Vysoko citlivé deti: Pochopenie a podpora jedinečnej duše

Niektoré deti jednoducho pociťujú emócie intenzívnejšie ako druhé a aj keď sa ich obyčajne do šiestich rokov naučia mať pod kontrolou, vždy budú citlivejšie ako ostatné deti. Vysoko citlivých ľudí je v populácii približne 15 až 20 percent a vnímajú okolie iným spôsobom. Precitlivenosť detí môže byť zapríčinená viacerými faktormi. Pod jej vznik sa môže podpísať jednak genetika, ale aj obdobie počas tehotenstva, kedy mohlo na priebeh vývoja vplývať množstvo faktorov. Mohla to byť napríklad strava alebo emočné prežívanie mamičky. Deti, ktoré sú citlivejšie ako ostatné, sú síce v niečom náročnejšie a od rodičov potrebujú veľa starostlivosti, ale zároveň sú kreatívne a empatické.

Čo znamená byť vysoko citlivým?

Vysoká citlivosť nie je diagnóza, ale vrodený rys osobnosti. Títo ľudia sú výrazne vnímavnejší k stimulom zo svojho okolia, a aj „bežná“ situácia im tak môže spôsobiť značný stres alebo zahltenie. Väčšinou potrebujú aj čas, počas ktorého môžu byť osamote, a tiež dostatočne dlhý a kvalitný spánok. Problémom môže byť práca pod časovým tlakom, tendencia k „absorbovaniu“ emócií druhých alebo nadmerné premýšľanie a analyzovanie. Napriek tomu, že je zvýšená intenzita vnímania bezpochyby výzvou, títo ľudia majú výbornú schopnosť empatie a sociálne zručnosti, sú kreatívni, dobrí poslucháči a vedia si vychutnať príjemné (a, bohužiaľ, aj nepríjemné) situácie intenzívnejšie ako ostatní.

Termín „highly sensitive person“ alebo „HSP“, ktorý zaviedla psychologička Elaine Aron, opisuje osoby, ktoré sú schopné vnímať niektoré podnety na oveľa vyššej úrovni, než bežná populácia, a sú tiež náchylnejší na presýtenie. Podľa doktorky Aron sa však tento vrodený stav vyskytuje až u 15 - 20 % populácie - nejde teda o poruchu/diagnózu, ale o osobnostný rys. Na druhej strane by sa však stav hypersenzitivity nemal zľahčovať. V diagnostickom a štatistickom manuále duševných porúch (DSM‑5) je uvedený termín „porucha senzorického spracovania“, ktorá opisuje neprimeranú odpoveď organizmu na určité stimuly. S touto poruchou sa môžu stretávať nielen HSP, ale napríklad aj osoby s poruchou autistického spektra. V knihe tejto autorky sú vysoko citliví ľudia označovaní ako „populačná menšina, ktorá však tvorí väčšinu klientely psychoterapeutov“.

Ako sa prejavuje vysoká citlivosť u detí?

Vysoko citlivé deti (VCD) reagujú už i na najmenšie vplyvy a mnohé veci a záležitosti, ktoré si iné deti ani nevšimnú, v nich doznievajú ešte dlhšiu dobu. Keď precitlivené dieťa náhle zmení náladu a začne plakať, má na to dôvod, ale okolie to často nechápe. Okolie často považuje jeho reakcie za prehnané. Rodičia citlivých detí sa zhodujú v tom, že to, čo je v iných rodinách samozrejmosťou, je v rodinách s citlivým dieťaťom často výzvou. Aj zo zdanlivo banálnej situácie sa môže vytvoriť dráma. Návšteva reštaurácie, oslava narodenín, ranný výber oblečenia - citlivé dieťa môže priviesť takmer k zúfalstvu. Reakciou potom býva napríklad agresívne správanie.

Pre veľmi citlivé deti sú charakteristické najčastejšie tieto prejavy:

Túžia po telesnom kontakte s ľuďmi, ktorí im poskytujú istotu.
Vzhľadom na svoj vek sa vyjadrujú premyslenejšie a obraznejšie ako ich rovesníci.
Ťažko zaspávajú, ak prežili deň plný zážitkov a prekvapení.
Nemajú rady veľké zmeny.
Dávajú dospelým veľké množstvo otázok.
Snažia sa veci robiť dokonale.
Môžu prehnane reagovať na chute a vône.
Ako bábätká veľa plačú. Plač je znakom ich priveľkého stimulu. V tomto veku citlivé deti potrebujú pravidelný režim, dôverné prostredie a ochranu pred množstvom nových podnetov, aby sa vedeli vnútorne uvoľniť.
Túžia po vedomostiach, chcú prísť mnohým veciam na koreň a veľa sa pýtajú. S unáhlenými odpoveďami sa neuspokoja.
Vďaka svojej zamyslenosti a hĺbavosti často pôsobia ako zasnene.
Robia si starosti o pohodu svojich rodičov, kamarátov a spolužiakov.
Ak vidia nespravodlivosť alebo sú svedkami kriku, trpia.
V škole vynikajú skôr v takých predmetoch, kde môžu využívať svoju fantáziu (napríklad hudobná výchova, výtvarná výchova, literatúra).
Sú skôr pomalšie.
Pri skúšaní a písomkách bývajú vystresované, smutné alebo dokonca depresívne.
Najlepšie sa cítia, keď sa môžu samy niečím zaoberať.
Pri konfliktoch sú bojazlivé, plačú, unikajú z bojiska. Preferujú tiché hry.
Sú pozorné a všimnú si aj malé zmeny.
Sú intuitívne.

Vysoko citliví ľudia reagujú veľmi intenzívne na stimuly vo svojom prostredí - napr. na senzorické vnemy, zvuky, pachy, správanie, aj mimiku ostatných alebo kombináciu vyššie spomenutého. Napr. zvuk, ktorý niektorí ľudia vôbec nevnímajú, môže byť pre HSP veľmi obťažujúci a stresujúci.

Výhody a výzvy vysokej vnímavosti

Osobnosť s vysokou schopnosťou vnímavosti môže do života vnášať isté výhody. Títo ľudia sú napríklad schopní sa veľmi dobre vcítiť do pocitov druhých (empatia), sú dobrými poslucháčmi a typicky majú veľmi rozmanitý a prepracovaný vnútorný svet. Vedia teda tráviť čas sami so sebou (a väčšinou to naozaj potrebujú) a sú veľmi kreatívni. Výhodou citlivého vnímania okolitých signálov môže byť aj skoršia identifikácia nebezpečenstva, ktoré ostatní skrátka rozpoznať nedokážu. A platí to aj v medziľudských vzťahoch - HSP si často všimne maličkosti, ktoré „bežný“ človek nezaznamená, čo im pomáha v rozvoji výnimočných sociálnych zručností.

Na druhej strane, vyššia intenzita i množstvo vnímaných podnetov môže viesť k častejšiemu zahlteniu - problematické môže byť v niektorých prípadoch aj obyčajné zvýšenie hlasu pri rozhovore. Pokiaľ taký človek dlhodobo žije v rušnom a „nevhodnom“ prostredí, môže mať tendenciu sa častejšie sťahovať do ústrania alebo tráviť viac času osamote, aby sa s tým dokázal vyrovnať. Toto správanie môže okrem iného sťažovať nadväzovanie a udržiavanie sociálnych vzťahov. Spomínané sú tiež zvýšené sklony k úzkostiam alebo depresii (avšak nie nutne u všetkých), a vďaka vysokej schopnosti empatie môžu vysoko citliví ľudia často „absorbovať“ emócie druhých. Z dôvodu vyhýbania sa vyhroteným a stresujúcim situáciám je častým javom tiež snaha prispôsobiť sa názoru ostatných a „nerobiť problémy“, alebo nadmerné premýšľanie a analyzovanie zdanlivo nepodstatných vecí. Pre vysoko citlivých ľudí je kvalitný a dostatočne dlhý spánok jednou z priorít - spánkovú depriváciu zvládajú podstatne ťažšie, než bežne vnímavá populácia. Veľakrát sa u nich prejavuje aj tzv. hangry stav, čo predstavuje nervozitu spôsobenú hladom.

Ako môžu rodičia podporiť svoje citlivé dieťa?

Rodičia môžu svojmu dieťaťu pomôcť spracovať zaťažujúce pocity tým, že ich budú podporovať v slovnom vyjadrení svojich zážitkov a pocitov. Dôležité je ukázať svojmu citlivému dieťaťu pochopenie i empatiu. Už v prvom roku života je nesmierne dôležité dať dieťaťu pocit dôvery. Dieťa musí získať tento pocit, aby mohlo ľahšie fungovať v ďalších fázach svojho života.

Výchova citlivého dieťaťa si vyžaduje obrovskú trpezlivosť, lebo tieto deti potrebujú dlhší čas, kým nadviažu nové kontakty. K novým situáciám pristupujú opatrnejšie. Dlhšie trpia aj vtedy, keď sa im rozbije kamarátstvo. Keďže citlivé deti intenzívnejšie vnímajú ťažkosti a negatívne stránky života, mali by sa rodičia snažiť šíriť optimizmus. K tomu je potrebné vyjadrovať kritiku týkajúcu sa dieťaťa konkrétne a konštruktívne, ale opatrne a negatívnym vyjadreniam dieťaťa treba priradiť pozitívne stanoviská.

