Nadmerný plač dojčiat: Pochopenie príčin a hľadanie útechy

Plač je pre novorodencov a dojčatá základným komunikačným prostriedkom. Keďže ešte nedokážu vyjadriť svoje potreby a pocity slovami, plač je ich jediným spôsobom, ako dať najavo, čo im chýba, čo sa im nepáči alebo ako sa cítia. Pre rodičov môže byť rozluštenie príčiny plaču, najmä v prvých mesiacoch života dieťaťa, náročnou úlohou. Tento článok sa zameriava na rôzne príčiny plaču u dojčiat a ponúka praktické rady a odporúčania, ako dieťa upokojiť, pričom sa opiera o poznatky z vedeckých štúdií a skúseností odborníkov.

Biologické korene neutíchajúceho plaču a SIDS

Významný výskum, ako napríklad štúdia Jamesa McKennu z University of Notre Dame z roku 2016 s názvom "Potenciálny evolučný, neurofyziologický a vývinový pôvod syndrómu náhleho úmrtia dieťaťa (SIDS) a neutíšiteľného plaču (kolika): Týka sa to regulácie dýchania?", naznačuje, že syndróm náhleho úmrtia dojčiat (SIDS) a neutíšiteľný plač, často označovaný ako kolika, môžu mať spoločný biologický pôvod. Hoci sa tieto javy prejavujú odlišne, ich vysvetlenie spočíva v jedinečnom vývoji ľudského dýchacieho traktu.

McKenna vo svojej štúdii podrobne opisuje, že nedostatok synchrónie vo vývoji kortikálneho a subkortikálneho nervového prepojenia, ktoré je nevyhnutné pre reguláciu dýchania smerujúceho k ľudskej vokalizácii, môže viesť k neutíšiteľnému plaču. Tento nedostatok synchrónie zároveň poskytuje vysvetlenie pre SIDS. Približne v prvom mesiaci života sa bábätká učia rozlišovať medzi autonómne riadeným dýchaním a dýchaním ovládaným vôľou počas spánku aj bdenia. Tento proces je založený na vytvorení funkčného prepojenia medzi kortikálnymi a subkortikálnymi nervami.

Syndróm náhleho úmrtia a neutíšiteľný plač môžu odrážať situáciu, keď táto adaptácia nenastane. Tento stav môže byť zhoršený separáciou rodiča a dieťaťa, či už cez deň alebo v noci, pričom jedna z nervových podsústáv nemusí byť rovnako vyvinutá na dostatočné vysielanie, zachytávanie alebo reagovanie na signály druhej. Z tohto pohľadu je dôležité, aby rodičia pochopili, že podobne ako oni sami, aj bábätko je dočasne „obeťou“ epizódy plaču. Intenzita tohto plaču sa môže u rôznych detí líšiť a nejde o to, že by to dieťa robilo naschvál. Neutíšiteľný plač je výsledkom prechodného vývojového obdobia. Rodič aj dieťa sú teda súčasťou „krízy“, ktorú nespôsobili a ktorú dieťa nemá možnosť ovládať vôľou.

Z medicínskeho hľadiska sa preto termín „kolika“ javí ako menej užitočný, pretože neutíšiteľný plač je skôr prejavom správania dieťaťa ako ochorením. Dobrou správou je, že neutíšiteľný plač dojčaťa je možné zmierniť tým, že rodičia nebudú obmedzovať reagovanie na potreby dieťaťa a nebudú sa báť kontaktu s dieťaťom či jeho nosenia. Zvýšenie času, počas ktorého je dieťa nosené z troch na štyri hodiny denne, môže v šiestom týždni života znížiť dĺžku plaču až o 43 %.

