Výchovné triky pre rodičov: Ako porozumieť deťom a vychovať z nich dobrých ľudí

Preniknúť do detského vnútra nie je pre každého rodiča také jednoduché. Vývinová psychológia sa zameriava na psychologické procesy a zmeny u detí od ich narodenia cez dospievanie až po dospelosť a poskytuje cenné tipy na pochopenie toho, čo sa deje v detskej mysli a ako prístup rodičov deti až do dospelosti ovplyvňuje. Mnohí rodičia sa pri výchove svojich potomkov často riadia intuíciou alebo kopírujú metódy svojich vlastných rodičov. Avšak, pochopenie princípov psychológie dieťaťa a osvojenie si účinných komunikačných a výchovných stratégií môže výrazne prispieť k budovaniu zdravého vzťahu a k formovaniu zodpovednej a sebavedomej osobnosti. Tento článok ponúka pohľad na kľúčové aspekty rodičovstva, od základných postojov až po praktické rady, ako podporiť zdravý vývin dieťaťa.

Rešpekt ako základný rodičovský postoj

Neexistuje žiadny rozumný dôvod, aby sa rodičia k deťom správali s menšou úctou ako k dospelým. Psychológovia sa zhodli, že podstatným princípom vo výchove by mal byť u každého rodiča rešpekt a úcta k deťom. Toto nie je len prázdna fráza, ale základný kameň, na ktorom stojí zdravý vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Rešpektovanie dieťaťa znamená dve zásadné veci, ako uvádzajú autori knihy „Rešpektovať a byť rešpektovaný“.

Po prvé, správať sa k deťom tak, aby to nezraňovalo ich ľudskú dôstojnosť. Základný princíp znie: nedovoliť si k nim nič, čo nechceme, aby si oni dovolili k nám. To znamená vyvarovať sa ponižujúcim poznámkam, zosmiešňovaniu alebo akémukoľvek správaniu, ktoré by v dospelom vyvolalo pocit menejcennosti. Je dôležité si uvedomiť, že aj keď je dieťa mladšie, má svoje pocity a potreby, ktoré si zaslúžia byť brané vážne.

Po druhé, prijať fakt, že deti sa od rodičov môžu líšiť. Majú iný vkus, chutí im iné jedlo, majú iné názory, iné nadanie, skrátka iný štýl ako môžu mať rodičia. Podpora individuality dieťaťa je kľúčová pre jeho zdravý rozvoj sebavedomia. Rodičia by nemali premietať svoje nesplnené sny alebo ambície na svoje deti, ale skôr im pomáhať objavovať a rozvíjať ich vlastné talenty a záujmy.

V praxi to znamená aj to, že skôr, ako zareagujeme na nie veľmi vítané správanie dieťaťa, mali by sme si podľa psychologických rád položiť dve kľúčové otázky:

Keby to bol dospelý (náš partner, dobrý známy, kolega, sused) - ako by sme jednali? Čo a hlavne ako by sme im povedali to, čo od nich chceme?
Keby sme boli na mieste dieťaťa, čo by sme radi počuli, aby nás to povzbudilo?

Tieto otázky nám pomôžu zmeniť perspektívu a reagovať konštruktívnejšie a s väčším porozumením.

Kto pozoruje, veľa sa dozvie: Pozorovanie ako kľúč k porozumeniu

Výchova detí je viac než len poskytovanie životného komfortu. Rodičia majú jedinečnú možnosť interpretovať schopnosti a zručnosti svojho dieťaťa alebo ich nedostatok, pretože sú s nimi každý deň a majú možnosť ich pozorovať. Keď však rodičia nerozumejú svojim deťom, môže sa stať, že negatívne prejavy interpretujú nesprávne, čo môže viesť k nepochopeniu a zbytočným konfliktom.

Štúdia Dr. Brendy Vollingovej, profesorky sociálneho výskumu na univerzite v Michigane a držiteľky ceny Independent Scientist Award, ukázala, že deti sú priamo ovplyvnené množstvom času, ktorý rodič investuje do ich vývinu. Toto zistenie podčiarkuje dôležitosť aktívneho zapojenia rodičov do života dieťaťa.

Jedným z najjednoduchších, ale najefektívnejších spôsobov, ako sa dozvedieť viac o detskej psychológii, je pozorovanie. Ukážte záujem o to, čo vaše deti robia alebo hovoria. Pozorujte ich prejavy, temperament a prejavy detskej osobnosti. Týmto spôsobom môžete získať cenné informácie o ich vnútornom svete, o ich radostiach, starostiach a o tom, čo ich motivuje.

