Nenarodené dieťa si zaslúži rozlúčku: Práva a možnosti rodičov po strate
Strata nenarodeného dieťaťa je mimoriadne bolestivou skúsenosťou, ktorá si vyžaduje čas a priestor na spracovanie. Pre rodičov, ktorí prešli touto náročnou životnou situáciou, je možnosť dôstojnej rozlúčky s ich dieťaťom dôležitou súčasťou procesu smútenia a uzdravovania. Tento článok sa detailne venuje možnostiam pohrebu nenarodeného dieťaťa, právam rodičov v tejto súvislosti a širšej problematike práv nenarodených detí v slovenskom právnom poriadku.
Smútenie a rozlúčka: Cesta k vyrovnaniu sa so stratou
Strata nenarodeného dieťaťa prináša hlboký smútok, ktorý je porovnateľný s akoukoľvek inou stratou blízkej osoby. Psychologička Petra Heretová z Poradne Alexis zdôrazňuje, že proces smútenia po spontánnom potrate je prakticky identický s vyrovnávaním sa so smrťou narodeného dieťaťa či inej blízkej osoby. "Niekedy stačí urobiť pár symbolických vecí, napríklad dať dieťaťu meno, zorganizovať rozlúčku s ním," uvádza Heretová a dodáva dôležitú informáciu pre rodičov: "Málokto vie, že si môžu vyžiadať pozostatky dieťaťa a pochovať ich, čo tiež pomáha vyrovnať sa s tým, čo sa stalo."
Podobne aj séria článkov na portáli Zastolom.sk o psychickom zotavení po potrate poukazuje na význam obradov rozlúčky. "Rodičom a blízkemu okoliu často pomôžu aj obrady rozlúčky alebo rodinný pohreb," píše sa v článku. Možnosti zahŕňajú pomenovanie dieťaťa, odslúženie svätej omše, súkromný malý pohreb v kruhu rodiny alebo akékoľvek symbolické obrady rozlúčky. Tieto rituály poskytujú rodičom pocit uzatvorenia a možnosť vyjadriť svoju lásku a žiaľ.
Právny rámec: Práva rodičov na pochovanie nenarodeného dieťaťa
Strata nenarodeného dieťaťa nie je zriedkavou udalosťou. Približne 11 percent tehotenstiev skončí samovoľnou smrťou dieťaťa, aj keď je tehotenstvo už oficiálne zaznamenané. Situácia sa komplikuje, ak k potratu dôjde v nemocnici, kde telíčko dieťaťa zostáva v rukách zdravotníkov. Rovnaký problém nastáva aj pri tzv. zamlčanom potrate, kedy dieťa zomrie v maternici a následne je nutné ho lekársky odstrániť.
V týchto prípadoch majú rodičia zákonné právo vyžiadať si pozostatky svojho dieťaťa na pochovanie. Toto právo je zakotvené v Zákone č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve. Podľa § 3 ods. 8 tohto zákona: "Rodič potrateného alebo predčasne odňatého ľudského plodu môže písomne požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o jeho vydanie na pochovanie." Zákon tiež ukladá poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti povinnosť "vydať bezodkladne na požiadanie potratený alebo predčasne odňatý ľudský plod rodičovi, ktorý o jeho vydanie požiada, alebo ním poverenej pohrebnej službe na pochovanie" (§ 5 ods. 2, písm.).
Zákon nijako neobmedzuje právo požiadať o pozostatky dieťaťa z pohľadu štádia tehotenstva. To znamená, že o vydanie pozostatkov je možné požiadať aj v prípade veľmi malých plodov, ktoré ešte morfologicky nepripomínajú dieťa s typicky ľudskou stavbou tela. V takýchto skorších štádiách tehotenstva pôjde skôr o pozostatky pripomínajúce tkanivo. Naopak, pri chirurgickom vybratí dieťaťa vo vyšších štádiách môže byť jeho telo rôzne poškodené. Rodičia by sa mali na takýto fakt vopred pripraviť, aby neboli zaskočení vzhľadom pozostatkov.
Postup pri žiadosti o vydanie pozostatkov
Žiadosť o vydanie pozostatkov potrateného dieťaťa sa podáva písomne poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Je dôležité uviesť, či žiadateľ žiada vydať pozostatky sebe alebo pohrebnej službe. Hoci neexistuje najnovšie špecifické usmernenie, vzor žiadosti bol vypracovaný v roku 2006 v rámci Odborného usmernenia o manipulácii s inými ľudskými pozostatkami. Toto usmernenie, vydané ešte za účinnosti predchádzajúceho zákona o pohrebníctve, obsahuje vzor žiadosti a uvádza, že žiadosť má vyplniť gynekologicko-pôrodnícke pracovisko v spolupráci s rodičom. Rodičia sú teda oprávnení požiadať zdravotníka o tlačivo a asistenciu pri jeho vyplnení.
