Obrazovka v detskej izbe: Kedy je čas na digitálny detox?

Obrazovky sa stali neoddeliteľnou súčasťou moderného života a pre mnohé deti predstavujú magnet, od ktorého sa nevedia odlepiť. Televízory, tablety a smartfóny sú všadeprítomné a ich používanie sa stalo bežnou súčasťou detstva. Otázkou však zostáva, koľko času by malo dieťa stráviť pred obrazovkou a aký vplyv to má na jeho vývoj. Rozhodujúcim faktorom je nielen množstvo času, ale aj obsah a spôsob, akým deti technológie konzumujú.

Vplyv sledovania televízie na vývoj detí: Dvojsečná zbraň

Sledovanie televízie môže mať na deti pozitívny aj negatívny vplyv. Na jednej strane môže byť zdrojom zábavy, vzdelávania a nových informácií. Rozprávky alebo rodinné filmy ich duševnému vývoju síce neublížia, aj tu však platí, že nič sa nemá preháňať. Na druhej strane, nadmerné sledovanie televízie môže viesť k rôznym problémom, ako sú zdravotné ťažkosti, problémy so správaním, zhoršený spánok, problémy s koncentráciou a oneskorený vývoj reči.

Zo skúseností psychológov, ale napríklad aj z výsledkov vedeckých štúdií vedcov z Nemecka vyplýva, že ak deti pozerajú televíziu príliš dlho, môžu mať okrem zdravotných ťažkostí problémy so správaním, zle spia a môže sa im zhoršiť prospech. Vzájomné zhováranie sa s najbližšími je pre sociálny rast dieťaťa kľúčové. Štúdia vedcov z Ohio State University zistila, že matky, ktoré s deťmi čítajú knihy alebo sa hrajú s hračkami, s nimi komunikujú podstatne viac ako tie, ktoré s nimi pozerajú televízor. Nadmerné sledovanie televízie môže u detí nahrádzať ľudskú komunikáciu neosobnou komunikáciou z prístroja.

Obrazovky môžu ovplyvniť vývoj mozgu vášho dieťaťa | Lepšie | NBC News

Negatívne dopady nadmerného sledovania televízie

Nadmerné vystavenie sa obrazovkám v ranom detstve môže mať dlhodobé následky. Tieto zistenia sa očividne pridávajú k zoznamu mnohých ďalších znepokojujúcich zdravotných a vývojových dôsledkov spojených s časom stráveným pred obrazovkami u dojčiat a batoliat.

Oneskorený vývoj reči: Štúdie ukazujú, že deti, ktoré trávia pred obrazovkou hodinu a viac denne, majú až o 49% vyššie riziko oneskoreného nástupu reči. Bábätká a batoľatá, ktoré do svojich 2. narodenín sledovali TV či DVD častejšie, vykazovali práve atypické zmyslové správanie v oblasti zmyslového spracovania.
Zlé výsledky v škole: Nadmerné sledovanie televízie ide ruka v ruke so zlými výsledkami v škole, poruchami koncentrácie a zanedbávaním domácich úloh. Dôvodom nie je iba zanedbávanie domácich úloh, ale aj časté poruchy koncentrácie, kvôli ktorým sa deti nedokážu dostatočne sústrediť na učivo a na písomky.
Problémy so spánkom: Výrazné svetlo sálajúce z obrazoviek dáva mozgu pokyn, že ešte stále je deň, čo negatívne ovplyvňuje kvalitu spánku. Deti sa potom v noci často budia, majú nepravidelný spánok a spia kratšie, ako by potrebovali. Fínska odborná štúdia dokonca uvádza, že pasívne sledovanie televízie, čiže na pozadí bežiace programy, zlý spánok detí dokonca zhoršuje.
Emocionálny a sociálny vývin: Prílišné vysedávanie pred obrazovkou sa môže prejaviť na emocionálnom a sociálnom vývoji dieťaťa. Malé deti ešte nedozreli na to, aby boli schopné správne pochopiť a spracovať emočný nápor z televízie. V dôsledku toho sa skutočný život stane pre dieťa neuspokojivým a v sociálnych kontaktoch tak ostane neohrabanejšie.
Znížené kognitívne schopnosti: Sledovanie televízie môže spomaliť vývoj poznávacích schopností. Rozvoj myslenia je dôležitým míľnikom v sociálnom a poznávacom vývoji dieťaťa.
Detská obezita: Stále sa zvyšujúce percento detí trpiacich obezitou je spojené s vysedávaním pred televíziou.
Psychické problémy: Deti, ktoré strávia viac ako dve hodiny denne sledovaním televízie alebo používaním počítača, majú až o 60% vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich v budúcnosti objavia psychické problémy.
Atypické zmyslové správanie: Bábätká a batoľatá, ktoré do svojich 2. narodenín sledovali TV či DVD častejšie, vykazovali práve atypické zmyslové správanie v oblasti zmyslového spracovania. Hovoríme napr. o ľahostajnosti či nezáujme o aktivity, teda vyhýbaniu sa vzruchom, alebo naopak vyhľadávanie intenzívnejšej stimulácie/vzruchov vo svojom prostredí, alebo zahltenie vnemami ako hlasné zvuky, jasné svetlá. Niektoré deti vo veku 33 mesiacov vykazovali znaky menšej citlivosti, pomalšie reagovali na podnety ako napr. oslovenie menom. Výskumníci a výskumníčky z univerzity Drexel´s College of Medicine (americký štát Pennsylvánia) získali údaje z Národnej detskej štúdie v rokoch 2011 - 2014, týkajúcej sa sledovania TV aj DVD deťmi vo veku 12, 18 a 24 mesiacov, ktorej sa zúčastnilo 1 471 detí. Výsledky senzorického spracovania napokon zhodnotili v 33 mesiacoch veku detí pomocou dotazníka rodičia či opatrovatelia.