Prejaviť záujem je možné napríklad pomocou tzv. „vetami s troma bodkami na konci“: „Dnes ste boli v tom divadle…, Veľmi by ma zaujímalo, čo na tom krúžku robíte, keď si prišiel(a) taký(á) nadšený(á)…“ Tieto formulácie otvárajú priestor pre dialóg a dávajú dieťaťu najavo, že jeho záujmy sú pre vás dôležité.

Vyvarujte sa však porovnávaniu vášho dieťaťa s ostatnými deťmi, pretože to nielen zvyšuje stres, ale tým rodičia vytvárajú negatívne sebavnímanie dieťaťa. Každé dieťa je jedinečné a jeho porovnávanie s inými ho môže demotivovať a poškodiť jeho sebavedomie.

Pomôcť vám môžu aj tieto úvahy pri pozorovaní vášho dieťaťa:

Čo dieťa robí najčastejšie? Zaujímajte sa o to, čo zaujíma dieťa.
Ako reaguje, keď musí urobiť niečo, čo sa mu nepáči? Ako je konzumácia zeleniny, spánok alebo domáce práce?
Ako sa dieťa socializuje? Je ochotné zdieľať alebo skúšať nové veci?
Ako dlho dieťaťu trvá zoznámenie sa so svojím okolím? Je schopný prispôsobiť sa zmenám v prostredí?
Ako sa vyrovnáva s hnevom? Ako mu s tým pomáhame?

Systematické pozorovanie a kladenie si týchto otázok môže rodičom poskytnúť hlbší vhľad do psychiky ich dieťaťa a pomôcť im lepšie reagovať na jeho potreby.

Trávenie „kvalitného“ času: Emocionálna dostupnosť a aktívne počúvanie

Naplánujte si aspoň jednu aktivitu, ktorá vám umožní tráviť čas výhradne s vaším dieťaťom. V dnešnej uponáhľanej dobe je často ťažké nájsť si čas na svoje deti. Avšak, tzv. „kvalitný čas“ nie je o kvantite, ale o kvalite. Ak deťom doprajete vašu emocionálnu dostupnosť prostredníctvom príjemnej činnosti, ktorá vám obom prinesie radosť, je pravdepodobné, že sa vám počas nej dieťa otvorí viac. Postupne sa rozhovory stanú prirodzenou súčasťou rodiny.

Ak je dieťa milované a cíti podporu, samé sa stáva citlivým a ohľaduplným. Dohodnite si s dieťaťom čas, ktorý venujete len jemu. A kto iný si ho zaslúži viac, ak nie práve naši potomkovia? Čas strávený pri večeri alebo keď deti vediete do škôlky, školy a späť, nestačí. Pri každodennej starostlivosti si nájdite aj „emocionálny čas,“ strávený v pozitívnych emóciách v rodinnom kruhu.

Tieto rozhovory vás informujú o tom, čo sa deje v jeho detskom svete. Ako sa cítia v škole, ale aj vo vašom domove. Aká je ich obľúbená hudba, činnosť alebo rozprávka. Tieto momenty sú neoceniteľné pre budovanie puta a dôvery.

Kvalitný čas nemusí vždy znamenať viesť len verbálne rozhovory, ale môže znamenať aj robiť niečo spoločne. Spoločné hry, tvorivé aktivity, alebo dokonca len tiché čítanie kníh vedľa seba, to všetko prispieva k posilneniu rodinných väzieb.

Základná rodičovská komunikačná zručnosť je aktívne počúvanie. Deti potrebujú vašu plnohodnotnú pozornosť - zaslúžia si vašu nerušenú pozornosť. Ak sa pokúsite hovoriť so svojím dieťaťom počas varenia, jazdy alebo robenia niečoho iného, je pravdepodobné, že sa vám dieťa neotvorí tak, akoby ste si želali. Odložte telefón, vypnite televíziu a venujte dieťaťu svoju plnú pozornosť, keď s vami hovorí.