Rozpoznávanie a pochopenie rôznych druhov plaču

Plač je prirodzený životný prejav každého malého dieťatka. Prostredníctvom neho nám dáva najavo, čo mu chýba, čo sa mu nepáči a ako sa cíti. Ak sa rodičia naučia správne rozpoznávať rôzne druhy plaču a ich význam, môžu pohotovo reagovať a dieťatko upokojiť. Čím rýchlejšie dieťa upokoja, tým skôr mu poskytnú pocit bezpečia.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že dieťatko plače vždy rovnako, avšak čoskoro sa ukáže, že to tak nie je. Plač je pre dieťatko nástrojom reči, podobne ako pre nás „jazyk“. Rôzne veci vyjadrujeme rôznym spôsobom, a tak aj malé dieťa vyjadruje odlišné potreby odlišnými druhmi plaču. Pre úspešné rozpoznávanie druhov plaču je dôležité, aby rodičia k dieťatku v prvých mesiacoch chodili hneď, ako začne plakať. Nemusíte sa obávať, že dieťatko svojou prílišnou pozornosťou rozmaznáte alebo že sa bude dožadovať Vašej čoraz väčšej a častejšej pozornosti. Fakt, že reagujete na jeho volanie o pomoc, ho upokojí a bude plakať menej.

Bežné príčiny plaču u dojčiat:

Hlad: Najčastejšou príčinou detského plaču je hlad. Plač signalizujúci túto potrebu dieťa začína pomaly a postupne zosilňuje. Ak máte pocit, že ide o tento druh plaču, skúste dojčaťu ponúknuť mlieko, ak si nie ste istí, že je najedené. Skoršie signály hladu zahŕňajú otváranie úst, hľadanie prsníka, cmúľanie rúčok a nepokojné mrvenie.
Nepohodlie: Mokrá alebo špinavá plienka, príliš teplo alebo zima, nepohodlné oblečenie - to všetko môže spôsobiť plač. Je dôležité skontrolovať plienku a uistiť sa, že dieťaťu nie je príliš teplo alebo zima. Ideálna teplota v izbe by mala byť okolo 20 °C. Ak má bábätko studené nôžky, treba ho obliecť teplejšie.
Bolesť: Dieťatko, ktoré sužuje nejaká bolesť, plače charakteristickým a ľahko rozpoznateľným spôsobom. Plač začína prenikavým výkrikom, potom nasleduje ticho a krátke vzdychy. Tento cyklus sa niekoľkokrát opakuje. Ak máte podozrenie, že je dieťatko choré, navštívte s ním lekára. Plač v dôsledku bolesti bruška, napríklad pri kolike, môže trvať celé hodiny a často nastupuje do pätnástich až tridsiatich minút od kŕmenia.
Únava a prestimulovanie: Prestimulovanie a únava sú častými spúšťačmi plaču u bábätiek. Bábätko je veľmi citlivé na zvuky a vizuálne podnety. Ak je vystavené príliš mnohým podnetom, môže začať plakať. Príliš dlhé ležanie v postieľke môže tiež viesť k plaču z nudy.
Potreba pozornosti: Dieťa potrebuje pozornosť a interakciu s rodičmi. Ak sa dieťa nudí alebo sa cíti osamelé, môže začať plakať. Venujte dieťaťu čas, hrajte sa s ním, rozprávajte sa a maznajte sa s ním.
Rozčúlenie: V období dojčenia dochádza u detí veľmi často k plaču z rozčúlenia. Dieťa je nespokojné, že nereagujete na jeho plač, a preto pridáva na sile hlasu. Tento plač sa dá ľahko rozlíšiť od plaču z hladu. Dieťa si takýmto spôsobom pýta maznanie. Pre novorodenca je fyzický kontakt s matkou či otcom veľmi dôležitý, pretože mu dáva pocit pokoja a bezpečia.
Spánok: Dojča má niekedy problémy so zaspávaním, a tak začína plakať, aby vyjadrilo svoje sklamanie. Ak prenesiete dieťatko do tichého a teplého prostredia, možno sa upokojí a zaspí.
Zábava: Aj novorodenec môže mať dlhú chvíľu, ak je dlhší čas hore a nikto sa mu nevenuje. Časom sa začne dožadovať pozornosti v podobe Vašej prítomnosti a konverzácie s ním.
Pokoj a pohoda: Obyčajné veci ako hlasné zvuky, ostré svetlo, neznáme tváre a kýchanie môžu dieťatko znepokojovať. V takomto momente si dieťatko vezmite k sebe a snažte sa ho utíšiť.
Prebalenie: Dojča často plače, ak ho trápi mokrá alebo špinavá plienka, najmä ak má podráždenú alebo zaparenú pokožku. V takomto prípade je čas ho prebaliť, čo odstráni nielen príčinu plaču, ale ho to aj zabaví.
Ochladenie alebo zohriatie: Novorodenec nedokáže účinne regulovať telesnú teplotu, a preto je potrebné sledovať teplotu prostredia. Pre dojča oblečené v tričku a dupačkách je ideálna teplota okolo 20 °C. Telesnú teplotu môžete kontrolovať dotykom na brušku alebo na zátylku. Ak zistíte, že pokožka je lepkavo vlhká, dieťatku je pravdepodobne príliš teplo.