Rozdelenie podľa veku: Koľko času je primerané?

Odborníčka na masmediálnu komunikáciu Elena Hradiská konštatuje, že je to dlhšie, ako je pre deti zdravé. Dieťa by nemalo stráviť pri televízore viac ako jeden a pol hodiny. Ako dlho môžu detské oči sledovať televíziu, však závisí najmä od veku dieťaťa.

Do troch rokov: Podľa výsledkov posledných prieskumov deti na Slovensku presedia pred obrazovkou vo všedný deň jeden a pol až tri hodiny denne, niektoré deti ešte dlhší čas. Odborníci v tomto veku tvrdia, že dieťa by nemalo pozerať televíziu vôbec. Najmä matky na materskej dovolenke, ktoré majú celý deň zapnutý televízor, by si mali uvedomiť, že sledovanie televíznych seriálov a filmov v domnení, že dieťaťu to nijako neublíži, veď tomu ešte nemôže rozumieť, je hlboký omyl. Dieťa v ranom veku síce nevníma obsah slov a nerozumie ich významu, veľmi ostro však vníma zvukové aj zrakové podnety. A takisto aj citové podnety. Je citlivé na hlasné a ostré zvuky, na prudké striedanie svetla a tmy a podobne. Podľa odborníkov v tomto veku dieťa vôbec nie je schopné spracovať také vizuálne podnety, aké vysiela televízia. Môžu u neho nastať poruchy spánku, zvýšená nervozita. Podľa odporúčaní Americkej pediatrickej akadémie (AAP), deti mladšie ako 18 - 24 mesiacov veku by nemali pred obrazovkami tráviť žiadny čas. Jedine v prípade živého videochatu, videohovoru, ktorý považuje za vhodný, pretože prebiehajúca interakcia môže byť prínosom. Samozrejme za prítomnosti dospelého.
Od troch do piatich rokov: Dieťaťu možno dovoliť najviac 30 minút televízie denne, ale to je strop. Do toho času sa teda zmestí jeden Večerníček, prípadne jedna epizóda kreslenej rozprávky z dévedéčka. Určite však nie celovečerný film - ani rozprávkový nie. Malé deti do piatich rokov, ktoré príliš často pozerajú televíziu, môžu mať v budúcnosti problémy so správaním. Podľa štúdie Univerzity Johnsa Hopkinsa vo Veľkej Británii to hrozí najmä deťom, ktoré pozerajú televíziu viac ako dve hodiny denne. Stupeň nebezpečenstva závisí aj od individuality dieťaťa. Podľa AAP, pre deti vo veku 2 až 5 rokov odporúča časové obmedzenie používania digitálnych médií na zvyčajne najviac 1 hodinu denne. Deti nenechávajte pred obrazovkami samé, predstavte im jedine vysoko kvalitné programy a appky prospešné pre mozog.
Školáci na prvom stupni (cca 6-10 rokov): Školákom na prvom stupni stačí hodina televízie denne, nie viac. Ak si teda cez víkend pozrú jednu dlhšiu filmovú rozprávku, nič sa nestane, ale nemali by hodinový limit prekračovať aj počas bežného týždňa. Medzi piatym a šiestym rokom môžu dve hodiny sledovania televízie denne (a viac) spôsobiť poruchy spánku. A celkom stačí, ak dieťa „pozerá“ vysielanie pasívne, teda ak si pritom napríklad robí domáce úlohy alebo sa hrá. Podľa prieskumu spoločnosti UPC napríklad v Nemecku rodičia dovoľujú deťom sledovať televíziu väčšinou až od 4 rokov, na Slovensku na televíziu až do 4 rokov čakajú iba 4 percentá detí. Podľa AAP, deti od 4 do 7 rokov by nemali pred televízorom/počítačom sedieť viac ako polhodiny denne.
Deti od 10 do 13 rokov: Deťom treba k sledovaniu televízie prirátať aj čas strávený pri počítači: pre psychickú záťaž dieťaťa je totiž jedno, pred akou obrazovkou sedí. Časový limit pre deti od 10 do 13 rokov je najviac jeden a pol hodiny denne. Toľko približne trvá jedna filmová rozprávka. Ak sa deti pozerajú na obrazovku dlhšie, zákonite prídu aj následky - psychické preťaženie z množstva podnetov, zvýšená únava, malátnosť, bolesti hlavy a podobne. Podľa AAP, deti staršie ako 7 rokov by mali mať limit času stráveného pred televíziou a počítačom 2 hodiny denne.