Kľúčové stratégie podpory:

Prijatie a rešpekt: V prvom rade nie je vysoká citlivosť vášho dieťaťa niečo, čo by ste mali meniť alebo potláčať. Keď túto črtu prijmete, dokážete svojmu dieťaťu oveľa lepšie pomôcť zvládať každodenné výzvy. Citlivosť nie je slabosť - je to schopnosť hlboko cítiť a vnímať svet okolo seba. Ak svoje dieťa naučíte, že jeho pocity sú platné a dôležité, pomôžete mu budovať zdravú sebadôveru.
Empatia a pochopenie: Nech prežíva čokoľvek, každá jeho emócia je skutočná a zaslúži si pozornosť. Skúste namiesto zľahčovania emócií zvoliť inú reakciu. Môžete povedať napríklad: „Vidím, že ťa to veľmi rozrušilo, chceš sa o tom porozprávať?“ alebo „Rozumiem, že je to pre teba ťažké.“ Neľahčujte jeho emócie vetami ako „to nič nie je“ alebo „nebuď taký precitlivený“.
Príprava na nové situácie: Ak vaše dieťa čaká dôležitá alebo náročná situácia, je užitočné, ak ho na ňu vopred pripravíte. Väčšinou ide o situácie, o ktorých ako rodič viete dopredu - napríklad prvý deň v škôlke či škole, návšteva u lekára a podobne. Môžete sa o situácii porozprávať, zahrať si „nácvik“ alebo mu ponúknuť spôsob, ako sa upokojiť (napr. mať pri sebe obľúbený predmet, urobiť si dychové cvičenie).
Bezpečný priestor pre vyjadrenie emócií: Zosmiešňovanie alebo zľahčovanie emočného prežívania dieťaťa narúša jeho osobnú integritu a bráni zdravému rozvoju sebavedomia. Dôležité je preto vytvoriť im bezpečný priestor, kde sa budú môcť slobodne vyjadriť bez obáv, že budú súdené alebo zosmiešnené. V detskom veku sú najprirodzenejšími spôsobmi vyjadrenia vnútorného sveta hra, tvorivé aktivity, kreslenie, modelovanie či iné formy kreativity.
Postupné výzvy: Oveľa užitočnejšie je ponúkať mu výzvy postupne - s podporou, porozumením a bezpečným vedením. Chrániť dieťa pred všetkým, čo by ho mohlo rozrušiť, nie je riešenie.
Pozitívne prostredie: Vysoko citlivé deti veľmi intenzívne vnímajú nálady ľudí vo svojom okolí. Vytvorte dieťaťu aspoň doma prostredie chudobné na podnety. A doprajte mu medzi aktivitami dlhšie prestávky. Citlivé dieťa potrebuje svoj útulný kútik, kam sa môže v pokoji ukryť a nenechať sa ničím rozptyľovať, keď toho na neho bude veľa.
Podpora sebavedomia: Posilňujte jeho sebavedomie, aby sa naučilo prijímať seba samého. Je normálne a úplne na mieste, ak je v nových sociálnych situáciách zdržanlivé. Každý rodič by si mal uvedomiť, aký zásadný vplyv má na svoje dieťa, pretože drobca ovplyvňujeme nielen tým, čo robíme vedome, ale aj našimi myšlienkami a pocitmi. Cítia ich vďaka tónu hlasu, gestám, mimike, pohľadom.
Žiadny nátlak: Precitlivené deti sú na vonkajší nátlak obzvlášť citlivé. Ich reakciou môže byť aj to, že sa úplne uzavrú do seba a vôbec nič sa už od nich nedozviete. Kľúčom k ich dôvere je hovoriť s nimi a vedieť sa dohodnúť po dobrom. Nevyvíjajte tlak.
Individuálny prístup: Zaobchádzajte s ním ako s individualitou a prispôsobte tomu aj bežný život.
Láska a rozhovory: Veľa citlivé dieťa potrebuje veľa náklonnosti a veľa rozhovorov. Potrebuje prežívať svoj život vysoko emocionálne.
Relaxačné techniky: Relaxačné cvičenia, relaxačné hry, kreatívne činnosti, hudba a meditácia môžu prispieť k tomu, že sa dieťa postupne naučí kontrolovať svoje emócie.
Postupné nastavovanie hraníc: Pri precitlivených deťoch treba hranice nastavovať postupne. Ak sa vaše citlivé dieťa nespráva vhodne, ukážte mu, aké správanie od neho očakávate. Čo najviac zmierlivým tónom dieťaťu povedzte, aby prestalo a pozrelo sa na vás. Skúste mu ukázať, čo robilo zle a ako to má robiť správne. Slová nemajú taký silný účinok ako názorný príklad.

