Nezastupiteľná úloha otca vo vývoji dieťaťa: Viac než len podpora
Hodnota a funkcia matky je pre dieťa neodmysliteľná a nevyhnutná. Netreba však zabúdať ani na otca, ktorého absencia vo výchove môže ovplyvniť duševné zdravie detí a tiež ich sociálnu budúcnosť. V dnešnej spoločnosti zaujíma otec čoraz dôležitejšie miesto a aktívne sa zúčastňuje na výchove dieťaťa. Hoci sa matkou stávame od momentu tehotenstva, otcom sa muž stáva cez psychologický proces podmienený kultúrnymi a spoločenskými normami. Tento príspevok sa venuje úlohe otca zovšeobecnene, pričom objasňuje jeho vplyv na formovanie osobnosti, sociálnych zručností a emocionálneho vývinu dieťaťa.
Psychologický obraz otca a jeho formovanie
Z psychologického hľadiska je obraz niečoho neprítomného. Dieťa si vo svojej psychike utvorí negatívny a zároveň aj pozitívny obraz otca. Keďže sa otec čoraz viac podieľa na starostlivosti o svoje deti už od prvého roku, uľahčí to vytvorenie dobrého obrazu otca. Práve otec je ten, kto pomáha dieťaťu dostať sa zo stavu nevedomosti tým, že ho vedie k poznávaniu a uvedomeniu si okolitého sveta. Dieťa často chce manipulovať s ostatnými ako s predmetmi a tým, že sa otec postaví proti jeho prianiu, ukáže svoj nový obraz, ktorý posilní vzťah: otec, matka, dieťa. Obraz otca nadobúda význam pri vývine a pri riešení oidipovského komplexu. Dieťa vníma funkciu otca ako dvojzmyselnú. Otec predstavuje zároveň silu, ale aj pozíciu rivala a toho, kto dieťaťu niečo zakazuje.
Proces stotožnenia sa s otcom sa uskutočňuje nielen u chlapcov, ale aj u dievčat. Syn sa priamo stotožňuje s otcom, zatiaľ čo u dcéry sa tento proces deje nepriamo. Dcéra sa stotožňuje s matkou ako otcovou manželkou, pretože by rada zaujala jej miesto. Okolo šiesteho roku veku dieťaťa, ak je obraz otca dostatočne dobrý, je v tomto momente prežívaný fascinujúcim spôsobom: „môj otec je silnejší ako tvoj“, „môj ocko je najkrajší“. V latentnej perióde sa dieťa vzďaľuje od obrazu perfektného otca, ale až v období dospievania môže byť skutočne uvedený do pochybností.
Funkcia otca v sociokultúrnom kontexte
Úloha otca predstavuje formy a hodnoty správania dané spoločnosťou. Funkciu otca tvorí „súbor rozhodnutí, ktoré sa podieľajú na tvorbe psychiky dieťaťa“. Úloha otca je definovaná v určitom sociokultúrnom kontexte. Takže každá spoločnosť dáva otcom úlohy, ktoré sú typické pre danú kultúru, hoci úloha otca je považovaná za dôležitý element v normálnom vývoji a v citovom dozrievaní dieťaťa. Úloha otca svojou prítomnosťou v prostredí, v ktorom sa dieťa vyvíja, tvorí pevný základ pre rozvoj osobnosti. Táto funkcia sa nie vždy zhoduje s obrazom, ktorý je charakteristický a závislý od prostredia.
