Stratégie zvládania pôrodu: Od strachu k pozitívnemu zážitku

Strach z pôrodu je prirodzenou emóciou, ktorú zdieľajú mnohé tehotné ženy. Miera, akou ho prežívajú, sa však líši. Pre niektoré ženy môže byť pôrod vnímaný ako vrcholný moment tehotenstva, na ktorý sa tešia s očakávaním a zvedavosťou, ako sa s touto výzvou popasujú. Iné môžu čeliť intenzívnemu a iracionálnemu strachu, známemu ako tokofóbia, ktorý môže ochromovať a brániť im prežívať tehotenstvo v pokoji a radosti. Pochopenie rôznych aspektov strachu z pôrodu a osvojenie si účinných copingových stratégií je kľúčové pre pozitívny pôrodný zážitok.

Žena v pokročilom štádiu tehotenstva s pokojným výrazom

Pochopenie strachu z pôrodu a tokofóbie

Strach z pôrodu má mnoho podôb a zdrojov. Je prirodzené cítiť rešpekt pred pôrodom - ide o zásadnú udalosť, ktorú telo aj myseľ prežívajú veľmi intenzívne. Pre niektoré ženy je to rešpekt prameniaci z neznáma, pre iné zo zlých skúseností.

Tokofóbia: Keď strach ochromuje

Tokofóbia je viac než len obava. Je to intenzívny a iracionálny strach z tehotenstva a pôrodu, ktorý môže ženu ochromovať a brániť jej prežívať tehotenstvo v pokoji a radosti. Tento strach, hoci skrytý, ovplyvňuje nielen psychické, ale aj fyzické aspekty zdravia a môže výrazne ovplyvniť rozhodovanie o materstve.

Tokofóbia sa delí na dve hlavné kategórie:

Primárna tokofóbia: Postihuje ženy, ktoré nikdy nerodili. Tento typ tokofóbie vyplýva často z predstáv a obáv z bolesti a komplikácií spojených s tehotenstvom a pôrodom. Tieto môžu byť založené na príbehoch od iných žien, mediálnych zobrazeniach pôrodu alebo dokonca z vlastnej rodinnej histórie. Obavy môžu byť tiež spojené s pocitom straty kontroly nad vlastným telom, strachom z neznámeho alebo obavami o zmenu životného štýlu a identity.
Sekundárna tokofóbia: Vyvíja sa u žien, ktoré už majú za sebou jedno alebo viacero tehotenstiev a pôrodov. Často je priamo spojená s predchádzajúcimi negatívnymi alebo traumatizujúcimi skúsenosťami s tehotenstvom, pôrodom alebo obdobím po pôrode. To môže zahŕňať komplikované pôrody, neadekvátnu medicínsku alebo emocionálnu podporu počas pôrodu, alebo dokonca zdravotné komplikácie u matky alebo dieťaťa.

Štúdia z roku 2012 odhalila, že až 13 % netehotných žien má silný strach z pôrodu, čo poukazuje na rozšírenosť tohto problému.

Príznaky tokofóbie

Príznaky tokofóbie sa môžu líšiť v závislosti od jednotlivca, ale často zahŕňajú intenzívny strach a úzkosť súvisiacu s tehotenstvom a pôrodom. Tento strach je tak silný, že môže viesť k vyhýbaniu sa tehotenstvu a pôrodu, dokonca aj v prípade, keď si žena želá mať deti.

Psychologické príznaky:

Intenzívny strach alebo panika: Úzkosť alebo panické ataky pri myšlienke na tehotenstvo alebo pôrod. Tento strach môže byť prítomný aj keď si žena myslí o tehotenstve alebo keď vidí tehotné ženy alebo materiály týkajúce sa pôrodu.
Nadmerné obavy: Pretrvávajúce nekontrolovateľné myšlienky na možné komplikácie a nebezpečenstvá spojené s tehotenstvom a pôrodom, ktoré sa zdajú byť nekontrolovateľné.
Úporná snaha zabrániť otehotneniu: Intenzívne vyhýbanie sa tehotenstvu, vrátane zdržiavania sa sexuálnej aktivity alebo nadmernej závislosti na antikoncepčných metódach.
Výkyvy nálad a depresívne symptómy: Príznaky depresie, ako sú znížená chuť do jedla, strata libida a záujmu o obľúbené činnosti, a výkyvy nálad.
Depresívne stavy: Tokofóbia môže spôsobovať aj depresívne symptómy, najmä ak sa žena cíti neschopná prekonať svoj strach, čo môže viesť k pocitom beznádeje alebo nízkej sebaúcty.
Obmedzenie sociálnych interakcií: Vyvarovanie sa situácií, kde môže dôjsť k diskusii o tehotenstve alebo pôrode, vrátane stretnutí s priateľmi, ktorí sú tehotní alebo majú deti.
Žiadosť o cisársky rez: Niektoré ženy s tokofóbiou žiadajú o cisársky rez ako spôsob, ako sa vyhnúť prirodzenému pôrodu.

Fyzické príznaky:

Somatizačné symptómy: Fyzické prejavy úzkosti, ako sú zrýchlený srdcový tep, dýchavičnosť, potenie alebo tras, keď je vystavená témam týkajúcim sa tehotenstva alebo pôrodu.
Nespavosť alebo nočné mory: Problémy so spánkom alebo nočné mory súvisiace s tehotenstvom alebo pôrodom.
Nedostatok energie alebo únavu: Úzkosť a stres spôsobené tokofóbiou môžu viesť k chronickej únave alebo nedostatku energie.

Emocionálne príznaky:

Pocit izolácie: Ženy trpiace tokofóbiou sa môžu cítiť izolované od ostatných, najmä od tých, ktorí nechápu ich strach.
Vina alebo hanba: Pocity viny alebo hanby za svoje obavy, najmä ak sa cítia pod tlakom spoločnosti alebo svojich blízkych, aby mali deti.

Z čoho vyplýva tokofóbia?

Tokofóbia môže vyplývať z viacerých zdrojov, vrátane:

Predchádzajúcich tráum: Ak má žena za sebou traumu, ako je napríklad sexuálne zneužívanie, môže mať zvýšený strach z tehotenstva a pôrodu, ktoré vníma ako ďalšiu potenciálnu traumu.
Sociálne a kultúrne faktory: Kultúrne predstavy o pôrode, ako aj spôsoby, akými sú pôrody zobrazované v médiách, môžu vytvárať nerealistické a často negatívne vnímanie procesu pôrodu.
Vplyv rodiny a priateľov: Negatívne príbehy o pôrode od rodiny a priateľov môžu tiež prispievať k rozvoju tokofóbie.
Osobné zdravotné obavy: Obavy o vlastné zdravie alebo zdravie nenarodeného dieťaťa môžu tiež zintenzívniť strach z tehotenstva a pôrodu.
Nízka sebaúcta a pocit nedostatočnosti: Ženy, ktoré majú nízku sebaúctu alebo sa obávajú, že nebudú schopné zvládnuť materstvo alebo bolesti spojené s pôrodom, môžu tiež rozvíjať tokofóbiu.

Je dôležité poznamenať, že tokofóbia je komplexný fenomén, ktorý môže mať mnoho príčin, a jej prejavy a dôsledky sa môžu výrazne líšiť medzi jednotlivými ženami. Preto je prístup k liečbe často individualizovaný a zahŕňa kombináciu psychoterapeutických metód, podpory a v niektorých prípadoch aj medikácie.

Kto môže mať väčšie sklony k tokofóbii?

Tokofóbia môže postihnúť kohokoľvek, ale existujú určité skupiny, ktoré môžu byť náchylnejšie k rozvoju tohto intenzívneho strachu z tehotenstva a pôrodu. Tieto skupiny zahŕňajú:

Ženy s negatívnymi skúsenosťami s pôrodom: Toto zahŕňa ženy, ktoré majú za sebou traumatizujúci pôrod, komplikácie počas tehotenstva alebo pôrodu, alebo tie, ktoré zažili negatívne emocionálne reakcie počas alebo po pôrode. Tieto skúsenosti môžu zahŕňať extrémnu bolesť, pocit bezmocnosti, nedostatočnú podporu zo strany zdravotníckeho personálu, alebo zdravotné problémy u matky alebo dieťaťa.
Ženy s psychologickými problémami alebo traumami: Osoby s anamnézou psychologických problémov, ako sú úzkostné poruchy, depresia, PTSD (posttraumatická stresová porucha) z iných udalostí než pôrodu, alebo tie, ktoré zažili sexuálne zneužívanie alebo iné formy traumy, sú náchylnejšie k vývoju tokofóbie. Predchádzajúce psychologické problémy môžu zintenzívniť strach a úzkosť spojené s tehotenstvom a pôrodom.
Ženy, ktoré sú vystavené negatívnym príbehom o pôrode: Časté vystavenie sa negatívnym príbehom o pôrode od rodiny, priateľov, alebo cez médiá môže tiež prispievať k rozvoju tokofóbie. Tieto príbehy môžu vytvárať a upevňovať negatívne vnímanie pôrodu ako extrémne bolestivého a nebezpečného zážitku.
Mladé ženy alebo tínedžerky: Mladšie ženy alebo tínedžerky, ktoré nemajú dostatočné informácie o tehotenstve a pôrode, môžu tiež byť viac náchylné k tokofóbii, najmä ak im chýba podpora alebo prístup k dôveryhodným informáciám.

Stratégie zvládania strachu z pôrodu

Existuje množstvo účinných stratégií, ktoré môžu pomôcť zmierniť strach z pôrodu a pripraviť sa na túto významnú udalosť.

Získajte dostatok informácií: Niekedy je strach spôsobený najmä pocitom, že ideme do niečoho neznámeho. V tomto smere veľmi pomáha, keď máme o pôrode a jeho priebehu dostatok informácií. No nemali by to byť informácie od kamarátok či známych, ktoré bývajú často okorenené o subjektívne pocity a zážitky daných žien. Pomôcť môže napríklad kurz predpôrodnej prípravy, kde máte možnosť sa spýtať na všetko, čo vás zaujíma. Zvyčajne tieto kurzy vedú duly alebo pôrodné asistentky, ktoré vám rady odpovedia na vaše otázky.
- Predpôrodné kurzy: Kurzy predpôrodnej prípravy sú vedené odborníkmi, pôrodnými asistentkami, dulami alebo lekármi. Učia, ako správne dýchať, čo očakávať po pôrode a ako zvládať rôzne situácie. Informovanosť vie do veľkej miery zmierniť strach - cca vieš, čo môžeš čakať v jednotlivých fázach a ako si ulaviť, pomôcť.
Zvážte dulu: Dula je pre mnohé ženy počas pôrodu, ale aj pred ním a po ňom, veľkou oporou. Štvornásobná mamička Mária hovorí: „Dula bola pri mojich dvoch posledných pôrodoch a bola to pre mňa tá najväčšia psychická opora, akú som si len mohla predstaviť. Aj pred pôrodom som s ňou mohla konzultovať rôzne obavy a otázky a vždy ma vedela upokojiť. Už len ten pocit, že sa mám na koho so svojím strachom, obavami a neistotou obrátiť, bol na nezaplatenie. Dulu preto odporúčam všetkými desiatimi.“
Zoznámte sa s pôrodnicou: Keď viete, do akého prostredia idete porodiť svoje dieťa, je to vždy lepšie, ako ísť do neznáma. Preto je dobré a môže to zmierniť váš strach, ak si dopredu obzriete vybranú pôrodnicu, stretnete sa s personálom a môžete prediskutovať svoje otázky ohľadom fungovania pôrodnice.
Pôrodný plán: Spísať si aspoň v pár bodoch pôrodný plán je ďalšou možnosťou, ako zmierniť strach z pôrodu. Avšak na to, aby ste boli v pokoji, je dôležité tento pôrodný plán radšej vopred konzultovať vo vybranej pôrodnici.
Vložte to do rúk osudu: Ak patríte medzi veriace mamičky, pomôže vám, ak svoj strach, obavy a celkovo priebeh pôrodu vložíte do rúk Božích, alebo do rúk osudu, alebo hocičoho, čomu veríte. Jednoducho to odovzdajte a verte, že všetko dobre dopadne.
Pozitívne myslenie: Veľmi pomáha, ak si pred pôrodom osvojíte pozitívne myslenie v súvislosti s narodením vášho bábätka. Hoci je zrejmé, že sa môže pôrod skomplikovať, nemá zmysel sa dopredu trápiť pre niečo, čo nemôžete ovplyvniť. Snažte sa preto čo najviac vytvárať si v mysli pozitívne obrázky vášho pôrodu. Zdenke pomohli meditácie: „Snažila som sa upokojiť a predstavovala som si, ako som už po pôrode a držím v náručí naše vytúžené bábätko. Cítila som v sebe vďačnosť za krásny a bezproblémový pôrod, cítila som eufóriu z bábätka, videla som dojatú tvár svojho manžela. Každé ráno i večer som si opakovala pozitívne afirmácie (krátke pozitívne tvrdenia) ohľadom pôrodu. Myslím, že aj to pomohlo k tomu, že môj pôrod bol naozaj krásnym zážitkom.“ Hypnoporod ťa zas naučí, že hlavu jednoducho musíš vypnúť a nechať to telo pracovať samé. Pretože ono vie čo robiť. Mne k väčšej sebaistote pomohol aj Aniball (avšak nie je garancia nepotrhania sa). Taktiež mi pomohlo sa na to pozrieť ako na prvú veľkú skúšku pre dieťa, narodiť sa prirodzene. A že ako mu viem, čo najlepšie pomôcť, aby to zvládlo. A tam práve strach, pri ktorom tuhnú svaly (maternica je tiež sval), vie pôrod skomplikovať a až zastaviť.
Nezaťažujte myseľ negatívnymi pôrodnými príbehmi: Pred pôrodom nevystavujte svoju myseľ zbytočne negatívnym a smutným pôrodným príbehom. V ničom vám to nepomôže, iba vás to oberie o energiu a môže vás to psychicky rozhodiť. Radšej voľte pozitívne a pekné príbehy, ktoré vo vás naopak vzbudia dôveru, že všetko bude aj u vás v poriadku a nebude vám to zbytočne pridávať na strachu.

