Zuzana Čaputová: Reflexia nad stavom republiky a výzvami do budúcnosti
Správa o stave republiky, prednesená prezidentkou Zuzanou Čaputovou, mala za iných okolností predstavovať predovšetkým jej osobnú reflexiu nad tým, čo v krajine funguje, kde je potrebné pridať a kde zrealizovať ráznejšie zmeny. Odznievajúca pandemická kríza však túto reflexiu vykonala za ňu, sama najlepšie odhalila, čo je životaschopné, do čoho možno vkladať dôveru a čo naopak sotva prežíva a vyžaduje si našu najväčšiu pozornosť. Len málokto mohol pred pár týždňami tušiť, ako rýchlo a zásadne sa zmenia naše životy aj plány každého z nás. Pred pár mesiacmi, pred parlamentnými voľbami, bola naša spoločnosť silne polarizovaná, aby sme o niekoľko dní na to začali čeliť skutočnej hrozbe a začali sa spájať v spôsobe a odhodlaní, ako ju prekonať. Zatiaľ čo výsledkom prvého bola rozdelená spoločnosť a strach z vývoja po voľbách, výsledkom druhého, spoločného snaženia je, že patríme medzi najúspešnejšie krajiny vo svete. Je stále veľa dôvodov a cieľov, pre ktoré je dôležité sa spojiť, nielen preto, že môžeme dosiahnuť na vyššie priečky pomyselných rebríčkov, ale hlavne preto, že sú v bytostnom záujme nášho štátu, spoločenstva a jeho občanov. Cieľom je lepšie prekonať ťažké časy, ktoré s ekonomickou a sociálnou krízou ešte prídu.
Pandémia ako skúška odolnosti a jednoty
Ak pandémiu, ktorou prechádzame, považujeme za skúšku, je potrebné zhodnotiť, ako sme zvládli jej prvú fázu. Pri porovnaní s inými štátmi môžeme s nespochybniteľnou skromnosťou povedať, že Slovenská republika patrí medzi najúspešnejšie krajiny. Končiaca vláda Petra Pellegriniho i nastupujúca vláda Igora Matoviča urobili správne rozhodnutia v správnom čase, čo prispelo k tomu, že Slovenská republika má v porovnaní so susedmi najmenej obetí na ochorenie COVID-19. Počty obetí v Taliansku, Španielsku, Francúzsku či Belgicku nám pripomínajú, čomu sme dokázali zabrániť, a na to môžeme byť právom hrdí.
Pandémia otestovala nielen schopnosť štátu reagovať rýchlo a rozhodne, ale aj ochotu našich ľudí rešpektovať prijaté obmedzenia. V krátkom čase tu nielen vznikli, ale sa aj striktne dodržiavali normy správania, ktoré boli reakciou na vtedajšiu vysokú mieru obáv a neistoty. Disciplína bola našou spoločnou kolektívnou odpoveďou, vďaka ktorej sme túto neistotu podstatne zredukovali. Je prirodzené, že v rýchlosti, ktorá bola nevyhnutná, a v situácii, ktorú nikto z nás nezažil, priniesli prijaté opatrenia aj nespokojnosť, diskomfort, či dokonca zásah do práv jednotlivcov. Išlo o nežiaduci jav, avšak z pohľadu dosiahnutého výsledku je zrejmé, že prijatými opatreniami sa úspešne ochránilo zdravie a životy väčšiny obyvateľov. Tak, ako bolo pri zavádzaní opatrení potrebné včas zareagovať na vznikajúce riziko, tak pri rušení opatrení zase treba správne určiť moment, kedy si už bezpečnostná alebo hygienická situácia obmedzenie slobôd nevyžaduje.