Zákon hovorí o bezodkladnom vydaní plodu, čo neznamená okamžite, ale v primeranej lehote a bez zbytočného odďaľovania. Je však potrebné počítať s možnosťou, že pozostatky dieťaťa pôjdu najskôr na pitvu.
Možnosti pohrebu nenarodeného dieťaťa
Mnohé potratené deti sú pochované v intímnej atmosfére na mieste, o ktorom vedia len rodičia. Avšak, vždy existuje aj možnosť zabezpečiť pohreb prostredníctvom pohrebnej služby na cintoríne alebo v krematóriu. V niektorých krajinách je bežné, že pri hrobe rodičov sa nachádzajú malé urny symbolizujúce ich zomreté nenarodené deti. Na Slovensku je prax skôr taká, že sa deti pochovávajú na vyčlenenom mieste, napríklad na detskom cintoríne, kde môžu byť pochované aj potratené deti. Okrem toho je možný aj cirkevný pohreb potrateného dieťaťa, pričom Katolícka cirkev má na tento účel osobitnú modlitbu v Pohrebných obradoch.
🎙️ EPIZÓDA 19: MUDr. Ľuba Hammerová: Navždy si so sebou nesiem stratu matky či dieťaťa pri pôrode.
Právne aspekty ochrany nenarodeného dieťaťa
Zákon o pohrebníctve umožňuje rodičom požiadať o vydanie pozostatkov dieťaťa aj v prípade umelého potratu. Hoci je nepravdepodobné, že by rodičia v takomto prípade mali záujem dieťa pochovať, právna možnosť existuje. Mohlo by ísť napríklad o situáciu, kedy je dieťa potratené proti vôli otca, ktorý by mal záujem aspoň svoje dieťa pochovať. Podľa súčasnej legislatívy nemajú iné osoby ako rodičia právo žiadať o vydanie dieťaťa, čo otvára diskusiu o možnej zmene tejto pravidly, napríklad umožnení vydania dieťaťa združeniam poskytujúcim podporu.
Je dôležité odlíšiť potrat od prípadu mŕtvo narodeného dieťaťa. Rozdiely definuje Vyhláška č. 22/1988 Zb. Potratom sa označuje predčasne ukončené tehotenstvo, kedy plod neprejavuje znaky života a jeho pôrodná hmotnosť je nižšia ako 1000 gramov, alebo ak ide o tehotenstvo kratšie ako 28 týždňov a pôrodná hmotnosť sa nedá zistiť. Potratom sa označuje aj situácia, kedy sa dieťa narodí s hmotnosťou menšou ako 500 gramov a neprežije 24 hodín po pôrode.
Mŕtvo narodené dieťa sa zapisuje do matriky do knihy narodení, zatiaľ čo pri potrate je nutné, aby rodičia o vydanie dieťaťa na pohreb písomne požiadali. Ak tak neurobia, telo potrateného dieťaťa sa považuje za odpad zo zdravotnej starostlivosti a musí sa spopolniť v spaľovni, pričom jeho uloženie na skládku je zakázané.
Snahy o zlepšenie ochrany nenarodených detí
V posledných rokoch sa objavili snahy o zlepšenie právnej ochrany nenarodených detí. Poslanec Richard Vašečka predložil návrh zákona, ktorý má eliminovať bezdôvodné umelé potraty a zaviesť opatrenia na predchádzanie potratom z donútenia. Návrh tiež zdôrazňuje potrebu brať ohľad na život a zdravie nenarodeného dieťaťa aj v prípadoch, keď je ohrozený život matky, a preferovať predčasný pôrod alebo liečbu neohrozujúcu plod. Novinkou by malo byť aj povinné preukázanie postihnutia dieťaťa a poskytovanie viac informácií rodičom.
Deklarácia práv počatého dieťaťa
Dňa 1. júna 1999 bola prijatá Deklarácia práv počatého dieťaťa, iniciovaná štyrmi mimovládnymi organizáciami ako príspevok do spoločenskej diskusie o ochrane ľudského života. Deklarácia podporila tisíce obyvateľov, mimovládnych organizácií a cirkví. Hlavnou myšlienkou je, že počaté dieťa by malo byť subjektom práva od momentu počatia. Deklarácia zdôrazňuje právo na život, ktoré má byť chránené zákonom od počatia až po prirodzenú smrť. Zákaz diskriminácie nenarodených detí z dôvodu pohlavia či zdravotného stavu je tiež kľúčovým princípom.
