Psychológia vnúčat a starých rodičov: Vzájomné ovplyvňovanie rodinných generácií
Rodina predstavuje základnú stavebnú bunku nášho života, akési laboratórium, v ktorom sa učíme všetkému, čo si následne prenášame do dospelosti. Učíme sa, aký je svet, akí sú ľudia, kto sme my, akí chceme a máme byť, a aké sú medziľudské vzťahy. Keď vyrastáme v našej rodine, naše rodinné vzťahy sú prvými, na ktorých sa učíme, že sme prijímaní, milovaní, že sa o nás iní starajú, kedy sa o nás starajú a podobne. Rodinné vzťahy majú preto nenahraditeľný vplyv na náš citový život a v terapii sa mnoho psychológov vracia práve do tohto obdobia, aby pochopilo spolu s klientom jeho prítomnosť.
Vplyv rodinných vzťahov na citový život a formovanie osobnosti
Rodina ako celok, a rovnako aj súrodenci, fungujú ako primárni ukazovatele toho, ako vzťahy fungujú, ako sa k iným ľuďom vzťahovať a správať, ako vyzerá medziľudská interakcia a aké sú jej piliere - čo funguje a čo nie. S témou súrodeneckých vzťahov neodmysliteľne súvisí aj téma poradia narodenia. Rozlišujeme chronologické a psychologické poradie narodenia. Chronologické poradie narodenia je skutočné poradie, v ktorom sa dieťa narodí do rodiny: prvorodené, druhorodené, prostredné, najmladšie dieťa a samozrejme jedináčik. Psychologické poradie narodenia má však omnoho väčší vplyv na život človeka a jeho osobnosť. Ovplyvňujú ho faktory ako vekové rozdiely medzi deťmi v rodine, to, ako sa dieťa v rodine cíti, ako naňho dospelí reagujú a pod.
Alfred Adler, odborník, ktorý sa venoval problematike rodinných a súrodeneckých konštelácií, tvrdil, že už podľa samotného poradia narodenia vieme predpovedať, aké charakteristiky bude osoba mať. To znamená, že či máme súrodenca, alebo či je starší či mladší od nás, ovplyvňuje to, akí sme. Je to preto, lebo vďaka súrodencom, ktorí sú primárnymi ľuďmi okolo nás, sa učíme, ako na svet reagovať, ako zaujať pozornosť rodičov a ako si získať svoje miesto v rodine.
Pozícia medzi súrodencami a jej vplyv na osobnosť
Najstaršie dieťa: Najstaršie alebo prvorodené dieťa má v rodine špecifickú pozíciu. Je to prvé dieťa svojich rodičov, prvé dieťa v rodine, prvé vnúča - vo všetkom je prvé. A to sa s ním ťahá svojím spôsobom celý život, aspoň v zmysle osobných presvedčení. Typické pre najstaršie deti je orientácia na pravidlá, niekedy až prílišná rigidita a nasledovanie pravidiel. Často sú orientovaní na výkon, na dosahovanie dobrých výsledkov, sú to tzv. perfekcionisti. Majú vysokú vnútornú motiváciu, sú cieľavedomí a zodpovední. Ako prvé deti v rodine zvyčajne preberajú rodičovské a rodinné hodnoty. Čo im ale ide ťažšie, je prijímanie kritiky a neschvaľovania, keďže sa chcú vždy zapáčiť.
Druhorodené dieťa: Druhorodené dieťa má veľkú motiváciu dobehnúť svojho staršieho, prvorodeného, súrodenca. Deti s týmto poradím narodenia sa rýchlo učia, sú pružné v myslení a správaní, sú dobré napríklad v tímových športoch, pretože vedia, ako spolupracovať vďaka svojmu staršiemu súrodencovi. Preto sú často aj priateľskí, majú dobrú schopnosť socializácie. Niekedy sa ale stáva, že druhorodené dieťa nechce dobehnúť a nasledovať dieťa nad ním, ale chce robiť presný opak. A tak začína rebelovať - vyberie si záujmy, ktoré súrodenec nad ním nemá, venuje sa tomu, v čom vie byť aj ono špeciálne.
