Veda hrou: Ako hra formuje detskú myseľ a podporuje celoživotné učenie

Veda nie je len zbierkou faktov a vzorcov. Veda kladie otázky, hľadá odpovede, skúša, pozoruje, robí omyly a objavuje. Je to prirodzený spôsob, akým sa deti učia už od malička. Hravým prístupom k vede vieme v deťoch zapáliť nadšenie, tvorivosť a chuť skúmať svet okolo seba. Vedecké myslenie podporuje kritické uvažovanie, schopnosť hľadať súvislosti, samostatne riešiť problémy a rozvíjať fantáziu.

V našej škôlke vieme, že učenie sa hrou a systematická podpora duševného zdravia pomáhajú predchádzať mnohým problémom a prispievajú k tomu, aby naše deti rástli šťastné a psychicky vyrovnané. Naše predškolské pedagogičky sa s láskou starajú o rozmanitú skupinu detí, ktoré sa líšia vekom, vývinovými úrovňami a zdravotným stavom. Všetky aktivity, ktoré s nimi pravidelne robíme, sú založené na princípoch inkluzívnej pedagogiky.

Hra ako základný kameň poznania

Hra je najprirodzenejším motorom ľudského vývinu. Siahajú od kolektívnych športov a senzorických hier napríklad v piesku cez naháňačky a schovávačky, skladanie stavebníc, hádanky a hlavolamy, vedomostné kvízy, slovné hry, mobilné hry, videohry, kartové hry či spoločenské hry až po hazardné hry. Rôzne formy hry nás pritom sprevádzajú celým životom od útleho detstva až do dospelosti.

Niekde medzi povinnosťami a deadlinami sme prestali robiť jednu dôležitú vec, ktorá nám kedysi išla úplne prirodzene - hrať sa. S pribúdajúcim vekom nemáme čas (a ani chuť) na bláznivé nápady, zabúdame na spontánny smiech a bezcieľna zábava sa často považuje za stratu času. Výskumy ukazujú, že dospelí, ktorí si doprajú hravosť, zvládajú tlak lepšie, prežívajú viac pozitívnych emócií a cítia väčšiu spokojnosť so životom. Hra dospelákov sa od tej detskej líši. Podstatné nie je, čo robíš, ale ako to robíš. Hravosť znamená zvedavosť, autentickosť, otvorenosť, kreativitu a schopnosť byť prítomný bez tlaku na výkon.

Hra funguje ako mentálny reset a oddych. Na chvíľu ťa vytrhne zo sveta povinností a umožní telu aj mysli uvoľniť napätie. Okrem toho zlepšuje emocionálnu rovnováhu a pomáha budovať odolnosť voči stresu. Zaujímavé je, že hra dokáže spájať ľudí bez ohľadu na ich vek. Keď sa spolu napríklad hrajú deti a dospelí, rozdiely v postavení či úlohách sa vytrácajú. A práve takéto momenty môžu posilniť vzťahy, zlepšiť komunikáciu alebo búrať stereotypy. Faktom je, že väčšina verejných priestorov je navrhnutá tak, akoby hra patrila výlučne deťom. Rovnako dôležité ako prostredie sú však aj spoločenské normy. Ak sa na hravosť pozerá pohŕdavo (ako na niečo trápne, naivné, nevhodné alebo „nerozumné“), ľudia sa hanbia a radšej sa jej oblúkom vyhnú. Ak je však bežnou a spontánnou súčasťou života, zapojiť sa je oveľa jednoduchšie, aj keď už dieťa dávno nie si.

Nová štúdia odhaľuje vplyv hry na vývoj dieťaťa

Hračky: Viac než len predmety na hranie

Hračky zohrávajú u detí nezastupiteľnú rolu sebavyjadrenia, spoznávania okolitého sveta ale aj komunikačného prostriedku. V období, kedy ešte dieťa nie je schopné kvalitného verbálneho prejavu, zastupuje túto schopnosť práve výber hračky. Dieťa výberom hračky komunikuje informácie, ktoré nie je schopné slovne opísať. Práve preto sa hračka vybraná dospelým človekom zriedka stane pre dieťa rovnako zaujímavá, ako hračka vybraná samotným deťom. Dieťa totiž výberom hračky a spôsobom hry s ňou vyjadruje svoje aktuálne pocity a náladu. Je preto pochopiteľné, že si dieťa vyberie napríklad plyšové hračky vo chvíli, keď je unavené a potrebuje pritúlenie, ktoré mu poskytne pocit bezpečia.