Deklarácia ďalej hovorí o práve počatého dieťaťa narodiť sa do láskyplného prostredia a byť splodené v manželstve jedného muža a jednej ženy, ktoré vytvára najlepšie podmienky pre jeho zdravý vývin. Prenájom maternice (náhradné materstvo) je v rozpore s identitou a dôstojnosťou dieťaťa. Deklarácia tiež poukazuje na právo dieťaťa na ochranu pred medicínskym experimentovaním a využitím jeho orgánov.
Podľa slovenského právneho poriadku má počaté dieťa spôsobilosť na práva, ak sa narodí živé. V prípade ujmy na zdraví spôsobenej pred narodením by malo mať právo na jej náhradu. Podmienená spôsobilosť počatého dieťaťa na práva umožňuje, aby sa naň hľadelo ako na dediča, obdarovaného alebo príjemcu plnenia z poistnej udalosti. Rímske právo už v minulosti priznalo počatému dieťaťu (nasciturus) určité práva, ako napríklad dedičské právo.
Pomoc pre rodičov po strate dieťaťa
Nie každý sa dokáže so stratou nenarodeného dieťaťa ľahko vyrovnať. Projekt Ráchel ponúka službu emocionálneho a duchovného uzdravenia pre ženy a mužov zranených skúsenosťou potratu, či už umelého alebo spontánneho. Vzťahová terapeutka Mária Kubišová vysvetľuje, že najčastejšie problémy vznikajú, keď sa v priebehu života neudeje prirodzený proces odpútavania sa z hľadiska vzťahu rodič-dieťa. Ideálne by si mali rodičia aj deti postupne vybudovať nezávislosť, čo však často býva zložité a zasahuje to do vzťahov. Geografická a kultúrna vzdialenosť môžu byť náročnejšie kvôli dlhšiemu chýbajúcemu osobnému kontaktu, no vzťahy sú predovšetkým otázkou hĺbky, blízkosti a intimity. Niekedy vzťahy zostanú len povrchné, keď rodič síce dieťa materiálne zabezpečí, ale nedokáže s ním vytvoriť hlbšie spojenie.
Prípad z Richnavy a diskusia o novele zákona o pohrebníctve
Prípad mesačného dieťaťa z obce Richnava na Spiši, ktoré zomrelo v Detskej fakultnej nemocnici Košice a ktorého rodičia nemali peniaze na prevoz tela a pochovanie, poukázal na citlivú problematiku. Po tom, čo bolo dieťa spopolnené bez súhlasu rodičov, plánujú podať trestné oznámenie a podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Tento prípad vyvolal diskusiu o novele zákona o pohrebníctve.
Patrik Daniška z Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku sa vyjadril k návrhu novely, ktorá by mala sprísniť pravidlá pochovávania potratených detí. Navrhuje sa, aby rodičia mohli prevziať pozostatky dieťaťa len cez pohrebnú službu, čo proces predražuje. Dôležitým bodom je aj riešenie nakladania s pozostatkami detí, ktoré si rodičia nevyžiadajú na pochovanie. Dnes sú tieto deti považované za odpad a spaľujú sa v spaľovniach. Navrhuje sa ich spopolňovanie v krematóriu, podľa vzoru z Českej republiky.
Napriek snahám sa nepodarilo presadiť kremáciu všetkých potratených detí, ak si ich rodičia nevyžiadajú, ani ponechanie možnosti vydať pozostatky priamo rodičom. Diskutovalo sa aj o práve rodičov pochovať dieťa, ak boli jeho tkanivá použité na bioptické vyšetrenie.
Zmeny, ktoré sa podarilo presadiť, zahŕňajú štvordňovú lehotu na žiadosť o vydanie pozostatkov po kyretáži, zníženie hĺbky hrobu pre potratené dieťa na sedemdesiat centimetrov a úpravu legislatívy na svetový štandard týkajúci sa hmotnosti detí, ktoré je možné zachrániť. V prípade mŕtvo narodeného dieťaťa sa pohreb robí automaticky, zatiaľ čo pri potrate musia rodičia o pochovanie dieťaťa osobitne požiadať.
Informovanosť a podpora pre rodičov
V posledných rokoch sa informovanosť o možnostiach pohrebu potratených detí zlepšila, a to nielen medzi rodičmi, ale najmä medzi zdravotníkmi. Je dôležité, aby rodičia písomne požiadali nemocnicu o vydanie pozostatkov na pochovanie. Zdravotníci by mali poskytnúť tlačivo a asistovať pri jeho vyplnení, prípadne ho nájsť na internete. Dôležité je nenechať sa odradiť, pretože právo je na strane rodičov. Niektorí lekári sú necitliví a rodičia si musia svoje právo na rozlúčku s dieťaťom doslova vybojovať.
