Štítna žľaza v tehotenstve: Dôležitosť, vyšetrenia a starostlivosť
Štítna žľaza, malý orgán v tvare motýľa umiestnený v dolnej časti krku, zohráva kľúčovú úlohu v celkovom metabolizme a má významný vplyv na schopnosť ženy otehotnieť a donosiť zdravé dieťa. Produkcia hormónov štítnej žľazy, tyroxínu (T4) a trijódtyronínu (T3), je riadená hypofýzou prostredníctvom hormónu stimulujúceho štítnu žľazu (TSH). Tieto hormóny riadia metabolické procesy v tele a majú nezastupiteľný význam pre normálny vývoj mozgu a nervového systému plodu.
Význam štítnej žľazy počas tehotenstva
Počas tehotenstva dochádza k zvýšeným nárokom na funkciu štítnej žľazy. V prvých týždňoch tehotenstva sa zvyšuje činnosť obličiek, čo môže viesť ku krátkodobému zníženiu hladiny jódu a cirkulujúcich hormónov štítnej žľazy. Spotreba hormónov štítnej žľazy sa tiež zvyšuje, pretože vyvíjajúci sa plod má čoraz vyššiu potrebu týchto hormónov. V priebehu prvého trimestra je embryo úplne závislé od prísunu hormónov štítnej žľazy od matky, ktoré prechádzajú placentou. Približne od 12. týždňa tehotenstva začína štítna žľaza plodu pracovať sama, ale dostatočnú koncentráciu hormónov štítnej žľazy vytvára až v približne 18. - 20. týždni tehotenstva. Preto je pre správny vnútromaternicový vývoj dieťaťa zásadné diagnostikovať poruchy tvorby hormónov štítnej žľazy už v skorých štádiách tehotenstva.
Správna funkcia štítnej žľazy má dôležitú úlohu počas tehotenstva pri raste plodu a jeho správnom vývine, hlavne vývine jeho nervovej sústavy. Najdôležitejšiu úlohu hrá počas prvého trimestra, kedy dochádza k vzniku samotných orgánov a následne k ich zmenám. Hormóny štítnej žľazy - hormón tyroxín (T4) a trijódtyronín (T3) - zvyšujú činnosť metabolizmu, spotrebu kyslíka, vytváranie tepla v ľudských tkanivách a regulujú teplo, ako aj katabolizmus (rozklad) lipidov.
Prečo môžu problémy so štítnou žľazou prepuknúť počas tehotenstva?
Dôvodom, prečo môžu počas tehotenstva prepuknúť problémy so štítnou žľazou, sú zvýšené nároky na tvorbu hormónov. Samotné tehotenstvo nemusí byť priamou príčinou ochorenia štítnej žľazy, pretože porucha štítnej žľazy môže byť u ženy prítomná už aj pred graviditou, no budúca mamička o nej nemusí vedieť. Častým príkladom je autoimunitný zápal štítnej žľazy (autoimunitná tyreoiditída), pri ktorom žena nemusí nič pociťovať a dokonca môže mať v krvi aj normálne hladiny hormónov. Záťažová situácia, akou tehotenstvo jednoznačne je, ale môže všetko zmeniť a štítna žľaza zrazu nemusí fungovať správne. Avšak naopak, tehotenstvo môže dobre vplývať na určitý typ ochorenia štítnej žľazy - autoimunitné zvýšenie činnosti štítnej žľazy. Keďže sa v gravidite prejavy imunitného systému potláčajú, priebeh tohto autoimunitného ochorenia sa môže prechodne zlepšiť.
Žien, ktoré majú problémy so štítnou žlazou v tehotenstve, je pomerne veľa. Tie, ktoré mali problémy so štítnou žlazou v detstve, alebo boli na operácii, alebo iný člen rodiny má problémy so štítnou žlazou, by mali pred otehotnením navštíviť lekára a nechať si vyšetriť funkciu štítnej žľazy. Ak ženy užívajú lieky na úpravu funkcie štítnej žľazy, mali by sa nechať vyšetriť endokrinológom ihneď na začiatku tehotenstva. Lekár im následne upraví dávkovanie liekov.
Štítna žľaza je dôležitá tiež pri snahe o otehotnenie, kedy sa u ženy môže objaviť anovulácia. Vtedy sa u ženy nevytvára vajíčko vhodné na oplodnenie, alebo nedochádza k jeho uvoľňovaniu.
