Slovenský čuvač a dieťa: Verný spoločník s ochranným inštinktom
Slovenský čuvač, národné plemeno Slovenska, je známy svojou oddanosťou, ochranárskym inštinktom a majestátnym vzhľadom. Pôvodne bol vyšľachtený na stráženie stád v horských oblastiach, no dnes si získava popularitu ako rodinný spoločník. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty chovu slovenského čuvača, vrátane skúseností majiteľov, povahy, stravy a dôležitých faktorov, ktoré treba zvážiť pred jeho zaobstaraním, s osobitným dôrazom na spolužitie s deťmi.
História a pôvod plemena
Slovenský čuvač pochádza zo Slovenska, kde slúžil ako strážca hospodárskych zvierat v horských podmienkach. Prvé registrované jedince sa narodili v roku 1929. Vďaka návštevníkom hôr sa toto plemeno postupne dostalo nielen na územie celého Slovenska, ale aj do susedného Poľska a Nemecka. Kvôli obrovskému vývozu čuvačov do zahraničia na Slovensku takmer zanikol. Vďaka Dr. Antonínovi Hroznému sa toto plemeno zachovalo a môžete sa s ním stretávať dodnes. V roku 1965 došlo k oficiálnemu uznaniu plemena s názvom Tatranský čuvač.
Snehobiely pastiersky pes je zaradený do skupiny 1 „Pastierske a dobytkárske psy (bez švajčiarskych salašníckych psov)“. Mimo jeho východoeurópskej domoviny sa slovenskému čuvačovi venuje len málo chovateľov. Ozajstní kamaráti zvierat nech sa oblúkom vyhnú domnelým výhodným ponukám, ktoré kolujú na internete alebo v pochybných inzerátoch. Za takými inzerátmi často stoja bezohľadní množitelia, ktorí neberú vôbec ohľad na zdravie a blaho svojich zvierat. Psy nezriedka pochádzajú z príbuzenského kríženia a/alebo sú zle socializované, takže zdravotné problémy a abnormálne prejavy správania nie sú vôbec výnimkou. Keďže slovenský čuvač nutne nepatrí k celosvetovo rozšíreným psím plemenám, v útulku naňho tak často nenarazíte.
Kedysi verný strážca stád, dnes láskyplný sprievodca do rodiny: Slovenský čuvač si u psíčkarov získava čoraz viac fanúšikov. Jeho čisto biela srsť a statná postava robia z tatranského čuvača pôsobivé stvorenie. Plemeno Slovenský čuvač pochádza zo Slovenska, kde slúžil ako strážca hospodárskych zvierat v horských podmienkach. Dnes si ľudia obľúbili toto plemeno vďaka jeho vernej, priateľskej a ochranárskej povahe. Vznik Slovenského čuvača siaha na územie Česko-Slovenskej republiky. Vďaka návštevníkom hôr sa postupne toto plemeno dostalo nie len na územie celého Slovenska, ale aj do susedného Poľska a Nemecka. Kvôli obrovskému vývozu čuvačov do zahraničia, na našom území takmer zanikol. Vďaka Dr. Antonínovi Hroznému sa aj naďalej toto plemeno zachovalo a môžete sa s ním stretávať dodnes. V roku 1965 došlo k oficiálnemu uznaniu plemena s názvom Tatranský čuvač. Zo začiatku maďarský chovatelia psov nesúhlasili s uznaním plemena. Tvrdili, že ide iba o variantu maďarského plemena kuvas, a preto sa snažili o spojenie oboch plemien. O štyri roky neskôr boli podrobne preskúmané štandardy oboch plemien. Zhodli sa, že ide o samostatné plemená, a preto by sa mali aj naďalej chovať samostatne.