infografika s rôznymi príčinami detského plaču

Špecifické zdravotné príčiny plaču:

Infekcia ucha: U detí, ktoré už chodia alebo aspoň lozia, môže byť infekcia ucha sprevádzaná stratou rovnováhy a podráždenosťou. U menších bábätiek sledujte, či im z ucha nevyteká tekutina, a pozorujte, či sa nedotýkajú ucha. Okrem infekcie môžu byť príčinou aj zápaly.
Zápal močových ciest: U detí do jedného roka sa zápal močových ciest môže prejavovať okrem usedavého plaču aj nechutenstvom, zvracaním a celkovou slabosťou. Sledujte aj plienku - ak dieťa ciká priveľmi často a moč je silne zapáchajúci, môže to byť príčina.
Vlas omotaný okolo prsta: Pri neutíchajúcom plači je dôležité dieťa dôkladne skontrolovať. Niekedy sa za tým skrývajú kuriózne problémy, ako napríklad vlas obtočený okolo prsta, ktorý bráni správnemu prekrveniu a spôsobuje silnú bolesť.
Zranenie: U starších detí môžu byť príčinou plaču rôzne zranenia, ktoré sa prejavia neskôr opuchom alebo vnútorným problémom. Je dôležité s nimi hovoriť a zisťovať, či si predtým nespôsobili nejaké zranenie.
Horúčka: Na prvý pohľad nemusí byť horúčka zrejmá. Ak dieťa neprestáva plakať ani po nakŕmení a prebalení, je potrebné mu odmerať teplotu. Príčinou môže byť aj prerezávanie zúbkov alebo prechladnutie. Pri teplote vyššej ako 39 stupňov kontaktujte lekára.
Torzia semenníka: U chlapcov môže byť príčinou extrémne bolestivá torzia semenníkov. U bábätiek sa vyskytuje zriedkavejšie, ale je dôležité sledovať opuchy alebo fyziologické zmeny a riešiť ich s odborníkom.
Alergia: Pri zavádzaní príkrmov sledujte, či plač nie je reakciou na nejaké jedlo. Môžu sa tak prejaviť alergie na mliečne výrobky, lepok, ovocie či zeleninu. Taktiež sa môžu objaviť ťažkosti s dýchaním súvisiace s alergiami na rastliny alebo astmou.
Infekcia dýchacích ciest: Ak dieťa nejaví vizuálne ťažkosti, zamerajte sa na jeho dýchanie. Pískanie, chrapčanie alebo nepravidelné dýchanie môže signalizovať začínajúcu infekciu dýchacích ciest.
Afty alebo infekcia v ústach: Deti si často dávajú do úst rôzne predmety, čím si môžu zaniesť infekciu alebo si vytvoriť ranku. Podráždenie jemnej sliznice spôsobuje veľké bolesti.
Kolika: Kolika je pomerne častým problémom, ktorý spôsobuje silné bolesti bruška a neutíchajúci plač v pravidelných intervaloch, často trikrát týždenne a trvajúci až tri hodiny vkuse.

