza k diskrepancii (nepomeru) medzi rastovými parametrami, kedy hmotnosť plodu zaostáva oproti ostatným parametrom, dĺžka a obvod hlavičky sú primerané veku alebo len s minimálnou odchýlkou. Postihuje cca 75 % hypotrofických novorodencov. Dieťa vyzerá vychudnuté, má malé zásoby podkožného a brušného tuku a zníženú svalovú hmotu, hlavička je disproporcionálne väčšia v porovnaní s telom. Prejavuje sa väčšinou až v druhej polovici tehotnosti a je spôsobená zväčša faktormi zo strany placenty, nedostatočnou výživou, hypertenziou matky a ďalšími faktormi, ktoré spôsobujú hypotrofizáciu buniek plodu.
V prvých dvoch trimestroch tehotenstva je rast plodu ovplyvnený hlavne genetickým rastovým potenciálom. Zjednodušene povedané, hypotrofia vzniká pri poruche cirkulácie krvi v placente, ktorá je dôležitá pre rast plodu. Stupeň postihnutia závisí od obdobia, kedy k tejto poruche došlo. Horšia je situácia, keď placentárna nedostatočnosť trvá dlhšiu dobu. Vtedy je plod ohrozený nielen nedostatočnou dodávkou živín, ale aj kyslíka. Dochádza k zastaveniu rastu, redukcii podkožného tuku, neskôr k centralizácii obehu plodu. Spôsobuje to obmedzený prietok krvi obličkami, znížená tvorba plodovej vody (oligohydramnión), pokles srdcového výdaja a v konečnom dôsledku obehová dekompenzácia.
Trombocytopénia, neutropénia (zníženie počtu krvných doštičiek a neutrofilných bielych krviniek) - vzniká ako dôsledok vystupňovanej tvorby červených krviniek a zvýšenej spotreby krvných doštičiek. Imunologické komplikácie úzko súvisia s nízkym počtom bielych krviniek a imunoglobulínov.
Novorodenci s rastovou retardáciou sú pomerne často ohrození asfyxiou počas pôrodu. Dokonca aj hladko prebiehajúci pôrod je pre nich záťažou. Súvisí to s malými energetickými rezervami a nízkou toleranciou na stres. Zvlášť nebezpečná je situácia, ak sa v plodovej vode nachádza smolka a novorodenec ju počas pôrodu vdýchne. Hovoríme tomu aspirácia mekónia.
Na diagnostiku intrauterínnej retardácie rastu plodu je dôležité jej včasné odhalenie a opakované monitorovanie plodu v prenatálnych poradniach. Vyšetrenie sa realizuje pomocou ultrazvuku, kardiotokografie a pomocou biofyzikálneho profilu plodu, ktorý kompletne zhodnotí stav. Diagnóza rastovej retardácie plodu je vždy riziková a treba k nej pristupovať s náležitou vážnosťou. Chorobnosť u hypotrofických novorodencov je 5 až 10-krát vyššia ako u novorodencov primeraného rastu. Majú vyššiu incidenciu porúch rastu, psychomotorickej retardácie, porúch učenia, a i. V dospelosti im hrozí zvýšené riziko rozvoja metabolického syndrómu, ktorý môže viesť k obezite, kardiovaskulárnym komplikáciám a cukrovke II. typu.
Tehotná žena sa môže pričiniť k eliminácii rizikových faktorov tým, že sa bude počas gravidity zdravo stravovať, bude sa vyhýbať stresu, vylúči alkohol, cigarety, drogy, bude dbať na svoju životosprávu a bude pravidelne navštevovať prenatálnu poradňu. Ostatná starostlivosť patrí do rúk gynekológa.