Použite túto metódu, aby vaše dieťa počúvalo a správalo sa slušne

Pochopte, ako funguje detský mozog: Vývoj a vplyv rannej starostlivosti

Ako lepšie pochopiť prebiehajúce detské emócie? Do akej miery vedia deti ukočírovať svoje emočné reakcie? Narozdiel od dospelých, deti nevedia kontrolovať svoje emočné správanie tak efektívne. Rodičia často poznajú fyziológiu svojho dieťaťa, ale nevedia, ako funguje ich mozog. To však môže významne pomôcť premeniť rodičovské zlyhania na pozitívne skúsenosti a dozvedieť sa viac o spoločenských, logických a kognitívnych schopnostiach dieťaťa.

Prvé tri roky sú rozhodujúce pre rozvoj mozgu dieťaťa, pretože vtedy rastie najrýchlejšie. Vytvára sa v ňom asi 1000 biliónov nervových spojení. Existujú správy zo štúdií na Harvardskej univerzite od Dr. Jack Shonkoffa, ktoré hovoria, že mozog dieťaťa tvorí 700 neurónov za sekundu práve v prvých piatich rokoch života. To je čas, kedy si dieťa rozvíja sociálne, emocionálne, jazykové, kognitívne a motorické zručnosti.

Univerzitné výskumy prezradili, že deti, ktoré majú dostatok materinskej lásky, zvládajú oveľa lepšie stresové obdobia v dospelosti. Washingtonská štúdia o raste hipokampu, mozgovej časti zodpovednej za stresovú moduláciu a pamäť, ukázala, že táto časť sa rýchlejšie rozvinula práve u detí, ktoré sústavne získavali láskavú podporu od svojich mamičiek. Tento výskum zdôrazňuje hlboký a dlhodobý vplyv rannej starostlivosti na mozgový vývoj a emocionálnu reguláciu.

Je to významné obdobie, preto miesto toho, aby sme v situácii, keď sa dieťa niečomu vzpiera, alebo robí to, čo nemá, uvažovali: „Ako ho k tomu donútiť? Ako mu v tom zabrániť?“, mali by sme si skôr klásť otázku: „Prečo to robí?“ Pochopenie príčin správania dieťaťa je kľúčové pre efektívnu intervenciu a podporu jeho zdravého vývoja.

Rodičovské posolstvo: Vnútorný hlas formovaný slovami rodičov

Hlas, ktorým sa deťom prihovárame v detstve, s nimi zostane aj v dospelosti. Rodičovský hlas, slová, vety, ktoré hovoríme deťom v detstve, ale aj to, ako im to hovoríme, majú trvalý vplyv na ich sebavnímanie a vnútorný dialóg. To, čo sme im hovorili v hneve, či zúfalstve, z vrcholiaceho pocitu bezmocnosti alebo v prílišnej snahe a strachu ich pred niečím ochrániť, sa môže stať základom ich vnútorného monológu. Práve týmto hlasom bude hovoriť dieťa samo so sebou.

Tento vnútorný hlas môže predstavovať poučovanie, kritiku, nespokojnosť, ktorý dieťa prijme ako základ vlastného vzťahu so samým sebou a stane sa jeho vnútorným kritikom. Napríklad, ak rodič často hovorí: „Si taký nešikovný!“ alebo „Všetko pokazíš!“, dieťa si túto správu internalizuje a začne vnímať samé seba ako neschopné a neúspešné.

Na druhej strane, tento vnútorný hlas môže byť aj hlasom, ktorý mu dokáže byť oporou, dokáže ho povzbudiť a pozitívne motivovať, ktorý mu bude vnútorným motivátorom a nie kritickým sudcom. Ak rodičia používajú povzbudivé slová, chvália úsilie a vyzdvihujú silné stránky dieťaťa, budujú v ňom zdravé sebavedomie a vnútornú silu.

Je preto nevyhnutné, aby si rodičia uvedomovali silu svojich slov a aby sa snažili komunikovať s deťmi s láskou, porozumením a podporou. Kritické poznámky by mali byť zamerané na konkrétne správanie, nie na osobnosť dieťaťa, a vždy by mali byť podané konštruktívnym spôsobom.

Deti sa vyjadrujú nielen rečou: Umenie a hra ako komunikačné nástroje

Deti sa môžu vyjadrovať viac ako jedným spôsobom. Okrem rozhovorov môžu vyjadrovať svoje pocity aj prostredníctvom umeleckých aktivít, z ktorých sa môžu rodičia veľa dozvedieť. Kreslenie, maľovanie, písanie, modelovanie či iné kreatívne činnosti sú pre deti prirodzeným spôsobom, ako spracovávať svoje emócie, myšlienky a zážitky.