Ďalšie stratégie:

Rozprávajte sa o svojich obavách: Zdieľajte svoje pocity s partnerom, rodinou, priateľmi alebo terapeutom.
Nájdite si podpornú skupinu: Spojte sa s inými tehotnými ženami a zdieľajte svoje skúsenosti.
Praktizujte relaxačné techniky: Dýchacie cvičenia, meditácia, joga alebo masáže môžu pomôcť zmierniť úzkosť.
Hýbte sa: Pravidelné cvičenie počas tehotenstva môže zlepšiť náladu a znížiť stres.
Viesť si tehotenský denník: Zapisujte si svoje pocity, obavy aj radosti.
Hypnoterapia: Nastavenie mysle na príchod dieťaťa na svet a priebeh pôrodu.

Dýchajte s nami - správne dýchanie

Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Ak je strach z pôrodu príliš intenzívny a ovplyvňuje váš každodenný život, vyhľadajte odbornú pomoc. Psychológ, psychoterapeut alebo pôrodná asistentka vám môžu pomôcť spracovať vaše obavy a nájsť účinné stratégie na ich zvládnutie.

Diagnostika a liečba tokofóbie

Diagnostikovanie tokofóbie zahŕňa klinický pohovor so špecialistom na duševné zdravie, špecializované dotazníky a hodnotiace škály. Keďže tokofóbia je špecifický druh úzkostnej poruchy, diagnostický proces obvykle vedú odborníci na duševné zdravie, ako sú psychológovia, psychiatri alebo špecializovaní terapeuti.

Liečba tokofóbie zahŕňa rôzne stratégie a terapie zamerané na zmiernenie príznakov a pomáhanie jednotlivcom v spracovaní a prekonaní ich strachu. Efektívna liečba často vyžaduje individualizovaný prístup, keďže príčiny a prejavy tokofóbie sa môžu medzi jednotlivcami líšiť.