Najmladšie dieťa: Najmladšie dieťa je typické tým, že má pozornosť ostatných. Častokrát sa stáva, že bývajú medzi súrodencami vekové rozdiely a tak najmladšie dieťa má, dá sa povedať, už starších rodičov, resp. rodičia ho mali neskôr. To sa ukazuje napríklad v menšom dodržiavaní a stanovovaní pravidiel, preto bývajú najmladšie deti často veľmi kreatívne. Vedia si nájsť cestičky, ako sa vyhnúť povinnostiam či príkazom. Zároveň platí, že nebývajú až tak ambiciózne, nedosahujú tak výkonovo svoje ciele, lebo ich do toho nikto netlačil a naučia sa nepovažovať to za dôležité. Čo však pre najmladšie deti výrazne platí, je ich schopnosť veľkej, niekedy až nadmernej empatie a súcitu.
Jedináčik: Pozícia jedináčika má veľa podobností, ale aj rozdielov, s pozíciou prvorodeného. Sú to jedinci samostatní, zvyknutí na svoj priestor a samotu, nepotrebujú toľko afiliácie. Sú zodpovední, ako deti mávajú v škole dobré známky, sú individualisti a spomedzi všetkých súrodeneckých konštelácií majú najvyššiu potrebu po úspechu. Vedia byť však naozaj vynaliezaví, ak ide o vzťahy s inými ľuďmi - vedia si vycibriť vlastnosti tak, aby si iných ľudí pritiahli a získali.
Je dôležité uviesť, že aj pri daných vymedzeniach poradia narodenia existuje možnosť, že dieťa bude iné, nebude podľa týchto škatuliek. A to je spôsobené mnohými vecami, napríklad rodinou ako takou, prístupom rodičov k deťom, rodinnými hodnotami a pod. Nikdy nie sú veci čiernobiele, tobôž nie, keď hovoríme o psychike a osobnosti človeka. Čo však platí, je fakt, že najviac nás vždy ovplyvňuje súrodenec nad nami.
Vplyv starých rodičov na vnúčatá a rodinné vzťahy
Rodina je našou prvou primárnou sociálnou skupinou. Už od narodenia nás rodičia vychovávajú, venujú sa nám, sprostredkovávajú nám potrebné hodnoty a normy spoločnosti, začleňujú nás do nej. Nielen rodičia, ale aj starí rodičia zohrávajú v živote vnúčat nezastupiteľnú úlohu. Každé dieťa chodí k starým rodičom na návštevu vo svojom voľnom čase, počas prázdnin. U babky a dedka nemajú toľko povinností a úloh ako doma a tým, že sú pre nich veľmi vzácni, splnia im skoro všetko, čo im na očiach vidia. Starí rodičia často povolia zo svojich názorov a výchovných metód, ktoré aplikovali na svoje deti, a k vnúčatám sa správajú inak, viac ich rozmaznávajú a dovoľujú. Deťom sa väčšia voľnosť a povolené hranice samozrejme páčia, veď starí rodičia nezakazujú toľko ako rodičia a aj babkina kuchyňa chutí mnohokrát viac ako mamina.
Vplyv starých rodičov na vnúčatá je široký. Môže mať priamy dosah dávaním rád a učením, niekedy zas nepriamy vo forme príkladov. V porovnaní s rodinou na Slovensku a v USA je prvým rozdielom naša viazanosť a ich neviazanosť. Deti v USA, ale aj v západnej Európe, skôr a rozhodnejšie opúšťajú svoju rodinu. Vzťahy sú potom viac formálne a sú zbavené intímnej emocionality. Aj keď sa tam rodina schádza rovnako ako tu pri rôznych príležitostiach, sviatkoch, neodpovedá „dobrým mravom“, aby sa rodičia „plietli do života“, ani aby mladí od rodičov žiadali radu. Zatiaľ čo naše babičky a dedkovia sú silno viazaní k mladým rodinám, ktoré založili, americkí prarodičia si žijú viac po svojom - cestujú, športujú, majú svoje kluby, svoj život.