BabyClub Dr.Max – Fyzioterapia – Kolika u detí – 1. diel

Ako upokojiť plačúce dieťa: Metódy a rady

Neexistuje univerzálny návod na upokojenie plačúceho dieťaťa, ale existuje niekoľko techník, ktoré môžete vyskúšať:

Túlenie: Priviňte dieťa k sebe, hovorte naň tichým hlasom a jemne mu masírujte chrbátik. Blízky kontakt s rodičom pomáha regulovať teplotu, dýchanie aj tep dieťaťa.
Tiché zvuky: Skúste pustiť jemné bzučanie vetráka, sprchu alebo prehrávať zvuky z aplikácie (napr. tlkot srdca), ktoré môžu dieťa upokojiť.
Pohyb: Prechádzajte sa s dieťaťom, tlačte ho v kočíku alebo sa s ním previezť autom. Mnohé deti sa upokoja na rukách, iným pomáha jazda autom, či tichý, stály pohyb v náručí. Pohyb, monotónny zvuk a pocit blízkosti patria k najčastejším upokojujúcim podnetom.
Cicanie: Ponúknite dieťaťu prsník, fľašu, prst alebo cumeľ.
Masáž bruška: Jemne masírujte bruško dieťaťa v smere hodinových ručičiek.
Hryzenie: Ponúknite dieťaťu hryzací krúžok, ak ho trápia prerezávajúce sa zúbky.
Teplý kúpeľ: Teplá voda a zvuky špliechania môžu urobiť zázraky. Keď ste vo vani tiež, vzájomný telesný kontakt dieťa utíši.
Zavinovanie: Niektoré bábätká sa cítia istejšie, keď majú rúčky pri tele a okolo seba pevný, ale nie príliš tesný obal.

Dôležité rady a odporúčania:

Vytvorte pokojné prostredie: Minimalizujte hluk a vizuálne podnety v okolí dieťaťa.
Dodržiavajte pravidelný režim: Pravidelný režim spánku, kŕmenia a hrania pomáha dieťaťu cítiť sa bezpečne a predvídateľne.
Reagujte na potreby dieťaťa: Snažte sa rýchlo reagovať na plač dieťaťa a uspokojiť jeho potreby.
Doprajte si oddych: Starostlivosť o plačúce dieťa môže byť veľmi náročná. Nezabúdajte na seba a doprajte si čas na oddych a regeneráciu.
Poraďte sa s lekárom: Ak máte obavy o zdravie alebo vývoj dieťaťa, poraďte sa s lekárom. Váš vnútorný pocit, že sa s bábätkom niečo nedeje v poriadku, je dôležitý.
Nechajte si poradiť: Ak si nie ste istá, nechajte si poradiť od skúsenej pediatričky, zdravotnej sestry či laktačnej poradkyne.
Pri silnom toku mlieka: Aj veľmi silný tok mlieka môže spôsobiť, že dieťa pri pití prehĺta veľa vzduchu, odtrháva sa, plače a zakláňa sa dozadu. V takom prípade môže pomôcť zmena polohy alebo odsávanie pri nadprodukcii mlieka.

Čo nerobiť, keď dieťa plače

Je dôležité vyhnúť sa niektorým praktikám, ktoré môžu dieťaťu uškodiť:

Netraste dieťaťom: Ani „trošku“ zo zúfalstva. Mozog novorodenca je extrémne citlivý a otrasenie môže spôsobiť trvalé poškodenie.
Nenechávajte dieťa dlho vyplakať: Ak rodič necháva svoje dieťa „vyplakať“, dáva mu tým najavo, že jeho komunikačný prostriedok nefunguje. Dieťa sa síce naučí nič nevyžadovať, no z tejto skúsenosti si odnesie pocit osamelosti. Táto zastaraná „výchovná metóda“ narúša vzťah so dieťaťom a ukazuje mu, že sa nemá na koho spoľahnúť.
Ignorovanie inštinktov: Každá matka v hĺbke duše túži reagovať na plač dieťaťa, trpí, keď jej dieťa plače, a chce mu odovzdať svoju nežnosť a lásku.