Na rozdiel od funkcie matky, ktorá má biologický základ, neexistuje súvis medzi funkciou otca a biologickým vznikom. Funkcia matky je entita obsahujúca tri elementy: uspokojenie základných potrieb, zmiernenie napätia, prítomnosť a zabezpečenie istoty. Funkciu matky môže samozrejme zabezpečiť aj otec alebo iná osoba, ale prináleží matke, pretože predstavuje prirodzenú a potrebnú kontinuitu narodenia. Otec by mal nielen prejavovať lásku, ale tiež by mal byť žene oporou. Otec je zárukou istoty. Úloha otca sa dotýka aj vzťahu otca a matky. Funkcia matky je spätá s citovou rovnováhou matky. Rovnováha môže byť buď posilnená alebo narušená, podľa toho, aký má matka vzťah so svojím manželom. Z toho dôvodu má každá citová zmena u matky priamy vplyv na vzťah matka-dieťa. Pre citový rozvoj dieťaťa je preto nevyhnutná rovnováha v manželstve. Naviac dieťa vníma a vytvára si obraz otca nielen na základe vlastného pozorovania, ale tiež prostredníctvom obrazu, ktorý si tvorí matka o otcovi.
Otec ako sprostredkovateľ a hranica
Procesom biologického dozrievania sa dieťa postupne odpútava od matky. Matka musí byť schopná akceptovať, že sa dieťa stáva nezávislým a časom od nej odíde. Otec má úlohu konať pri riešení oidipovského komplexu. To znamená, že je to práve on, ktorý sa postaví proti snu o výhradnom vlastníctve matky. „Vytvorenie „nadja“ závisí u oboch pohlaví od toho, ako dieťa vníma morálne svedomie, ktoré je najskôr zobrazené otcom“. Dieťa teda pripisuje otcovi zákazy, príkazy, rozkazy… Dieťa očakáva od otca autoritu, nesmie sa však prejaviť vo forme autoritárstva, despotizmu alebo tyranie. Autorita, ktorú otec získa, závisí aj od vzťahu medzi rodičmi.
Funkcia otca sa neobmedzuje len na autoritu a vytváranie „nadja“. Otec je predstaviteľom mužského pohlavia v rodine. On ukáže deťom cestu k ich sexuálnej orientácii. Dieťa sa sexuálne vymedzuje na jednej strane svojím biologickým pohlavím a na druhej strane svojím miestom, svojím postavením vo vzťahu k rodičovi opačného pohlavia. Dieťa sa teda determinuje protikladom k rodičovi opačného pohlavia a stotožnením sa s rodičom rovnakého pohlavia. V oidipovskej rivalite sa stotožnenie syna s otcom deje priamo. Otec je synovi zároveň vzorom, ale aj rivalom vo vzťahu k matke. Otec musí ponúknuť dostatočne hodnotný obraz svojmu synovi, aby mohol prijať mužnosť, symbolizovanú otcom. Na druhej strane vďaka funkcii rivala, ktorú otec uplatňuje pri riešení oidipovského komplexu, nadobúda dieťa sebadôveru, a tým sa pripravuje na sociálne súperenie.
Dcéra sa stotožňuje s otcom nepriamo. Funkcia otca v prípade dcéry spočíva v tom, že jej pomôže objaviť úlohu matky a ženy, a tým zabezpečí nadobudnutie vzoru ženskosti. Funkcia otca má vplyv na rozvoj osobnosti dieťaťa. Vstupuje do citového vývinu tým, že zabezpečí možnosť osamostatniť sa a získať nezávislosť, ktoré sú potrebné pre citovo vyvážený život (funkcia odlúčenia) a tiež zabezpečuje sebavedomie, vďaka ktorému dieťa čelí rôznym sociálnym súpereniam (funkcia stotožnenia).