Pandemická hrozba našu spoločnosť zmobilizovala a vydala ďalšiu správu o Slovensku - v krízovej situácii sme schopní prejaviť podporu a spolupatričnosť. Príkladná bola iniciatíva jednotlivcov, podnikateľov a mimovládnych organizácií, ktorí konali rýchlo a nezištne, s cieľom pomôcť Slovensku. Vďaka osobnej statočnosti a pracovnému nasadeniu zdravotného a sociálneho personálu, vodičov, predavačiek, zamestnancov pošty, policajtov, policajtiek a mnohých ďalších profesií sa život u nás nezastavil a ťažké obdobie výnimočnej situácie sme spoločne prekonali. Strach a obavy nás nerozdelili, ale viac spájali. Za to všetko sa chceme opätovne poďakovať. Všetci si želáme vyhrať nielen prvý stret s pandémiou, ale aj zápas s jej dopadmi na ekonomiku a sociálnu situáciu ľudí. Našou najväčšou snahou by v súčasnosti malo byť zachovanie súdržnosti. S ľútosťou však dnes musíme povedať, že pozorujeme aj opačnú tendenciu. Mám na mysli hlasy volajúce po zmene právnej úpravy v rôznych kultúrno-etických témach bez toho, aby im predchádzala poctivá spoločenská a odborná debata, aby im predchádzalo empatické počúvanie názorov oponenta. Tieto snahy stavajú viaceré skupiny občanov proti sebe, vytvárajú nové deliace čiary, oslabujúce aj našu akcieschopnosť zvládnuť sociálne a ekonomické následky krízy.
Po voľbách ste, vy, vrcholní predstavitelia koaličných strán, sľúbili, že budete vládou aj pre tých viac ako 20 % občanov, vrátane príslušníkov národnostných menšín, ktorí v tejto sále nemajú zastúpenie svojich poslancov. Je to dôležitý sľub, zvlášť na mieste, kde sa prijímajú zákony pre všetkých občanov Slovenska, na ktorý sa mnohí nezastúpení voliči spoliehajú.
Veda a technológie: Potenciál a výzvy
Ďalšou vecou, ktorú nám pandémia názorne predviedla, je, akí sú vedci a vedkyne nesmierne potrební pre spoločnosť. Napriek častému zaznávaniu sa ukázalo, že keď naši vedci a vedkyne spoja sily a spolupracujú, bez ohľadu na to, či pôsobia vo verejnom, akademickom alebo súkromnom sektore, tak sú schopní svetových výkonov. Dôkazom je skutočnosť, že za niekoľko týždňov dokázali vyvinúť slovenský test na odhalenie ochorenia COVID-19. Všetkých nás preto môže mrzieť, že potenciál, ktorým slovenská veda a výskum disponujú, dlhodobo nedostával podporu, akú si zaslúži. Stačí si spomenúť, ako v nedávnej minulosti prišli veda a výskum o stovky miliónov eur, lebo prednosť dostali iné záujmy, ktoré mali zabezpečiť profit pre subjekty, ktoré sa na vede iba priživujú. Veda a výskum preukázali svoju životaschopnosť aj v nepriateľskom prostredí, takže v prostredí, ktoré by im prialo, sa môžu stať dôležitým faktorom zmeny celkového modelu nášho ekonomického rozvoja. Slovensku by veľmi prospelo, keby sa odborná expertíza začala naplno využívať aj v ďalších oblastiach. Lebo iba systematický prístup založený na poznaní umožňuje prijímať kvalifikované a informované rozhodnutia o veciach, ktoré majú komplexnú povahu.
Je to o to dôležitejšie, že okrem pandémie sa celosvetovo šíri aj infodémia, teda presadzovanie dezinformácií a pestovanie takzvaných paralelných právd. Bolo by veľkou a neodpustiteľnou chybou považovať infodémiu za niečo, o čo sa štát a jeho orgány nemusia zaujímať. Musia. Bojovať s nepravdou či vedomou lžou je vždy nerovný boj, lebo pri snahe o pravdu sa držíme limitovaného priestoru faktov, a ten je vždy užší, než nekonečný priestor klamstva, ktorý nie je viazaný na nič a nemá žiadne zábrany.