Narodením dieťaťa sa menia sociálne roly v rodine: z páru sa stanú rodičia, z ich rodičov starí rodičia. Nie je ľahké byť babkou a dedkom - pre niektorých môže byť náročné prijať už len to samotné pomenovanie, ktoré im pripomína, že starnú a ich život sa pomaly blíži ku koncu. Starí rodičia musia nájsť rovnováhu medzi tým, koľko času chcú oni tráviť s vnúčatami a koľko im „umožnia“ ich deti. Komunikácia býva veľkou výzvou. Výskumy ukazujú, že u detí, ktoré vyrastajú v blízkom emocionálnom vzťahu so svojimi starými rodičmi, sa znižuje pravdepodobnosť, že sa u nich v dospelosti rozvinie depresia. Babka s dedkom sú ďalšou opornou sieťou pre deti. Deti žijúce v blízkosti starých rodičov majú menej emocionálnych problémov, lepšie sa správajú a ľahšie sa vyrovnávajú s traumatickými udalosťami v živote, ako sú napríklad rozvod rodičov alebo šikana zo strany rovesníkov.
Cez príbehy starých rodičov sa deti hlbšie zoznámia so svojou rodinnou históriou, so svojím pôvodom a vytvoria si stabilnú identitu. Vďaka starým rodičom si môžu osvojiť zručnosti, ktoré rodičia nevedia rozvinúť, zoznámiť sa s dávnymi remeslami, hodnotami predkov či zvykmi počas sviatkov. Naše deti potom v dospelosti majú z čoho čerpať, keď formujú vlastnú rodinu - majú k dispozícii viac príkladov. Udržiavanie blízkeho vzťahu so starými rodičmi utužuje vzťah našich detí k starším ľuďom - deti sa naučia, ako úctivo komunikovať so seniormi, v čom a ako im pomáhať a zároveň majú možnosť vnímať pozitívne vlastnosti a zručnosti starších (húževnatosť, pracovitosť, schopnosť rozdať sa a pod.). Častý kontakt vnúčat so starými rodičmi rozvíja empatiu detí, zvyšuje trpezlivosť, toleranciu a porozumenie voči starším.
Trávenie času so starými rodičmi prináša nielen pre vnúčatá nové podnety, impulzy a myšlienky, ale osoh majú aj babka s dedkom. Vzťah s vnúčatami totiž udržiava starých rodičov aktívnejších a podľa mnohých výskumov žijú dlhšie. Deti zase získavajú iný pohľad na svet, starí rodičia sa podelia o svoju múdrosť a bohaté životné skúsenosti. Predovšetkým staré mamy rozvíjajú jazykové zručnosti svojich detí čítaním rozprávok, pomocou riekaniek a rozprávania príbehov, často práve o ich rodine. Starí otcovia sa postarajú o športové a pohybové činnosti.
Štúdie naznačujú, že to, nakoľko sa starí rodičia budú angažovať v živote svojich vnúčat, závisí od ich veku, pohlavia a od toho, či sú zo strany matky alebo otca. Starí rodičia sú často tými, ktorí podporujú mladých finančne a pomáhajú so strážením detí. Kľúčom je udržiavanie blízkych vzťahov tým, že so svojimi deťmi budeme pravidelne navštevovať babku a dedka. Ideálnym časom sú práve letné prázdniny. Už samotné plánovanie cesty k starým rodičom napĺňa deti - vnúčatá sú plné očakávaní a tešia sa.