Otec ako vzor a učiteľ
Rodičia sú v živote dieťaťa tie najdôležitejšie osoby. Rodina dieťa vychováva, formuje, vštepuje mu základné hodnoty a v neposlednom rade buduje v dieťati pocit sebadôvery a vlastnej ceny. Napriek tomu, že každý z rodičov zohráva v tomto procese nezastupiteľnú úlohu, mimoriadnu pozornosť si zaslúži vzťah „otec-dcéra“. Muž je vo vzťahu k svojim deťom v odlišnom postavení ako matka. Na rozdiel od nej totiž nemá možnosť dieťa intenzívnejšie vnímať v priebehu tehotenstva a jeho „kariéra otca“ tak začína až samotným narodením dieťaťa. Bolo by však chybou myslieť si, že táto rodičovská úloha je menej dôležitá. „Otec má byť pre dieťa vzorom, nositeľom cieľov a úloh do života. Mal by tak vytvárať pre dieťa model ako zvíťaziť so sebou samým prostredníctvom pevnej vôle a budovať u detí disciplínu a sebakritickosť. Otec učí deti uznať práva ostatných ľudí, správne odhadovať svoje možnosti a schopnosti. Otcovstvo by malo byť preto charakterizované predovšetkým dobrým vzťahom s otcom. Ten znamená spoločné trávenie času, dôveru dieťa voči otcovi a jeho presvedčenie, že sa môže na rodiča vždy spoľahnúť. Dôležitá je však tiež autorita otca určujúca hranice, ktoré dieťa nemôže prekročiť.“
Úloha otca v živote dieťaťa je mimoriadne významná - často si ju v každodennom zhone ani neuvedomujeme. Dnešní otcovia sa čoraz viac zapájajú do života svojich detí, pričom tradičný model rodiny - otec, matka, deti spolu - sa pomaly vytráca. V minulosti to bolo inak: rodiny mali vyššiu hodnotu, no otec bol často skôr zaistencom domácnosti. Dieťaťa sa dotýkal menej; po návrate z práce si odpočíval, pričom matka stála s podporou po boku. Nové prístupy povzbudili mužov k aktívnej výchove, aby partnerka mala priestor na regeneráciu. Za posledných 50 rokov prebehli zásadné zmeny - otcovia sa viac zapájajú: bývajú prítomní pri pôrode, pomáhajú cez noc, zdieľajú domáce povinnosti. Výchova sa stala skutočným zdrojom radosti, nie povinnosťou. Toto platí rovnako pre chlapcov aj dievčatá.
Otec má dôležitú úlohu v budovaní sebaúcty dieťaťa cez jednoduché vyjadrenia: "Som na teba hrdý, dcérka" a "Parádna robota, synak!". Keď otec dieťa hojdá a chytá ho, naučí sa: aj keď ma strach prepadne, vždy ma zachytia silné ruky. Kým mama často chváli, otcovské uznanie spôsobuje, že dcéra cíti vlastnú ženskosť. Vzťah, kde otec nehodnotí, ale podporuje dieťa, vytvára priestor pre odvážnosť, zodpovednosť a rozvoj identity. Rodina je primárne prostredie pre dieťa - poskytuje ochranu a riešenia. Konflikty či vysoká únava matiek však môžu znižovať kvalitu rodinného života. Dieťa potrebuje vidieť otca v akcii - ako rieši situácie, nesie zodpovednosť a je súčasťou bežného života. Ak otec dokáže emocionálne rozvíjať dieťa (dotykom, hrou, výzvou), ide o výnimočný vplyv. Je synergiou materského slovného styku a otcovského fyzického kontaktu.
Ako vychovávať deti v dnešnej dobe - 5 tipov na výchovu - radí psychiater Max Kašparů
Rozdiely vo vplyve otca na synov a dcéry
Otec je pre dcéru prvým a najdôležitejším mužom v živote. Od ich vzájomného vzťahu závisia všetky jej ďalšie vzťahy. Otec dcére ukazuje, ako má vyzerať zdravý vzťah s mužom. Ak je otec nežný a milujúci, dcéra zvykne rovnaké kvality hľadať aj vo svojom partnerovi. Ak je otec prísny a neprístupný, dcéra inklinuje k mužom, ktorých musí dobíjať. Otec ukazuje dcére, ako sa má muž k nej v budúcnosti správať aj tým, ako sa on správa k jej matke a ďalším ženám v okolí. Ak ženy všeobecne zhadzuje, zosmiešňuje alebo ich názory a pocity neberie vážne, dcéra bude ženské pohlavie rovnako vnímať ako nedostatočné. Otec, ktorý prejavuje lásku, úctu a podporu voči žene, učí svoju dcéru sebahodnote a dôvere voči mužom.