Po vyhlásení mimoriadnej situácie 12. marca bolo potrebné presunúť pracovný a verejný život do online režimu. Kríza nám ukázala, že kým súkromný sektor to dokázal rýchlo a bez väčších problémov, verejný sektor sa dostal do vážnych ťažkostí. Jeho infraštruktúra nebola na krízovú situáciu dostatočne pripravená, hoci sa na jej vybudovanie minuli stovky miliónov eur. V čase, keď sa nám ako spoločnosti mali vyplatiť verejné investície do digitalizácie, odhalili sa predovšetkým jej hlavné nedostatky. Potvrdilo sa, že predchádzajúca kritika nemala len politický charakter, ale je vecným zhodnotením reálneho stavu. Kým sa z verejného obstarávania elektronických služieb nestane otvorená a férová verejná súťaž firiem, dovtedy ani nebudeme vedieť, aký prínos môže pre republiku predstavovať funkčná digitálna infraštruktúra. Ani to, ako veľmi by mohla pomôcť trebárs pri modernizácii školstva.
Zatvorenie škôl zmenilo mnohých rodičov na učiteľov, čo je skúsenosť, ktorú celé desaťročia nemali. Rodičia na vlastnej koži spoznali, že rola vyučujúceho nie je vonkoncom jednoduchá, a môžu tak lepšie doceniť prácu učiteľov. Zároveň získali osobnú skúsenosť s tým, čo všetko sa ich deti v škole učia, a že sú to často veci, ktoré vôbec nepotrebujú. Dôkladné prehodnotenie školských osnov bude nevyhnutným dôsledkom skúsenosti z vyučovacieho procesu počas krízy. Školská výluka ukázala množstvo šikovných a obetavých učiteľov a učiteliek, ktoré napriek technickým prekážkam našli spôsob efektívnej výučby tak, že v drvivej väčšine prípadov bolo učivo prebraté a deti nebudú zaostávať v porovnaní s klasickou výučbou. No kríza nám aj na prístupe k internetu a technológiám ukázala, ako veľmi ekonomická situácia rodín ovplyvňuje šance detí vo vzdelávaní. Keď tento problém nebudeme riešiť, tak sa už teraz veľké rozdiely v šanciach na dobré vzdelanie budú ďalej prehlbovať.
Ekonomika a sociálna súdržnosť: Prehodnotenie priorít
Roky sme počúvali o zraniteľnosti našej ekonomiky, príliš jednostranne postavenej na automobilovom priemysle. No až kríza nám názorne ukázala našu zraniteľnosť, keď so zastavením automobiliek vidíme, koľko dodávateľských firiem je odstavených a koľko ľudí nemohlo ísť do práce. Potvrdzuje to aj hodnotiaca správa Európskej komisie, zverejnená len pár dní pred vypuknutím pandémie. Naše hospodárstvo sa svojou výkonnosťou už prestáva približovať k európskemu priemeru. Ak sme ešte v rokoch 2003 až 2008 výkonnosťou ekonomiky priemer únie dobiehali, od roku 2012 už prakticky len stagnujeme. Hospodársky model, ktorý bol založený na nízkych mzdách a na lákaní priamych zahraničných investícií, sa už, podľa všetkého, vyčerpal. Komisia skonštatovala, že naša republika nevyužila dobré časy ekonomického rastu a zaostáva v oblastiach, ktoré sú pre budúcu prosperitu kľúčové. Považujme aj toto za príležitosť, aby sme v čase, keď budeme rozhodovať, ktorým smerom sa máme vydať či aké odvetvie podporovať, vybrali taký koncept, ktorý nebude ďalej prehlbovať monokultúrnosť nášho priemyslu.