Starí rodičia majú byť súčasťou našich každodenných životov. Na to môžeme využiť informačné technológie, cez ktoré je jednoduché udržiavať kontakt - môžeme posielať nielen fotografie a videá, ale starí rodičia sa môžu stať súčasťou aj špeciálnych udalostí, a to aj v prípade, že bývajú od nás ďaleko. Ďalšou možnosťou, ako zabezpečiť, aby sa starí rodičia stali súčasťou životov našich detí, je, že budeme mať vystavené ich fotografie (ideálne spoločné s vnúčatami) vo svojom príbytku a budú mať svoje miesto aj v rodinných albumoch. Tým deti vnímajú, že starí rodičia patria do rodiny. Je to ďalšou možnosťou, ako udržiavať kontakt. Milšou a viac osobnou alternatívou však môže byť písanie listov a posielanie pohľadníc. Zaručene ich potešia listy od vnúčat, do ktorých deti môžu pribaliť svoje kresby či vytlačené fotografie. Mimochodom, písanie listov môžete vnímať aj ako precvičenie písania, pravopisu, prehlbovanie gramatických pravidiel, ba sústredenia, vytrvalosti, trpezlivosti či kreativity a estetického cítenia.
Samozrejme, starí rodičia sú rôzni - lepší aj horší. Nie s každým sa dá dohodnúť, nie všetci rešpektujú naše výchovné priania. A v niektorých rodinách, žiaľ, už starí rodičia nie sú medzi živými. Môže byť prospešné udržiavať vzťah napríklad so staršou susedkou či susedom alebo s niekým z domova dôchodcov.
Výzvy a dynamika rodinných vzťahov pri príchode nového člena
Ak je v rodine jedno dieťa, príchod súrodenca naruší jeho teritórium a môže na mladšieho brata alebo sestru žiarliť alebo mu robiť zle. Dokým sa mu vlastne nenarodí súrodenec, užíva si to, že je prvorodený a teda zatiaľ predbežne jedináčik. Užíva si všetku pozornosť mamy aj otca aj starých rodičov, veď je prvé vnúča. Pred prvým dieťaťom netreba nič tajť, ono vycíti, že sa niečo deje a mama nie je vo svojej koži. Má tehotenské nevoľnosti a rôzne chute na jedlá, ktoré si predtým nevšímala alebo jej nechutili. U oboch pohlaví sa z maminých príznakov môžu prejaviť úzkosť a strach, cíti, že niečo nie je tak ako predtým.
Ak chceme tomuto problému predchádzať, je primerane veku od začiatku vysvetľovať. U oboch pohlaví treba rozličný prístup, ale základom sú informácie primerané veku. Povedať mu/jej, že ocko a maminka sa veľmi ľúbia a že v brušku sa od lásky nasťahovalo bábätko a je veľmi malinké, že ho zatiaľ nie je vidieť, iba pod „mašinkou“ menom sono, ujo doktor z tej mašinky urobí fotky a ty uvidíš svojho súrodenca. Môžete sa hrať na doktora a požičať od lekára fonendoskop, aby počúval srdiečko. Vo vyššom štádiu tehotenstva hladkať bruško, zistiť, či kope. Ak je dieťa staršie a bude väčší vekový rozdiel, tak ak viete, čo to bude, dajte mu úlohu, že ako sa bude volať braček/sestrička, vymýšľať mená. Dievčatá si môžu pomocou podušky predstavovať, ako to je, keď má maminka bruško. Chlapci môžu ísť s otcom zháňať materiál na postieľku alebo farbu na maľovanie izbičky jeho a aj súrodenca. Treba staršie dieťa zapojiť do všetkého okolo prípravy, ukázať mu hračky, ktoré on/ona mali ako bábätko a teraz sú už veľkí, tak sa s nimi môže hrať dieťatko, ktoré príde.