Na rozdiel od dcér, ktoré si budujú vzťahy s druhými ľuďmi na základe toho, aký vzťah mali so svojím otcom, synovia zvyknú správanie otca, hoci aj nevedomky, kopírovať. Ak je otec spravodlivý a rešpektujúci, rovnakým kvalitám učí aj svojho syna. V prípade, ak otec nie je v rodine prítomný, chlapci hľadajú iných mužských predstaviteľov, podľa ktorých si utvárajú obraz o mužskom svete a o správaní sa v ňom. Takýmto vzorom pre nich môže byť nevlastný otec, starý otec, učiteľ, starší kamarát.
Otec ako učiteľ, spoluhráč a ochranca
Pre dieťa je otec učiteľom a vzorom číslo jeden, dieťa si ho celý život idealizuje, dobrovoľne ho nasleduje a zo šťastných spomienok čerpá celý život. Dieťa si inštinktívne volí otca na iný typ hry ako matku. Vďaka hre s otcom sa učí dieťa pravidlám, správnym zásadám, rozvíja spoločenské zručnosti, trénuje si zmysel pre humor, zmysel pre fair play. Či sa to mužom páči alebo nie, svojím každodenným správaním dávajú príklad deťom, určujú mu, čo je správne a čo je nevhodné správanie. Dieťa preberá od otca spôsob narábania s financiami a s majetkom. Vníma otca ako živiteľa rodiny, pričom matka je väčšinou na materskej dovolenke a zabezpečuje každodenné potreby dieťaťa. Otec býva väčšinou ten, kto prináša do rodiny peniaze a dieťa voči nemu získava rešpekt aj z tohto hľadiska. Nielen kvôli robustnejšej stavbe tela, ale i vďaka nej, vníma dieťa otca ako ochrancu. Otec je pre dieťa symbolom bezpečného domova, v ktorom sa cíti ono aj jeho matka a súrodenci dobre. Otec býva spravidla manuálne zručnejší, technicky zdatnejší a rieši problémy inak ako matka.
Keď otec chýba: Hľadanie náhrady a dôležitosť mužského vzoru
Mnohokrát sa cesty rodičov rozídu. Je vtedy pre neprítomnosť otca dieťa odsúdené na nešťastný a nespokojný život? V situáciách, ak je otec neznámy alebo nevykazuje záujem o dieťa, je vhodné ak slobodná matka vyhľadá pomoc vo forme starého otca, blízkeho mužského priateľa, zodpovedného pedagóga, alebo iného predstaviteľa mužského pohlavia, ktorý by sa pravidelne s dieťaťom stretával a sprostredkoval mu mužský pohľad na svet. Nie je dobré, ak žena zanevrie na mužov a pred dieťaťom sa o nich negatívne vyjadruje. Preto, ak má dieťa otca, biologického, nevlastného, starkého, alebo iného človeka, ktorý mu zastáva úlohu otca, uctite si ho a poďakujte mu na Deň otcov za jeho úsilie, obetavosť, vedenie, príklad a čas.