Psychoterapia:
- Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT): KBT je jednou z najúčinnejších foriem liečby pre mnohé druhy úzkostných porúch, vrátane tokofóbie. Terapia sa zameriava na identifikáciu a zmenu negatívnych myšlienkových vzorcov a presvedčení, ktoré prispievajú k strachu a úzkosti, a pomáha jednotlivcom rozvíjať efektívnejšie copingové stratégie.
- Expozičná terapia: Táto forma terapie zahŕňa postupnú a kontrolovanú expozíciu stimulom alebo situáciám, ktoré vyvolávajú strach, s cieľom znížiť citlivosť jednotlivca na tieto stimuly a zmenšiť úzkosť.
Farmakoterapia: V niektorých prípadoch môže byť ako doplnok k psychoterapii užitočná farmakoterapia, najmä ak žena trpí silnou úzkosťou alebo depresívnymi príznakmi. Antidepresíva, ako sú selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI), alebo lieky na úzkosť, môžu byť predpísané na zmiernenie symptómov. Plán liečby je veľmi individuálny, preto je potrebná kvalitná diagnostika.
Vzdelávanie a informovanosť: Poskytovanie spoľahlivých informácií o tehotenstve, pôrode a možnostiach bolesti môže pomôcť zmierniť niektoré neopodstatnené obavy a strachy. To môže zahŕňať účasť na kurzoch prípravy na rodičovstvo alebo konzultácie s porodníckymi odborníkmi.

História tokofóbie a zmeny v spoločenskom vnímaní

Strach z pôrodu existuje tak dlho, ako ľudstvo samo. V minulosti boli pôrody často riskantné a spojené s vysokou úmrtnosťou. S rozvojom medicíny a zlepšovaním pôrodných techník sa postoj spoločnosti k tokofóbii pomaly mení. V súčasnosti je tokofóbia uznaná ako diagnóza a patologický stav, ktorý si vyžaduje pozornosť a adekvátnu liečbu.

Pôrody v minulosti: V dávnych časoch boli pôrody čisto ženskou záležitosťou, kde boli prítomné často len skúsené ženy, poskytujúce podporu rodiacej žene bez prítomnosti mužov či lekárskych profesionálov. Absencia pokročilej medicínskej starostlivosti znamenala, že komplikácie pri pôrode často viedli k tragickým následkom pre matku, dieťa, alebo aj oboch. V konečnom dôsledku bola žena na pôrod sama, na bolesť ju nikto nijak nepripravoval a tak isto jej ani nevedeli od bolesti nejako moc pomôcť.

Vplyv industrializácie a medicínskeho pokroku: S nástupom industrializácie prišiel aj rozvoj medicíny. Tým sa pôrody postupne presunuli z domáceho prostredia do nemocníc, čo malo za následok značné zvýšenie bezpečnosti a úspešnosti pôrodov. Ranné štádiá medicíny si ale nemožno predstaviť ani zďaleka ako začiatky moderného zdravotníctva. Operačné zákroky boli často brutálne, niekedy priam pokusné a s medikamentami sa tiež viac experimentovalo a zdravotné následky neboli dostatočne zmapované. To viedlo síce k väčšiemu počtu úspešných pôrodov, avšak často k trvalým zdravotným následkom, ale aj psychickým následkom a v neposlednom rade veľkému strachu z doktorov a pôrodu v nemocnici. Okrem iného, tento posun tiež priniesol výraznejšie medicínske zásahy do pôrodného procesu, čo niektoré ženy vnímali ako odobratie kontroly nad vlastným telom. Nakoľko v medicíne sa v tej dobe pohybovali primárne muži, tí nebrali moc veľa ohľadov na rodiace ženy. Viete si isto predstaviť ako odstrašujúco pôsobili autoritatívne príkazy, zatiaľ čo ste v zraniteľnej pozícii, v bolestiach a s obavami.