Graf s odporúčaným časom sledovania TV podľa veku

Čo môžu deti pozerať? Výber obsahu a formy

Mnohí rodičia sú na svoje deti hrdí, ak poznajú mená politikov alebo postavy z ich obľúbených televíznych seriálov. Rodičia považujú televízne správy alebo seriály za neutrálne a myslia si, že ani deťom sa nič nestane, ak si to pozrú. V detskom veku sa však celkom logicky nemôžu vyznať ani v politike, ani v spleti zložitých medziľudských vzťahov medzi dospelými, navyše podaným v prívale seriálových emócií. Dieťa by malo pozerať len to, čomu rozumie. A iba tak dlho, aby to podľa veku neškodilo. Nemalo by sledovať viacero programov za sebou, lebo nemá čas spracovať všetko, čo videlo. Príbeh treba nechať doznieť a ešte lepšie je, ak sa rodič s dieťaťom o tom, čo spolu videli, porozpráva, hoci krátko.

Podľa washingtonského tímu vedcov sú najohrozenejšou skupinou deti mladšie ako tri roky vystavené programom s násilným obsahom. Vedci porovnávali reakcie detí do päť rokov po zhliadnutí rôznych programov a zistili, že deťom do troch rokov Leví kráľ škodil. Aj rozprávky ako Tom a Jerry či Počkaj, zajac, prispievajú k agresívnym sklonom a k väčšej zhovievavosti k nej. Rýchlo sa meniace vizuálne scény a obrazy sprevádzané hlasným zvukom môžu počas citlivého obdobia malých detí výrazne ovplyvňovať mozog a zmysly. Ak dieťa sedí pred televízorom ohromene a strnulo, môže to byť signál, že jeho zmyslové centrá majú s dvojrozmerným blikajúcim cirkusom riadny problém.

Primerané sledovanie televízie:

Primeraný obsah: Do troch rokov iba vzdelávací charakter stimulujúci komunikačné zručnosti a rozvoj zmyslov. Vhodný televízny content rozvíja detský cit pre farby, diferenciáciu tvarov, obrazov i priestoru. Na dieťa pozitívne vplývajú aj zvuky, ako aj jemný ľudský hlas a detský smiech. Vhodná je jemná hudba, ktorá môže byť napr. v pozadí príbehov a podčiarkuje dej.
Primeraná forma: Pomalo animácie rešpektujúce proces postupného zvyšovania detskej citlivosti na vnímané objekty sprevádzané jemnou hudbou.
Kontrolovaný program: Rodičia majú prehľad o programovej ponuke.
Aktívna spoluúčasť rodiča s dieťaťom: Spoločné sledovanie s rozhovorom o tom, čo dieťa vidí, pomáha spracovať informácie a rozvíjať kritické myslenie.

Rodičia ako vzor a zodpovednosť za digitálne návyky

Svojim deťom ideme najlepším príkladom my sami. Ak rodičia pozerajú vysielanie bez výberu, budú to robiť aj ich deti. Lenže v dnešnej dobe pretlaku informácií by sa deti mali naučiť práve vyberať si to, čo je pre ne zaujímavé. Rodičia si vôbec neuvedomujú, že ak má dieťa vlastný televízor vo svojej izbe, nemôžu kontrolovať ani to, čo pozerá, ani ako dlho pozerá. Podľa posledných prieskumov má na Slovensku televízor vo vlastnej izbe až 39 percent detí, podobne ako v zahraničí.