Čo nerobiť pri výchove citlivého dieťaťa?

Citlivé deti reagujú oveľa lepšie, keď cítia partnerský prístup a nie strohú rodičovskú diktatúru. Striktná disciplína môže priniesť presne to správanie, ktoré sa pokúšate eliminovať - emocionálne výjavy, explózie plaču, krik.

Porovnávanie: „Prečo nemôžeš byť ako tvoja sestra/brat?“ Porovnávanie medzi súrodencami je častým rodičovským zlozvykom, ktorý sa však môže stať veľmi toxickým. Hoci rodič tým často chce len motivovať dieťa k zlepšeniu, v skutočnosti mu tým vysiela odkaz, že také, aké je, nestačí. Porovnávanie podkopáva jeho sebavedomie, vytvára pocit menejcennosti a zároveň živí súrodeneckú rivalitu a žiarlivosť.
Zľahčovanie emócií: „Neplač, nie je to nič vážne!“ Deti prežívajú svet oveľa intenzívnejšie ako dospelí. To, čo nám pripadá ako banalita, môže byť pre ne veľká a skutočná bolesť alebo smútok. Keď im povieme, aby neplakali alebo že to „nie je dôležité“, dávame im najavo, že ich pocity nie sú platné. Výsledok? Naučia sa svoje emócie potláčať, čo môže neskôr viesť k problémom so zvládaním stresu a vyjadrovaním citov.
Osobné odmietnutie: „Už ma fakt prestávaš baviť!“ Túto vetu často vyslovíme v hneve alebo frustrácii, keď sa dieťa správa spôsobom, ktorý je náročné zvládnuť. No práve v týchto chvíľach najviac potrebuje vedieť, že je stále milované a prijímané, aj keď robí chyby. Veta „prestávaš ma baviť“ znie ako osobné odmietnutie a môže v dieťati zanechať pocit, že je na obtiaž, nechcené alebo nemilované. To môže narušiť jeho sebaúctu a dôveru vo vzťahu k rodičovi.
Klasická disciplína zlyháva: Na dieťa, ktoré je citlivejšie, bežné spôsoby disciplíny nefungujú. Keď rodičia zvýšia hlas, alebo zakričia, dieťa si to osvojí a ešte viac to zosilní. Reaguje rovnako, ako jeho rodič a svoj prejav môže ešte viac vystupňovať. Zvýšený hlas mamy alebo otca dieťa vníma 10-krát hlasnejšie a interpretuje si ho aj ako 10-krát väčšiu hrozbu.

Tvrdohlavosť ako potenciálna sila

Odborníci tvrdia, že pred tým, ako by sme chceli „vymeniť“ tvrdohlavé dieťa za ústupčivé a poslušné, mali by sme sa zamyslieť, nabrať druhý dych a byť trpezlivejší. Tvrdohlavosť sa totiž v konečnom dôsledku môže vyplatiť - premeniť na čosi veľmi pozitívne. Ak máte dieťa, ktoré často vyjadruje svoj názor, nesúhlasí s mnohými vecami, sťažuje sa a vyjadruje snahu presadiť svoje predstavy, nemusí to byť ani zďaleka také zlé, ako by sme očakávali. Podľa správy z výskumu uverejnenej v magazíne Time, nie je dobré, keď sa snažíme zmeniť tvrdohlavé dieťa na „poslušnejšie“. Prečo? Pretože tvrdohlavé deti sú tie, z ktorých vyrastú úspešní a bohatí dospelí.

ADHD a vysoká citlivosť

Deti s ADHD sú inteligentné a citlivé, ale celému okoliu môžu spôsobovať značné výzvy. K ADHD patria citové turbulencie, výbuchy zlosti a vzápätí srdcervúci plač, napätie, stres, neporiadok a chaos. V detskej izbe, v škole, vo vzťahoch… Nie je to problém jedného malého dieťaťa. Je dôležité si uvedomiť, že tieto prejavy môžu mať u niektorých detí spoločné znaky s vysokou citlivosťou, avšak ide o odlišné charakteristiky, ktoré si vyžadujú individuálny prístup.

Byť rodičom vysoko citlivého dieťaťa môže byť niekedy náročné, ale ak mu poskytnete správnu podporu, vyrastie z neho človek s obrovskou vnútornou silou a múdrosťou. Citlivosť je dar - a ak ju vaše dieťa prijme a naučí sa s ňou pracovať, môže byť zdrojom jeho sily a jedinečnosti.

tags: #super #citlive #dieta