Kliešťový pôrod a jeho riziká
V pôrodníckej praxi sa občas vyskytne situácia, kedy je dieťatko nutné vytiahnuť von kliešťami za hlavičku. Aké riziká hrozia bábätku? Pri kliešťovom pôrode je riziko poškodenia bábätka takmer vždy, no niekedy je ich použitie nevyhnutné pre záchranu dieťaťa. Najväčšie riziko pre dieťa nastáva pri zlom nasadení klieští. Hlavička, ktorú pôrodník nevidí, môže byť inak otočená ako predpokladá. „Lopatky klieští by mali ísť po bokoch hlavy, cez ucho. Môže sa však stať, že idú cez oko a už je problém. Ak sa hlávka stláča tak, ako sa má, šev, ktorý ide pozdĺž hlavičky je ešte pružný, kosti vedia tlak vybalansovať a nepoškodí sa mozog. Ale keď sú kliešte trochu posunuté, hrozia rôzne neurologické problémy,” dodáva MUDr. Stanko. Keď sú však kliešte dobre naložené, dieťa sa dá vytiahnuť bez akejkoľvek ujmy a veľká väčšina takto porodených detí nemá podľa gynekológa absolútne žiadne následky. Akurát na hlavičke dieťaťa ešte pár dní vidno stopy po kliešťoch. To sa však vďaka pružnosti a mäkkosti kostí rýchlo upraví.
Syndróm náhleho úmrtia dojčiat (SIDS)
SIDS predstavuje jednu z hlavných príčin úmrtí novorodencov vo vyspelých krajinách. Rodičia bábätiek by nemali zabúdať na opatrnosť - podľa odborníkov tu ide doslova o sekundy. Postihuje jedno z 3000 detí, pričom sa vyskytuje aj u bábätiek v plnom zdraví. Skratka označuje náhle úmrtie dieťaťa, spojené so spánkom, ktoré nie je možné vysvetliť vyšetrením post mortem (po úmrtí).
Typické pôrodné poranenia novorodencov
Pôrodné poranenia novorodenca môžu mať rôzne formy a závažnosť. Medzi najčastejšie patria:
- Modriny a pomliaždenie kože a podkožia: Vznikajú pri komplikovanom pôrode novorodenca. Často sú prítomné petéchie - drobné krvné výronky do kože veľkosti vpichu po špendlíku, najčastejšie na hlavičke. Petéchie sa vstrebú do 3 dní.
- Poranenie mäkkých častí hlavy a krku:
- Caput succedaneum (pôrodný nádor): Difúzne presiaknutie mäkkých tkanív vedúcej časti hlavičky počas pôrodu. Opuch prekrýva lebečné švy a liečba nie je nutná, lebo opuch sa vstrebe do niekoľko dní.
- Kefalhematóm: Krvácanie pod okosticu kostí lebečného krytu. Pri pohmate hmatáme tekutinu pod kožou v oblasti lebečnej kosti. Zväčšuje sa najčastejšie niekoľko hodín po pôrode. Vstrebe sa počas niekoľkých týždňov až mesiacov.
- Subkonjunktiválne krvácanie: Krvácanie pod spojovku oka, ktoré obvykle nevyžaduje liečbu.
- Torticollis (stuhnutá šija): Stočenie hlavičky do jednej strany na základe krvácania do svalu kývača hlavy (musculus sternocleidomastoideus), kedy dôjde k jeho stiahnutiu. Dieťa neudrží hlavičku v strednej polohe. Pri torticollis je veľmi dôležitá rehabilitácia, ktorú vedie detský neurológ. Hrozí trvalé stiahnutie svalu a rôzne deformity lebky.
Poranenie hlavových a periférnych nervov: Účinkom mechanických síl môže dôjsť aj k poraneniu nervov. Tieto poranenia sú však veľmi vzácne.
- Paréza nervus facialis (obrna tvárového nervu): Vyskytuje sa pri kliešťovom pôrode. Pri periférnej obrne dochádza k miestnemu tlaku na nerv, alebo k jeho prerušeniu. Na postihnutej strane je viečko trvale otvorené, ústny kútik je poklesnutý a pri kriku je typický asymetrický plač. Krvácanie do mozgu spôsobuje centrálnu obrnu.