Venovať mu pozornosť aj vtedy, keď sa už vrátite so súrodencom domov z pôrodnice, dať mu úlohu, ktorú zvládne. Deti sa učia napodobou, a teda keď vidí dievčatko dávať mamu bábätko do kočíka, tak aj ona dá bábiku do kočíka. Keď je to moderná bábika, tak ju prebalí, nakŕmi z fľaštičky a pod. Nezabudnúť na fyzickú ani psychickú prípravu dieťaťa na veľkú zmenu príchodu nového člena rodiny. Staršie dieťa neodstrkovať a venovať mu aj popri bábätku pozornosť, povedať mu/jej o tom, ako ho/ju veľmi ľúbite, a to, že má súrodenca, na tom nič nemení, ale sa mame a ockovi zväčšilo srdiečko, aby v ňom bolo dosť lásky pre obe deti. Neustále ubezpečenie o bezpodmienečnej láske vytvorí medzi súrodencami pevné puto, takže staršie budú s radosťou pomáhať a budú sa tešiť ich pokrokom. Vyhnete sa tým žiarlivosti a strachu z toho, že príde brat/sestra a vy prídete o celý vesmír, aj o mamu, aj o otca, aj starých rodičov, lebo sa všetci točia okolo bábätka a vás si nikto nevšíma. Nikdy nedajte staršiemu pocítiť, ani náznakom, ani slovne alebo hocijako, že sú pre vás nedôležití. Ten čas, hoci väčšinu dňa zaberie bábätko, neukracujte o prejavy lásky svoje staršie dieťa a dajte mu ich toľko, koľko si ich pýta.
Stredná dospelosť a rola starých rodičov v identite
V strednom veku u človeka ožíva problém vlastnej identity, ktorý sa riešil už v adolescencii. Treba ju prehodnotiť a nájsť jej novú prijateľnú alternatívu pre obdobie starnutia. V tomto období už nie je možné hľadanie identity odkladať do budúcnosti (ako to bolo v adolescencii), preto je výhodou triezvy a racionálny postoj pri jej hľadaní. Prarodičovská rola sa stáva súčasťou identity jedinca. Obdobie strednej dospelosti je najdlhším obdobím v ľudskom živote, začína sa v treťom a končí približne v šiestom desaťročí. Rozdeľujeme ho na mladší, stredný a starší dospelý vek. Stredný dospelý vek zaberá obdobie približne od 30 do 45 rokov. „Ruky starých rodičov sú ako pokojné pohladenie obľúbenej prikrývky.“
Vzťahy v rodinách sú dnes rôzne. Niekedy ich narodenie vnúčat zlepší, inokedy naštrbí ešte viac. Starí rodičia majú v tomto rodinnom kruhu rôzne postavenie i vplyv na výchovu detí. Môžu sa zaradiť do skupín, kde sa ich život po príchode vnúčat takmer nezmenil, alebo naopak, kde sa ich život sústredí najmä na starostlivosť o vnúčatá. Existujú však aj starí rodičia, ktorí sa nedajú jednoznačne zaradiť. Irena Švábová upozorňuje hlavne na to, že starí rodičia by mali mať predovšetkým zdravý nadhľad na svoje deti a vnúčatá a rešpektovať ich vzájomné vzťahy a spôsob výchovy. Ak túžite po ideálnom vzťahu so svojimi vnúčatami, majte vždy na pamäti tieto tri základné veci: nastavenie hraníc, poriadok a dôslednosť.
Vzťah medzi vnúčatami a starými rodičmi býva väčšinou nielen láskavý, ale starí rodičia od vnúčat aj menej vyžadujú. Nemajú voči nim výchovné povinnosti, a tak je vzťah viac uvoľnený. A hlavne kvôli týmto skutočnostiam si vnúčatá starých rodičov väčšinou veľmi obľúbia. Svoj špecifický rozmer má tento vzťah aj preto, lebo starí rodičia často vnúčatá rozmaznávajú, a to hlavne vtedy, keď sa s nimi nestretávajú každý deň.