Roky sme počúvali o zraniteľnosti našej ekonomiky, príliš jednostranne postavenej na automobilovom priemysle. No až kríza nám názorne ukázala našu zraniteľnosť, keď so zastavením automobiliek vidíme, koľko dodávateľských firiem je odstavených a koľko ľudí nemohlo ísť do práce. Potvrdzuje to aj hodnotiaca správa Európskej komisie, zverejnená len pár dní pred vypuknutím pandémie. Naše hospodárstvo sa svojou výkonnosťou už prestáva približovať k európskemu priemeru. Ak sme ešte v rokoch 2003 až 2008 výkonnosťou ekonomiky priemer únie dobiehali, od roku 2012 už prakticky len stagnujeme. Hospodársky model, ktorý bol založený na nízkych mzdách a na lákaní priamych zahraničných investícií, sa už, podľa všetkého, vyčerpal. Komisia skonštatovala, že naša republika nevyužila dobré časy ekonomického rastu a zaostáva v oblastiach, ktoré sú pre budúcu prosperitu kľúčové. Považujme aj toto za príležitosť, aby sme v čase, keď budeme rozhodovať, ktorým smerom sa máme vydať či aké odvetvie podporovať, vybrali taký koncept, ktorý nebude ďalej prehlbovať monokultúrnosť nášho priemyslu.
Veľkou zaťažkávacou skúškou si v uplynulých mesiacoch prešlo aj naše zdravotníctvo. V marci a apríli sme zažili strach, lebo si nikto nerobil ilúzie, aký nápor je roky podfinancované zdravotníctvo schopné zvládnuť. Oprávnene sme sa báli, čo by sa stalo, keby sme čelili takému počtu infikovaných, aké malo napríklad Taliansko. Narážame na limity technického vybavenia a nedostatok ľudí, keďže nám dlhodobo chýba lekársky a zdravotnícky personál, a aj vzhľadom na jeho vekovú štruktúru je jasné, že treba konať. Kríza nám tiež ukázala, že situáciu by sme nezvládli bez ľudí, ktorí sú v našej spoločnosti často platení najmenej. Hovoríme o všetkých povolaniach v oblasti sociálnych a zdravotných služieb. Zdravotnícky personál, opatrovateľky, ošetrovatelia, lekári a lekárky a mnohí ďalší, o ktorých sa roky hovorilo, že ich činnosť je viac poslaním ako prácou, a tým sa nepresvedčivo ospravedlňovali ich nízke mzdy. V uplynulých mesiacoch sme si mohli naplno uvedomiť, že sme len takí silní, akí silní sú tí najslabší medzi nami. Sme teda len takí silní, ako dobre vieme ochrániť našich najzraniteľnejších a najchudobnejších: seniorov v domovoch sociálnych služieb, ľudí žijúcich bez pitnej vody a kanalizácie, ľudí bez domova a ľudí odkázaných na pomoc iných. Využime príležitosť pochopiť dôležitú skutočnosť - pomocou týmto ľuďom nepomáhame len im, ale pomáhame celej našej spoločnosti.
Pre mnohých ekonomicky aktívnych ľudí boli uplynulé týždne núteného zotrvania vo vlastnom byte takmer zážitkom uväznenia v domácom priestore. Zažili sme tak niečo, čo tisíce seniorov prežívajú dlhodobo - zápas so samotou a pocitom izolovanosti. Kríza nám tiež ukázala, že globálne javy, ako znižovanie biodiverzity či zhoršovanie stavu ovzdušia, majú priamy dopad na to, akým chorobám čelíme a nakoľko zraniteľní sme. Ochrana prírody je preto aj ochranou našich životov. Je našou povinnosťou, aby sme pri snahe o maximalizovanie zisku prísne zhodnotili dopad na dlhodobú udržateľnosť životného prostredia. Slovensko sa hlási ku všetkým významným medzinárodným záväzkom v oblasti klímy. Je dôležité ďalej pokračovať v implementácii týchto záväzkov a ich uvádzaní do života. Našu pozornosť a podporu si bude vyžadovať aj umenie a kultúra a ľudia, ktorí v tejto oblasti pracujú. Diela umelcov nám všetkým pomohli čas krízy prekonať.