Prvé stopy vtlačili biele horské psy do pyrenejských, alpských a kaukazských svahov, kadiaľ sa kedysi tiahla línia zaľadnenia, už pred 30 000 rokmi. Psy z týchto oblastí pochádzali buď z vlkov arktického typu, alebo skôr z tibetskej dogy, ktorá sa dostala do Európy pri sťahovaní národov. V každom prípade sa navzájom podobali nielen bielou srsťou, ale aj robustnejšou telesnou stavbou. Pravdepodobne práve z tejto skupiny pochádza celý rad dnešných plemien, maremansko-abruzský pastiersky pes, grécko-albánsky ovčiak, maďarský kuvasz, pyrenejský horský pes. Na jednotlivé plemená boli rozdelené až v modernej dobe, s čím sa však nie všetci odborníci z odboru kynológie stotožňujú. S týmto názorom sa chovatelia čuvačov nemôžu zmieriť a okamžite poukážu na niekoľko zásadných rozdielov medzi plemenami. Napr. kuvasz okrem odlišností v exteriéri (tvar hlavy a očí, postavenie lopatiek a ramenných kostí, v držaní krku a chvosta, v osrstení) je psom z nížin a pustín, oproti nim slovenský čuvač predstavuje pôvodný horský typ. Diskusie medzi prívržencami jednotlivých plemien mali aj politický charakter. Kuvasz bol v Maďarsku po stáročia obľúbencom tunajšej šľachty pre svoj reprezentatívny vzhľad, lovecké a strážne schopnosti. Taktiež napr. už v 15. storočí král Matyáš I vyhlásil, že si ich cení viac ako svoju osobnú stráž. Slovensko bolo súčasťou Uhorskej ríše, bez samostatnosti a temer bez vlastnej šľachty a všetky tradície sa udržiavali výhradne na vidieku. Len slovenskí horali boli oslobodení od roboty a ako slobodní ľudia chránili hranice, dane uhrádzali ovčím syrom. Pri službe ich od nepamäti sprevádzali veľké biele psy, čo dokazujú niektoré zachované vyobrazenia. Ďalšou úlohou psov bolo chrániť stáda pred vlkmi a medveďmi. Pre nedostupnosť horských oblastí, kde sa títo predchodcovia slovenských čuvačov po stáročia chovali, o nich nemal okolitý svet veľa poznatkov. Postupne sa ich chov rozšíril aj do Beskýd, kde okrem ochrany stáda slúžili aj ako sprievodcovia ľudí, pastieri oviec alebo strážcovia hraníc. Na prelome 19. a 20. storočia začali v horách vyrastať kúpeľné strediská. Pacienti a návštevníci, ktorí podnikali horské zdravotné prechádzky a cestou kupovali v salašoch ovčie syry, tu bývali očarení nádhernými bielymi kučeravými šteniatkami, ktoré si potom často odvážali domov miesto suvenírov. Odľahlosť končín, kde žili po stáročia pastieri so stádami a svojimi psami, prispela k pomerne čistokrvným chovom. Aj keď sa tu v prvom rade dbalo na zachovanie tých najlepších pracovných vlastností. Po skončení I. svetovej vojny prestalo byť Slovensko súčasťou Maďarska. V novovzniknutom Československu začali snahy o uznanie svojbytného horského plemena. Neskoršieho slovenského čuvača, z čoho ovšem Maďari neboli príliš nadšení a tvrdili, že nejde o ďalšie plemeno, ale stále iba o maďarského kuvasza. Popularita aj stavy tatranského čuvača stúpali, začiatkom 20. Tým, čím bol pre československého vlčiaka p. František Rosík, pre slovenského kopova alebo hrubosrstého stavača Koloman Silmák, tým bol pre plemeno slovenský čuvač Prof. Antonín Hrůza z Vysokej školy veterinárnej v Brne. Aby podchytil a ustálil toto plemeno, doviezol z Tatier dve nepríbuzné šteňatá, ktoré pozdejšie položili základ čistokrvného chovu (vtedy ešte tatranského) čuvača u nás. Jerry a Kora sa stali prvými psami zapísanými v plemennej knihe a prvý vrh z ich spojenia bol zapísaný 4. júna 1929. Prof. Hrůza pracoval na prísne vedeckých základoch, využíval úzku príbuzenskú plemenitbu a neskôr psy z pôvodného chovu. Nikdy ale nekrížil psy iných plemien. Snažil sa pre chov vyberať jedince exteriérovo zodpovedajúce starým vyobrazeniam a charakterovo podobné dobovým popisom. Okruh chovateľov sa rozširoval, čo viedlo k založeniu „Spolku chovatelů tatranskych ovčáckych čuvačů" v Brne, s vlastnou plemennou knihou. Spolok