Ak vaše deti milujú kreslenie, maľovanie, písanie, či kreatívnu tvorbu, povzbudzujte ich, aby to robili častejšie. Dovoľte im, aby sa zúčastnili kurzov umenia a pomohli im vyjadriť svoju osobnosť. Môžete im tiež dať rôzne témy na kreslenie, bez obmedzenia ich predstavivosti. Napríklad, zobraziť postavy ocka, mamy, súrodencov, deti v škole…. Nechajte, aby vysvetlili, čo píšu alebo kreslia a ako sa samy cítia. Týmto spôsobom im dávate priestor na sebavyjadrenie a zároveň získavate cenné informácie o ich vnímaní sveta.

Ďalším účinným nástrojom na pochopenie detského vnímania rodiny a vzťahov je hranie sa na „rodinnú konšteláciu“. Môžete s vašimi deťmi zahrať divadlo. Z tvrdého papiera si vystrihnite siluety rodinných príslušníkov a nalepte ich na drevené paličky. Pozorujte, ako vníma dieťa rodinné väzby prostredníctvom hry. Rovnako môžete požiadať vaše dieťa, aby si zaviedlo „pocitový denník“, v ktorom bude písať o tom, čo urobilo v daný deň a ako sa cítilo. Tým sa dieťa lepšie dostane k sebavyjadreniu a rodič získa cenné informácie o jeho duševnom rozpoložení.

Nájdite si pravidelne čas, aby ste si prezerali ich umeleckú prácu, aby ste získali predstavu o tom, čo sa deje v ich mysli. Večer pred spaním sa ich pýtajte, čo sa im páčilo alebo naopak nepáčilo počas dňa. Uvedením vlastného príkladu jedného dobrého skutku za deň, môžete dieťa významne inšpirovať a ukázať mu dôležitosť pozitívneho prístupu.

Pýtajte sa správne: Otvorené otázky pre hlbšiu komunikáciu

Ak chcete s deťmi rozvíjať plnohodnotnú konverzáciu a vyhnúť sa neefektívnemu spôsobu komunikácie, je dôležité položiť správny druh otázok. Začnite rozhovory tým, že sa pýtate otvorené otázky, čo by dieťa v rozhovore povzbudilo k zdieľaniu podrobností. V rodičovskej komunikácii však často používame otázky signalizujúce nedôveru a kontrolu, ktoré môžu dieťa odradiť od ďalšej komunikácie.

Použitím slovesa zmyslového vnímania - „vidím, počujem“ - sa tak rodičia vyhnú tzv. vypočúvajúcemu tónu v komunikačnej stratégii. Napríklad, „Vidím, že si prestala jesť. Počujem, že na seba kričíte. Vyzeráš prekvapene…“ Tieto výroky sú neutrálne a dávajú dieťaťu priestor na vysvetlenie situácie bez pocitu obvinenia.

Namiesto imperatívnych príkazov ako „Začni okamžite jesť! Nekričte! Prestaň s tým!“ je oveľa efektívnejšie použiť empatiu a snahu porozumieť.

Namiesto toho, aby ste sa pýtali otázku: „Páči sa ti táto pieseň?", ktorá zaručuje len dve odpovede: buď "áno" alebo "nie", vyskúšajte otázku: „Čo si myslíš o tejto piesni?". Tým dieťaťu umožníte širšie možnosti odpovedí a povzbudíte ho k vyjadreniu vlastného názoru.

Do tejto série patria efektívne spôsoby kladenia otázok, ktoré podporujú kritické myslenie a sebavyjadrenie: „Čo navrhuješ?“ „Čo si o tom myslíš?“ „Čo by ti teraz pomohlo?“ „Čo s tým urobíme?“ Tieto otázky dávajú dieťaťu pocit spoluzodpovednosti a zapájajú ho do riešenia problémov.

Ignorovanie alebo bagatelizovanie zvedavých detských otázok a ich zaradenie do kolonky - hlúpe, alebo len detské - môžete dieťa odradiť od ďalších otázok do budúcnosti. Každá otázka dieťaťa je príležitosťou na učenie a rozvoj.

Empatia - krok do detských topánok: Pochopenie a validácia emócií

Dlho sa deti nepovažovali za rovnako dôležité ako dospelí. Ich pocity a emócie neboli dôležité, pretože sa predpokladalo, že keď vyrastú, na všetko zabudnú. Dnes vieme, že to nie je pravda. To, čím dieťa prechádza v detstve, má významný vplyv na to, aký človek z neho vyrastie. Rodičia by nemali podceňovať emócie dieťaťa alebo jeho schopnosť zvládnuť ich.