Pri sledovaní batoľaťa, ktoré sa práve hrá s nejakým predmetom, nám môže spôsob manipulácie s hračkou pripadať nezmyselný. V skutočnosti je však dôležitým spôsobom spoznávania princípov, na ktorých funguje okolitý svet. Ukážkovou situáciou môže byť hra s kusom mäkkej látky. Dieťa ju opakovane stláča, prekladá, ovíja okolo vlastného tela či púšťa na zem. Ide o tzv. senzomotorickú hru, pri ktorej dieťa získava o predmete množstvo dôležitých informácií. Staršie deti už naopak nepotrebujú spoznávať základné vlastnosti predmetov. Dieťa staršie ako dva roky prakticky využíva skúsenosti získané senzometrickou hrou v skoršom veku a spoznáva širšie súvislosti. Napríklad autíčko už takéto dieťa neohmatáva, neochutnáva a nehádže o zem.

Pre deti v predškolskom a školskom veku je hra ešte významnejším prvkom vlastnej realizácie. Umožňuje rozvíjať individuálne vlastnosti dieťaťa a formuje tak jeho osobnosť. Najlepší spôsob, ako sa kontaktovať s dieťaťom, ktoré nás nepozná, je prostredníctvom hračky. Ak dieťa priamo oslovíme, strach z neznámeho mu prikáže schovať sa za rodiča a získať od neho akúkoľvek informáciu sa väčšinou stane nemožným. Pomocou hračky však dieťa môžeme osloviť nepriamo a takýto pokus o kontakt bude úspešný. Veď aj samotné deti medzi sebou komunikujú najmä prostredníctvom hračiek. Najlepšou prevenciou nevhodného správania dieťaťa je správny výber hračiek. Hračky musia reflektovať súčasné potreby a záujmy dieťaťa. Pri výbere hračiek je potrebné myslieť na všetky uvedené aspekty detskej hry. Správnym výberom hračky môžeme nielen povzbudiť tvorivosť či záujem dieťaťa o spoznávanie sveta, ale aj správne smerovať výchovu dieťaťa. Je však dôležité prihliadať na vek, záujmy a potreby dieťaťa. Hračka preto nemá byť prostriedkom, ako upútať pozornosť dieťaťa a „zbaviť sa“, ale je naopak ideálnym prostriedkom poznania sveta malého človeka, v ktorom aktuálne žije. Aby sme mohli z dieťaťa vychovať dobrého človeka, je potrebné venovať mu všetku svoju pozornosť, poznať ho a správne viesť.

Analógový versus digitálny svet: Ktorá forma hry lepšie formuje našu myseľ?

Dnes existuje obrovské množstvo voľnočasových aktivít. Pozornosť mladých ľudí sa však v súčasnosti najčastejšie upriamuje na dve konkrétne formy hrania: videohry a spoločenské hry. Tieto dve formy majú podobný koncept. Hoci stanovené pravidlá a ciele majú aj bežné športy, pri videohrách a spoločenských hrách sa veľmi intenzívne stimulujú kognitívne zručnosti a strategické myslenie, pričom nevyžadujú výraznú fyzickú námahu. Líšia sa však v type interakcie, sociálnej dynamike a konkrétnych oblastiach mozgu, ktoré stimulujú. Pre správny vývin osobnosti a budovanie zdravých návykov je dôležité vytvoriť pestrý výber rôznych voľnočasových činností.