bol riadnym členom všetkých vtedajších organizácii, Československého zväzu kynologického, Československej kynologickej únie, Medzinárodnej kynologickej federácie - FCI. Prvým predsedom bol Prof. Hrůza. Bohužiaľ II.svetová vojna chov čuvačov doslova zdecimovala a navyše bol za protektorátu zakázaný import ďalších psov zo Slovenska. Od skončenia vojny do roku 1947 začali stavy čuvačov opäť rásť. Takže napr. Činnosť klubu zastrešoval po zmene pomerov postupne „Svaz pro spolupráci s armádou ( Svazarm)", Čs. myslivecký svaz , aj Svaz chovatelu drobného zvirectva. Uznania plemena sa pán profesor nedožil, umrel v marci 1950. Pôvodne bolo plemeno známe ako tatranský čuvač, tatranský podľa názvu výskytu (niekedy aj lipťák, podľa mesta na severe Slovenska) a čuvač od počúvať. V záujme toho, aby sa nezamieňalo slovenské plemeno s plemenom z poľskej strany Tatier , t.j. s tatranským resp. podhalanským pastierskym psom, premenovala pohotovo zástukyňa v komisii FCI pre štandardy Dr. V júni 1965 sa v Prahe konalo pre slovenského čuvača významné zasadanie FCI, pretože bol uznané za samostatné plemeno. Uznaniu predchádzalo obšírne zdôvodnenie opodstatnenia a existencie čuvača ako slovenského psa. Vtedajší hlavný poradca chovu dr. Vilém Kurz predložil vedeniu FCI ako dôkaz o jedinečnosti plemena aj monografiu Prof. Hrůzu a svoju úlohu zohral aj celý rad dobových vyobrazení pastierov so psami z Oravy. Proti uznaniu sa snažilo, márne, protestovať Maďarsko, s tým, že ide de facto o ich národné plemeno, o kuvasza. Na konci roku 1967 podali Maďari oficiálny protest. Dr. Kurz spolu s vtedajším predsedom klubu chovateľov Robertom Zacharidesom, predsedom čs. komisie pre štandardy MVDr. Aj keď mal vtedajší Spolok chovateľov vo svojom názve skutočne tatranských ovčiackych čuvačov, dnes už chápeme pojem ovčiarsky pes, ako psa poháňajúceho stádo, pričom psy, ktorí chránili stádo pred predátormi, označujeme ako psy pastierske. Prvý zapísaný vrh v roku 1929 bol z prvej chovateľskej stanice u nás Ze zlaté studny ve Svitavách u Brna. Iná línia pochádzala z Karpát, zo stanice Z Hoverly. V dobách Československa sa každoročne narodilo zhruba 500 šteniat slovenského čuvača. Na činnosť pôvodného Spolku chovateľov tatranských ovčiackych čuvačov so sidlom v Brne naviazal v r. 1958 Klub chovatelu slovenských čuvaču v Brně, ktorý existoval až do rozdelenia Československa. Od 1.12.1992 existujú český a slovenský klub samostatne, rozdelené boli aj plemenné knihy. Samostatne sú usporiadane klubové aj špecialne výstavy aj výcvikové tábory pre všetkých záujemcov z radu vlastníkov slovenských čuvačov aj ich psova. Evidujú sa všetky dostupné informácie o chove tohto plemena z celej Europy. V súčasnosti sú prírastky 100-150 slovenských čuvačov ročne, ako na slovenskej aj českej strane.
Povaha a temperament
Slovenský čuvač je typické vonkajšie plemeno, jeho hustá srsť ho chráni pred všetkými vplyvmi. Je ideálne stvorený pre veľkú záhradu domčeka na dedine. Skvele a nekompromisne stráži svojich pánov a ich majetok, s týmto psíkom na záhrade sa nemusíte báť. Vonku sa jedná o aktívneho psíka so záujmom o časté a dlhé vychádzky, ale pri pobyte doma je skôr pokojný. Pri pobyte vonku sa nemusíme báť, že by mal čuvač zajačie úmysly. Podstatnú časť dňa sa dokáže zabaviť sám. Je veľmi prispôsobivý, dobre sa vychováva a výcvik tiež nie je veľkým problém. K deťom je veľmi priateľský a ich spolužitie sa stáva veľmi príjemným.
Plemeno si rýchlo vytvorí silné puto s ľuďmi, s ktorými spolunažíva v jednej domácnosti. Hoci je to veľmi šikovný pes, patrí medzi plemená, ktoré sa zvyčajne neodporúčajú pre začiatočníkov. Dôležité je, aby majiteľ bol autoritou a mal dostatok času na psa a poriadne si naštudoval o tomto plemene. Pokiaľ si však nebudete istý výcvikom, odporúčame vám vyhľadať pomoc u skúseného cvičiteľa psov.
