Vývoj reči u detí: Kedy začať rozprávať a na čo si dať pozor
Je prirodzené, že rodičia s napätím očakávajú, kedy ich dieťa začne rozprávať. Mnohí sa pýtajú, či sa vývoj reči odohráva podľa predstáv z odbornej literatúry, alebo či je tempo ich dieťaťa v norme. Obavy môžu vzbudzovať aj porovnávania s inými deťmi, keď niekto poznamená: „Taký veľký a ešte nerozpráva!“ Je dôležité si uvedomiť, že nie každé dieťa sa vyvíja rovnako a individuálne tempo a rytmus vývinu sú úplne bežné. Oneskorenie expresívneho jazyka, teda oneskorenie vo vývojovom prejave, je charakterizované narušením jazykového prejavu pri súčasnom správnom porozumení, čo znamená, že dieťa dobre rozumie tomu, čo sa hovorí.
Počiatky jazyka: Od počutia k prvej slabike
Učenie sa jazyka začína už v tele matky. Od tretieho mesiaca tehotenstva dieťa počuje zvuky z okolia. V tomto období sa už vyvíjajú rečové orgány a mozog, ktoré sú pre budúcu komunikáciu kľúčové. Po pôrode sa tento proces len zintenzívňuje. Prvé zvuky, ktoré dieťa vydáva, sú v podstate reflexívne, ale postupne sa menia na cielené artikulácie.
Prvé slová a ich význam: Od novotvarov k prvým viet
Asi okolo prvého roka života, presnejšie tesne pred alebo po dvanástom mesiaci, sa v reči dieťaťa začínajú objavovať prvé detské slová. Zvyčajne sa jedná o jedno až šestnásť prvých slov. Tieto slová môžu mať podobu slabík, skratiek prvých slov alebo novotvarov. Novotvary sú zvuky, ktorými dieťa jednoznačne pomenováva predmety alebo činnosti, pričom sa ich zvuková podoba nemusí podobať slovám dospelých. Príkladom môže byť „kiki“ pre kľúče alebo „gogo“ pre pero. Postupne sa zvuková stránka týchto slov mení a viac sa približuje slovám dospelých. V skupine prvých slov sa často vyskytujú aj citoslovcia, ako napríklad „hau“ (pes), „mú“ (krava) alebo „bé“ (ovce).
Medzi prvé zvuky reči, ktoré sa dieťa učí vyslovovať, patria samohlásky ako A, O, U, E a I. Zo spoluhlások sú to predovšetkým P, B, M a T. Z týchto zvukov dieťa zvyčajne skladá svoje prvé slová. Logopédi poukazujú na zaujímavý jav vo vývine detskej reči počas obdobia prvých slov: dieťa prechádza fázou, kedy označuje viaceré veci rovnakým slovom. Napríklad slovo „kako“ môže použiť na všetko, čo je špinavé, nečisté a zakázané - od vlastnej stolice v plienke až po mláku, blato či dokonca kôstku v marhuli. Podobne slovom „žiži“ môže pomenuvať akýkoľvek zdroj svetla a tepla - lampu, rúru na pečenie, radiátor či baterku. Slovom „havo“ môže označiť každé chlpaté zviera s chvostom, teda aj mačku alebo ovečku.
Rozvoj reči v batolacom veku: Od dvojslovných viet k zložitým súvetiam
Obdobie od 18. do 24. mesiaca: Na začiatku 18. mesiaca dieťa tvorí približne 50 slov a používa asi 15 rôznych gest. Tieto slová a gestá rôzne kombinuje. Môže napríklad povedať „mama“ a ukázať na mamu, alebo povedať „daj“ a zároveň ukázať na čajík. Prvé spájanie dvoch slov do jednej výpovede možno očakávať už medzi 16. a 20. mesiacom, kedy dieťa povie napríklad spojenie „mama, daj!“. Toto je ďalší dôležitý míľnik vo vývine reči.
Medzi prvými gramatickými javmi, ktoré sa objavujú, je akuzatív vyjadrený bez predložky. Spoznáte ho napríklad tak, že dieťa povie slovo „baba“ v tvare (daj) „bábu“. Taktiež môžete očakávať objavenie sa inštrumentálu jednotného čísla, napríklad v podobe slov ako „lyžičkou“, „autom“ či „pusou“. Rovnako sa začína objavovať ohýbanie slovies. Dieťa môže vyjadrovať príkazy, napríklad „poď!“, čo je vývinovo správne. Môžete tiež očakávať vyjadrovanie tretej osoby jednotného čísla, napríklad v podobe slova „ide“. Postupne dieťa prechádza k vyjadrovaniu tretej osoby množného čísla a až neskôr sa začne o sebe vyjadrovať v prvej osobe - „idem“, „papám“. V období dvojslovných výpovedí sa prvýkrát objavuje aj otázka typu „kde je?“.