Vyšetrenie štítnej žľazy počas tehotenstva
Vyšetrenie fungovania štítnej žľazy podstúpi každá tehotná žena po potvrdení tehotenstva, v rámci odberu krvi počas gynekologickej prehliadky už na začiatku tehotenstva (do 12. týždňa). Vo vzorke krvi sa zisťuje koncentrácia tyreostimulačného hormónu (TSH), voľný tyroxín (fT4) a protilátky proti štítnej žľaze. U žien, u ktorých sa vyšetrením z krvi potvrdí prítomnosť protilátok proti štítnej žľaze, je dôležité kontrolovať jej funkciu aj 6. až 12. mesiacov po pôrode. Je to dôležité, aby sa v prípade vzniku tzv. popôrodnej tyreoiditídy (zápalové ochorenie štítnej žľazy) zabezpečila náhrada hormónov štítnej žľazy.
V civilizovaných krajinách sa riziku vrodeného nefunkčného alebo chýbajúceho štítnej žľazy u plodu predchádza skríningovým vyšetrením po pôrode.
Je dôležité si uvedomiť, že počas tehotenstva dochádza k fyziologickým zmenám v štítnej žľaze, ktoré sa odrážajú aj v laboratórnych výsledkoch. Zvýšenie globulínu viažuceho tyroxín (TBG) vedie k zvýšeniu hladín celkového tyroxínu T4 (nie voľného FT4). Zjavná hypotyreóza (zvýšený TSH, znížený voľný T4), ktorá komplikuje tehotenstvo, má udávaný výskyt 0,3 až 0,5 percent všetkých tehotenstiev. Protilátky proti tyreoidálnej peroxidáze (TPO) sú zvýšené u 30 až 60 percent tehotných žien so zvýšeným TSH. Posúdenie stavu protilátok je dôležité, pretože u žien so subklinickou hypotyreózou a pozitívnymi protilátkami proti štítnej peroxidáze (TPO) býva vyššie riziko nepriaznivých výsledkov tehotenstva a nepriaznivé výsledky sa vyskytujú pri nižšom TSH ako u žien bez protilátok proti TPO.
V prípade, že máte rodinnú dispozíciu na zníženú funkciu štítnej žľazy, je vhodné absolvovať endokrinologické vyšetrenie aj bez toho, aby vás naň odporučil gynekológ. Sono štítnej žľazy môže byť v norme, ale na základe výsledkov krvných testov môže lekár predpísať liečbu, napríklad Euthyrox 50, s následnou kontrolou o mesiac.
V prípade problémov s dostupnosťou endokrinológa v mieste bydliska, existujú špecializované centrá, ako napríklad Nedu Ľubochná, ktoré ponúkajú komplexné vyšetrenia a liečbu, hoci s dlhšími čakacími dobami.
Ako funguje štítna žľaza?
Riziká nesprávne liečených porúch štítnej žľazy počas tehotenstva
Poruchy štítnej žľazy, ak nie sú správne diagnostikované a liečené, môžu mať vážne následky pre matku aj plod.
Hypotyreóza (Znížená funkcia štítnej žľazy)
Pri zníženej funkcii štítnej žľazy (teda pri hypotyreóze) rastie riziko potratu a neprospievania dieťaťa, s obmedzením vývinu mozgu dieťaťa, jeho inteligencie a psychomotorického vývoja. Môže dôjsť k predčasnému pôrodu alebo k pôrodu mŕtveho plodu. Ak má plod vrodenú nefunkčnú alebo chýbajúcu štítnu žľazu a tento stav nie je odhalený ihneď po pôrode, môže dôjsť k ťažkej forme rastovej a mentálnej retardácie. Ak zníženou funkciou štítnej žľazy trpí matka, môže toto ochorenie spôsobiť zhoršenie inteligencie a zhoršené prospievanie dieťaťa. Môže dôjsť k zníženiu IQ, alebo môže u dieťaťa dôjsť k poruchám sústredenia počas vyučovania v škole.
Liečbu hypotyreózy zabezpečuje endokrinológ jednoduchou tabletkovou náhradou hormónov štítnej žľazy a pravidelnými kontrolami hladín týchto hormónov v krvi. Lieky nijako neohrozujú plod a nemajú ani vedľajšie účinky na matku. Čím skôr sa začne s liečbou, tým lepšie sú jej výsledky.
Hypertyreóza (Zvýšená funkcia štítnej žľazy)
Neliečená zvýšená funkcia štítnej žľazy (hypertyreóza) môže ohroziť tehotenstvo - je zvýšené riziko potratu, predčasného pôrodu alebo zlého zásobovania plodu živinami (preeklampsia), čo môže viesť až k ohrozeniu života a zdravia matky. Prejavy hypertyreózy zahŕňajú únavu, zvýšenú nervozitu, podráždenosť, neznášanlivosť tepla, výraznejšie potenie, búšenie srdca, jemný tras prstov, chudnutie, nespavosť a hnačku.