Slovenský čuvač je samostatne uvažujúci pes. Niekedy môže byť svojhlavý, ale vždy je natoľko inteligentný, aby oddelil "prácu od rodiny". U stáda je teda samostatný a rýchlo sa rozhodujúci "šef", ako záchranársky pes spája silu s inteligenciou. Ako strážca svojho pána a jeho rodiny a majetku prejavuje neohrozenosť až ostrosť, v rodine vystupuje ako kľudný, prítulný a hravý spoločník, a vo vzťahu k ostatným ľuďom býva nedôverčivý a nemá rád ich dotyky. Čuvač sa snaží zaujať vo svojej smečke čo najvyšiu pozíciu, ale keď sú už "karty rozdané", vie kam patrí. Čuvač sa vyznačuje vysokým sebavedomím, a z miery ho hneď tak niečo nevyvedie. Pri správnom vedení uznáva jedného pána, ktorý je preňho vodcom smečky. V dobre fungujúcej smečke, nech je v nej jeden alebo aj viac psov, čuvač veľmi dobre funguje aj vo vzťahu s deťmi. Deti priamo miluje, bez ohľadu na vek, zaleží len na jeho postavení v smečke. V dobrej základnej výchove, nielen psa, ale i malých detí, ak sa k psovi dobre chovajú. Ostatných psov -samcov, sa snaží podmaniť, a zaujať tak vo svorke najvyšiu pozíciu, ale domáce zvieratá alebo lesná zver ho spravidla nechávajú kludným.
Vzťah k deťom
Deti a slovenský čuvač idú prirodzene ruka v ruke. Samozrejme je na nás ako k spolužitiu povedieme psa i deti. Ako správny pastiersky pes nemá problém s domácimi zvieratami. Je potrebné upozorniť, že sa nejedná o svorkové plemeno. Spolužitie dvoch samcov je veľmi náročné pre majiteľov, miestami aj úplne nereálne.
Naša fesanda je veľmi hravá, neskutočne rodinne založená, vyžaduje si neustály kontakt s nami, tak sme jej dali na terasu kreslo s výhľadom do kuchyne, keď nie sme zrovna vonku. Predtým sme mali psa cane corso, ale to sa nedá ani porovnať s čuvačom. Ten bol skôr taký svojský. Co sa týka chlpov, tak s tým treba rátať, no čo sa mi páči na týchto psoch je, že vôbec nesmrdia. Od mojho detstva sme mali u rodičov len čuvačov. Fena bola ostrá, strážila a nedôverovala cudzím. No psi boli zas taki priateľskejsi, ale vzbudzovali rešpekt. Naše šteňa už teraz obháňa sliepky, znesie sa s mačkami, páčia sa jej zajace…
Aj keď má dobrú povahu, potrebuje majiteľa, ktorý by ho správne viedol a cvičil. Najlepšie výsledky vo výcviku slovenského čuvača budete dosahovať v prípade, že majiteľ je autoritou. Od majiteľa sa predpokladá, že bude mať dostatok času na psa a poriadne si naštuduje o tomto plemene. Pokiaľ si však nebudete istý výcvikom, odporúčame vám vyhľadať pomoc u skúseného cvičiteľa psov.
Nikdy nenechávajte dieťa so psom bez dozoru, bez ohľadu na plemeno. Pes sa môže iba brániť pred neopatrným zásahom dieťaťa a vo zápale hry si veľké psy často neuvedomujú svoju veľkosť. Deti vedia byť veľmi násilné, rýchle a "intenzívne". Preto by som odporúčala nikdy nenechávať dieťa so psom bez dozoru.
PŘÍCHOD ŠTĚŇÁTKA DO NOVÉHO DOMOVA | Co dělat a na co se připravit?