Odborníci zistili, že empatia rodiča a osamelosť dieťaťa súvisia s rodinným stavom, vzťahmi s rodičmi v ranom detstve a úrovňou sociálnej opory. Prostredníctvom vzťahu s rodičmi sa dieťa učí komunikovať a vychádzať s druhými ľuďmi, porozumieť im a riešiť konflikty. Empatia rodičov môže dieťa v konečnom dôsledku ochrániť pred prežívaním osamelosti, ktorá pramení jednak z nedostatku sociálnych kompetencií, ale tiež z neschopnosti porozumieť ľuďom, komunikovať s nimi a nadväzovať dôverné vzťahy.

Deti empatických a vnímavých rodičov častejšie iniciujú sociálne kontakty, v kolektíve bývajú obľúbené a dokážu ľahko nadväzovať dôverné vzťahy s rovesníkmi. Negatívne rodičovské správanie v podobe tvrdej disciplíny, chladu, nedostatku empatie, či zanedbávania, naopak zvyšuje úzkosť dieťaťa a môže viesť k dlhodobým psychickým problémom.

Empatia neznamená súhlasiť s nevhodným správaním dieťaťa, ale skôr sa snažiť pochopiť, čo sa za ním skrýva. Keď dieťa prežíva silné emócie, ako hnev alebo frustráciu, je dôležité mu dať najavo, že jeho pocity sú pochopené a akceptované. Môžeme povedať napríklad: „Vidím, že si nahnevaný, pretože ti to nevyšlo. Je to frustrujúce, keď sa niečo nedarí.“ Týmto spôsobom dieťaťu pomáhame naučiť sa regulovať svoje emócie a budujeme v ňom pocit bezpečia a dôvery.

Vyvarujte sa bežných výchovných chýb

Existuje niekoľko výchovných metód a komunikačných stratégií, ktoré sú často používané, ale paradoxne neprinášajú želaný efekt a môžu dokonca poškodiť vzťah s dieťaťom. Je dôležité si ich uvedomiť a snažiť sa im vyhýbať.