Skladanie puzzle je ideálnym príkladom aktivity, ktorá prirodzene cibrí vizuálnu predstavivosť a schopnosť sústrediť sa na jeden cieľ. Okrem tréningu jemnej motoriky učí deti trpezlivosti a logickému prepájaniu súvislostí bez digitálnej stimulácie a tlaku na rýchlosť. Rôzne herné aktivity, či už vo fyzickom, alebo virtuálnom svete, rozvíjajú dôležité kognitívne schopnosti. Tieto schopnosti ako logické myslenie či jasná komunikácia sú kľúčové pre bežný život. K spoločným benefitom všetkých hier patrí riešenie logických a strategických problémov. Hráči analyzujú situáciu na obrazovke alebo hracej ploche a plánujú svoje kroky dopredu. Priebežne vyhodnocujú taktiku súpera a prispôsobujú jej vlastnú hru, čím sa učia flexibilne reagovať na zmeny. Ďalším prvkom je dodržiavanie férovej hry. Každá dobre navrhnutá herná aktivita, ktorá má jasné pravidlá a vyžaduje sústredenie, učí človeka rešpektovať stanovené hranice. Vďaka tomu sa človek v reálnom živote učí lepšie rešpektovať osobné hranice iných ľudí. Veľmi dôležitú lekciu emočnej regulácie predstavuje zvládanie frustrácie. Zmierovanie sa s prehrou buduje silnú psychickú odolnosť. Ak je cieľom rozvoj týchto základných kognitívnych zručností a povahových vlastností, stolové hry sú v porovnaní s počítačovými hrami oveľa bezpečnejšou alternatívou. Ponúkajú totiž živý sociálny kontakt zoči-voči s inými ľuďmi. Zároveň neobsahujú rizikové dizajnové prvky. Tieto skryté prvky vo videohrách umelo predlžujú čas hrania a veľmi rýchlo budujú závislosť u hráča. Stolové hry sú však často náročné na priestor a financie, keďže kvalitná hra stojí aj 40 až 60 eur. Škola férovej hry a emočnej odolnosti: Bezpečné prostredie rodiny je ideálnym miestom na tréning zručností.

Porovnanie analógových a digitálnych hier

Akčné videohry preukázateľne zlepšujú reakčný čas. Je to rýchlosť odozvy na nejaký vizuálny podnet. V praxi sa to hráč učí tak, že musí okamžite stlačiť správne tlačidlo, keď na obrazovke zbadá nečakanú prekážku. Tieto zručnosti však poskytuje napríklad aj klasický športový tréning. Patrí sem nielen tenis, bedminton alebo bojové umenia, ale napríklad aj moderný tanec, žonglovanie či rýchle stolové hry orientované na postreh ako Dobble. Fyzická aktivita navyše zapája celé telo. Hry zlepšujú aj priestorovú orientáciu. To je schopnosť presne vnímať objekty v priestore vôkol nás. V hre sa hráč napríklad učí rýchlo orientovať v zložitom 3D bludisku herného sveta. Hráč získa schopnosť multitaskingu, teda schopnosť spracovať viacero informácií naraz. Počas hrania musí totiž stále sledovať hernú mapu, stav svojho zdravia a zároveň presný pohyb súperov. Rôznorodé vnemy dokáže mozog spracovať rýchlo, efektívne a bez toho, aby robil zbytočné chyby. Jemná motorika je schopnosť robiť úkony opatrne a s dôrazom na detail najmä pomocou rúk a presnej spolupráce s očami. U hráčov sa cibrí tak, že musia pri ovládaní myši alebo ovládača robiť veľmi presné a rýchle pohyby prstami či zápästím. Tieto schopnosti pomáhajú chirurgom pri zložitých manuálnych úkonoch. Využijú ich aj zubári, mechanici alebo umelci. Rovnako sa to skvele zíde v bežných každodenných aktivitách. Veda však ukazuje, že bežné manuálne koníčky majú na jemnú motoriku, priestorovú orientáciu a schopnosť zvládať viacero úloh naraz oveľa silnejší vplyv. Hranie videohier preto určite nie je najefektívnejší spôsob tréningu týchto prepojení medzi mozgom a rukami.