Pes je taký, akého si naučíte, ale je tam aj určitá individualita. Nech ide o čuvača, NO, yorka alebo gulasa. Sami uvidíte, ako sa bude k dieťaťu správať a podľa toho musíte reagovať a robiť opatrenia. Ale to najhlavnejšie: NIKDY NENECHÁVAŤ OSAMOTE!!!! Vždy byť aspoň niekde v blízkosti. Robím v oblasti a je veľmi veľa prípadov, že pes ublíži dieťaťu a potom sa sem tam niečo ocitne v správach, že pes ublížil dieťaťu, ale to, že pes mal ceruzkou prebodnuté ucho až do mozgu tam nespomenú…. Skrátka ako za malé dieťa ani za psa nemôžete dať ruku do ohňa a následky môžu byť veľmi zlé!!! Aj york už zabil dieťa!!! Dokonca aj mačka!!!!
Zdenka, napísala si to veľmi pekne, že aj dieťa môže ublížiť zvieraťu. Nenechávať osamote je samozrejmosť. Mám peknú príhodu, keď sme sa minule vrátili z prechádzky, malý ešte spal, tak som ho nechala na dvore. Muž robil na dvore. Tak mu vravím: Belko (náš čuvač) stráž! Belo ľahol ku kočíku a strážil. Ja som išla dnu. Muž ho zavolal k sebe, ale Belo pozeral na dvere, že ja som mu kázala strážiť a muž ho volá k sebe. Až keď som vyšla von a povedala, že môže ísť za "pánkom", tak sa zdvihol a išiel. A ak niekedy príde dnu a máme malého na rukách, oblizne mu nohu, ako keby ho pozdravil a ide preč. Nie je to človek, rozmýšľa úplne inak. To vieš aj sama. Veľká väčšina psov je k deťom priateľská alebo aspoň nie je nepriateľská, to neplatí pre psy, ktoré už majú napr. zlú skúsenosť s deťmi. Deti totiž vedia byť veľmi násilné, rýchle a "intenzívne". Preto by som odporúčala nikdy nenechávať dieťa so psom bez dozoru.
My máme malého psa a tá cudzie deti veľmi nemusí, ale naše ochraňuje do posledného dychu. Napriek tomu som ju nikdy s malými deťmi sama nenechala. Teraz je to iné, keď už sú moje dievky "veľké", ale napr. novorodenca som dala našej psici onuchať, celú dobu, čo ju osmuchavala, dostávala odmeny a hladkanie, aby si malé dieťa spojila s príjemným pocitom. To odporúčam aj tebe.
Inak je úplne irelevantné, o aké plemeno ide, proste dohľad je nutný vždy.
Pes nemusí byť agresívny, ale pri takej veľkej váhe a v zápale hry môže nechtiac ublížiť i tak… máme o polku menšieho psa, ale keď mu švihá z hrania, tiež sa radšej pracem bokom 😀 😀
Stará mama mala stále čuvačov. Chodili sme na víkendy a prázdniny tam. Od malicka. Napriek tomu, že pes nepustil do dvora nikoho cudzieho, nikomu z nás nikdy neublížil. Ale aj odborníci varujú, že hlavne malé deti netreba nechávať so zvieraťom bez dozoru. Pes sa môže iba brániť pred rúčkou v anále/oku/uchu a v zápale hry si veľké psy väčšinou tiež neuvedomujú svoju veľkosť. Každopádne problém by som v tom nevidela. Dieťa bude mať dobrú imunitu, znížené riziko alergií a ak ho budete k tomu viesť, tak sa naučí zodpovednosti a určite láske k živému. Kludne ich nechávajte spolu, len prihliadnite na bezpečie oboch. A bábo bude mať aj najlepšieho priateľa, aj verného strážcu v jednom.
Belo Tvoje deti prijme do svorky, zvykne si. Nemaj vôbec obavu.
Susedia a blízka rodina vojdú do dvora v pohode, k cudzím je ostrejší. Je nonstop voľne pustený. Nosí ich na chrbte a keď už ich má dosť, niekam sa schová a oni už vedia, že mu majú dať pokoj. Neskutočný maznák, keď sa k tebe pritúli 57 kg pes, tak je čo držať.
Krstná má čuvača, ale čo s ním bratranec robil… des, kopal ho atď. a malého otec, že veď malý je. Keď sme tam boli, tak sme skríkli na malého, čo robí a jeho otec, nechajte ho, je malý ešte. Mal 3 roky vtedy. Pes keď zavrčal, bol PES zlý, lebo zavrčal na malého, ale to, že malý ho kopal, atď. to už nevidel.