Výskumníci a výskumníčky zo štúdie tiež zdôrazňujú význam školenia a vzdelávania rodičov, čo považujú za kľúč k minimalizácii či zamedzeniu času stráveného pred obrazovkami u ich detí mladších ako 2 roky. Aj napriek odporúčaniam totiž takto malé deti pred televízorom či na tabletoch a mobiloch trávia neúnosne veľa času. Napr. v USA pred nimi sedia deti mladšie ako 2 roky v priemere 3 hodiny a 3 minúty a rodičia často ako dôvod uvádzajú „vyčerpanosť, neschopnosť nájsť cenovo dostupné alternatívy“.

Dôležité zásady pri sledovaní televízie:

Výber programu: Vyberajte programy, ktoré sú pre dieťa prínosom a zodpovedajú jeho veku. Vyhnite sa programom, ktoré obsahujú násilie, sexuálne scény alebo reklamy zamerané na deti.
Spoločné sledovanie: Sledujte televíziu s dieťaťom a rozprávajte sa s ním o tom, čo vidí. Vysvetľujte mu súvislosti a pomáhajte mu pochopiť dej.
Obmedzenie času: Stanovte si jasné pravidlá, koľko času môže dieťa stráviť pred obrazovkou. Dodržiavajte tieto pravidlá a buďte dôslední.
Alternatívne aktivity: Ponúknite dieťaťu alternatívne aktivity, ako sú hry, šport, čítanie, kreslenie alebo trávenie času v prírode.
Žiadna televízia ako kulisa: Nevypínajte televíziu len ako zvukovú kulisu, ktorú máte zapnutú napríklad popri upratovaní.
Žiadna televízia pri jedle: Ak zvyknete jedávať a popritom sledovať televíziu, mali by ste v záujme vašich detí tento zvyk stopnúť.
Televízor na nenápadnom mieste: V domácnosti s malými deťmi úplne postačí jeden televízor. Ten by mal byť na nenápadnom mieste, aby deti zbytočne nelákal.
Spálňa bez techniky: Udržujte mobily, tablety, notebooky i televízor mimo spálne a vyhýbajte sa ich sledovaniu hodinu-dve pred spaním.

Riziko pornografie a online bezpečnosť

V dnešnej dobe je v online svete oveľa náročnejšie vyhnúť sa pornografii ako ju vyhľadať. Zodpovednosťou rodiča je ochrániť dieťa do maximálnej možnej miery, čo znamená pripraviť ho na to, ako reagovať, keď sa dostanú do styku s týmito videami. S deťmi musíte prebrať množstvo rizikových tém, ako napríklad drogy, sexuálnu výchovu, ale aj online pornografiu. Pravdepodobnosť toho, že dieťa s ňou totiž príde do styku ešte predtým, než dospeje, je vysoká. Dostať sa k takémuto obsahu je záležitosťou pár klikov. Priemerný vek, kedy si dieťa pozrie prvé porno video, je 11 rokov.

Čo urobiť, keď sa už dieťa dostalo k pornografickému materiálu:

Otvorený dialóg: Začnite náročným, ale nevyhnutným dialógom, už vo veku od päť či šesť rokov. V prvom rade sa pokúste zistiť, čo vlastne videlo - ako sa k tomu dostalo, ako sa pri tom cítilo. Nemali by ste dieťa strápňovať, zahanbovať, privádzať do rozpakov.
Vysvetlenie nevhodnosti: Povedzte dieťaťu, prečo si myslíte, že pornografia je nevhodná. Vysvetlite mu, že ide o obrázky alebo videá, na ktorých robia dospelí veci určené do súkromia. Používajte slovník s ohľadom na vek dieťaťa.
Upozornenie na riziká: Upozornite dieťa aj na to, že môže takéto obrázky alebo videá nájsť na počítači, tablete, telefóne, pri hrách, ale aj v knihách či časopisoch. Požiadajte ho, aby v momente, keď na niečo podobné narazí, vyplo svoju elektroniku a dalo vám o tom vedieť.
Dlhodobá konverzácia: Rozhovor o pornografii nie je jednorazová záležitosť. Je to konverzácia dlhodobého charakteru, ktorú by ste mali s dieťaťom viesť podľa potreby.

V konečnom dôsledku, umiernené a vedomé používanie moderných technológií, spolu s aktívnou účasťou rodičov a otvorenou komunikáciou, je kľúčom k zdravému vývoju detí v digitálnom veku.

tags: #dieta #pozera #televizor