Kríza nám ukázala aj nepripravenosť verejnej správy zvládnuť v krátkom čase nároky tejto novej situácie. Ukázalo sa to pri poskytovaní ekonomickej pomoci podnikateľom a zamestnancom, ktorí utrpeli škody prijatými opatreniami. Úspešnosť tejto pomoci mala spočívať v rýchlej schopnosti dostať ju k tým, ktorí ju naozaj potrebujú. Že sa to v dostatočnej miere neudialo, nebolo spôsobené neochotou vlády a ani tým, že by štátni zamestnanci mali v úmysle sabotovať vládne nariadenia alebo neboli ochotní pracovať v mimoriadnom režime, ale celkovým stavom slovenskej administratívy. Navyše, problém sa objavil už v samotnej ponuke pomoci, kde sa mnohí potenciálni príjemcovia jednoducho nenašli alebo na pomoc štátu rezignovali, buď z dôvodu výslednej neefektivity, alebo tiež, aby prípadnou chybou nečelili poškodzujúcim následkom. Vezmime si z toho pre budúcnosť ponaučenie, že je potrebné konať rýchlo a dobudovať efektívnu infraštruktúru pomoci, ktorej úspech nebude stáť na náročnej administratíve.
Vážené dámy, vážení páni, na nákladoch zvládnutia pandémie sme sa príkladným rešpektovaním prísnych obmedzení podieľali všetci. Pre nasledujúce obdobie je preto dôležitou úlohou vlády postaviť takú sieť pomoci na zmiernenie dopadov krízy, ktorou neprepadne nikto. Ekonomickú krízu, prejavujúcu sa poklesom HDP, sprevádza kríza sociálna. Na Slovensku máme príliš veľa rodín, ktoré sa nedokážu vyrovnať s nepredvídateľnými výdavkami ani nečakaným výpadkom príjmov. Obavu zo straty zamestnania znásobuje oprávnená obava zo zabezpečenia existencie, straty bývania a prepadu sociálneho statusu. Ekonomické balíčky pomoci sa preto musia dostať do rúk aj tým, pre ktorých dôsledky krízy nie sú len stratou trhov a odbytu, ale aj stratou existenčnej istoty. Nemíňajme energiu na spory, ktoré skutočné potreby ľudí obchádzajú. Myslime, prosím, na týchto ľudí, keď sa budeme rozhodovať, čím svoj mandát ďalej naplníme a aké zákony dostanú prioritu.
Je dobré, že výraznejšiu pomoc môžeme očakávať aj od Európskej únie. Na začiatku pandemickej krízy boli Európska únia a jej orgány kritizované za to, že členským krajinám dostatočne nepomáhajú. Únijný program Fond pre budúce generácie má alokovať pre Slovenskú republiku dodatočné miliardy eur, najmä vo forme grantov na reformy a investície. Všetko nasvedčuje tomu, že získame zdroje vo výške, aká je nebývalá, dostaneme ich rýchlo a s menšími administratívnymi podmienkami a obmedzeniami, ako doteraz. Slovensko tým dostane historickú a bezprecedentnú príležitosť. Bez preháňania môžeme povedať, že nás môže, ak ju správne uchopíme, posunúť o generáciu dopredu. Zároveň platí, že dnešná politická reprezentácia má z toho dôvodu aj historickú zodpovednosť voči krajine a jej budúcnosti. V žiadnom prípade sa nesmie opakovať smutná história, že sme z ponúkaných prostriedkov únie boli schopní čerpať približne len 33 percent z pre nás určených zdrojov. Nesmie sa zopakovať história, že sa prostriedky použijú na investície do oblastí, ktoré nie sú strategicky významné, a preto nemajú multiplikačný efekt. A už vôbec sa nesmie stať, že čerpanie zdrojov bude poznačené prešľapmi, ktoré povedú k tomu, že ich budeme musieť únii vrátiť. Získavame príležitosť spraviť našu ekonomiku zelenšou, digitálnejšou a odolnejšou. Získavame príležitosť pretvoriť naše hospodárstvo a pozitívne ovplyvniť životy našich občanov ďaleko rýchlejšie a efektívnejšie, ako by sme kedy očakávali. To si však bude vyžadovať pracovať od prvého dňa, ešte predtým, ako budeme mať tieto zdroje k dispozícii.