Aj keď sa dieťaťu rozširuje slovná zásoba, výslovnosť jednotlivých slov je často zjednodušená a dlhé slová dieťa skracuje. Tak ako sa rozvíja reč dieťaťa, skvalitňuje sa aj úroveň jeho porozumenia. Okolo 24. mesiaca rozumie dieťa už približne 530 slovám. V tomto období vie aktívne používať 15 a viac slov, ktoré už spája do dvojčlenných viet. Jeho slovná zásoba je čoraz bohatšia. Jeden výraz často použije na označenie konkrétnej veci, človeka alebo činnosti. Napríklad „brm-brm“ môže znamenať auto, ale aj samotné šoférovanie. „Tata“ môže byť ocino, ale aj cudzí muž v supermarkete. Pri rozhovore s dieťaťom je dôležité hovoriť jasne a nešušľať ani nenapodobňovať jeho maznavú reč.
Ako naučiť batoľa rozprávať - 3 tipy - Logopédia pre batoľatá
Obdobie od 24. do 30. mesiaca: Po druhom roku života sa objavuje minulý čas slovies, takže vety ako „Bába spala“ môžu zaznieť z úst detí. Ak dieťa vo svojej výpovedi použije sloveso, môžete sa tešiť aj na to, že okolo druhého roku sa vám začne prihovárať spôsobom - „spíš, spievaš, ideš“, čím vlastne vyjadrí druhú osobu slovies. Súčasne si deti osvojujú predložky ako „na“, „do“, „s“ či „v“. Podstatné mená dieťa skloňuje stále rozmanitejšie a do 30. mesiaca môžete očakávať vyjadrenie príkladu každého pádu. Okrem akuzatívu a inštrumentálu teda dieťa postupne produkuje rôzne slová v datíve, genitíve a lokáli.
Otázkou „Čo je to?“ sa dieťa nepýta len na meno veci. Chce počuť, načo to je, ako to funguje, čo sa s tým robí. A hneď všetko aj vyskúšať. Niekedy nás dieťa prekvapí aj vymysleným slovíčkom - „zametačka“ je metla, „hudriak“ je moriak, slovom „strelník“ označí poľovníka. Neskôr sa dieťa začína pýtať na osoby - „Kto je to?“, ale aj na udalosti - „Čo (sa) stalo?“. Po prvýkrát sa začína vyjadrovať k blízkej budúcnosti (napr. „poletíme“, „zamiešam“, „idem plávať“) a v reči sa objavujú slová súvisiace s časom (teraz, potom, včera). Medzi novými slovami sú aj prídavné mená (veľký, malý, zlé, čisté, mokré).
Nie len v produkcii reči dominuje rozvoj gramatiky, ale podobný jav sledujeme aj v porozumení. Dieťa rozlišuje významy slov práve na základe ich malých rozdielov. Takým malým rozdielom môže byť napríklad koncovka slova. Je totiž rozdiel medzi slovom „topánka“ a „topánky“, a to práve v množstve, čomu dieťatko začína rozumieť. Napríklad, ak poviete dieťaťu „Vezmi autíčko a daj ho pod koberec,“ mladšie dieťa ho dá automaticky na koberec, keďže to vyplýva z jeho skúsenosti - hráva sa tak, že autíčkami po koberci jazdí.
Obdobie od 30. do 36. mesiaca: Medzi druhým a tretím rokom slovná zásoba dramaticky narastá. Kým priemerné dvojročné dieťa používa okolo 300 slov, dvaapolročné dieťa už vie povedať asi 520 slov. Tieto slová spája nielen do dvoj- ale aj troj- či štvorslovných viet. Po 30. mesiaci začína dieťa produkovať tiež prvé zložené vety - súvetia, kde vlastne vyjadruje zložitejšie vzťahy medzi dvomi slovesami. Z toho vyplýva, že v reči sa objavia spojky.
Povie vaše dieťa „koni“ namiesto „kone“ a „povedaj“ namiesto „povedz“? Nezľaknite sa, ak v tomto období netvorí gramatiku úplne správne. Odborníčky popisujú, že takéto „dysgramatizmy“ sú v tomto veku úplne normálne a dokonca sa objavujú príležitostne aj u starších detí, najmä ak ohýbajú menej známe slovo. Dieťa v čase, keď sa oboznamuje s gramatickým systémom jazyka, spočiatku veľmi dôsledne uplatňuje nejaké gramatické pravidlo. Napríklad často dieťa počuje a používa slová „daj“, „hľadaj“, „hádaj“ a podľa nich ohýba aj ďalšie slovesá - „povedaj“, „ukázaj“… Množné číslo slov sa najčastejšie tvorí príponou i/y - balóny, deti, hračky, báby, preto povie „koni“ namiesto „kone“ alebo „ľudi“. Logopedičky zdôrazňujú, že po hranicu 4. roku je to normálne a ide v podstate o pozitívny fakt, že dieťa o jazyku vlastne premýšľa.