Aj v prípade úspešného donosenia plodu, je u novorodencov zvýšené riziko porúch srdcového rytmu, ktoré môže viesť až k srdcovému zlyhaniu či k vzniku strumy, ktorá bábätku môže sťažovať dýchanie. Častým následkom hypertyreózy počas tehotenstva býva aj nízka pôrodná hmotnosť.
Gravidita pacientky s hypertyreózou je vždy riziková. Žena musí užívať lieky tlmiace funkciu štítnej žľazy, v najnižšej možnej účinnej dávke, aby lieky neovplyvnili štítnu žľazu dieťaťa. Potvrdenie diagnózy hypertyreózy vyplýva z realizovaných krvných testov na kontrolu hladiny hormónov štítnej žľazy, prítomnosti protilátok v krvi a tiež realizácii ultrazvukového vyšetrenia štítnej žľazy. V prípade nevyhnutnosti liečby hypertyreózy sa predpisujú lieky na spomalenie činnosti štítnej žľazy - tyreostatiká v čo najmenšej účinnej dávke.
Pri zvýšenej funkcii štítnej žľazy sa v tehotenstve môže objaviť Gravesova choroba, ktorá vytvára protilátky proti tkanivám štítnej žľazy a núti tak štítnu žľazu k zvýšenej funkcii. V ťažkých prípadoch môže dôjsť k potratu alebo ku komplikáciám počas pôrodu.
Autoimunitná tyreoiditída a popôrodná tyreoiditída
Autoimunitná tyreoiditída je zápalové ochorenie štítnej žľazy, ktoré napáda pomocou buniek tkanivo štítnej žľazy. Toto ochorenie sa objavuje približne u 11% tehotných žien. Rizikovými skupinami sú ženy, ktoré už prešli ochorením štítnej žľazy, ženy s cukrovkou 1. typu, ženy alergické na lepok (celiakia), ženy s reumatoídnou artritídou, ženy s iným autoimunitným ochorením, a ženy, ktoré fajčia.
Popôrodná tyreoiditída sa objavuje u žien do 1 roka po pôrode. Poškodzuje štruktúru štítnej žľazy protilátkami, ktoré kolujú v krvi ženy. Nárazovo dochádza k vyplaveniu veľkého množstva hormónov štítnej žľazy, vďaka ktorým vznikajú u pacientok príznaky zvýšenej funkcie štítnej žľazy. V nasledujúcom období dochádza k zníženej funkcii.
Plánovanie tehotenstva a ochorenia štítnej žľazy
Žena môže otehotnieť aj po operačnom odstránení štítnej žľazy, aj po liečbe rádiojódom. Tehotenstvo môže spustiť aj prechodný zápal štítnej žľazy, ktorý sa v úvode prejavuje ako zvýšená funkcia štítnej žľazy (hypertyreóza), neskôr prechádza do zníženej funkcie štítnej žľazy (hypotyreózy), ale môže sa aj spontánne upraviť.
Ak sa u ženy potvrdí chorobný stav skôr, svojho endokrinológa by mala určite informovať, že plánuje tehotenstvo. Takto ju na to môže dopredu pripraviť. Napríklad pri zníženej funkcii štítnej žľazy jej zvýši dávku hormonálnych liekov, vďaka čomu môže lepšie zvládnuť záťažovú situáciu, akou gravidita určite je.
Liečba porúch štítnej žľazy počas tehotenstva
Potvrdilo vám vyšetrenie poruchu štítnej žľazy? Neľakajte sa. Neznamená to, že vás automaticky čaká nepriaznivá prognóza. Od nepriaznivých následkov vás uchráni aj nasadená liečba. Tej sa tiež neobávajte, je jednoduchá, účinná a bezpečná.
Ak máte zníženú činnosť štítnej žľazy, lekár vám predpíše hormonálnu terapiu. Netreba sa jej vyhýbať ani brániť. V prípade, že vám diagnostikovali zvýšenú činnosť štítnej žľazy, tiež vás čaká pravidelné užívanie liekov. No pri tejto diagnóze dostanete tablety na utlmenie jej činnosti. Ani z tých nemusíte mať strach. Ak by ste ich neužívali, riskovali by ste tiež to, že sa váš organizmus rýchlo vyčerpá. Pri tejto poruche totiž funguje na vyššie obrátky.