Prezidentkin postoj k sociálnym otázkam a politickej kultúre
Prezidentka Zuzana Čaputová sa v rámci svojich právomocí snaží maximálne presadzovať záujmy najzraniteľnejších skupín obyvateľstva. Príkladom je jej angažovanosť v otázke obedov zadarmo pre deti v riziku chudoby. V reakcii na prelomenie jej veta parlamentom v prípade novely zákona, ktorá obedy zadarmo upravuje, prezidentka pripomína, že v takejto medzere sa na základe schválenej novely zákona ocitá napríklad školopovinné dieťa matky samoživiteľky, ktorá poberá na druhé, mladšie dieťa rodičovský príspevok a privyrába si na dohodu s mesačným príjmom nižším ako 250 eur. V podobnej situácii sú aj predškolák, o ktorého ťažko postihnutého súrodenca sa stará osamelo žijúca matka poberajúca opatrovateľský príspevok, alebo školáci, ktorí boli zverení do výchovy starých rodičov poberajúcich minimálne starobné dôchodky. Rodičia, respektíve starí rodičia, týchto detí si podľa schválenej novely zákona nebudú môcť uplatniť ani daňový bonus, ako to môžu urobiť ostatní rodičia školopovinných detí so zdaniteľným ročným príjmom zo závislej činnosti vo výške aspoň 3480 eur.
Prezidentka v odôvodnení vrátenia zákona ponúkla poslancom konkrétne riešenie, na základe ktorého by žiadne dieťa v chudobe nezostalo v škole hladné a všetci rodičia by mali istotu v tom, že podporu od štátu dostanú. Mrzí ju, že poslanci prelomili jej veto, rešpektuje však ich vôľu. Pozitívne vníma, že minister práce Milan Krajniak si tiež uvedomuje existenciu tejto medzery v prijatej novele zákona a jeho verejný prísľub, že situáciu plánuje riešiť ďalšou dotačnou schémou upravenou v zákone. Napĺňanie tohto prísľubu bude prezidentka pozorne sledovať. Považuje za dôležité, aby v novom školskom roku 2021/2022 neprepadlo systémom pomoci ani jedno dieťa.
Okrem konkrétnych politík prezidentka často poukazuje na potrebu kultivácie politickej diskusie a spoločenskej klímy. V novoročnom príhovore pripomína 31. výročie štátnosti a zdôrazňuje dôležitosť hodnotovej kontinuity a ochrany demokratických inštitúcií. V súvislosti s politickými konfliktmi a polarizáciou spoločnosti vyjadruje znepokojenie nad nekultúrnosťou, najmä v politike, a množstvom konfliktov, ktoré sa prelievajú aj do bežných vzťahov. Hrubosť, vulgárnosť a klamstvo nie sú podľa nej prejavom sily, ale slabosti. Skutočná sila spočíva v pokoji a nadhľade. Atribútom demokracie je schopnosť vymieňať si názory a kultúrne komunikovať, rešpektovať iných ľudí hoci aj s odlišnými postojmi. Tieto vlastnosti a kvality sa ukázali ako nevyhnutný predpoklad na to, aby ľudia dokázali vedľa seba existovať a tvoriť funkčnú spoločnosť. Potrebujeme jednoducho viac pravdy a lásky, nech to znie akokoľvek pateticky.
Prezidentka tiež reagovala na nenávistné prejavy voči svojej osobe, ktoré zazneli na niektorých protestoch, a na urážky zo strany politických oponentov. Zdôrazňuje, že politika by nemala byť o osobných invektívach, ale o riešení problémov spoločnosti. Vníma tiež rastúce ceny a ich dopad na obyvateľov, pričom poukazuje na to, že niektoré najviac ohrozené skupiny obyvateľstva zatiaľ prepadávajú cez navrhované opatrenia na zmiernenie následkov zdražovania.