Ako sa postoj spoločnosti k tokofóbii menil v priebehu času: V minulosti bola obava z tehotenstva a pôrodu často vnímaná ako bežná súčasť tehotenstva, ktorú ženy jednoducho musia akceptovať a vyrovnať sa s ňou. Neexistovalo dostatočné uznávanie, že intenzívny strach môže mať hlboké psychologické a fyzické dôsledky. Rovnako ako mnohé ďalšie duševné zdravotné problémy, aj tokofóbia bola v minulosti tabuizovaná. S rozvojom psychológie a psychiatrie v 20. storočí začala spoločnosť postupne lepšie rozumieť duševným poruchám a ich vplyvu na jedincov. Postupná emancipácia žien a boj za ich reprodukčné práva tiež ovplyvnili vnímanie tokofóbie. Ako sa ženy stali emancipovanejšími a začali otvorene hovoriť o svojich reprodukčných právach a zdravotných problémoch, spoločnosť začala byť viac otvorená voči diskusiám o tehotenstve, pôrode a s nimi spojených obavách.

V súčasnosti sa duševné zdravie stáva čoraz dôležitejšou súčasťou verejného diskurzu. Tokofóbia je uznaná ako diagnóza a patologický stav, ktorý vyžaduje pozornosť a adekvátnu liečbu. Existuje väčšie množstvo informácií a podpory pre ženy trpiace týmto strachom, a spoločnosť sa stáva citlivejšou voči problémom spojeným s duševným zdravím.

Kontroverzné praktiky: Kristellerova expresia

Niektoré pôrodné praktiky môžu vyvolávať kontroverzie a prispievať k negatívnym pôrodným zážitkom. Jednou z takýchto praktík je Kristellerova expresia, známa aj ako "fundal pressure" alebo tlak na fundus maternice.

Kristellerova expresia alebo „fundal pressure“ je metóda, kedy sa aplikuje tlak na fundus maternice (najvrchnejšia časť maternice) s cieľom urýchliť druhú dobu pôrodnú (vytlačenie dieťaťa). Je to jedna z najkontroverznejších, málo preštudovaných a nezdokumentovaných praktík v pôrodníctve. Druhá doba pôrodná začína úplným otvorením pôrodných ciest a končí pôrodom plodu. Prudko závisí od okolností, stavu plodu a stavu matky.

V modernom pôrodníctve máme rôzne spôsoby na riešenie komplikácií v druhej dobe pôrodnej. Kristellerova expresia medzi ne však nepatrí. Tlak na brucho sa robí vo viere, že dieťa sa dostane skôr von, teda že skrátime druhú dobu pôrodnú. Navyše má preukázané negatíva. Ženy udávajú, že pôrod s použitím Kristellerovej expresie bol bolestivejší. Navyše sú známe efekty na panvové dno. Čoraz viac dôkazov hovorí o tom, že poranenie levátora pri pôrode vedie k poruchám aj vo vyššom veku (prolaps, prepadnutie pošvových stien a ich vypadávanie z pošvy).

V dávnej minulosti, kedy neexistovali prostriedky, ako pomôcť žene a dieťaťu v druhej dobe pôrodnej, bol tlak na fundus jediným riešením. Aj napriek tomu, že máme mnohé dôkazy o škodlivosti a neefektivite, tlak na fundus sa široko používa. Veľmi to závisí od kultúry pracoviska. Starší lekári a lekárky to učia mladších kolegov a kolegyne, staršie pôrodné asistentky mladšie. Lekár to vyžaduje od pôrodnej asistentky. Vo Švédsku sa v minulosti tlak na fundus (tu sa to volá vonkajší tlak) používal často, asi ako všade. Pod váhou dôkazov o riziku poškodenia panvového dna sa s tým takmer prestalo. Pokiaľ vypĺňam operačný protokol po vákuumextrakcii, vždy musím zakliknúť, či bola použitá Kristellerova expresia alebo nie. Používame ju ozaj zriedkavo až vôbec. Vo Švédsku je teraz veľký fokus na panvové dno, rekonštrukciu pôrodných poranení, a teda máme aj stratégie, ako im predchádzať. Jedným z možných opatrení, ako sa vyhnúť Kristellerovej expresii, je zvoliť si inú polohu ako v polosede. Žene by malo byť umožnené zaujať polohu, akú chce, a to spôsobom, aby sa dala chrániť hrádza. K tlačeniu na brucho však nemusí dôjsť ani v polohe ležmo (množstvo žien si vyberie polohu ležmo).