Budovanie ideálneho vzťahu medzi starými rodičmi a vnúčatami: Hranice a rešpekt
1. Nezasahujte rodičom do výchovy: Niekedy je to naozaj ťažké nezasahovať, pretože starí rodičia majú veľa životných skúseností, ale niekedy je naozaj lepšie počkať, kým najväčšia búrka prehrmí a nechať rodičov, nech si riešia veci sami. Ak je naozaj nutné v určitej situácii zasiahnuť, tak len vtedy, keď už nie je iná možnosť a nerobiť to veľmi často. A aj keď v dobrej viere svoju radu poviete, nehnevajte sa, ak ju rodičia pri výchove nepoužijú. Majú právo na vlastnú výchovu dieťaťa. Neznamená to hneď, že si vás nevážia alebo nemajú radi. Na vzťahu sa nič nemení, len nevyužili vašu radu. Nikdy sa o výchove nerozprávajte pred deťmi, dospelí by si mali problémy najprv rozdiskutovať medzi sebou bez prítomnosti detí. Rodičia by si však mali uvedomiť aj tú skutočnosť, že ak im starí rodičia vo veľkej miere pomáhajú pri výchove (chodia po deti zo školy, vodia ich na krúžky, učia sa s nimi a podobne) majú právo občas aj zasiahnuť do výchovy vnúčat.
2. Nemajte prehnané nároky na vnúčatá: Nestáva sa to často, ale občas sa vyskytne situácia, keď starí rodičia majú prehnané nároky na vnúčatá.
3. Ak s vnúčatami nechcete byť veľmi často, povedzte to: Niekedy nastáva aj opačná situácia, na ktorú sme väčšinou zvyknutí. Niekedy sú starí rodičia veľmi aktívni, majú bohatý vlastný život a nemajú na vnúčatá až toľko času. Oni majú právo na takýto život. Ak sa od vás vyžaduje, že sa máte vo zvýšenej miere starať o vnúčatá a vy na to nemáte chuť alebo čas, tak to jednoducho povedzte a dohodnite sa na reálnych podmienkach tak, aby boli spokojné obidve strany.
4. Starí rodičia nemajú morálnu povinnosť finančne podporovať svoje vnúčatá: Niekedy sa stáva, že starí rodičia sú finančne viac zabezpečení ako rodičia. V takomto prípade veľa mladých rodín automaticky očakáva, že starí rodičia finančne pomôžu. Ale to vôbec nie je ich povinnosť. Ak sa oni rozhodnú pomáhať, tak je to len ich vlastné rozhodnutie a nie povinnosť. Čiže nie je vhodné, aby sa kvôli tomu niekto urážal, ak starí rodičia finančne nepomáhajú. Najsmutnejšie je, keď sa vzťahy v rodine podmieňujú na základe finančnej pomoci.
5. Starí rodičia nesmú zabúdať na hranice vo vzťahu: I keď majú veľkú tendenciu vnúčatá rozmaznávať, vždy by mali vedieť nastoliť určité hranice a pravidlá vo vzťahu.
6. Starí rodičia by si mali uvedomiť, že je iná doba: Či si to uvedomujeme viac alebo menej, doba sa za posledných tridsať rokov radikálne zmenila, a to, čo sa v minulosti dodržiavalo striktne a prísne, dnes sa až za také dôležité nepovažuje. Túto skutočnosť by si mali uvedomovať aj starí rodičia, ak nechcú prichádzať do konfliktov s deťmi a vnúčatami. Dôležité je získať rešpekt a nadhľad nad určitými vecmi.