My máme nemeckého špica a ten sa dal kŕmiť aj od cudzích. Raz boli u nás a malý to na nášho psa skúšal. Vravíme mu: NEROB, bude pes vrčať. Až sa stalo: HOPS psik zavrčal a malého otec, že čo to za psa, že vrčí na deti. Tak sme mu vysvetlili, že u nás sa psy nekopú, neťahajú atď. Jednoducho takto nie a malý dal psovi pokoj odrazu 😀
Inak je to malej kamarát. Som rada, že si sa ozvala, pekné vidieť, že aj iným sa páčia a aj majú čuvača. Lásku vráti 100 násobne. Pochváliť aj za 🐀, chcela ti urobiť radosť a vyjadriť lásku. Joj ako by som pošuchorila ten kožúšok. Deti boli predtým zvyknuté na bernardína, čuvač ich tak neposlúcha 😉. Tak isto je citlivý pri žraní, na to si moje deti museli zvykať, lebo bernardína nenechali ani v pokoji pri miske…
Stráženie
Spoľahlivý strážca ako svojej rodiny, tak jej majetku. Je vždy v strehu a ostražitý. Svoju prácu odvádza kvalitne, ak máte tohto psíka doma, netreba sa ničoho báť.
Strážca na jednotku, nikdy sa nestalo, aby utiekol z dvora.
Starostlivosť a výživa
Slovenský čuvač je zdravé a odolné plemeno, ktoré netrpí väčším množstvom zásadných chorôb. Samozrejme nejaké neduhy má, rovnako ako väčšina podobne veľkých plemien. Ako pri každom väčšom plemene sa môže v priebehu života objaviť rad typických chorôb, ako napríklad torzia žalúdka, dysplázia či rôzne alergie alebo ochorenia očí.
Hustá, vlnitá srsť slovenského čuvača ho chráni pred chladom. Starostlivosť a výživa: Nenáročný samorast. Biela, mierne vlnitá srsť slovenského čuvača sa čistí takmer sama a vyžaduje si preto minimálnu starostlivosť. Úplne postačuje pravidelné kefovanie. O niečo náročnejšia môže byť starostlivosť o srsť iba počas výmeny srsti. Majitelia a záujemcovia o plemeno by však mali mať na pamäti, že slovenský čuvač intenzívne pĺzne.
Pokiaľ ide o výživu, tento skromný pastiersky pes si nekladie žiadne veľké nároky. Odporúča sa prirodzené kŕmenie s veľkým podielom kvalitného mäsa a malým podielom obilnín. Majitelia by však mali pamätať na to, aby bolo množstvo krmiva prispôsobené veku a úrovni aktivity psa. Pretože slovenský čuvač rýchlo priberá. Nemal by preto dostávať krmivo príliš bohaté na energiu. Dve jedlá za deň sú pre dospelých psov tohto plemena dostatočné. V opačnom prípade sa môže tento silný pastiersky pes rýchlo stať obéznym. Na zabránenie život ohrozujúcej torzii žalúdka nekŕmte slovenského čuvača ani tesne pred prechádzkou.
Najčastejšou a najpohodlnejšou formou, ktorú si majitelia psov zvolia, je kŕmenie granulami. Ak by ste sa rozhodli pre granule, odporúčam vám vždy si preštudovať zloženie, ktoré môžete nájsť na zadnej strane balenia granúl. Vďaka surovej strave bude mať Váš štvornohý miláčik čistejšie a zdravšie zuby. Taktiež môžu mať lepšie vybudovanú imunitu, krajšiu srsť, pevnejšie svaly a majú menej vnútorných parazitov. Ak neviete ako začať s touto stravou, odporúčam Vám vyhľadať priamo výživového poradcu pre psov, ktorý sa priamo venuje Barfu pre psov. No ak sa Vám nepozdáva stravovanie na štýl BARF, určite sa spýtajte vášho zverolekára na kvalitné granulky.
Radi pečiete pre svojich psíkov?
Väčšina majiteľov psov si zvolí kŕmenie granulami ako najčastejšiu a najpohodlnejšiu formu. Ak sa rozhodnete pre granule, odporúčam vám vždy si preštudovať zloženie, ktoré môžete nájsť na zadnej strane balenia granúl.