Problémom tejto metódy je to, že nevieme odmerať, klasifikovať a regulovať silu. Je však veľký rozdiel, či útla pôrodná asistentka predlaktím „pridrží fundus“, alebo či sa na rodičku zvalí 150-kilový chlap. Je rozdiel, či sa to robí lakťom, alebo predlaktím, či výlučne počas kontrakcie, alebo aj mimo nej. A preto majú ženy veľmi rozdielne zážitky, od úplne hororových až po pocit vďačnosti. V podstate nikto nevie presne opísať, ako má vyzerať Kristellerova expresia, pretože sa všetci tvária, že to nerobia a nedokumentuje sa to. O Kristellerovej expresii sa povedalo, že sa nemá robiť a ak, tak iba v extrémnych prípadoch. A k správnej technike: má to byť rovnomerný tlak predlaktím, dlaňou alebo napr. kusom látky aplikovaný adekvátnou silou. Určite nie lakťom, päsťou a určite nie tak, že sa celý človek zvalí na pacientku. To posledné som videla raz a nebolo to na mojom pracovisku. Otázkou však zostáva, čo je adekvátna sila? Koľko newtonov? Subjektívny zážitok ženy môže veľmi variť kvôli vyššie uvedenému. Ak sa v hraničnej situácii použije, musí to byť so súhlasom ženy a musí byť zdokumentovaná.

Čo však robiť, keď pôrod nepostupuje, matka nevládze, má horúčku, dieťa má príznaky hroziaceho nedostatku kyslíka? Pokiaľ je matka aj plod v poriadku, skúšame polohovať, sedieť na pôrodnej stoličke a pod. Podmienkou je zájdená bránka a hlavička dostatočne vstúpená do pôrodných ciest. Podľa WHO by druhá doba pôrodná (celkovo) nemala presiahnuť 3 hodiny u prvorodičiek a 2 hodiny u viacrodičiek. Čo sa týka výberu metódy, tak sú pôrodníci, ktorí preferujú kliešte, niektorí zase vákuum. Starší pôrodníci často celý život robia kliešte a nie sú veľmi zvyknutí pracovať s vákuumextraktorom. V mnohých krajinách sa od používania klieští ustupuje kvôli väčšiemu riziku závažných poranení. Riziko poranenia levátora je trojnásobne vyššie pri použití klieští ako pri vákuumextraktore. V čom vidím problém a dôvod, prečo sa vo veľkom používa Kristellerova expresia, je ten, že asistovaný vaginálny pôrod má veľmi zlé meno a úplne neoprávnene. Množstvo žien ho vníma veľmi negatívne. Veľa žien povie, že chce radšej cisársky rez ako vákuumextrakciu, kliešte. Aj pôrodníkovi sa ľahšie vysvetlí Kristellerova expresia ako vákuumextrakcia. A pritom vákuumextrakcia je overená metóda, ktorá zachraňuje životy a Kristellerova expresia je málo preskúmaná metóda, ktorá skôr poškodí ako pomôže.

Dôležitosť diskusie o tokofóbii

Diskusia o tokofóbii je nevyhnutná pre rozbitie tabu a stigma, ktoré obklopuje tento strach. Otvorená komunikácia môže pomôcť ženám cítiť sa menej osamelé vo svojich obavách a poskytnúť im prístup k potrebným zdrojom a podpore. Veľa ľudí, vrátane niektorých zdravotníckych pracovníkov, nemusí byť odborne oboznámených s tokofóbiou alebo si nemusí uvedomovať jej vážnosť a vplyv na život žien. Otvorená diskusia pomáha zvyšovať povedomie a porozumenie tejto problematike, čo môže viesť k lepšej identifikácii a podpore pre trpiace ženy. Existuje stigmatizácia spojená s duševným zdravím a fóbiami, vrátane tokofóbie. Toto stigma môže ženy odrádzať od hľadania pomoci prípadne v sebe držať nahromadené emócie a strach. Toto môže viesť k nesprávnym rozhodnutiam a ďalším psychickým problémom. Diskusia a osveta pomáhajú rozbiť túto stigmu a povzbudiť ženy, aby hľadali pomoc a podporu.

tags: #copingove #strategie #porod