Zaujímavé potvrdenia potreby otca pre život a šťastie dieťaťa nedávno priniesli americkí vedci. Matka sa považuje za veľmi dôležitú osobu v živote dieťatka, preto jej množstvo štúdií venovalo zvýšenú pozornosť. Význam otca pri výchove dieťaťa si zobrali pod lupu americkí odborníci, ktorí ukázali, že neprítomnosť otca v obdobiach rastu dieťaťa môže viesť k narušeniu sociálnej a behaviorálnej schopnosti v čase, keď budú dospelými. Americkí vedci povzbudzujú otcov, aby hrali aktívnu úlohu v detských životoch a podporovali ich zdravie a pohodu svojou prítomnosťou. Dôležitosť role otca vo vývoji dieťaťa však nie je v žiadnom prípade nový objav, či niečo výnimočné. Autori nedávnej štúdie spozorovali, že deti, ktoré vyrastajú s otcom, podieľajúcim sa na ich živote, zažili neskôr menej symptómov depresie, problémov so správaním a tehotenstvom v mladšom veku. Vďaka podpore a povzbudeniu od otca sa naučili mnohé deti lepšie zvládať aj prehru, zatiaľ čo matky sa postarali o ich bezpečnosť a stabilitu. U malých detí môžu mať otcovia pozitívny vplyv na ich jazykový rozvoj a duševné zdravie. Napríklad štúdia dokázala, že otcovia častejšie používajú nové slová, keď sa prihovárajú dojčatám a malým deťom, čím ich vlastne obohacujú o novú slovnú zásobu. Samozrejme, že slobodné matky nemusia mať žiadny dôvod na obavy, keďže chýba mužská prítomnosť. Aj keď v minulosti boli otcovia väčšou autoritou ako v súčasnosti a celá rodina ich rešpektovala, jedno sa nezmenilo. Po celom svete dnes oslavujú Deň otcov.
Vedecké výskumy, ako napríklad štúdie Davida Popenoea a Richarda Koestnera, potvrdzujú, že prítomnosť a aktívna účasť otca v živote dieťaťa má zásadný vplyv na jeho kognitívny, sociálny a emocionálny vývoj. Otec predstavuje pre dieťa ekonomickú stabilitu, ochranu, bezpečie a spravodlivosť. Jeho výchovný štýl, odlišný od matkinho, zohráva nesmiernu dôležitosť v zdravom vývine dieťaťa a jeho sociálnych zručností. Deti, ktorým otec prejavuje lásku, náklonnosť a podporu, disponujú lepšími schopnosťami v oblasti kognitívnych schopností, sociálneho vývinu a lepšie sa začleňujú do kolektívu.
Vzťah matky a dieťaťa je vrodený, prvá väzba, ktorú dieťa nadväzuje ešte v matkinom tele. Napriek tomu je otec pre dieťa nemenej dôležitý. Hoci sa v živote dieťaťa vyskytuje menej často, keďže spravidla pracuje alebo je inak neprítomný, v jeho prípade je dôležitá kvalita času, ktorý strávi s dieťaťom. Ich vzťah nie je vrodený, o to dôležitejšie je, aby bol nadviazaný správne, zdravo a rešpektujúco. Richard Koestner vo svojej viac ako 26-ročnej štúdii dokazuje, že rozhodujúcim faktorom vo vývine empatie dieťaťa je prítomnosť a starostlivosť otca o dieťa.
Nezanedbateľný je aj vplyv otca na vzťahy detí v budúcnosti. Otec dcére ukazuje model zdravého vzťahu s mužom, učí ju sebahodnote a dôvere. Synovia zvyknú správanie otca kopírovať, učí sa od neho spravodlivosti a rešpektu. Ak otec v rodine chýba, chlapci hľadajú iných mužských predstaviteľov, podľa ktorých si utvárajú obraz o mužskom svete.
Otec je teda nielen zdrojom bezpečia a stability, ale aj kľúčovým sprostredkovateľom poznania, učiteľom morálnych hodnôt a vzorom pre budúce partnerské vzťahy. Jeho aktívna účasť vo výchove, či už formou hry, učenia alebo emocionálnej podpory, je nenahraditeľná pre komplexný a zdravý vývin dieťaťa. V konečnom dôsledku, spokojný vzťah rodičov a ich vzájomná podpora sú základom pre šťastné a vyrovnané deti.
tags: #uloha #otca #a #dopad #na #dieta