S konfliktom medzi generáciami pri výchove a starostlivosti o deti má skúsenosť mnoho slovenských rodín. Rodičia chcú vychovávať deti podľa svojich názorov, no starí rodičia sa do ich výchovy neustále zapájajú a neraz tak „čeria pokojné vody“. Ideálne by bolo, keby starí rodičia vôbec nezasahovali do výchovy vnúčat a túto oblasť by nechali výsostne pre rodičov. Ak však reálna situácia vyžaduje, že sú vo výchove zapojení aj starí rodičia, malo by to byť v čo najmenšej miere. Starí rodičia by si mali uvedomiť, že sú minimálne o dve generácie pozadu. Rozhodne by nemali príliš zasahovať do výchovy detí, pretože ich názory, o ktorých sú skalopevne presvedčení, sú takmer vždy „zastaralé“. Doba sa posúva dopredu a to aj v spôsobe starostlivosti o dnešné deti. V žiadnom prípade by starí rodičia nemali nasilu presadzovať svoje názory. Ak sa im aj niečo nepáči, mali by to s rodičmi rozhodne prebrať mimo vnúčat. Starí rodičia samozrejme môžu povedať svoj názor. Ale aj keď sa im zdá, že rodičia robia výraznú chybu, nemali by silou mocou zasahovať a presviedčať rodičov o opaku. Vzťah dieťa-rodič je iný a keď starí rodičia presviedčajú dospelé deti o svojej pravde, ich dieťa - teda dospelý rodič - sa začne správať ako dieťa v puberte, teda vzdoruje, oponuje a nepripustí si to, že starí rodičia majú viac skúseností. Často sa tam objaví aj hnev či zlosť v pozadí, že teraz mudrujú, ale pri ich výchove sa týchto rád nedržali.
Niektoré babky, ktoré žijú v jednej domácnosti s mladými, majú tendenciu dokonca až natoľko zasahovať do súkromia mladej rodiny. Mladú gazdinú neustále opravujú, oponujú jej už z princípu, bez ohľadu na to, či reálne naozaj má, alebo nemá pravdu, či dokonca opravujú po nej urobenú prácu, resp. kritizujú ňou uvarené jedlo. Takéto zasahovanie do života je veľmi obmedzujúce a skľučujúce pre každú takto postihnutú mladú rodinu, ktorá má väčšinou toho už aj tak dosť. Starostlivosť o domácnosť, malé deti, ešte k tomu práca - to dá naozaj zabrať. Stará mama na dôchodku má viac času sledovať rôzne detaily, na ktoré mladým už pri tom všetkom naozaj nezostáva čas. A sú aj také babky, ktoré na všetko nevykonané schválne upozorňujú, aby tým vedome a účelovo znemožňovali schopnosť nevesty postarať sa o rodinu. To je však len vykonštruované, pretože starostlivosť o deti si vyžaduje splnenie nesmierneho množstva prác, pričom sa skutočne nedá všetko zvládnuť do najmenšieho detailu. Vtedy by už ale mal zasiahnuť manžel nevesty, aby si chránil svoju novú rodinu a spravil raz a navždy „poriadok“. Ak sa vo vašej rodine nachádza takáto osoba, pravdepodobne si na vás len lieči svoje komplexy, resp. vám závidí úspechy, ktoré ona vo výchove nedosiahla a nedokáže sa zmieriť s tým, že by ste vy vychovali deti lepšie ako ona a preto vám vašu snahu vedome takýmto spôsobom ničí.
Za výchovu detí sú zodpovední najmä rodičia, mali by s nimi stráviť čo najviac času a starí rodičia by mali „dostávať“ vnúčatá iba „za odmenu“, aby sa naplnilo to, že starí rodičia nevychovávajú, ale rozmaznávajú a aby to nebolo príliš často! Pre zdravý vývin dieťaťa je dobré, ak dieťa okrem „zlých“ rodičov, ktorí prikazujú a zakazujú, má aj niekoho „dobrého“, kto mu sem tam niečo povolí. Ide vlastne o prípravu dieťaťa do dospelého života, v ktorom sa život s dospelými veľmi nemazná. Vo väčšine prípadov chcú starí rodičia pre svoje vnúčatá len to najlepšie, no nedokážu sebakriticky pochopiť, že ich názory už nespĺňajú požiadavky a kritériá dnešnej modernej a rýchlej doby. Skúsenosti, ktoré majú a ktoré nadobudli v minulosti, sa už veľmi ťažko praktizujú v súčasnej dobe.
tags: #psychologia #narodenie #vnucata