- Paréza brachiálneho plexu: Plexus brachialis je zväzok nervov, ktoré inervujú hornú končatinu. Rozlišujeme horný typ obrny (Duchennův-Erbův) a dolný typ obrny (Klumpkeové). Horná končatina je bez pohybu, natiahnutá a otočená dovnútra, pohyblivosť prstov je zachovaná. Obrna sa lieči rehabilitáciou. Dolný typ obrny je vzácnejší a postihnutá je celá končatina, vrátane prstov.
Poranenie kostí:
- Zlomenina kľúčnej kosti: Najčastejšia zlomenina, ktorá je spojená s pôrodným traumatizmom. Pohyb ručičky je obmedzený, niekedy je prítomný opuch a pri vyšetrení počuť krepitáciu. V terapii sa doporučuje šetrenie končatiny a jej fixácia.
- Zlomeniny dlhých kostí (stehennej a ramennej): Prejavom hrubého násilia a dnes sa takmer nevyskytujú.
Poranenie vnútorných orgánov:
- Ruptúra pečene a sleziny: Natrhnutie týchto orgánov. Je to vždy život ohrozujúci stav, ktorý si vyžaduje chirurgické riešenie.
- Krvácanie do nadobličiek: Diagnostikuje sa pomocou ultrasonografie a predispozičnými faktormi sú trauma, stres a hypoxia.
- Torzia semenníka: Pretočenie semenníka a prerušenie prívodu krvi do tohto orgánu. Súčasťou liečby je okamžitá operácia s cieľom odstrániť torziu a obnoviť prietok krvi.
Poškodenie centrálneho nervového systému:
- Intrakraniálne krvácanie: Vnútrolebkové krvácanie, ktoré vzniká mechanickým zaťažením počas pôrodu. Krvácanie vzniká v oblasti mozočku, epidurálne, subdurálne a subarachnoidálne. Charakteristické prejavy krvácania sú vyklenutá fontanela, zástava dýchania, kŕče, ostrý plač a nedostatočná schopnosť piť. Často je prítomná aj anémia. Krvácanie centrálneho nervového systému je u donoseného novorodenca zriedkavé.
Pôrodný traumatizmus matky a jeho následky
Pôrodný traumatizmus sa netýka len novorodencov, ale aj matiek. Medzi bežné poranenia matky patria poranenia steny pošvy a hrádze, ktoré sú však pri správnom ošetrení zvyčajne dobre reparovateľné a nezanechávajú trvalé následky. Nástrih hrádze (epiziotómia), kedysi považovaný za preventívne opatrenie, dnes už nie je považovaný za prevenciu poranenia zvierača konečníka. Európska asociácia perinatálnej medicíny uznáva len tri dôvody pre jej vykonanie: urgentné ukončenie pôrodu, použitý operačný zákrok a predchádzajúce poranenie zvierača konečníka.
Aj keď pôrodné poranenia môžu viesť k bolestivému pohlavnému styku, problémom s močením alebo so stolicou, väčšina sa upraví do roka. Zistilo sa, že 19 % žien malo po pol roku po pôrode bolesti pri pohlavnom styku, najmä po nástrihu hrádze. Príčiny však nie sú výlučne fyzické - dojčenie môže ovplyvniť hladiny hormónov a spôsobiť suchosť pošvy.
Popôrodná trauma: Psychický a fyzický dopad
Trauma z pôrodu môže vzniknúť z rôznych príčin a mať rôzne dôsledky, pričom sa môže týkať psychickej aj fyzickej stránky. Fyzická traumatizácia sa môže týkať pôrodných zranení na tele ženy, ale aj dieťaťa. Hoci sa tieto zranenia po čase hoja, strach, spomienky na bolesť alebo pocit, že pôrod nevyšiel podľa predstáv, v žene môžu zostať aj celé roky.
Za traumatický zážitok sa dá označiť situácia, kedy žena v priebehu pôrodu stráca kontrolu nad tým, čo sa odohráva okolo nej, s jej telom a s dieťatkom. Tento pocit bezmocnosti môže zanechať na psychike najväčšie stopy. V praxi môže ísť o mnoho situácií, ktoré dokážu rodičke spôsobiť traumu: bolestivý a dlhý pôrod, nepríjemná skúsenosť s personálom, nepredvídateľná situácia ohrozujúca zdravie alebo život, neplánovaný cisársky rez, nástrih hrádze proti jej vôli, použitie inštrumentov, krátky alebo žiadny bonding, strata dieťatka, nepríjemné zážitky na oddelení šestonedelia, problémy s dojčením.