Digitálne hry slúžia ako efektívny nástroj na osvojovanie si nového jazyka. Mnoho hier nemá slovenský preklad. Hráči preto musia čítať anglické texty alebo komunikovať so zahraničnými spoluhráčmi cez mikrofón. Okamžitá spätná väzba priamo z hry zvyšuje motiváciu k pochopeniu cudzieho textu. Hráči si rýchlejšie rozširujú slovnú zásobu prirodzeným opakovaním slovíčok v reálnom kontexte. Existujú však aj bezpečnejšie alternatívy získania vysokej jazykovej úrovne. Sú bezpečnejšie, pretože nevyužívajú návykové mechanizmy videohier. Cudzí jazyk sa dá výborne pochytiť sledovaním filmov s titulkami, počúvaním audiokníh, podcastov či pozeraním videí zahraničných tvorcov na platforme YouTube. Už klasické retro hry na starých televízoroch účinne rozvíjali postreh a koordináciu očí a rúk. Termín analógový svet v tomto kontexte označuje fyzickú realitu, kde sa aktivity odohrávajú naživo bez použitia digitálnych obrazoviek a technológií. Fyzické stretnutia pri spoločenských hrách ponúkajú úplne iný zážitok ako izolovaný svet za obrazovkou. Komplexné spoločenské hry, ktoré vyžadujú hlbšie premýšľanie, výrazne rozvíjajú pamäť. Zlepšujú aj kognitívnu flexibilitu, čo je schopnosť rýchlo prepínať medzi rôznymi úlohami. Hry ako šach alebo moderné strategické hry na hracom pláne vyžadujú dlhodobé plánovanie. Hráč musí predvídať ťahy súpera a optimalizovať svoje zdroje. Znamená to, že musí správne hospodáriť s hernými surovinami alebo peniazmi, aby mu nedošli v nesprávnej chvíli. Hráč takto získava do života schopnosť multitaskingu. Tieto hry pomáhajú udržať bystrú myseľ aj v staršom veku. Slúžia ako výborná prevencia demencie. Zároveň učia ľudí kriticky myslieť a vyhodnocovať riziká. Hráč totiž stále zvažuje, aké krízové následky bude mať jeho aktuálne rozhodnutie v ďalšom kole. Podobné analytické schopnosti rozvíjajú aj iné aktivity. Priamy kontakt zoči-voči patrí medzi najväčšie výhody spoločenských hier. Hráči sa učia vnímať reč tela, tón hlasu a mimiku tváre svojich spoluhráčov. Podporuje to rozvoj empatie, čo je špecifický typ emočnej inteligencie umožňujúci vžiť sa do kože iného človeka. V praxi to znamená schopnosť lepšie pochopiť jeho konanie, aktuálne emocionálne rozpoloženie a vnútornú motiváciu. Táto schopnosť je v živote mimoriadne dôležitá. Vedecké štúdie naznačujú, že spoločná hra rovnako pomáha eliminovať tvorbu stereotypov voči iným. Hry často vyžadujú spoluprácu pri riešení problémov alebo hranie rolí, čím trénujú nazeranie na svet z inej perspektívy. Osobný kontakt pri hre prináša okamžité reakcie, teda priamu a nefiltrovanú spätnú väzbu na dianie pri stole, a úprimný spoločný smiech. Pravdou je, že aj videohry dokážu budovať empatiu. Moderné príbehové videohry (RPG) často stavajú človeka pred náročné morálne dilemy, ktoré v stolových hrách nájdeme málokedy. Hráč sa musí napríklad rozhodnúť, koho v príbehu zachráni, čo stimuluje etické uvažovanie. Veda však upozorňuje aj na odvrátenú stranu tohto fenoménu. Niektorí hráči, najmä v mladšom veku, zámerne volia násilné možnosti, pretože si uvedomujú, že ide len o fikciu a pocit moci si užívajú. Obľúbené hry založené na pantomíme a kreslení nútia mozog hľadať netradičné riešenia pod časovým tlakom. Táto forma zábavy prirodzene buduje vzájomné porozumenie a trénuje schopnosť vyjadriť zložité myšlienky jednoduchým a vtipným spôsobom. Hoci sa mladí ľudia niekedy stretnú fyzicky v jednej obývačke, aby spolu hrali videohru, vplyv na tvorbu vzťahov býva odlišný. Deti hrajúce vedľa seba síce komunikujú a ich prítomnosť znižuje pocit osamelosti, no delí ich akýsi vizuálny medzičlánok - obrazovka. Digitálne hry však majú jednu obrovskú výhodu, ktorú stolové hry často strácajú: dokážu prekonávať fyzické bariéry. Kolektívne športy, miesta, kde spoločne vykonávame nejakú hobby aktivitu, a rôzne záujmové krúžky predstavujú ďalšie výborné spôsoby budovania reálnych väzieb. Žiadna aktivita na internete sa nikdy nevyrovná výhodám reálneho fyzického kontaktu. Ľudia obmedzujúci svoj sociálny život výlučne na online svet sa oberajú o dôležité komunikačné zručnosti.