Stáva sa, že pacientky nechcú brať lieky, lebo sa boja negatívneho vplyvu na dieťa. Dôvod na obavy však nemajú. Omnoho horšie by bolo, keby ich neužívali. Riskovali by zdravie vyvíjajúceho sa plodu a priebeh tehotenstva. No nielen to. Neliečená zvýšená aktivita tohto orgánu u matky by u dieťaťa mohla vyprovokovať útlm činnosti štítnej žľazy. Liekom na ochorenia štítnej žľazy sa počas tehotenstva naozaj nevyhýbajte.
V súvislosti s liečbou, nie je rozdiel v metóde pôrodu, anestéze či iných aspektoch pôrodu, či sa žena lieči na štítnu žľazu alebo nie, pokiaľ je jej stav stabilizovaný a pod kontrolou lekára.
Vplyv na dieťa a pôrod
Hormóny štítnej žľazy prechádzajú cez placentu a dostávajú sa k plodu. Tam sú až do 18. či 20. týždňa tehotenstva dodávané výhradne z matkinho tela. Po 20. týždni si dieťa začína vytvárať svoje vlastné hormóny, ale až do pôrodu sú sčasti doplňované matkinými. Aby tehotenstvo prebiehalo v poriadku a bez komplikácií, musí byť funkcia štítnej žľazy v poriadku a fungovať normálne.
Neliečené problémy so štítnou žľazou môžu mať vplyv na dieťa, ako je spomenuté vyššie (riziko potratu, predčasného pôrodu, zlého vývinu plodu, zníženie inteligencie). Ak je však funkcia štítnej žľazy matky pod kontrolou a liečená, vplyv na dieťa je minimálny až žiadny.
Môže to mať nejaký vplyv na dieťa? Áno, ak nie sú problémy so štítnou žľazou matky adekvátne riešené. V prípade, že sú problémy pod kontrolou liečbou, riziko pre dieťa je minimalizované.
Líši sa v niečom pôrod (metóda, anestéza,…) keď sa liečim na štítnu žľazu oproti tomu, keď by som sa na ŠŽ neliečila? Pokiaľ je stav matky stabilizovaný a pod kontrolou lekára, nie sú očakávané žiadne rozdiely v metóde pôrodu či anestézii. Komplikácie môžu nastať v prípade neliečených alebo zle kontrolovaných porúch štítnej žľazy, ktoré môžu viesť k nutnosti cisárskeho rezu alebo iným intervenciám.
Jód a jeho význam
Jód je základným stavebným kameňom - minerálom hormónov štítnej žľazy. Dostatočný denný príjem jódu predstavuje približne 150-200 mikrogramov na deň. Jeho význam počas obdobia tehotenstva narastá (vzhľadom k potrebe hormónov štítnej žľazy tak ako pre matku tak aj pre plod), pričom narastá mierne aj jeho odporúčané množstvo prijaté v strave, približne 250 mikrogramov denne. Vhodným zdrojom jódu sú predovšetkým mliečne výrobky, morské plody, vajcia, mäso, hydina a jodidovaná soľ.
Hlavnou príčinou zníženej funkcie štítnej žľazy je nedostatok jódu v jedálničku. Rizikovou skupinou sú ženy diabetičky, tehotné ženy a dojčiace ženy. U tehotných diabetičiek a žien s tehotenskou cukrovkou je potrebné sledovať dostatočný príjem jódu a sledovať funkciu štítnej žľazy.
Kedysi sa odporúčalo dať si tablety jódu ako prevenciu problémov so štítnou žľazou. Isteže, jód môže pomôcť, ale len vtedy, ak je u pacientky zistený nedostatok tohto minerálu. Tento chorobný stav je už ale dnes skôr raritný, pretože v polovici minulého storočia sa začala jodizovať soľ. Ním sú potom solené v podstate všetky potraviny, čím je zabezpečený dostatočný prísun jódu pre všetkých. Jeho nedostatok je teoreticky možný iba vo výnimočných prípadoch.
Ochorenia štítnej žľazy u mužov a plodnosť
Ochorenia štítnej žľazy postihujú dominantne ženy, avšak muži tvoria až jednu tretinu prípadov ochorení štítnej žľazy. U mužov s ochorením štítnej žľazy môže dôjsť k zníženiu kvality, počtu a pohyblivosti spermií, zníženej funkcii semenníkov, k poruchám erekcie a libida.
V tehotenstve je správna funkcia štítnej žľazy kľúčová pre zdravý vývoj plodu a bezproblémový priebeh gravidity. Včasná diagnostika a adekvátna liečba akýchkoľvek porúch štítnej žľazy sú preto nevyhnutné.
tags: #vysetrenie #stitna #zlaza #a #tehotenstvo