Kedy vyhľadať lekársku pomoc

Aj keď je veľa plaču v prvých mesiacoch často normálne, existujú situácie, pri ktorých je lepšie nečakať a volať lekára:

Ak máte vnútorný pocit, že sa s bábätkom niečo nedeje v poriadku.
Veľmi významný je nepokoj, plač dieťaťa a opakovane zistená vysoká teplota bez ďalších klinických príznakov. Mohlo by ísť napríklad o infekciu močových ciest alebo iné závažné ochorenie.
Ak sa objavia príznaky ako nechutenstvo, zvracanie, hnačka, vyrážky, problémy s dýchaním alebo iné nezvyčajné správanie.

Mýty o detskom plači

Existuje mnoho mýtov o detskom plači, ktoré môžu rodičov miasť a spôsobovať im zbytočný stres:

Mýtus: Nechať dieťa vyplakať je dobré pre rozvoj pľúc. Toto je zastaraný názor, ktorý nemá vedecký základ. Plač je pre dieťa stresujúci a môže mať negatívny vplyv na jeho vývoj.
Mýtus: Dieťa plače, aby manipulovalo s rodičmi. Novorodenci a dojčatá nemajú schopnosť manipulovať. Plač je ich spôsob, ako vyjadriť potreby a pocity.
Mýtus: Ak dieťa plače, je to vždy chyba rodičov. Plač je prirodzený prejav, ktorý môže mať mnoho príčin, nie vždy súvisiacich s chybou rodiča.

Plač malého bábätka je pre rodičov často veľmi stresujúci a frustrujúci, o to viac, ak je intenzívny a nedarí sa ho utíšiť. Je potrebné uvedomiť si, že dieťa plač používa ako jeden z prvých komunikačných prostriedkov. Všetky deti plačú, no niektoré deti plačú veľmi veľa, hovoríme o nadmernom plači. Príčiny nadmerného plaču sú rôzne, no najskôr je potrebné vylúčiť všetky zjavné príčiny ako smäd, hlad, prehriatie, svrbenie a zdravotné dôvody. U detí s nadmerným plačom nie je cieľom ich utíšiť, ale akceptovať ich plač, zostať pokojní a byť im k dispozícii. Ak je dieťa zdravé a má naplnené všetky základné potreby, možno potrebuje cítiť vašu blízkosť - skúste ho vziať do náručia, jemne ho kolísať a prihovárať sa mu v pokojnom prostredí. Neexistuje však univerzálny recept na utíšenie plačúceho dieťaťa. Plačom dieťa vyjadruje, ako sa cíti, nesnaží sa dospelých vydierať, ani manipulovať. Manipulovať druhými je náročný proces a bábätká na to „nemajú kapacitu“. História je plná výrokov typu: „Neprejavujte dieťaťu náklonnosť, lebo ho rozmaznáte! Neberte ho na ruky, lebo si zvykne. Nechajte ho vyplakať sa, raz prestane.“ Na prvý pohľad to znie logicky: neposilňujme správanie, ktoré sa nám nepáči a „neodmeňujme“ ho svojou pozornosťou. Táto rovnica však pri malých deťoch neplatí. Je síce pravda, že bábätko, ktorého potreby sa dlhodobo ignorujú, sa naučí nič nevyžadovať a ticho ležať tam, kde ho položíte, no z dlhodobého hľadiska to asi nebude rozumné riešenie. Mnohé psychologické štúdie dnes dokazujú, že keď chceme vychovať spokojné, sebavedomé a nezávislé dieťaťa, mali by sme reagovať na jeho potreby, kým je úplne maličké.

tags: #excesivne #placuce #dojca