Traumu z pôrodu môže mať na svedomí aj jeho predošlé nerealistické idealizovanie. Ak si žena prežije opak, môže to viesť k pocitu zlyhania a k výčitkám.
Príznaky a dôsledky popôrodnej traumy
Psychická popôrodná trauma sa môže prejavovať ako zlé a nepríjemné pocity, vyhýbanie sa spomienkam na pôrod, úzkostné stavy, flashbacky. Ak sa toto psychické rozpoloženie včas nespracuje, je tu riziko rozvinutia posttraumatickej stresovej poruchy. Za príznak pôrodnej traumy sa dá považovať aj depersonalizácia, nezáujem o okolie, o svoje potreby či o dieťatko. S odstupom času sa môže prejaviť aj odmietanie ďalšieho tehotenstva zo strachu z pôrodu.
Liečba popôrodnej traumy
Prvým krokom k úspešnej liečbe je priznať si, že trauma vznikla a že prináša následky. Liečba je individuálna a môže zahŕňať odpočinok, sústredenie sa na vlastné potreby, psychoterapiu. Doba liečby je nesmierne individuálna a môže trvať dni, týždne, mesiace, či dokonca roky. Neliečená popôrodná trauma môže vyústiť do ťažkých depresií.
Popôrodná depresia a psychóza
Popôrodná depresia predstavuje závažný psychický stav, ktorý sa prejavuje apatiou, nechuťou do života, spánkovými problémami a depresívnymi či úzkostnými epizódami trvajúcimi viac ako 3 týždne. Neliečená popôrodná depresia môže vyústiť do popôrodnej alebo laktačnej psychózy, ktorá si už žiada omnoho väčšiu odbornú pomoc a v najvážnejších prípadoch aj hospitalizáciu.
Prevencia a šetrný pôrod
Dôležité je nezasahovať do pôrodu bezdôvodne a rešpektovať prirodzené tempo. Odporúča sa, aby si žena vybrala polohu, ktorá jej najviac vyhovuje, a začala tlačiť až vtedy, keď cíti potrebu. Psychické nastavenie ženy a prítomnosť blízkej osoby hrajú kľúčovú úlohu. Dôkladne si premyslieť výber pôrodnice je rozhodnutie, ktoré najviac ovplyvní spomienky na pôrod. Nevnímať prirodzený vaginálny pôrod ako jediný spôsob pôrodu a pripustiť si aj možnosť cisárskeho rezu. Dôležité je tiež pripraviť sa na šestonedelie, ktoré môže byť náročné obdobie.
Zranenia novorodenca sú nebezpečnejšie u nedonosených detí. Pôrodné poranenia sa môžu kombinovať s nedostatkom kyslíka a konečný stav novorodenca je vážnejší. Rizikové faktory zahŕňajú nezrelý plod, pôrod koncom panvovým, operatívny/inštrumentálny pôrod, pôrod veľkého plodu, kefalopelvický nepomer, prekotný pôrod, dystokiu ramienok, abnormálne polohy plodu, vrodené vývinové poruchy plodu, anomálie panvových kostí a nízku postavu matky.
Fixácia - flexe lakťa do 90°, abdukcia paže do 60° (tzv. Dessaultov obväz) sa používa pri niektorých typoch poranení ramenného pletenca. Kalus sa vytvorí 7.-10. dňom po zlomenine.
Pôrodný traumatizmus novorodenca, hoci sa dá v mnohých prípadoch predísť alebo minimalizovať, zostáva významnou oblasťou medicínskej starostlivosti. Včasná diagnostika, správna liečba a komplexná podpora rodiny sú kľúčové pre zabezpečenie optimálneho vývoja dieťaťa.
tags: #porodny #traumatizmus #novorodenca