Vďaka surovej strave bude mať Váš štvornohý miláčik čistejšie a zdravšie zuby. Taktiež môžu mať lepšie vybudovanú imunitu, krajšiu srsť, pevnejšie svaly a majú menej vnútorných parazitov. Ak neviete ako začať s touto stravou, odporúčam Vám vyhľadať priamo výživového poradcu pre psov, ktorý sa priamo venuje Barfu pre psov. No ak sa Vám nepozdáva stravovanie na štýl BARF, určite sa spýtajte vášho zverolekára na kvalitné granulky.
Dentálna hygiena a starostlivosť o nechty sú tiež dôležité. Odporúča sa čistiť zuby aspoň dvakrát týždenne, aby ste odstránili nahromadený zubný kameň. Raz za mesiac skontrolujte nechty a uistite sa, či ich netreba ostrihať.
Slovenský čuvač a životné prostredie
Ak máme malý byt v centre mesta, nie je príliš dobrý nápad si čuvača zadovážiť, vyžaduje veľa priestoru a malý byt by preňho mohol byť nepríjemný. Tento urastený, čulý slovenský čuvač býva najradšej vonku a v pohybe. Slovenský čuvač je urastený silný pes. Plemeno bolo pôvodne chované ako pastiersky pes.
Veľký, pracovitý pes ako slovenský čuvač by mal byť chovaný v dome so záhradou, kde môže pestovať svoj ochranársky inštinkt. Na základe svojej prítulnej povahy prijemnej pre deti má slovenský čuvač radosť z prijatia do rodiny. Malo by sa mu dostávať dostatok pohybu, čo však z neho nerobí psa nutne vhodného na psie športy. Tohto učenlivého štvornožca je lepšie vycvičiť radšej za terapeutického, záchranárskeho alebo pátracieho psa. Doma na Slovensku sa hovorí, že slovenský čuvač sa vie naučiť všetko.
Pre svoju veľkosť sa veľmi nehodí do mestských bytov, kde by naviac trpel teplom. Pretože väčšina majiteľov čuvačov má možnosť ustajniť psa vonku, zaobstarajú mu primerane veľký koterec nie preto, aby mali od psa pokoj, ale preto, že je to plemeno, ktorému sa žije celoročne vonku veľmi dobre. Naviac koterec je rozhodne vhodnejší ako priviazať psa na reťaz. Žije rád vonku, ale nie sám zavretý v koterci. Slovenský čuvač je vcelku konzervatívny, do istej miery prispôsobivý v rámci svojej svorky. Mal by si ho zaobstarať len ten, kto má buď stádo oviec alebo nejakú náhradnú formu spoločenského vyžitia. Základ spokojného čuvača je žiť s ním v jednej svorke, nie vedľa neho.
Zdravie a dlhovekosť
Slovenský čuvač je robustný, odolný pes bez známych dedičných chorôb typických pre plemeno. Podobne ako u iných veľkých plemien môžu aj u slovenského čuvača vznikať problémy s kĺbmi, ako sú dysplázia bedrového kĺbu (HD) a dysplázia lakťového kĺbu (ED). Tieto sa okrem iného prejavujú aj bolesťami a obrnou. Priemerná dĺžka života tohto zvieraťa je medzi 9 až 12 rokmi.
Väčšina majiteľov čuvačov má možnosť ustajniť psa vonku, zaobstarajú mu primerane veľký koterec nie preto, aby mali od psa pokoj, ale preto, že je to plemeno, ktorému sa žije celoročne vonku veľmi dobre. Naviac koterec je rozhodne vhodnejší ako priviazať psa na reťaz. Žije rád vonku, ale nie sám zavretý v koterci.
Skúsenosti majiteľov a výcvik
Skúsenosti majiteľov slovenských čuvačov sa rôznia. Socializácia a výcvik: Čuvač je strážne plemeno a chovatelia upozorňujú na možnú agresiu voči psom - samcom, či osobám, ak je pes málo socializovaný, alebo má negatívne skúsenosti z mladosti. Je to nádherné plemeno a práve preto si treba dopredu uvedomiť všetky možné dôsledky a prehodnotiť svoje schopnosti a skúsenosti. Aj doma, ak máme návštevu, treba byť opatrný. S inými psami samcami je to kvôli predchádzajúcim situáciám (napadnutie psom, keď bol ešte šteňa) viac-menej lotéria. Skôr sa znesie so psami, ktorí sa chcú hrať, ako s tými, ktorí sa boja, nebodaj zavrčia, či šteknú. Je to však dlhá cesta a asi nie je nikdy neskoro na to, aby si to človek začal uvedomovať. Je to stále človek, ktorý je ten zodpovedný za činy svojho miláčika.