Zvedavosť, kreativita a kritické myslenie cez hru

V záujme rozvoja komplexných kognitívnych zručností a povahových vlastností sú stolové hry často považované za bezpečnejšiu alternatívu k počítačovým hrám, pretože podporujú priamy sociálny kontakt a neobsahujú návykové dizajnové prvky. Na druhej strane, stolové hry môžu byť náročné na priestor a financie.

Nadmerné hranie videohier a ustavičné sledovanie obrazoviek prinášajú špecifické riziká. Je veľmi ťažké sa im vyhnúť. Pôsobia na človeka aj pri iných bežných online aktivitách, ktoré presahujú zdravý časový limit. Pre ľudí, ktorí trávia príliš veľa času online, je veľmi ťažké uvedomiť si alebo pripustiť, že by mohlo ísť o závislosť, hoci často podvedome tušia, že je to škodlivé. Únik do digitálneho sveta totiž neraz slúži ako nesprávna stratégia zvládania úzkosti či stresu. Telá a mozgy mladých ľudí túto záťaž, ktorá je spojená s nedostatkom pohybu, nadmerným vplyvom dopamínu a neprestajnou stimuláciou nervovej sústavy, zatiaľ zvládajú a reálne následky sa môžu dostať až neskôr v živote. Závislosťou sa neoznačujú iba extrémne situácie, ako je napríklad päť a viac hodín hrania denne. Problém nastáva vtedy, keď digitálny svet pohltí človeka natoľko, že preň zanedbáva spánok či osobné vzťahy. Pri spoločenských hrách tieto hrozby takmer neexistujú.

Energia na dlh má vysokú cenu. Zatiaľ čo kofeín a cukor v energetickom nápoji poskytujú prchavý pocit bdelosti, telo si túto energiu len „požičiava“ s vysokým úrokom. Kombinácia modrého svetla a umelých stimulantov drasticky narúša regeneráciu mozgu a preťažuje srdcovo-cievny systém, čo v období vývinu vedie k chronickému vyčerpaniu a psychickej nestabilite. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uznáva poruchu hrania videohier ako skutočný problém. Globálna prevalencia, teda celkový výskyt tohto javu v populácii, dosahuje približne päť percent. Hranie často slúži ako eskapizmus. Ide o nezdravý únik pred problémami reálneho života. Mladí ľudia takto utekajú pred zlými známkami, smútkom, hádkami alebo zlými vzťahmi s rovesníkmi. Videohry alebo celkovo aktivity na internete tieto životné problémy neriešia.

Aby si digitálne hry udržali pozornosť hráča čo najdlhšie, využívajú prepracovaný dizajn a špecifické psychologické mechanizmy. Jedným z príkladov sú takzvané loot boxy. Sú to prepracované virtuálne balíčky s náhodným obsahom, ktoré fungujú na rovnakom princípe ako výherné automaty. Týmto spôsobom hry v mozgu hráča cielene spúšťajú silnú dopamínovú slučku. Dopamín je hormón, ktorý mozog prirodzene vylučuje pri pocite odmeny. Moderné videohry sú navrhnuté tak, aby hráča dostali do stavu takzvaného flow (plynutia), keď úplne stratí pojem o čase. Niektoré hry to dosahujú napríklad dynamickým prispôsobovaním náročnosti - ak hráčovi niečo nejde, hra sa nepozorovane uľahčí, aby nebol frustrovaný. Tvorcovia hier úmyselne pridávajú nekonečné systémy úspechov (ako je získavanie bodov skúseností alebo odomykanie špeciálnych kozmetických úprav postavy alebo aj zbraní a podobne), hlboké ponorenie do fantastického príbehu a ustavičné herné výzvy. Hra tak umelo napĺňa dôležité psychologické potreby. Tieto psychologické triky vytvárajú pevnú závislosť. Hráč úplne stráca pojem o čase a zanedbáva svoje skutočné povinnosti a vzťahy. Závislosť úzko súvisí aj s nedostatkom rodičovského dohľadu alebo s príliš prísnou výchovou, ktorá v deťoch často vyvoláva pocit nedostatočnosti, a sociálnu úzkosť v kolektíve, pred ktorou opäť utekajú do virtuálna.