Možnosť rozlúčky s dieťaťom je pre rodičov veľmi uzdravujúca. Psychológovia potvrdzujú, že pohreb je dôležitou súčasťou smútenia, ktorá pomáha vyrovnať sa so stratou blízkeho človeka. V prípade neprimerane dlhej doby smútenia je vhodné vyhľadať odbornú pomoc.
Pohrebné praktiky v Českej republike a na Slovensku
V Českej republike bola dlho nelegálne pochovať potratené dieťa. Pred dvoma rokmi však došlo k novelizácii zákona, ktorá zaviedla právo rodičov vyžiadať si pozostatky na pochovanie v štvordňovej lehote. V prípade, že rodičia o pochovanie nepožiadajú, kremáciu zabezpečí zdravotnícke zariadenie, pričom je možná aj spoločná kremácia pre viac plodov.
Na Slovensku sa objavujú aj nové formy pochovávania, ako napríklad prírodné cintoríny, ktoré sú priestorom bez krížov a iných tradičných súčastí klasických cintorínov. Kultúra pochovávania na Slovensku, kde cintoríny svietia sviečkami a mená či fotografie zosnulých pripomínajú minulé generácie, je vnímaná ako krásny prejav stále živej lásky k tým, ktorí nás opustili.
Vplyv medzinárodných organizácií a ideológií
V súvislosti s Európskou úniou sa čoraz viac hovorí o jej snahe zasahovať do oblastí, kde majú kompetenciu členské štáty. Skúsenosti ukazujú, že medzinárodné organizácie ako Európska únia, Rada Európy či OSN sú náchylnejšie podľahnúť ideologickým tlakom, ako napríklad gender ideológii, ktorá spochybňuje prirodzené rozdiely medzi mužmi a ženami. Je dôležité, aby sa verejnosť dozvedela o problematických dokumentoch včas a aby sa téma ochrany života stala viac politizovanou, s aktívnou účasťou opozície pri presadzovaní hodnôt.
Administratívne náležitosti pri žiadosti o vydanie pozostatkov
V prípade spontánneho potratu doma je dôležité kontaktovať gynekológa alebo navštíviť najbližšiu nemocnicu. Lekár vyšetrí matku a plod prevezme patologické oddelenie. Podľa Zákona o pohrebníctve je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný vydať potratený plod na pochovanie rodičovi alebo ním poverenej pohrebnej službe.
V praxi gynekologicko-pôrodnícke oddelenia disponujú tlačivom "Žiadosť o pochovanie plodu", ktoré sa vyplní v spolupráci s rodičom. Originál žiadosti zostáva na gynekológii, ostatné kópie sa zasielajú na patológiu. Jedna kópia zostáva na patológii, druhá sa odovzdá pohrebnej službe a tretia rodičovi. S kópiou žiadosti rodič obstará pohreb v pohrebnom ústave. Patológia vydá pozostatky až po predložení dokladu o obstarávaní pohrebu a splnení ostatných podmienok. Je dôležité ihneď po návšteve gynekológie kontaktovať pohrebnú službu, ktorá má oprávnenie premiestniť bábätko z nemocnice.
Povinnosť pochovať dieťa a pohrebné náklady
Podľa zákona o pohrebníctve, ak sa ostatky dieťaťa po potrate nepochovajú ani nepoužijú na vedecké, liečebné, preventívne alebo výučbové účely a neexistuje podozrenie z trestného činu, musia sa spopolniť v spaľovni. Ak sa rodičia rozhodnú prevziať ostatky, zákon im ukladá povinnosť ich pochovať, inak im hrozí trestné stíhanie za hanobenie ľudských pozostatkov.
Vyhláška MZSR definuje potratený plod ako dieťa bez známok života a s pôrodnou hmotnosťou nižšou ako 1000 gramov, alebo s tehotenstvom kratším ako 28 týždňov, ak sa pôrodná hmotnosť nedá zistiť. Za potrat sa považuje aj ukončenie tehotenstva, ak plod prejavuje znaky života, jeho pôrodná hmotnosť je nižšia ako 500 g, ale neprežije 24 hodín po pôrode. Potratené plody nie sú evidované v matrike a nemajú pridelené rodné číslo.
Rodičia nemajú nárok na pohrebný príspevok, pretože v tomto prípade nejde o oficiálneho občana. Do 28. týždňa tehotenstva sa nevystavuje ani úmrtný list. Klasický pohreb do zeme môže stáť približne 300 Eur.
Aj keď sa vytúžené bábätká niekedy zdržia len krátko, či už z rôznych dôvodov, možnosť dôstojnej rozlúčky zostáva dôležitou súčasťou procesu vyrovnávania sa so stratou.
tags: #rodic #by #nemal #pochovat #dieta