Vyčítanie zlého správania: Možno často vyčítate svojmu dieťaťu zlé správanie. Zažili ste však niekedy, aby vaše dieťa po podobných výčitkách náhle zmenilo svoje správanie? Pri tejto reakcii hovoríte svojmu dieťaťu len to, čo práve robí. A to ono väčšinou veľmi dobre vie, čo robí a vie aj to, že je to nesprávne. Zistenie, že jeho správanie je nevhodné, je neúčinné. Pre vaše dieťa sú tieto výčitky proste len „frflaním“. Vie si z nich vziať len nasledovné: „Mama ma nemá rada, takže musím bojovať o jej pozornosť a pokračovať v tom, čo robím.“ Pokiaľ vaše výčitky obsahujú aj hanlivé alebo zhadzujúce poznámky, platí to dvojnásobne. Kázanie a výčitky nikdy nespôsobia zlepšenie správania. Ak dieťaťu chcete niečo vyčítať, tak mu vyčítajte len správanie, ktoré sa vám nepáčilo. Nikdy však neponižujte osobnosť dieťaťa.
Otázky: „Prečo?“: Keď používate túto výchovnú metódu, pýtate sa svojho dieťaťa na dôvody jeho nevhodného správania: „Prečo si si neupratal izbu? Prečo nerobíš to, čo ti hovorím?“ Pri týchto vetách si dieťa myslí: „Niž pre ňu neznamenám. Idem jej na nervy.“ Na tieto otázky dieťa nedáva konkrétnu odpoveď. „Lebo. Preto. Neviem. Lebo sa mi chce.“ Takto vás dieťa vlastne odignoruje. Je veľmi nepravdepodobné, že vaša otázka bude začiatkom plnohodnotného rozhovoru, ktorý by dieťa viedol k premýšľaniu. Podľa tohto zistenia otázky typu „PREČO“ sú pre zlepšenie správania vášho dieťaťa nevhodné.
Prosenie a prosíkanie: Svoje dieťa prosíte, aby zmenilo svoje správanie: „Buď prosím ťa taký milý a uprac si izbu! Buď prosím ťa milý k svojej sestre.“ Autorka knihy nemá nič proti priateľskej prosbe. V takejto situácii vám dieťa môže vyhovieť, ale aj nemusí. Pokiaľ teda od svojho dieťaťa naozaj niečo chcete, prosba nie je najvhodnejšia. Vznikol konflikt a vaše dieťa sa správa absolútne nevhodne? V takejto situácii je dôležité, aby vás vaše dieťa bralo vážne a cítilo, že to naozaj myslíte vážne. S neistým prosíkaním sa stávate odkázaným na jeho milosť a nemilosť. Vaše dieťa si prosbu môže vysvetliť aj nasledovne: „No, nevyzerá, že by to bolo až také dôležité. Keď nechcem, nemusím to urobiť.“ Annette Kast-Zahn však upozorňuje rodičov, že pokiaľ svoju bezmocnosť a smútok otvorene ukážu raz, môže to na ich dieťa zapôsobiť a uviesť do chodu proces zmeny v správaní. Tento prostriedok však treba používať naozaj veľmi zriedkavo. Predstavte si, že by ste svoje dieťa v slzách o niečo prosili každý týždeň alebo dokonca každý deň. Ako vás potom môže brať vážne? V najlepšom prípade vás poľutuje. Takže, keď svoje dieťa o niečo prosíte, musíte počítať aj s odmietnutím.
Výzvy bez následkov: Určite poznáte aj túto situáciu. Svoje dieťa vyzvete raz alebo niekoľkokrát, aby niečo urobilo alebo, aby s niečím prestalo. Vaše dieťa však nereaguje. Čo sa stane potom? Nič! Vaše napomenutie, či výzva skončia vo vzduchoprázdne. Priebeh je vždy rovnaký. Rodičia dieťaťu jasne oznámia, čo od neho žiadajú. Nevykoná. Rodičia teda záležitosť nechajú tak, ďalej nič neriešia. Svoju výzvu si nepresadia. Čo sa z toho dieťa naučí? „To, čo odo mňa rodičia chcú, nie je dôležité. Výzvy bez následkov sú nielen zbytočné, ale dokonca škodlivé.“
Naznačovanie následkov bez ich dodržania: Oznámite svojmu dieťaťu, aké následky bude mať jeho neposlušnosť: „Ak si okamžite neupraceš izbu, nebudeš večer pozerať televízor!“ Problém je, že v skutočnosti sa nestane vôbec nič! S vysloveným AK-TAK chcú rodičia požiadavkám pridať na vážnosti. Potajme dúfajú, že len naznačenie následkov zaberie. Dúfajú, že nebude nutné konať. Väčšina rodičov vie, že takýmto konaním nič dobré nedosiahne. Napriek tomu zas a znova často robia tú istú chybu. Ak nesplníte to, čo ste v napomenutí sľubovali, deti vás prestanú počúvať úplne. Napomenutia bez následkov sú veľmi obľúbené, ale zradné. To, čo rodič v napomenutí spomenie, mal by aj splniť.