Intenzívne hranie videohier priamo súvisí so sedavým životným štýlom. Sedenie bez akéhokoľvek pohybu oslabuje svalstvo a spomaľuje ľudský metabolizmus. Zvyšuje sa riziko obezity a kardiovaskulárnych ochorení. To znamená, že sa výrazne zvyšuje pravdepodobnosť vzniku nebezpečných problémov s chrbticou (ako je napríklad skolióza či poškodenie medzistavcových platničiek), cievami či so srdcom (ako sú srdcové infarkty, vysoký krvný tlak alebo arytmie) v neskoršom veku. Dieťa na to nezomrie hneď, ale už v mladosti si stálym sedením zarába na vážne celoživotné ťažkosti. Samozrejme, aj dospelí sedia v práci a deti sedia v škole. O to viac by teda mali títo ľudia tráviť svoj voľný čas aktívne. Písanie domácich úloh za stolom je nutnosť. Aj pri stolových hrách sa sedí. Čas strávený pri nich je však podstatne kratší. Tak reálne nehrozí, aby toto sedenie telu nejako zásadne ublížilo. Spoločenské hry vo svojej podstate nie sú takmer vôbec návykové. V škole aj v práci sa človek bežne postaví, prejde sa a mení svoju polohu. Obrazovky vyžarujú umelé modré svetlo, ktoré narúša tvorbu spánkového hormónu melatonínu. Telo si pre ožiarenie očí jednoducho myslí, že je stále biely deň. Pravdou je, že dnešné moderné zariadenia už bežne ponúkajú nočný režim (filtre modrého svetla), čo môže čiastočne pomôcť. Veda však upozorňuje, že problémom nezostáva iba samotné svetlo, ktoré si navyše mnoho ľudí ani nezapne. Ide najmä o celkovú nadmernú stimuláciu mozgu pred spaním. Akčné a dynamické videohry udržujú mozog v stave vysokej bdelosti a napätia, kvôli čomu človek dlho do noci nedokáže zaspať. Pre mladých ľudí vo vývine je pritom kvalitný spánok absolútne kľúčový. Jeho nedostatok narúša vývoj prefrontálnej kôry mozgu, ktorá zodpovedá za logické rozhodovanie a emočnú reguláciu.

Neschopnosť spracovať virtuálnu prehru je častým prejavom nezvládnutej emočnej regulácie, ktorá sa následne prenáša aj do reálneho života. Nadmerný čas pred obrazovkou úzko súvisí so sociálnou izoláciou a depresiou. Je to ako začarovaný kruh: hráči nahrádzajú skutočné sociálne interakcie tými virtuálnymi, ktoré im však nedokážu poskytnúť potrebnú emocionálnu oporu, čo následne prehlbuje pocit osamelosti a smútku. Frustrácia z virtuálnej prehry silne zvyšuje úzkosť a podráždenosť. Toxické online prostredie vytvára živý priestor pre kyberšikanu. Ide o formu elektronického obťažovania, ktorá sa v hernom svete prejavuje agresívnymi urážkami, zosmiešňovaním nováčikov alebo cieleným vyčleňovaním hráčov. Tieto útoky sú silne umocnené anonymitou internetu.

Spoločenské hry majú svoje obmedzenia. Ak sú ich herné mechanizmy založené výlučne na náhode (napríklad len jednoduché hádzanie kockou a posúvanie figúrky bez akejkoľvek možnosti taktického rozhodovania), strácajú mnohé kognitívne benefity. Existuje však obrovské množstvo rôznych stolových hier a každá má inú kombináciu výhod. Vo väčšine moderných hier má však hráč nejakú mieru kontroly. Platí, že každá videohra prináša hráčovi iné stimuly.