Každý pes potrebuje základný výcvik poslušnosti, a potrebuje ho aj slovenský čuvač. Plusom pri výchove je jeho inteligencia, mínusom jeho samostatnosť. Každý budúci majiteľ slovenského čuvača by si mal byť vedomý, že si chce zaobstarať plemeno, ktorého predstavitelia pracovali po stáročia samostatne, ďaleko od baču. Základom úspechu je začať s výchovou čo najskôr a spravodlivo posudzovať prípadné prehrešky. Každý návyk je treba opakovane upevňovať a z nepresností pri výkone cviku nezľavovať. S výchovou musí majiteľ začať odo dňa, keď si šteňa privezie domov. Šteňa je dovtedy zvyknuté, že smečku usmerňovala suka, takže je treba ho začleniť do novej svorky, aby poznalo zvyky, pravidlá aj hierarchiu, ako aj vodcu svorky. Príliš veľa demokracie škodí a až u psa začne obdobie vzdoru, a majiteľovi sa bude zdať, že všetko, čo čuvača doteraz naučil, prišlo navnivoč, bude to platiť dvojnásobne.
Ovšem pre šteňatá slovenského čuvača platí viac ako pre iné plemená, že okrem dobre fungujúcej svorky s vodcom v čele potrebujú fyzický kontakt po väčšinu dňa, ale aj noci, s tým, s kým budú tráviť väčšinu času. Historicky to u slovenských čuvačov boli ovce. Bačovia preto svoje 4-6 mesačné šteňatá sťahovali zo salašov k ovciam a obmedzili svoje kontakty so psami na nevyhnutné kŕmenie. Šteňatá sa preto s ovcami natoľko zžili, že pokladali stádo za svoju svorku. Rešpektovali vodcu stáda, a našli si v rámci hierarchie tiež svoje miesto v skupine. Svorku, v ktorej pes vyrástol, potom v prípade ohrozenia prirodzene bránil. Proti prirodzenosti slovenského čuvača, ktorý potrebuje naozaj maximum spoločne stráveného času s tými, ku ktorým bude naďalej patriť, by bolo usadiť ho na celý deň do koterca alebo na záhradu, nech by bola akokoľvek veľká. Znemožnením alebo obmedzením kontaktu šteňaťa so svorkou by mal čuvač celoživotné problémy so začlenením sa do rodiny a s uznaním vodcovskej úlohy svojho pána.
Nie tvrdým výcvikom, ale cieľavedomým opakovaním spolu so súborom pochvál a pokarhania sa bez problémov stane zo slovenského čuvača dobre vychovaný pes so základným výcvikom poslušnosti. U psa jeho potenciálu by to ale málo. Cvičiteľ musí mať u psa autoritu, inak nedosiahne požadovaný výsledok. Okrem toho možno slovenského čuvača využiť aj na záchranárstvo, aj vodné, alebo sa s ním venovať športom. Bez väčších problémov zvládne skúšky základnej ovládateľnosti sprevádzajúceho psa. Ideálny stav je všetky cviky prevádzať formou hry, pričom sa musí trvať na splnení. Hoci na začiatku môžu byť veľmi nepresné. Drilovaním sa pes zatvrdí, bude ostrý, ale to nie je chcený výsledok. Čuvač je inteligentné plemeno a potrebuje vedieť, že povely, ktoré má plniť, sú nejako užitočné. Zmysluplnosť u niektorých cvikov znamená aj len pamlsok za dobre splnenú úlohu, ktorý je pre čuvača silnou motiváciou, hlavne preto sa oplatí psa cvičiť nalačno. Zvládnutie niektorých cvikov môže čuvačovi trvať dlhšiu dobu, ale ak si ich zapamätá, bude ich už vedieť skoro stále. Základnú poslušnosť sa naučí čuvač rýchlo. Úlohu, ktorú vie splniť, vykoná, ovšem pokiaľ sa mu bude chcieť. Preto nesmie mať príliš veľa času na jeho splnenie, aby nezačal rozmýšľať, či má preňho cenu úlohu splniť.
Pri takom veľkom psovi a v zápale hry môže nechtiac ublížiť i tak. Aj keď máte menšieho psa, keď sa hrá, radšej ustúpte nabok.
tags: #slovensky #cuvac #a #dieta