Ignorovanie extrémneho nevhodného správania: Ignorovať sa dá nevhodné správanie dieťaťa, ale dá sa ignorovať aj celé osobnosť dieťaťa. Ignorovanie správania dieťaťa môže byť niekedy osožné. Zlozvyky ako cmúľanie palca, príležitostné používanie neslušných slov či občasné záchvaty trucu sa niekedy stanú problémom až vtedy, keď im rodičia začnú venovať pozornosť. Pokiaľ však takémuto správaniu nebude venovaná pozornosť, deti s nimi zvyčajne samy prestanú. Pokiaľ však ide o zvlášť neprimerané správanie alebo o príliš časté prejavy tohto druhu, v takomto prípade treba konať inak. Predstavte si nasledovné: Šesťročné dieťa vás kopne do píšťale vždy, keď sa mu niečo nepáči. Alebo váš deväťročný syn denne hrubo nadáva. Čo si o vás asi vaše dieťa pomyslí, keď si takéto správanie nebudete všímať, keď sa budete tváriť, že sa nič nedeje a aj naďalej sa k nemu budete správať milo? Pravdepodobne si bude myslieť: „Rodičom je úplne jedno, ako sa správam. Takže si môžem robiť čo len chcem!“ A stratí voči vám rešpekt. Ignorovanie extrémne zlého správania prináša so sebou nepríjemnú skúsenosť. Skôr či neskôr prasknú každému rodičovi nervy. Ignorovanie sa náhle môže zmeniť na záchvat zlosti a hnevu alebo na príliš tvrdý trest, pokiaľ sa rodičia prestanú ovládať. Ignorovanie je istý začiatok boja o pozornosť. Dieťa svoje nemožné správanie stupňuje, až kým rodičia nezareagujú. Pokiaľ dieťa provokuje dosť dlho, môže byť reakcia rodičom veľmi silná a nepriateľská. Ignorovanie vo väčšine prípadov nie je vhodný prostriedok na zlepšenie správania dieťaťa.
Nepriateľské reakcie: Nepriateľské reakcie obsahujú jasnú správu dieťaťu. Tá znie: „Nemám ťa rád!“ Rodičia túto správu vyslať nechcú. Nerobia to zámerne. Väčšinou sa predtým tak rozčúlili, že stratili kontrolu nad svojím správaním. Väčšinou im je to potom ľúto.
Výčitky a nadávky: Vyčítate svojmu dieťa jeho zlé vlastnosti: „Si taký nešikovný! Všetko pokazíš! Si proste neznesiteľný! Už to s tebou ďalej nevydržím!“ Takýmito výčitkami vôbec nekritizujete správanie svojho dieťaťa. Miesto toho mu ukazujete, že ho ako osobu odmietate a opovrhujete ním. Čo to v dieťati vyvolá? Určite žiadnu snahu svoje správanie zmeniť. Namiesto toho sa začne o vašu pozornosť usilovať ešte viac. Okrem toho môžu u neho vzniknúť pocity viny a túžba po pomste. Takéto výčitky pôsobia na sebavedomie dieťaťa deštruktívne. Ničia ho rýchlo a dôkladne. Účinok sa zvyšuje, ak na svoje dieťa ešte aj kričíte. Niektoré deti sa vyľakajú. Iným je váš krik vodou na mlyn každodenného boja o moc. „Ja, malý človečik, som dokázal priviesť svojho veľkého otecka na pokraj zúrivosti. Okrem mňa to nedokáže nikto! Absolútne sa prestal ovládať! Musím byť naozaj šikovný, keď som to dokázal!“ Iné deti akože nič nepočujú. Chránia sa tým, že vypnú a nepočúvajú. Všetci dobre vieme, prečo na svoje deti kričíme. Dávame voľný priebeh svojmu hnevu, nech sa už zlostíme na čokoľvek. Výčitky a nadávky neúčinkujú na nikoho. Vyvolávajú negatívne pocity a ničia sebavedomie našich detí.
Prísne tresty a bitka: „Ak si okamžite neupraceš, máš celý týždeň domáce väzenie. Pokiaľ vyhrážky vyslovíte nepremyslene a nemyslíte ich vážne, vaše dieťa vás prestane počúvať. Avšak ten nepriateľský tón určite zaznamená. Cíti sa odmietnuté a odstrčené. Tresty môžu Vaše dieťa zahanbiť a ponížiť, môžu spôsobiť strach a vyvolať túžbu po pomste. Ich cieľom je totiž dať dieťaťu pocítiť, aké je malé oproti nám dospelým. Prísne tresty môžu účinkovať dvoma spôsobmi. Možno ste na svoje dieťa urobili dojem. Ďalším trestom sa chce vyhnúť, a tak zmení svoje správanie. Prečo to urobí? Zo strachu. Druhá možnosť je aj taká, že prekukne vašu hru, pochopí, že ste bezmocní. Vaše tresty sú mu ľahostajné.“ Stáva sa, že rodič stratí nervy a udrie svoje dieťa. Tak ako pri prísnych trestoch aj pri bitke reagujú deti buď bojácne, alebo sa proti nej vnútorne obrnia. Deti, ktoré sú často bité, časom znecitlivejú. A často tiež pripravujú pomstu. Nesmieme zabudnúť, že deti, ktoré ich rodičia bili, budú pravdepodobne rovnako konať pri svojich deťoch. Budú pokračovať v tom, čo sme ich naučili. Každý úder, ktorý zasiahne vaše dieťa, zasiahne váš vzájomný vzťah, dôveru, pocit istoty, lásku, bezpečie. Všetky nepriateľské reakcie - vyhrážky, nadávky, prísne tresty a bitka majú niečo spoločné. Sú prejavom rodičovskej bezmocnosti. Všetci rodičia sa dopúšťajú chýb vo výchove. Všetci rodičia majú ľudské slabosti. Väčšina má výčitky svedomia.