Príklady zneužitia verejnej funkcie a boj proti násiliu
V nedávnej minulosti sa objavil aj príklad zneužitia verejnej funkcie na útok proti maloletej osobe. Bývalý člen klubu ĽSNS a súčasný predseda strany ŽIVOT Tomáš Taraba zverejnil status s fotografiou dcéry prezidentky Zuzany Čaputovej, Emmy Čaputovej, pričom jej komentoval vzhľad a naznačil jej potenciál v modelingu. Tento príspevok vyvolal silné negatívne reakcie a bol označený za hlboko cez čiaru a exemplárny prípad šikanovania cez internet. Polícia Slovenskej republiky odsúdila tento útok ako podnecovanie nenávisti a šikany, pričom uviedla, že prekročené boli všetky hranice a osoba, ktorá by mala byť vysokou autoritou, sa rozhodla podhodiť na verejný lynč mladistvé dievča.
V kontexte ochrany práv žien a boja proti násiliu prezidentka Zuzana Čaputová opakovane vyzýva na zastavenie násilia páchaného na ženách. Upozorňuje na policajné štatistiky, podľa ktorých ženy tvoria väčšinu obetí trestného činu týrania blízkej osoby, závažného vyhrážania, znásilnenia a sexuálneho násilia. Zdôrazňuje, že násilie na ženách sa často prejavuje chorobnou žiarlivosťou, ponižovaním, kontrolou a vyhrážaním, pričom ženám trvá v priemere dva roky, kým zistia, že sú obeťou násilia. Pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti násiliu na ženách prezidentka vyzvala spolu s desiatkami osobností spoločenského života na zastavenie násilia na ženách a dievčatách, aby sa zabránilo ďalším tragédiám, ktoré traumatizujú spoločnosť a vytvárajú atmosféru strachu.
V súvislosti s násilím vo verejnom priestore a jeho vplyvom na spoločnosť sociologička Silvia Porubänová uvádza, že násilie živia agresivita vo verejnom priestore a útoky na angažované ženy. Spôsobuje ho celková dehumanizácia a vulgarizácia našej spoločnosti, pričom nepriateľský a neľudský diskurz sa stáva pre mladých ľudí absolútne štandardným spôsobom správania.
Prezidentka tiež v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy reagovala na vulgárne prejavy na prvomájovom proteste a na urážky zo strany politických oponentov. Vyjadrila sa aj k drastickému rastu cien a k plánovanej návšteve Ukrajiny. Zľahčovanie alebo ospravedlňovanie ruskej agresie považuje za absurdné. Je podľa nej legitímne, že slovenská vláda pristúpila ku krokom na zabránenie šírenia dezinformácií možnosťou zablokovať niektoré weby. Považuje za vysoko pravdepodobné, že budú časom odsúdení páchatelia vojnových zločinov na Ukrajine. Na avizovanom stretnutí s prvou dámou USA Jill Bidenovou by sa mali baviť najmä o pomoci SR ľuďom, ktorí utekajú z Ukrajiny pred vojnou.
Na slová prezidentky v Sobotných dialógoch reagoval podpredseda opozičnej strany Smer-SD Ľuboš Blaha, ktorý analyzoval jej správanie a obvinil ju z rozdeľovania spoločnosti. Podľa neho by sa nadstranícka prezidentka mala venovať sociálnym otázkam a vyzývať k zmieru, zatiaľ čo ona podľa neho neustále rozdeľuje Slovensko a neskrýva sklamanie, že Robert Fico nie je vo väzbe.
Predseda Národnej rady SR a líder Sme rodina Boris Kollár v rozhovore pre TASR uviedol, že v niektorých prípadoch si prezidentka Zuzana Čaputová pri vetovaní zákonov robí vlastnú politiku, ale je to jej právo. Zároveň dodal, že si hlavu štátu váži a vládny kabinet ju rešpektuje. Súhlasí s výzvou prezidentky, aby si ústavní činitelia neposielali odkazy cez médiá, mrzí ho však, že sama to urobila. Uznáva, že niektoré zákony, ktoré prezidentka vrátila, neboli dobre pripravené alebo nespĺňali podmienky pre skrátené legislatívne konanie. Kollár zdôraznil, že s prezidentkou má korektný vzťah a konzultuje s ňou mnoho krokov.
tags: #spravanie #caputovej #ako #dieta