Veselá veda: Prepájanie poznania a zábavy

Veselá veda Slovensko o.z. prepája vedu a zábavu. Deti sa cez hravé pokusy a zážitky učia prirodzenou formou, bez tlaku a známok. Rozvíjajú zvedavosť, odvahu skúšať a pritom sa učia kriticky myslieť. Čo Veselá veda ponúka? Vedecké krúžky po celom Slovensku, ale aj prímestské tábory s experimentmi a hrami. Veselá veda nie je len o pokusoch. Je to cesta, ako z detí vychovať zvedavých, sebavedomých a mysliacich ľudí. A to je najlepšia investícia do ich budúcnosti.

Dievčatá majú rovnaký potenciál pre vedecké uvažovanie ako chlapci. Vo viacerých odboroch však stále nemajú dostatočné zastúpenie. Najmä v oblasti informatiky, inžinierstva, matematiky a fyziky (takzvané STEM odbory) je dievčenské zastúpenie nízke. Pretože veda potrebuje rozmanitosť. Ženské kvality ako empatia, intuícia, trpezlivosť, schopnosť vidieť veci v širších súvislostiach alebo komunikačné zručnosti obohacujú vedecké prostredie. Ženy vedia priniesť nové otázky, prístupy, ale aj nové metódy. Ich prítomnosť vo vede je dôležitá aj preto, aby mladšie generácie dievčat mali komu veriť a ku komu vzhliadať.

Aktivity pre rozvoj detí

Úvodná zoznamovacia hra: Ja sa volám…ako sa voláš ty?

Priebeh aktivity: Deti si posadajú v kruhu do tureckého sedu. Určí sa dieťa, ktoré najskôr zatlieska, následne sa predstaví so slovami „ja sa volám…“ a spýta sa vedľa seba sediaceho „ako sa voláš ty?“ Tak pokračujeme ďalej, kým sa nepredstavia všetky deti v skupine.

Hra s vlnenými šatkami:

Priebeh aktivity: Každé dieťa dostane jednu šatku. Rozostavia sa tak, aby mali okolo seba voľný priestor približne 1 meter. Ak chceme deti aktivizovať, pustíme rytmickú hudbu a naopak, ak chceme dosiahnuť uvoľnenie, pustíme hudbu relaxačnú. Šatku uchopíme do jednej ruky, upažíme a mávame ňou.

Hra na lístky a víchricu:

Priebeh aktivity: Povieme deťom, nech sa rozostúpia a predstavia si, že sú listy, ktoré visia na strome. Pustíme relaxačnú hudbu a inštruujeme deti, aby sa pomaly knísali zo strany na stranu ako lístky v jemnom vánku. Po pomalej rozcvičke pustíme rytmickejšiu hudbu a povieme deťom, že je víchrica a búrka a že ich zo stromu odfúklo na zem. Povieme deťom, že sa rozpršalo a lístky sa pomaly kotúľajú k sebe do stredu miestnosti. Prikryjeme ich plachtou, dekou. Schovajme sa pod deku!

Modelovanie zvieratiek:

Priebeh aktivity: Deti usadíme k stolu a začneme spolu modelovať od najväčších častí tela, až po tie najmenšie. Na záver doplníme detaily. V priebehu aktivity deťom asistujeme. Hotové zvieratká si spoločne vystavíme a odfotíme na pamiatku. Ak máme možnosť, dáme naše výtvory vypáliť do pece. Ak takú možnosť nemáme, pracujeme so samotvrdnúcou hmotou.

Hra s bilibom:

Priebeh aktivity: Každému dieťaťu dáme jedno bilibo a požiadame ich, aby sa rozostúpili tak, aby mali na manipuláciu s hračkou dostatok priestoru. Povieme deťom, nech si na bilibo sadnú a predstavia si, že sú hríbiky v lese. Deti si sadnú, položia si bilibo pred seba a bubnujú po ňom. Striedame silné a čo najrýchlejšie búchanie s čo najpomalším. Deti vytvoria dvojice, jeden z dvojice sa postaví do vnútra biliba, druhý ho pridŕža.

Na našej webovej stránke používame súbory cookie, aby sme vám poskytli čo najrelevantnejší zážitok tým, že si zapamätáme vaše preferencie a opakované návštevy. Kliknutím na „Prijať všetko“ súhlasíte s používaním VŠETKÝCH súborov cookie.

tags: #side #dieta #vedy #games