Rodičovské triky pre každodenný život

Okrem hlbších psychologických princípov existuje aj množstvo praktických rád a trikov, ktoré môžu rodičom uľahčiť každodenné fungovanie a spríjemniť spoločný čas s deťmi.

Zjednodušte si plánovanie jedál: Neustále rozmýšľate, čo každý deň variť? Zjednodušte si to tým, že svoj plán zjednotíte, a pre vaše dieťa to bude navyše zábava. Urobte si napríklad cestovinové stredy, pizza piatky a podobne.
Pikniky pre lepšiu chuť do jedla: Ak máte problém s tým, že vaše dieťa nechce jesť, skúste túto aktivitu nejak spríjemniť - spravte si napríklad piknik v prírode alebo hoci len v obývačke.
Efektívne využitie poobedného odpočinku: Kým má vaše dieťa poobedný odpočinok, nastavte si časovač na maximálne 30 minút, počas ktorých sa budete venovať domácim prácam. Zvyšok času si ale vyčleňte len pre seba - pozrite si napríklad obľúbený seriál alebo si spravte pleťovú masku.
Rotácia hračiek: Deti hračky rýchlo omrzia. Existuje na to ale jednoduchý trik - nestane sa tak, keď ich nebudú mať na očiach každý deň. Roztrieďte preto hračky do veľkých, plastových nádob, a každý deň vyložte len niektorú z nich. Dieťa tak bude mať pocit, že každý deň má iné hračky.
Pripravenosť na cesty: Pri dieťati nikdy neviete, čo sa kedy stane. Majte preto so sebou v kufri auta vždy nejaké náhradné oblečenie a ďalšie nevyhnutné veci dennej potreby. Kamkoľvek tak pôjdete, nebudete v strese.
Skryté vitamíny: Má vaša ratolesť problém s jedením nejakých zdravých potravín? Skvelým spôsobom, ako ich „skryť“, sú smoothies. Deti ich milujú a nemusia pritom vedieť, čo všetko obsahujú.
Príjemnejšie užívanie liekov: Pokiaľ je dieťa choré, no nechce užívať predpísaný sirup, prelejte ho do krabičky, fľašky alebo plechovky s jeho obľúbeným nápojom.
Tlmenie zvuku hračiek: Pokiaľ vám prekáža hlasitosť niektorých hračiek, ktoré sú na baterky a vydávajú rôzne zvuky, prelepte ich reproduktor lepiacou páskou. Hračka tak bude daný zvuk stále vydávať (pre dieťa teda bude stále zaujímavá), intenzita hlasitosti ale bude oveľa nižšia.
Zábava na dlhé cesty: Ak vás čaká dlhšia cesta autom, kúpte svojej ratolesti špeciálne gélové nálepky na sklo. Skvele vám poslúžia aj na dlhších cestách vo vlaku, v autobuse či v lietadle.
Čistota po kočíku: Ak nechcete svoj byt zašpiniť kolieskami od kočíka, umiestnite na ne čiapky na sprchovanie. Ušetrí vám to množstvo času s následným upratovaním.
Umývanie plastových hračiek: Plastové hračky, ktoré neobsahujú žiadne elektronické časti, môžete umyť aj v umývačke riadu. Nastavte ale nižšiu teplotu vody a jemnejší program, aby sa nezmyli namaľované časti.
Domáce pieskovisko: Ak máte záhradku, terasu alebo hoci len väčší balkón, umiestnite tam malý stan a nasypte doň piesok. Dieťaťu tak vybudujete špeciálne pieskovisko „v bunkri“. Navyše bude chránené nielen pred poveternostnými podmienkami, ale v prípade umiestnenia v záhrade aj pred zvieratami.
Ochrana pieskoviska pred mravcami: Ak už pieskovisko máte vonku, pred mravcami ho ochránite veľmi jednoduchým spôsobom. Nakúpte si škoricu a rozprášte ju do piesku.
Snehové radovánky bez premoknutých rúk: Keď sa v zime hráte vonku v snehu, rukavice môžu rýchle premoknúť. Natiahnite na ne sebe aj vašej ratolesti obyčajné gumené alebo igelitové rukavice a užite si radovánky v snehu dlhšie.

Tieto jednoduché triky, spolu s porozumením psychologickým princípom výchovy, môžu rodičom pomôcť vytvoriť harmonické rodinné prostredie a vychovať zodpovedné a šťastné deti.

tags: #tricka #rodicia #a #dieta