Vplyvom prudkého tempa vo vývine reči, ktoré umožňuje dieťaťu povedať oveľa viac ako predtým, sa stáva, že sa u dieťaťa začnú vyskytovať neplynulosti. Môže napríklad opakovať viackrát jednu slabiku alebo slovo (napr. „Mo-mo-mo-moja maminka príde.“ alebo „Moja moja moja maminka príde.“). Alebo zamení slovo či spojenie s tým, že zmysel povedaného ostáva rovnaký. Aj keď tieto ťažkosti pripomínajú zajakavosť, sú sprievodným javom vývinu reči. Spomeňte si, ako dieťa začínalo chodiť - občas sa potklo, zakoplo, spadlo, poskočilo. Podobne to vyzerá v reči: niečo zopakuje, opraví, urobí pauzu, vsunie hlásku či slovo. Dôležitým rozdielom medzi vývinovou neplynulosťou a skutočnou zajakavosťou je doba trvania. Odborníčky zdôrazňujú, že vývinová neplynulosť by nemala trvať dlhšie ako 6 mesiacov.
Podpora rečového vývinu: Ako pomôcť dieťaťu rozprávať
- Doprajte dieťaťu čas: Nezabúdajte dieťaťu dať čas na reakciu a odpoveď. Potrebuje na to približne 12 sekúnd.
- Opakujte správne: Neopravujte dieťa priamo, jednoducho zopakujte to, čo dieťa povedalo, ale v správnej forme. Tým poskytujete dieťaťu vzor.
- Používajte jazyk: Rozprávajte na dieťa, čítajte mu a spievajte. Vytvárajte podnety pre rozvoj slovnej zásoby a gramatiky.
- Čítajte deťom knižky: Ak čítate deťom knižky a zámerne vyberáte detskú literatúru so zložitejšou slovnou zásobou, bude sa pravdepodobne vývoj reči u vášho dieťaťa rozvíjať rýchlejšie.
- Podporujte zdieľanie pozornosti: Koncom 12. mesiaca sa zvyšuje záujem o riekanky, obrázky, čo by mali rodičia podnecovať pozeraním vhodných knižiek. Dieťa by malo zdieľať pozornosť, teda prstom ukazovať na to, čo ho zaujme, na čo rodič reaguje pomenovaním, uistením: „Áno, to je pes. Robí hav-hav.“
- Hrajte sa s dieťaťom: V batolacom veku sa dieťa ešte nevie samo hrať tak, ako by sme si predstavovali, hrá sa s vami a počas hry sa učí.
- Bilingválna výchova: Ak hovoríte doma dvoma jazykmi, vyhnite sa používaniu dvoch jazykov v jednej vete. Deti rovnocenne rozumejú obom jazykom.
- Obmedzte technológie: Posadiť dieťa pred tablet a televízor nepomáha rozvíjať aktívnu slovnú zásobu.
Kedy sa obrátiť na lekára?
Ak dieťa začne vrkať a potom náhle prestane na dlhší čas (niekoľko týždňov), obráťte sa na lekára. Pre každý prípad nariadi vyšetrenie sluchu. Pred návštevou lekára môžete sluch otestovať aj sami, napríklad hlasným klopaním na stenu alebo pustením niečoho na podlahu.
Problémy s rečou môžu súvisieť aj s inými faktormi. V prípade potreby sa môžete poradiť s logopédom, ktorý vám poradí, ako ďalej postupovať. Do troch rokov by malo dieťa začať aktívne rozprávať, inak treba vyhľadať pomoc odborníka. Taktiež je vhodné poradiť sa s odborníkom, pokiaľ sa vám čokoľvek na vývine reči dieťaťa nepozdáva.
Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom. Uvedené údaje sú orientačné a slúžia ako pomôcka pre rodičov, aby mali predstavu o tom, čo môžu očakávať. Akceptujte individuálne tempo vývoja vášho dieťaťa a neriaďte sa porovnávaniami s inými deťmi. Jedine tak budete mať radosť z toho, ako rastie a čo všetko sa postupne naučí. Batoliaci vek je úžasné obdobie, kedy máte šancu sledovať každodenné pokroky dieťaťa.
tags: #v #akom #veku #ma #dieta #vediet